Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 14/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného obchodnou spoločnosťou

AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát Mgr. Tomáš Zahradník, pre namietané porušenie jeho základného práva

podľa , práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p r i j í m a

na ďalšie konanie.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2019

elektronicky a 15. júla 2019 poštou doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa

, , (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní, v ktorom je

v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie sumy 120 256,20 € s príslušenstvom, dochádza

k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žaloba z 20. apríla 2015 bola súdu doručená

21. apríla 2015, popísal priebeh napadnutého konania, vytkol dlhé lehoty medzi

jednotlivými úkonmi a skutočnosť, že v konaní ani 3 roky po jeho začatí nebol nariadený

ani prvý termín pojednávania. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ podal okresnému súdu

12. júla 2018 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu

vyhodnotená ako dôvodná. Napriek uvedenému podľa sťažovateľa nedošlo zo strany

okresného súdu k odstráneniu neprimeraných prieťahov v konaní, čo viedlo k opätovnému

podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní 22. marca 2019. Aj uvedená sťažnosť bola

vyhodnotená ako dôvodná, pričom v upovedomení o spôsobe jej vybavenia bolo uvedené aj

vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol: „vzhľadom na veľké množstvo pridelených

spisov v jeho senáte a vzhľadom na potrebu rozhodovania v prednostných veciach, nariadil

termín pojednávania na najbližší možný termín 21.08.2019.“

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na to, že „Dňa 17.06.2019 bolo

v Obchodnom vestníku 115/2019 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Trnava pod

spis. zn. o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka:

, , ktorý je žalovaným v konaní vedenom

Porušovateľom, v ktorom sa Sťažovateľ ako žalobca sťažuje na postup Porušovateľa.“.

Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným citoval o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a uviedol, že napadnuté konanie sa prerušuje, v súvislosti s čím nebude okresný súd

vykonávať ďalšie úkony v predmetnom konaní a dôjde aj k zrušeniu pojednávania

nariadeného na 21. august 2019.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

pod spis. zn. , porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní pod spis. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- eur

(slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 415,52 eur (slovom: štyristopätnásť eur a päťdesiatdva centov) na účet

jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

5. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi

a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 prerokovaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme

ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

13. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , a práva podľa

dohovoru, pričom k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť

postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či

ústavná sťažnosť v tejto časti obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné

náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti

ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané

dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. Z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté

konanie je síce od 17. júna 2019 ex lege prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu

na majetok žalovaného ako strany v napadnutom konaní, ale sťažovateľ sa 12. júla 2019

obrátil na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou. V súlade s judikatúrou ESĽP, podľa

ktorej sa lehota na podanie sťažnosti na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej

lehote počíta odo dňa, kedy bola vec právoplatne skončená, nie od posledného prieťahu,

ku ktorému v konaní došlo (Jírů proti Českej republike, rozsudok z 26. 10. 2004,

č. 65195/01, body 33 ‒34), vyhodnotil ústavný súd, že ústavná sťažnosť bola podaná

v zákonom ustanovenej lehote.

21. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné

predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti na ďalšie konanie,

pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní

vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie (bod 1 výroku).

22. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších

požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

23. Sťažovateľ spája porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu len

s prieťahmi v napadnutom konaní. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

má kľúčové postavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej

hlavy nazvanom „Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ ( až )

a jeho ochrana v zásade predchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných

práv ustanovených v tomto oddiele . Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi

týmito základnými právami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru,

podľa ktorého závažné porušenie niektorého zo základných práv ustanovených v čl. 46 až

má za následok aj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom

oddiele druhej hlavy . Osobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí

o potenciálnom porušení základného práva podľa , a to vzhľadom

na jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupine základných práv, a preto

ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru) prekročí takú intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného

všeobecného súdu až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp.

dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa .

(m. m. )

24. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj právny názor, že „zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“

(napr. , ). V danom prípade je ústavná sťažnosť podľa názoru

ústavného súdu zjavne neopodstatnená, pretože medzi skutkovou stránkou veci

spočívajúcou v nečinnosti okresného súdu a namietaným porušením základného práva

podľa neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala prijatie

záveru o jeho porušení.

25. Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy, že napadnuté konanie začalo

na okresnom súde v roku 2015, ústavný súd uzavrel, že postup okresného súdu

nenadobudol takú intenzitu, že by bolo možné v tejto súvislosti vysloviť porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa .

26. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti

(bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu