Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 14/2020
PDF · 191.6 KB
No categories available
I. ÚS 14/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného obchodnou spoločnosťou
AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Štefanovičova 12, Bratislava, v mene ktorej koná
konateľ a advokát Mgr. Tomáš Zahradník, pre namietané porušenie jeho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 Cb 62/2015 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015 p r i j í m a
na ďalšie konanie.
2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2019
elektronicky a 15. júla 2019 poštou doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa
, , (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní, v ktorom je
v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie sumy 120 256,20 € s príslušenstvom, dochádza
k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žaloba z 20. apríla 2015 bola súdu doručená
21. apríla 2015, popísal priebeh napadnutého konania, vytkol dlhé lehoty medzi
jednotlivými úkonmi a skutočnosť, že v konaní ani 3 roky po jeho začatí nebol nariadený
ani prvý termín pojednávania. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ podal okresnému súdu
12. júla 2018 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola predsedníčkou okresného súdu
vyhodnotená ako dôvodná. Napriek uvedenému podľa sťažovateľa nedošlo zo strany
okresného súdu k odstráneniu neprimeraných prieťahov v konaní, čo viedlo k opätovnému
podaniu sťažnosti na prieťahy v konaní 22. marca 2019. Aj uvedená sťažnosť bola
vyhodnotená ako dôvodná, pričom v upovedomení o spôsobe jej vybavenia bolo uvedené aj
vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý uviedol: „vzhľadom na veľké množstvo pridelených
spisov v jeho senáte a vzhľadom na potrebu rozhodovania v prednostných veciach, nariadil
termín pojednávania na najbližší možný termín 21.08.2019.“
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukázal na to, že „Dňa 17.06.2019 bolo
v Obchodnom vestníku 115/2019 zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Trnava pod
spis. zn. 36K/5/2019 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka:
, , ktorý je žalovaným v konaní vedenom
Porušovateľom, v ktorom sa Sťažovateľ ako žalobca sťažuje na postup Porušovateľa.“.
Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným citoval § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a uviedol, že napadnuté konanie sa prerušuje, v súvislosti s čím nebude okresný súd
vykonávať ďalšie úkony v predmetnom konaní a dôjde aj k zrušeniu pojednávania
nariadeného na 21. august 2019.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
pod spis. zn. 4Cb/62/2015, porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní pod spis. zn. 4Cb/62/2015 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- eur
(slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 415,52 eur (slovom: štyristopätnásť eur a päťdesiatdva centov) na účet
jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o. do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
5. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra
2019 v znení dodatku č. 1 náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi
a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 prerokovaná v prvom senáte
ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
13. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, pričom k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť
postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
III.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015
19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde a zisťoval, či
ústavná sťažnosť v tejto časti obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39), všeobecné
náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti
ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané
dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. Z obsahu samotnej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že napadnuté
konanie je síce od 17. júna 2019 ex lege prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok žalovaného ako strany v napadnutom konaní, ale sťažovateľ sa 12. júla 2019
obrátil na ústavný súd so svojou ústavnou sťažnosťou. V súlade s judikatúrou ESĽP, podľa
ktorej sa lehota na podanie sťažnosti na porušenie práva na prejednanie veci v primeranej
lehote počíta odo dňa, kedy bola vec právoplatne skončená, nie od posledného prieťahu,
ku ktorému v konaní došlo (Jírů proti Českej republike, rozsudok z 26. 10. 2004,
č. 65195/01, body 33 ‒34), vyhodnotil ústavný súd, že ústavná sťažnosť bola podaná
v zákonom ustanovenej lehote.
21. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné
predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa v tejto časti na ďalšie konanie,
pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní
vo veci samej, prijal ústavnú sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie (bod 1 výroku).
22. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších
požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 62/2015
23. Sťažovateľ spája porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu len
s prieťahmi v napadnutom konaní. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy má kľúčové postavenie medzi právami ustanovenými v siedmom oddiele druhej
hlavy ústavy nazvanom „Právo na súdnu a inú právnu ochranu“ (čl. 46 až čl. 50 ústavy)
a jeho ochrana v zásade predchádza ochrane priznanej prostredníctvom ďalších základných
práv ustanovených v tomto oddiele ústavy. Na základe vzájomnej súvzťažnosti medzi
týmito základnými právami možno dospieť v konkrétnom prípade aj k záveru,
podľa ktorého závažné porušenie niektorého zo základných práv ustanovených v čl. 46 až
čl. 50 ústavy má za následok aj porušenie iného základného práva zaručeného v siedmom
oddiele druhej hlavy ústavy. Osobitne tento záver podľa názoru ústavného súdu platí
o potenciálnom porušení základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a to vzhľadom
na jeho spomínané kľúčové postavenie v tejto skupine základných práv, a preto
ak napr. porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru) prekročí takú intenzitu, že to signalizuje zo strany príslušného
všeobecného súdu až odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, tak možno urobiť záver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp.
dochádza aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
(m. m. III. ÚS 232/2017)
24. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj právny názor, že „zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti spočíva v nesúlade medzi jej skutkovou a právnou stránkou“
(napr. III. ÚS 203/02, III. ÚS 84/03). V danom prípade je ústavná sťažnosť podľa názoru
ústavného súdu zjavne neopodstatnená, pretože medzi skutkovou stránkou veci
spočívajúcou v nečinnosti okresného súdu a namietaným porušením základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by umožňovala prijatie
záveru o jeho porušení.
25. Opierajúc sa o uvedené a berúc do úvahy, že napadnuté konanie začalo
na okresnom súde v roku 2015, ústavný súd uzavrel, že postup okresného súdu
nenadobudol takú intenzitu, že by bolo možné v tejto súvislosti vysloviť porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
26. Vzhľadom na to ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti
(bod 2 výroku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu