Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 53/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom

Schmidlom, Záhorácka 11/A, Malacky, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a postupom Okresného súdu

Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Trnave

sp. zn. zo 6. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 6. augusta 2019.

2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 8. marca

2018 väzobne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v štádiu pokusu podľa spáchaného formou spolupáchateľstva

podľa v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania

podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

a iné.

2.2 Žiadosťou z 19. júna 2019 sťažovateľ žiadal o prepustenie z väzby na slobodu.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2019 žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a súčasne jeho väzbu nenahradil dohľadom

probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej krajský

súd rozhodol uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2019 tak, že ju podľa § 193

ods. 1 písm. c) v znení neskorších predpisov

zamietol ako nedôvodnú.

3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti namieta, že 19. decembra 2018 bola

sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť

o prepustenie z väzby, predložená krajskému súdu. Táto vec bola pridelená zákonnému

sudcovi . Dňa 3. januára 2019 však o tejto sťažnosti rozhodol iný sudca

krajského súdu, a to . Podľa názoru sťažovateľa rozhodol nezákonný sudca

a zároveň je zo zápisnice zrejmé, že oboznámenie sa s podstatnou časťou spisu, prečítanie

napadnutého rozhodnutia a sťažnosti vrátane rozhodnutia krajského súdu trvalo spolu päť

minút. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že bolo rozhodnuté formalisticky,

bez oboznámenia sa so spisom a navyše nezákonným sudcom. Sťažovateľ tiež požiadal

o vyhotovenie fotokópie spisu, avšak „súd mu sústavne predkladá“ fotokópie dôležitých

dokumentov s úmyselne zakrytými údajmi o mene sudcu, ktorý má rozhodovať, o kóde

a čase pridelenia spisu sudcovi a chýbajú aj údaje o doručení spisu z okresného súdu

krajskému súdu a z krajského súdu okresnému súdu, čo zakladá dôvodné podozrenie

o manipulácii so spisom.

Sťažovateľ zastáva názor, že vzhľadom na uvedené procesné nedostatky, o ktorých

sa dozvedel približne pred mesiacom, je vo väzbe v rozpore so zákonom.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1.) Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48

ods. 1 , postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom

pod sp. zn. a uznesením Krajského súdu v Trnave -2716 zo dňa

06.08.2019, porušené bolo.

2.) Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. -2716 zo dňa

06.08.2019 a prikazuje sa Krajskému súdu v Trnave, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

3.) Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby sťažovateľa ihneď prepustil z výkonu

väzby.

4.) Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

415,51Eur na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

14. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

15. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

16. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť podľa , a to v časti pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie a v časti z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených

náležitostí.

21. Z petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že jej podstatou je namietané

porušenie základných práv podľa a postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 6. augusta 2019.

III.1 K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

konštatuje, že z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie.

V konaní o ústavnej sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu

právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou

účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci

v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie

procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej

procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.

23. Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú

splnené podmienky konania pred ním o tej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá

smerovala proti postupu okresného súdu, a dospel k záveru, že vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z je vylúčená právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia jeho označených

práv postupom okresného súdu, pretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému

súdu ako sťažnostnému súdu. Inak povedané, sťažovateľ mal k dispozícii právny

prostriedok na ochranu svojich základných práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský

súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

24. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie označených základných práv postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2019

25. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti odôvodňuje porušenie svojich práv

bližšie neidentifikovaným rozhodnutím krajského súdu z 3. januára 2019.

Napriek uvedenému odôvodneniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ v jej petite

navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho práv uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 6. augusta 2019. V ústavnej sťažnosti sťažovateľa pritom

absentuje akékoľvek uvedenie dôvodov, resp. odôvodnenie toho, v čom by malo

podľa názoru sťažovateľa spočívať porušenie jeho označených práv uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2019. Uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 6. augusta 2019 sťažovateľ predložil ako prílohu k ústavnej

sťažnosti.

Odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa zjavne nezodpovedá navrhovanému

petitu ústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním.

26. Ústavný súd má v ústave a presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie

konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené

.

27. Z hľadiska predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti je podstatná

najmä požiadavka plynúca z , a to požiadavka

relevantnej ústavnoprávnej argumentácie (konkrétne skutkové a právne dôvody)

namietaného porušenia práv, ako aj , podľa ktorého je ústavný

súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona

neustanovuje inak.

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti. Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd zastúpené zvoleným advokátom.

28. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ je v konaní

pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade s § 18 ods. 2 zákona

č. o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.

Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

29. Keďže sťažovateľ v petite svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich

práv uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. augusta 2019, predmetom

ústavného prieskumu sťažovateľom namietaného porušenia jeho v ústavnej sťažnosti

označených práv môže byť len toto označené rozhodnutie krajského súdu, avšak sťažovateľ

v odôvodnení ústavnej sťažnosti vôbec neuvádza, v čom by podľa jeho názoru malo

spočívať porušenie jeho označených práv uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 6. augusta 2019.

30. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa teda zjavne nezodpovedá

navrhovanému petitu ústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním, a preto táto ústavná

sťažnosť – napriek zastúpeniu sťažovateľa advokátom – nespĺňa náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené .

31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len

formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa esenciálnej obsahovej

náležitosti ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť

odôvodnenia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu

sp. zn. zo 6. augusta 2019), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval

na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. ).

32. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v časti namietajúcej porušenie označených základných práv uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 6. augusta 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona

o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

33. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu