Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 55/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor 12,

Želiezovce, pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. -11

z 27. novembra 2018 a rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. -15

z 30. novembra 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a .

2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký Dvor 12,

Želiezovce (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -11

z 27. novembra 2018 a uznesením okresného súdu č. k. -15 z 30. novembra

2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh ústavný súd vyvodil,

že sťažovateľ ako žalobca podal na okresnom súde dve podania označené ako „podnet na

podanie žaloby“ proti Okresnej prokuratúre Trnava o zaplatenie peňažnej sumy vo výške

5 000 eur. Svoj nárok v podstate odôvodnil tým, že nezákonným rozhodnutím dozorového

prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava utrpel sťažovateľ ako obvinený značnú psychickú

ujmu s dôrazom na to, že je osobou trpiacou epilepsiou. Konania iniciované sťažovateľom

v tejto veci sú vedené na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn.

a sťažovateľ namieta porušenie svojich práv rozhodnutiami vydanými v oboch uvedených

konaniach.

3. Prvým napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -11

z 27. novembra 2018 bolo rozhodnuté tak, že podanie žalobcu (sťažovateľa) okresný súd

odmietol a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -11 podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -33 z 5. augusta 2019 tak,

že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie.

4. Dôvodom zrušenia uznesenia okresného súdu č. k. -11

z 27. novembra 2018 bolo, že okresný súd podľa názoru krajského súdu riadne nepoučil

žalobcu (sťažovateľa) o jeho procesných právach, najmä o jeho práve zvoliť si advokáta

a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci v zmysle § 160 ods. 2 zákona

č. v platnom znení, a nesprávne vyhodnotil

podania žalobcu (sťažovateľa), ktorými dopĺňal žalobu. Okresnému súdu uložil, aby

opätovne posúdil podania žalobcu (sťažovateľa) ako jeden celok a v prípade riadnej žaloby

má okresný súd vec rozhodnúť s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania.

5. Sťažovateľ vo svojej argumentácii napáda aj rozhodnutie okresného súdu vydané

v konaní sp. zn. a dôvody zakladajúce porušenie ním označených práv sú

totožné ako pri prvom napadnutom rozhodnutí.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ tvrdí, že namietanými rozhodnutiami okresného

súdu došlo k porušeniu jeho garantovaných základných práv podľa ,

a práva podľa dohovoru a odkazuje aj na relevantnú

judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa práva na súdnu ochranu (, ).

7. Sťažovateľ žiada ústavný súd, aby rozhodol: „ OS Trnava porušil moje základné

ľudské práva garantované SR v , , Dohovoru

a žiadam, aby OS Trnava ma finančne odškodnil a vo výške 5000,- Euro (slovom päťtisíc

euro).“ Sťažovateľ zároveň žiada o ustanovenie právneho zástupcu.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové

pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

13. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa a a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdu č. k. -11 z 27. novembra

2018 a rozhodnutím okresného súdu sp. zn. , a to z dôvodu, že okresný súd

nedostatočne poučil sťažovateľa o jeho práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na konanie

pred ústavným súdom.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru rozhodnutím okresného súdu

č. k. -11 z 27. novembra 2018

18. Právomoc ústavného súdu podľa je založená na princípe

subsidiarity. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

19. Sťažovateľ využil dostupný prostriedok nápravy a proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu č. k. -11 z 27. novembra 2018 podal odvolanie. Krajský súd

o odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Ochrana ústavných práv sťažovateľa bola sťažovateľovi poskytnutá

krajským súdom, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti bol viazaný

a dohovorom a primerane ich aj aplikoval.

20. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu okresného súdu č. k. -11

z 27. novembra 2018 odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa dohovoru rozhodnutím okresného súdu

č. k. -15 z 30. novembra 2018

21. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je

jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, a pritom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej

oneskorene [ ].

22. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že konanie vedené

pod sp. zn. bolo ukončené vydaním uznesenia č. k. -15

z 30. novembra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2018 a ktorým okresný

súd podanie sťažovateľa ako žalobcu odmietol z dôvodu, že ani po výzve súdu na doplnenie

žaloby podanie sťažovateľa nebolo určité, jasné a zrozumiteľné. Sťažovateľ podal ústavnú

sťažnosť na poštovú prepravu 28. novembra 2019, t. j. po uplynutí jedenástich mesiacov

od právoplatnosti napadnutého uznesenia okresného súdu č. k. -15

z 30. novembra 2018.

23. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť v časti

vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu okresného súdu č. k. -15

z 30. novembra 2018 bola podaná oneskorene, t. j. zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty,

ktorú ustanovuje na jej podanie, a z tohto dôvodu ústavný súd

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

24. Z vyplýva, že sťažovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Všetky tri uvedené podmienky

musia byť splnené kumulatívne.

Ak po preskúmaní obsahu ústavnej sťažnosti dospeje ústavný súd k záveru,

že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu, ústavná sťažnosť nie je

prípustná, je podaná oneskorene, alebo zistí, že ústavná sťažnosť sťažovateľa je zjavne

neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti a nie je splnený jeden z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom. V takom prípade nemožno žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu vyhovieť.

Po preskúmaní sťažnostných námietok sťažovateľa dospel ústavný súd k záveru,

že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť na základe už uvedených dôvodov,

a teda v prípade sťažovateľa ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti.

25. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako

celku bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu