Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 544/2019
PDF · 268.45 KB
No categories available
I. ÚS 544/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. decembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky ,
, , zastúpenej advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s. r. o., Damborského 13, Nitra,
v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Havlík, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 9 C 596/2015-208 z 20. septembra 2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 9 C 596/2015-
208 z 20. septembra 2019 do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný
súd“) č. k. 9 C 596/2015-208 z 20. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“),
ktorého vykonateľnosť navrhuje odložiť a nadväzne navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je jednou
z dedičiek po (ďalej len „právna predchodkyňa sťažovateľky“),
na návrh ktorej sa na okresnom súde viedlo konanie proti žalovanej
(ďalej len „žalovaná“) o určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Dôvodom podania žaloby bola kúpna zmluva, ktorou právna predchodkyňa
sťažovateľky predala žalovanej nehnuteľnosť, avšak táto kúpna zmluva trpela dôvodmi
absolútnej neplatnosti. Z príloh pripojených k ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že
po podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva došlo k podaniu protestu prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) proti rozhodnutiu o povolení vkladu
vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Protestu prokurátora bolo vyhovené, rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej bolo zrušené a právna
predchodkyňa sťažovateľky sa opätovne stala vlastníčkou nehnuteľnosti. Na základe
uvedeného opadol dôvod podanej žaloby na určenie vlastníckeho práva, a preto vzala
právna predchodkyňa sťažovateľky svoj žalobný návrh v celom rozsahu späť.
3. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 596/2015-72 z 2. decembra 2016 konanie zastavil
a právnej predchodkyni sťažovateľky priznal náhradu trov konania. Proti tomuto
rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania žalovaná podala odvolanie. Krajský súd
v Nitre uznesením č. k. 25 Co 100/2017-99 z 26. júla 2017 rozhodnutie okresného súdu vo
výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd následne uznesením č. k. 9 C 596/2015-77 z 28. marca 2019 rozhodol, že
žalovaná má voči sťažovateľke (a ďalším právnym nástupcom) nárok na náhradu trov
prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie nadobudlo
vo výroku o nároku na náhradu trov konania právoplatnosť 17. apríla 2019.
4. Nadväzne okresný súd uznesením č. k. 9 C 596/2015-190 zo 7. júna 2019
vydaným vyšším súdnym úradníkom zaviazal sťažovateľku (spoločne a nerozdielne
s ďalšími právnymi nástupcami) k povinnosti zaplatiť žalovanej trovy prvoinštančného
konania vo výške 367,27 € a trovy odvolacieho konania vo výške 92,20 €. Napadnutým
uznesením vydaným sudcom okresného súdu bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka
na základe sťažnosti žalovanej zmenené, a to pokiaľ ide o výšku týchto trov na sumu
2 049,93 €. Zmenu rozhodnutia odôvodnil sudca okresného súdu tým, že predmet konania je
oceniteľný v peniazoch, pričom podľa jeho názoru bolo potrebné vychádzať z hodnoty
predmetu sporu, ktorým bola suma 32 108,75 €, za ktorú pôvodná žalobkyňa predala
nehnuteľnosť
5. V napadnutom uznesení okresného súdu sťažovateľka vidí porušenie svojich práv.
Zastáva názor, že okresný súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal účelnosťou vynaložených
trov konania s poukazom na skutkové okolnosti predmetu sporu. Poukazuje tiež na to, že
predmetom konania bola neplatnosť kúpnej zmluvy (a z toho plynúci petit o určení
vlastníckeho práva), podľa ktorej bola hodnotou sporu kúpna cena nehnuteľnosti vo výške
1 500 €. Okresný súd však vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve
uzatvorenej medzi sťažovateľkou a (32. 108,75 €, pozn.),
a nie z hodnoty nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi sťažovateľkou
a žalovanou, ktorej platnosť bola žalobou napadnutá. Sťažovateľka ozrejmuje, že žalovaná
bola zapísaná na list vlastníctva ako vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla
na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 1 500 €. Preto bolo potrebné
považovať za hodnotu sporu túto sumu. V tejto súvislosti poukázala na to, že okresný súd
v skutkovo a právne totožnej veci uznesením sp. zn. 12 C 496/2015 z 25. septembra 2018
zrušil rozhodnutie, ktorým vyšší súdny úradník vyčíslil trovy konania rovnako ako
v napadnutom rozhodnutí, a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom vyslovil názor, že je
potrebné vychádzať z hodnoty pozemku uvedenej v kúpnej zmluve (obdobne rozhodol
okresný súd v uznesení č. k. 12 C 482/2015-253 z 28. októbra 2019 či v uznesení č. k. 12 C
496/2015-261 z 28. októbra 2019). Napadnutým rozhodnutím sa teda okresný súd odchýlil
od svojej rozhodovacej činnosti, pretože bez presvedčivého odôvodnenia zmenil svoj názor
v skutkovo a právne analogických veciach, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia.
6. Sťažovateľka nadväzne uzatvára, že neexistuje jednotná a ustálená rozhodovacia
prax všeobecných súdov o tom, z akej hodnoty sporu sa má určiť výška náhrady trov
konania. Je preto potrebné zjednotiť a ustáliť súdnu prax na účel zachovania princípu
právnej istoty.
7. Na tomto základe sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu
boli porušené jej v záhlaví označené práva, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.
8. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd podľa § 129 zákona č. 314/2018
Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia, pretože
to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom. Odkladom vykonateľnosti by nevznikla
žiadnym osobám ujma, ktorá by vznikla sťažovateľke v prípade, ak by došlo k výkonu
exekúcie napadnutého rozhodnutia, ktorý by bol v rozpore s ústavou.
II.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)
na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
14. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a zisťoval, či
ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné náležitosti
návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej
sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde), ako aj to, či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže ústavný súd
zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti
sťažovateľky na ďalšie konanie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých
bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie
(bod 1 výroku tohto uznesenia).
15. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom. V zmysle § 131 zákona o ústavnom súde, odklad vykonateľnosti
zaniká najneskoršie právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný
súd nerozhodne o ich skoršom zrušení.
16. Ústavný súd preskúmal ústavnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, dôvody
ústavnej sťažnosti i návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
a dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre odloženie jeho vykonateľnosti, keďže
sťažovateľke hrozí v dôsledku prípadného výkonu tohto rozhodnutia závažná ujma, pričom
odložením vykonateľnosti nebude ohrozený žiaden verejný záujem. Preto ústavný súd
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.
17. Ústavný súd súčasne poukazuje na to, že odloženie vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia možno charakterizovať ako rozhodnutie dočasné a predbežné, takže prípadným
vyhovením alebo odmietnutím návrhu na odloženie vykonateľnosti ústavný súd nijako
neprejudikuje konečné rozhodnutie o ústavnej sťažnosti (I. ÚS 30/09).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu