Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 59/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o.,

Kadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci

namietaného porušenia a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 6. novembra

2019, ale aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudkom z 25. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 6. novembra 2019, ale aj postupom Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. septembra 2018.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 20. marca 2018 bol sťažovateľ uznaný za vinného

z prečinu usmrtenia podľa na tom skutkovom základe, že

19. februára 2014 o 20.53 h. viedol v po ulici v smere od Kyneku do centra

mesta osobné motorové vozidlo Honda FR-V rýchlosťou 49 ‒55 km/h, pričom pred

obchodným domom Mercury Market neskoro reagoval a zrazil chodca

prechádzajúceho cez vozovku zľava doprava v tme, za dažďa, pod vplyvom alkoholických

nápojov (1,97 promile alkoholu v krvi) a bez reflexných prvkov na tmavom oblečení, ktorý

v dôsledku zrážky zomrel toho istého dňa v nemocnici. Za tento skutok mu bol uložený trest

odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2

rokov.

3. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal tak prokurátor, ako aj sťažovateľ, ktorý

namietal svoju vinu s tým, že sa neprihliadlo na znalecký posudok z oblasti oftalmológie.

Namietal tiež, že sa prihliadlo iba na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, aj to

len v neprospech sťažovateľa, hoci v ňom bol určený práve pohyb chodca po ceste ako

technická príčina nehody. Odvolanie prokurátora smerovalo proti neuznaniu porušenia

dôležitej povinnosti ustanovenej zákonom a proti neuloženiu trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá.

4. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 25. septembra 2018 bol

rozsudok okresného súdu zrušený, pričom krajský súd sám posúdil skutok tak, že ho

sťažovateľ spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona a vymeral mu

za to trest odňatia slobody vo výške 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil

porušením práva na obhajobu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Porušenie práva na obhajobu videl v prvom rade v tom, že podľa jeho názoru

došlo k porušeniu zásady zákazu reformationis in peius, ďalej k opakovanému

neprihliadnutiu na znalecký posudok z oblasti oftalmológie, k rozporu uloženého trestu

so zásadami na ukladanie trestov nad rámec návrhu prokurátora a k porušeniu zásady ne bis

in idem.

6. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. novembra 2019 bolo

dovolanie sťažovateľa odmietnuté, keďže vymedzené dovolacie dôvody nemali

opodstatnenie. Podľa názoru sťažovateľa však uznesením najvyššieho súdu v spojení

s rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv podľa

a dohovoru.

7. Sťažovateľ považuje predovšetkým uznesenie najvyššieho súdu za

nepreskúmateľné. Hoci rozsudky okresného súdu a krajského súdu napádal v tom smere, že

sa tieto nevysporiadali so znaleckým posudkom z oblasti oftalmológie, najvyšší súd sa

s námietkou vysporiadal len stručne s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 7 Trestného

poriadku, podľa ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V skutočnosti však nešlo o dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia. Aplikácia

ustanovenia predpokladá, že dovolateľ nenapáda výrok

rozhodnutia (teda s týmto sa stotožňuje) a nesúhlasí len s odôvodnením. Pritom sťažovateľ

napádal konkrétne výroky o vine a treste, čo je z obsahu jeho podaní zjavné. Neobstojí ani

argumentácia najvyššieho súdu, ktorý uviedol, že neakceptovanie znaleckého posudku

z oblasti oftalmológie spadá výlučne do voľného hodnotenia dôkazov súdom. V rámci práva

na spravodlivý proces je súd povinný zaoberať sa všetkými otázkami majúcimi pre vec

podstatný význam. Práve otázka, či sťažovateľ mohol dostatočne zavčasu chodca vidieť a či

to za daných okolností bolo možné po ňom požadovať, je rozhodujúca pre posúdenie jeho

viny, no všeobecné súdy sa ňou napriek tomu vôbec nezaoberali.

8. Ďalej sťažovateľ namieta porušenie zásady zákazu zmeny k horšiemu

(reformationis in peius). Zmena spočívala v sprísnení trestu v odvolacom konaní. Predtým

bol okresným súdom vydaný trestný rozkaz, ktorým bol sťažovateľovi uložený trest odňatia

slobody na 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky, pričom proti trestnému rozkazu podal

odpor iba sťažovateľ (nie teda aj prokurátor). Po zrušení trestného rozkazu rozhodol

okresný súd rozsudkom o treste rovnako a až proti tomuto rozsudku podal prokurátor

odvolanie a na základe jeho odvolania došlo v odvolacom konaní k zvýšeniu trestu až nad

rámec návrhu prokurátora. Sťažovateľ si je vedomý, že výnimku zo zásady predstavuje

práve situácia, keď proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podá prokurátor odvolanie, no je

podstatné, že proti trestnému rozkazu prokurátor odpor nepodal a po nariadení hlavného

pojednávania obžaloba nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k tomu,

aby okresný súd posúdil nehodu prísnejšie ako v trestnom rozkaze. Skôr opak je pravdou.

9. Najvyšší súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že poukázal na svoje iné

rozhodnutie sp. zn. z 18. júla 2015, ako aj na to, že na hlavnom pojednávaní

boli vykonané nové dôkazy, ktoré napokon viedli ku korekcii skutkových zistení vo výroku,

k zmene právnej kvalifikácie a tiež k uloženiu novej sankcie. Poukázal tiež na ustanovenia

, podľa ktorého samosudca nie je viazaný po podaní odporu

právnou kvalifikáciou, ale ani druhom a výmerou trestu v trestnom rozkaze. Práve

v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. z 18. júla 2015 je uvedené, že zmena

k horšiemu nie je možná, „pokiaľ by skutočne išlo o totožnú situáciu... pri absolútne

nezmenených skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii skutku, ale i nijako nezmenených

skutočnostiach významných z hľadiska ukladania trestu“.

10. Tu je potrebné uviesť, že v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa

neobjavili žiadne nové dôkazy v neprospech sťažovateľa. Boli síce vykonané nové dôkazy,

ale tieto nemohli svojím obsahom viesť k zmene skutkových zistení, právnej kvalifikácie

a trestu k horšiemu.

11. Napokon došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, keďže vzhľadom

na skutkové okolnosti a konštatovanie viny sťažovateľa všeobecné súdy aplikovali právny

poriadok takým spôsobom, že povinnosť sťažovateľa predvídať vznik trestnoprávneho

následku a zachovávať potrebnú mieru opatrnosti určili ako absolútnu povinnosť.

Sťažovateľ nemôže mať absolútnu povinnosť predvídať, že pri dodržaní maximálnej

povolenej rýchlosti pôjde cez cestu (hoci aj cez prechod pre chodcov) opitý chodec

v tmavom oblečení, ktorý vôbec nevenuje pozornosť cestnej premávke. Sťažovateľovi preto

nemožno klásť za vinu porušenie dôležitej povinnosti v cestnej premávke. Zo znaleckého

posudku Ústavu súdneho inžinierstva je zrejmé, že chodec bol veľmi zle viditeľný.

12. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa: ..., na súdnu ochranu zaručené

v a právo na spravodlivý proces v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR

v konaní so sp.zn. a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní so sp.zn.

porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 6.11.2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa

25.9.2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

A. Vo vzťahu k napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu

16. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 46

ods. 1 a dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudku z 25. septembra 2018, nie je daná

právomoc ústavného súdu.

17. Podľa ak o ochrane zákonných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

18. Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa

a dohovoru mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň

v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že

možnosť podania dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku sťažovateľ aj využil.

B. Vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu

19. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre porušenie

a dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniu zo 6. novembra 2019. Táto časť

ústavnej sťažnosti nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, preto je potrebné ju

odmietnuť podľa .

20. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

21. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie

konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2

písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

22. Hoci podaná ústavná sťažnosť smeruje proti dvom rozhodnutiam všeobecných

súdov, sťažovateľ v priamom rozpore s ustanovením

k ústavnej sťažnosti nepripojil ani jedno z uvedených ním napádaných rozhodnutí, pričom

tak urobil bez akéhokoľvek vysvetlenia (netvrdil napríklad, že mu tieto rozhodnutia neboli

riadne doručené, prípadne že nimi nedisponuje z iných, od neho nezávislých, dôvodov atď.).

K ústavnej sťažnosti pripojil len plnú moc pre právneho zástupcu.

23. Z § 56 ods. 3 v spojení s ustanovením § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

súde vyplýva, že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti môže (teda

nemusí) ústavný súd vyzvať navrhovateľa (v danom prípade sťažovateľa), aby v určenej

lehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami, za daného stavu bolo na zvážení ústavného

súdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej zákonnej náležitosti (minimálne uznesenia

najvyššieho súdu, keďže vo vzťahu k nemu by bola v zásade daná právomoc ústavného

súdu) sťažovateľa vyzve.

24. Pri skúmaní rozsahu práva uváženia ústavného súdu podľa § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (teda či sťažovateľa vyzve alebo nevyzve, aby v určenej lehote nedostatok

ústavnej sťažnosti odstránil) treba zásadne zdôrazniť, že nejde o voľnú úvahu, ktorá by

vlastne znamenala svojvôľu pri posudzovaní takejto otázky. Rozhodovanie v týchto

súvislostiach sa musí riadiť určitými zásadami tak, aby bolo dostatočne predvídateľné

a transparentné.

25. Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať zo skutočnosti, že v konaní

o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa sťažovateľ musí byť

v celom konaní zastúpený advokátom ( ). Advokáta ako

osobu práva znalú a oprávnenú na zastupovanie v súdnych konaniach treba nepochybne

považovať za osobu odborne kvalifikovanú, od ktorej sa dá právom očakávať, inter alia,

dostatočná znalosť procesnoprávnych predpisov, ktorými sa riadi konanie, v ktorom klienta

právne zastupuje. Vychádzajúc z tejto premisy možno dôjsť k záveru, že k postupu podľa

by malo zo strany ústavného súdu dochádzať skôr len

výnimočne, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti daného prípadu. Inými slovami, výklad

tohto ustanovenia má byť v zásade reštriktívny. Je zrejmé už na prvý pohľad, že

v prípadoch, keď sťažovateľ (v rozpore s ustanovením )

podá ústavnú sťažnosť bez toho, aby k nej pripojil splnomocnenie pre advokáta

a s prípadnými ďalšími chýbajúcimi náležitosťami, je postup ústavného súdu v zmysle § 56

ods. 3 aj v rámci jeho reštriktívneho výkladu v zásade a spravidla

na mieste ().

26. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom ako kvalifikovaným

právnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti vyplývajúca

z absentuje. Z podanej ústavnej sťažnosti nevyplýva

vôbec nijaké vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Takúto situáciu nemožno pri spomínanom

reštriktívnom výklade považovať za takú výnimočnú či

osobitú, ktorá by odôvodňovala, aby ústavný súd postupom podľa § 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatku podania.

27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu