Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 81/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej advokátom

JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“),

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené exekučné konanie sťažovateľky ako oprávnenej proti

, , , ako povinnému (ďalej len

„povinný“) o vymoženie pohľadávky v sume 4 000 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd poverením č. 5702 036648 zo 7. septembra 2009 poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Ulica 29. augusta 2, Bratislava (ďalej len

„súdny exekútor“).

4. Sťažovateľka poukazuje na priebeh napadnutého konania, keď uvádza, že

6. apríla 2010 povinný podal „námietky proti exekúcii“, ktorými sa domáhal „zrušenia

exekúcie“. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 14. októbra 2010 námietky

zamietol.

5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na ďalší priebeh napadnutého

konania, pričom zdôrazňuje, že povinný sa od roku 2010 opakovane a bez akéhokoľvek

opodstatnenia domáha „zrušenia exekúcie“. V tejto súvislosti uvádza: «Listom označeným

ako „námietka proti exekúcii“, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 05.11.2010,

sa povinný domáhal „zrušenia“ exekúcie.

O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné uznesením

č. k. zo dňa 08.06.2012 tak, že námietky odmietol.

Listom označeným ako „námietka proti exekúcii“, ktorý bol súdnemu exekútorovi

doručený dňa 08.01.2013, sa povinný domáhal „zrušenia“ exekúcie.

O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné (konajúci vyšším súdnym

úradníkom) uznesením č. k. zo dňa 05.04.2013 tak, že jeho návrh

na zastavenie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný súd

Humenné (konajúci sudcom) uznesením č. k. zo dňa 24.02.2014 tak,

že rovnako jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

Listom označeným ako „námietka o ďalších trovách exekúcie a samotnej exekúcii“

zo dňa 29.04.2015, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.05.2015, sa povinný

domáhal „zrušenia“ exekúcie.

O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné uznesením

č. k. zo dňa 30.08.2016 tak, že jeho námietky proti exekúcii a ďalším

trovám exekúcie zamietol.»

6. Sťažovateľka namieta, že o poslednom podaní povinného označenom ako „žiadam

o zrušenie exekučného konania“, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený 18. júna 2018,

okresný súd do dňa podania ústavnej sťažnosti nerozhodol, a to napriek skutočnosti,

že sťažovateľka sa k tomuto podaniu povinného ihneď vyjadrila.

7. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhoduje o „listoch povinného“ s neprimeraným

časovým oneskorením, čo podľa jej názoru nevyhnutne spôsobuje zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že „... Okresný súd

Humenné strávil nad rozhodovaním o návrhoch a podaniach povinného doposiaľ celkovo

63 mesiacov. Čo je už viac ako päť rokov z trvania doterajšej exekúcie. To znamená,

že z takmer desať rokov trvajúcej exekúcie, polovicu doby nekonal bez prieťahov exekučný

súd a polovicu tejto doby exekútor nič nevymohol.“.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2

SR postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní vedenom

pod č. k. porušené bolo.

Okresnému súdu Humenné v exekučnom konaní vedenom pod č. k.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur

(slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Humenné povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Humenné je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

415,51 Eur s DPH do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu

JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“

9. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola

vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd

svojím postupom v napadnutom konaní prispieva k vzniku zbytočných prieťahov,

keď o podaniach povinného rozhoduje s neprimeraným časovým oneskorením.

18. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti so svojou rozhodovacou

činnosťou už vyslovil, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa

vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní

(napr. , ), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí

vrátane súdnej exekúcie podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“) je súčasťou

základného práva na súdnu ochranu podľa (,

, ), pričom v takéto konania z povinnosti

súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu

pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny

poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej

zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť

procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne a ).

19. Sťažovateľka namieta, že napadnuté exekučné konanie trvá už desať rokov,

pričom viac ako päť rokov z doterajšieho trvania napadnutého konania okresný súd

rozhodoval o podaniach povinného. Zároveň uvádza, že „... polovicu tejto doby exekútor

nič nevymohol“.

20. Ústavný súd považuje v prvom rade za dôležité uviesť, že sťažovateľka namieta

len postup okresného súdu v napadnutom konaní, pričom neuvádza, aký vplyv malo

podľa nej zdĺhavé rozhodovanie o návrhoch povinného na samotný postup

súdneho exekútora, ktorému okresný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie

už 7. septembra 2009. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti nežiada vysloviť porušenie

jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

súdneho exekútora a ústavná sťažnosť v tomto smere neobsahuje ani žiadne námietky.

21. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v dobe začatia

napadnutého konania exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej

vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania.

Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti.

22. Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že po vydaní upovedomenia o začatí

exekúcie sp. zn. EX 1901/2009 z 26. februára 2010 povinný využil možnosť podľa § 50

Exekučného poriadku platného a účinného v rozhodnej dobe a podal námietky proti

exekúcii. O týchto námietkach, ktoré mali odkladný účinok, rozhodol okresný súd

už uznesením sp. zn. zo 14. októbra 2010.

23. Z ďalšieho priebehu napadnutého konania je zrejmé, že povinný opakovane

v rokoch 2013 až 2016 žiadal o „zrušenie exekúcie“. Okresný súd vyhodnotil uvedené

podania povinného podľa ich obsahu ako návrhy na zastavenie exekúcie. Tieto podania

(ktoré nemali odkladný účinok na výkon exekúcie, pozn.) povinného však nijako nebránili

a nebránia súdnemu exekútorovi, aby v označenej veci postupoval ďalej a vymohol

judikovanú pohľadávku v prospech oprávnenej, a to bez ohľadu aj na ďalšie prípadné

rozhodovanie o ďalších podaniach povinného.

24. Inštitút námietok proti exekúcii bol počas priebehu napadnutého konania

legislatívne nahradený inštitútom návrhu na zastavenie exekučného konania.

25. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného v čase

predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti v neskôr podaných návrhoch

na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí

lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný

namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie

exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti,

ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

26. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku platného a účinného v čase

predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti návrhy na zastavenie exekúcie podľa

odseku 3 odkladný účinok nemajú.

27. Vzhľadom na uvedené ak okresný súd v súčasnosti rozhoduje opakovane

o návrhu na „zrušenie exekučného konania“ povinného (ktoré sú opakovane okresným

súdom podľa ich obsahu vyhodnotené ako návrhy na zastavenie exekúcie, pozn.), takýto

opakovaný návrh povinného nemá v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku odkladný

účinok. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že postup okresného

súdu vo veci sťažovateľky ako oprávnenej, resp. ňou namietaná nečinnosť v zásade nemala

a nemohla mať vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom

konaní, keďže súdny exekútor bol počas tohto obdobia oprávnený proti povinnému

na všetky úkony, ktoré mohli viesť k jej vymoženiu.

28. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní

nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , prípadne práva zaručeného

dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa

pre zjavnú neopodstatnenosť.

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu