Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 29/2020
PDF · 96.78 KB
No categories available
IV. ÚS 29/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2020
prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Straku o jeho
zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti , ,
, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1088/2019
a takto
rozhodol:
Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka
j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 1088/2019.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky
1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
Peter Straka prípisom z 20. januára 2020 v zmysle § 49 ods. 1 a 4 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu,
ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej sťažnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), s ktorým je v priateľskom vzťahu.
Sudca ústavného súdu Peter Straka ďalej uviedol, že sťažovateľ pochádza z jeho rodnej
obce, zvykol ho navštevovať v jeho rodinnom dome a zároveň je bratom manželky jeho
bratranca. Z dôvodu jeho priateľského vzťahu k sťažovateľovi sa v tomto prípade cíti byť
zaujatý. V tejto súvislosti zároveň uviedol, že súčasťou základného práva na prejednanie
veci pred nestranným súdom je, aby vo veci rozhodoval sudca, u ktorého nemožno mať ani
len pochybnosti o jeho nezaujatosti, a preto s poukazom na § 49 ods. 1 zákona o ústavnom
súde navrhol, aby ho zákonný senát ústavného súdu vylúčil z konania a rozhodovania
vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1088/2019.
2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 20. januára 2020 bolo
oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie
podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom súde IV. senátu ústavného súdu.
II.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu
ústavného súdu z konania a rozhodovania vo veci v § 49 až § 52.
4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
5. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo
ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.
6. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie
v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného
súdu určený rozvrhom práce.
7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve
previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack
v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť
č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku
objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testmi. Európsky súd pre ľudské práva
zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod
57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti
či predsudku vo veci a môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym a objektívnym
testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné presvedčenie, postoj
sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá,
kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom prejavené nepriateľstvo,
neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov vyhradí prerokovanie veci
pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne naplnená len subjektívnym
testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania. Na subjektívny test teda plynule
nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti
z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva nestranného pozorovateľa
a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť ustálené, či existujú zistiteľné
skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle
môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože „v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy
v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras
v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva,
že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu
„v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
8. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu III. senátu
ústavného súdu Petra Straku vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1088/2019
dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom
súde na vylúčenie sudcu ústavného súdu z prejednania a rozhodovania danej veci, pretože
sudca ústavného súdu Peter Straka v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej
nestrannosti vo veci, a to z dôvodu dlhoročného blízkeho priateľského a rodinného vzťahu
so sťažovateľom.
9. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že oznámenie sudcu
ústavného súdu Petra Straku o jeho zaujatosti v predmetnej veci je dôvodné, a preto
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. januára 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu