Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 53/2020
PDF · 189.76 KB
No categories available
II. ÚS 53/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného porušenia základných práv
podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019.
2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 8. marca
2018 väzobne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a iné.
2.2 Žiadosťou z 19. júna 2019 sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby na slobodu.
Okresný súd uznesením sp. zn. 3 Tk 3/2018 z 15. júla 2019 žiadosť sťažovateľa
o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a súčasne jeho väzbu nenahradil dohľadom
probačného a mediačného úradníka.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský
súd rozhodol uznesením sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019 tak, že ju podľa § 193
ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
zamietol ako nedôvodnú.
3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti namieta, že 19. decembra 2018 bola
sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť
o prepustenie z väzby, predložená krajskému súdu. Táto vec bola pridelená zákonnému
sudcovi . Dňa 3. januára 2019 však o tejto sťažnosti rozhodol iný sudca
krajského súdu, a to . Podľa názoru sťažovateľa rozhodol nezákonný sudca
a zároveň je zo zápisnice zrejmé, že oboznámenie sa s podstatnou časťou spisu, prečítanie
napadnutého rozhodnutia a sťažnosti vrátane rozhodnutia krajského súdu trvalo spolu päť
minút. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že bolo rozhodnuté formalisticky,
bez oboznámenia sa so spisom a navyše nezákonným sudcom. Sťažovateľ tiež požiadal
o vyhotovenie fotokópie spisu, avšak „súd mu sústavne predkladá“ fotokópie dôležitých
dokumentov s úmyselne zakrytými údajmi o mene sudcu, ktorý má rozhodovať, o kóde
a čase pridelenia spisu sudcovi a chýbajú aj údaje o doručení spisu z okresného súdu
krajskému súdu a z krajského súdu okresnému súdu, čo zakladá dôvodné podozrenie
o manipulácii so spisom.
Sťažovateľ zastáva názor, že vzhľadom na uvedené procesné nedostatky, o ktorých
sa dozvedel približne pred mesiacom, je vo väzbe v rozpore so zákonom.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1.) Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 3Tk/3/2018 a uznesením Krajského súdu v Trnave 6 Tos/104/2019-2716 zo dňa
06.08.2019, porušené bolo.
2.) Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/104/2019-2716 zo dňa
06.08.2019 a prikazuje sa Krajskému súdu v Trnave, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
3.) Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby sťažovateľa ihneď prepustil z výkonu
väzby.
4.) Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
415,51Eur na účet jeho právneho zástupcu...“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
13. Podľa § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi
návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
14. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí
okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho
základných práv a slobôd.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
15. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
16. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované
argumenty ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti pre nedostatok právomoci
ústavného súdu na jej prerokovanie a v časti z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených
náležitostí.
21. Z petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že jej podstatou je namietané
porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 a uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019.
III.1 K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018
22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 ústavný súd
konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať
o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity
právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo
slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným
orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej
právomoci na jej prerokovanie.
V konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu
právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody
za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou
účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný
prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu
k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje
odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.
Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci
v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie
procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej
procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.
23. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú
splnené podmienky konania pred ním o tej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá
smerovala proti postupu okresného súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp
subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne
konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho označených
práv postupom okresného súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému
súdu ako sťažnostnému súdu. Inak povedané, sťažovateľ mal k dispozícii právny
prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský
súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti
namietajúcej porušenie označených základných práv postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Tk 3/2018 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom
súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.
III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením
krajského súdu sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019
25. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti odôvodňuje porušenie svojich práv
bližšie neidentifikovaným rozhodnutím krajského súdu z 3. januára 2019.
Napriek uvedenému odôvodneniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ v jej petite
navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho práv uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019. V ústavnej sťažnosti sťažovateľa pritom
absentuje akékoľvek uvedenie dôvodov, resp. odôvodnenie toho, v čom by malo
podľa názoru sťažovateľa spočívať porušenie jeho označených práv uznesením
krajského súdu sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019. Uznesenie krajského súdu
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019 sťažovateľ predložil ako prílohu k ústavnej
sťažnosti.
Odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa zjavne nezodpovedá navrhovanému
petitu ústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním.
26. Ústavný súd má v ústave a zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie
konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené
27. Z hľadiska predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti je podstatná
najmä požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, a to požiadavka
relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody)
namietaného porušenia práv, ako aj § 45 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný
súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona
neustanovuje inak.
Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti
petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého
rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným
súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej
sťažnosti. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom
na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu
svojich základných práv a slobôd zastúpené zvoleným advokátom.
28. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ je v konaní
pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný
dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy
klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej
služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé
vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú
na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.
Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
29. Keďže sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich
práv uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019, predmetom
ústavného prieskumu sťažovateľom namietaného porušenia jeho v ústavnej sťažnosti
označených práv môže byť len toto označené rozhodnutie krajského súdu, avšak sťažovateľ
v odôvodnení ústavnej sťažnosti vôbec neuvádza, v čom by podľa jeho názoru malo
spočívať porušenie jeho označených práv uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Tos 104/2019
zo 6. augusta 2019.
30. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa teda zjavne nezodpovedá
navrhovanému petitu ústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním, a preto táto ústavná
sťažnosť – napriek zastúpeniu sťažovateľa advokátom – nespĺňa náležitosti kvalifikovaného
návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené zákonom o ústavnom súde.
31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len
formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa esenciálnej obsahovej
náležitosti ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť
odôvodnenia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval
na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019).
32. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa
v časti namietajúcej porušenie označených základných práv uznesením krajského súdu
sp. zn. 6 Tos 104/2019 zo 6. augusta 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona
o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.
33. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. februára 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu