Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 29/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2020

prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Straku o jeho

zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti , ,

, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka

j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Peter Straka prípisom z 20. januára 2020 v zmysle a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu,

ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej sťažnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), s ktorým je v priateľskom vzťahu.

Sudca ústavného súdu Peter Straka ďalej uviedol, že sťažovateľ pochádza z jeho rodnej

obce, zvykol ho navštevovať v jeho rodinnom dome a zároveň je bratom manželky jeho

bratranca. Z dôvodu jeho priateľského vzťahu k sťažovateľovi sa v tomto prípade cíti byť

zaujatý. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že súčasťou základného práva na prejednanie

veci pred nestranným súdom je, aby vo veci rozhodoval sudca, u ktorého nemožno mať ani

len pochybnosti o jeho nezaujatosti, a preto s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o ústavnom

súde navrhol, aby ho zákonný senát ústavného súdu vylúčil z konania a rozhodovania

vo veci vedenej pod sp. zn. .

2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 20. januára 2020 bolo

oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie

podľa IV. senátu ústavného súdu.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

3. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci v § 49 až § 52.

4. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo

ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve

previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack

v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť

č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku

objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testmi. Európsky súd pre ľudské práva

zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti

či predsudku vo veci a môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym

testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj

sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá,

kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo,

neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci

pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym

testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule

nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti

z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa

a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné

skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle

môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy

v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras

v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva,

že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu

„v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

8. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu

ústavného súdu Petra Straku vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.

dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom

súde na vylúčenie sudcu ústavného súdu z prejednania a rozhodovania danej veci, pretože

sudca ústavného súdu Peter Straka v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej

nestrannosti vo veci, a to z dôvodu dlhoročného blízkeho priateľského a rodinného vzťahu

so sťažovateľom.

9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že oznámenie sudcu

ústavného súdu Petra Straku o jeho zaujatosti v predmetnej veci je dôvodné, a preto

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu