Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 81/2020
PDF · 172.95 KB
No categories available
I. ÚS 81/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
, , , zastúpenej advokátom
JUDr. Dušanom Remetom, Masarykova 2, Prešov, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 750/2009 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého postupu a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky , ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Er 750/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
12 Er 750/2009 vedené exekučné konanie sťažovateľky ako oprávnenej proti
, , , ako povinnému (ďalej len
„povinný“) o vymoženie pohľadávky v sume 4 000 € s príslušenstvom.
3. Okresný súd poverením č. 5702 036648 zo 7. septembra 2009 poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Ulica 29. augusta 2, Bratislava (ďalej len
„súdny exekútor“).
4. Sťažovateľka poukazuje na priebeh napadnutého konania, keď uvádza, že
6. apríla 2010 povinný podal „námietky proti exekúcii“, ktorými sa domáhal „zrušenia
exekúcie“. Okresný súd uznesením sp. zn. 12 Er 750/2009 zo 14. októbra 2010 námietky
zamietol.
5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na ďalší priebeh napadnutého
konania, pričom zdôrazňuje, že povinný sa od roku 2010 opakovane a bez akéhokoľvek
opodstatnenia domáha „zrušenia exekúcie“. V tejto súvislosti uvádza: «Listom označeným
ako „námietka proti exekúcii“, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 05.11.2010,
sa povinný domáhal „zrušenia“ exekúcie.
O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné uznesením
č. k. 12 Er 750/2009 zo dňa 08.06.2012 tak, že námietky odmietol.
Listom označeným ako „námietka proti exekúcii“, ktorý bol súdnemu exekútorovi
doručený dňa 08.01.2013, sa povinný domáhal „zrušenia“ exekúcie.
O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné (konajúci vyšším súdnym
úradníkom) uznesením č. k. 12 Er 750/2009 zo dňa 05.04.2013 tak, že jeho návrh
na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný súd
Humenné (konajúci sudcom) uznesením č. k. 12 Er 750/2009 zo dňa 24.02.2014 tak,
že rovnako jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Listom označeným ako „námietka o ďalších trovách exekúcie a samotnej exekúcii“
zo dňa 29.04.2015, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 04.05.2015, sa povinný
domáhal „zrušenia“ exekúcie.
O tomto návrhu povinného rozhodol Okresný súd Humenné uznesením
č. k. 12 Er 750/2009 zo dňa 30.08.2016 tak, že jeho námietky proti exekúcii a ďalším
trovám exekúcie zamietol.»
6. Sťažovateľka namieta, že o poslednom podaní povinného označenom ako „žiadam
o zrušenie exekučného konania“, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený 18. júna 2018,
okresný súd do dňa podania ústavnej sťažnosti nerozhodol, a to napriek skutočnosti,
že sťažovateľka sa k tomuto podaniu povinného ihneď vyjadrila.
7. Podľa sťažovateľky okresný súd rozhoduje o „listoch povinného“ s neprimeraným
časovým oneskorením, čo podľa jej názoru nevyhnutne spôsobuje zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že „... Okresný súd
Humenné strávil nad rozhodovaním o návrhoch a podaniach povinného doposiaľ celkovo
63 mesiacov. Čo je už viac ako päť rokov z trvania doterajšej exekúcie. To znamená,
že z takmer desať rokov trvajúcej exekúcie, polovicu doby nekonal bez prieťahov exekučný
súd a polovicu tejto doby exekútor nič nevymohol.“.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy SR postupom Okresného súdu Humenné v exekučnom konaní vedenom
pod č. k. 12 Er 750/2009 porušené bolo.
Okresnému súdu Humenné v exekučnom konaní vedenom pod č. k. 12 Er 750/2009
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur
(slovom tritisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Humenné povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od doručenia tohto nálezu.
Okresný súd Humenné je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
415,51 Eur s DPH do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet právneho zástupcu
JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2, 080 01 Prešov.“
9. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 bola
vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II
bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prejednaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
II.
Relevantná právna úprava
10. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
16. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd
svojím postupom v napadnutom konaní prispieva k vzniku zbytočných prieťahov,
keď o podaniach povinného rozhoduje s neprimeraným časovým oneskorením.
18. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti so svojou rozhodovacou
činnosťou už vyslovil, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa
vzťahuje aj na konanie o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní
(napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí
vrátane súdnej exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Exekučný poriadok“) je súčasťou
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02,
IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti
súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru Európskeho súdu
pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny
poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej
zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť
procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).
19. Sťažovateľka namieta, že napadnuté exekučné konanie trvá už desať rokov,
pričom viac ako päť rokov z doterajšieho trvania napadnutého konania okresný súd
rozhodoval o podaniach povinného. Zároveň uvádza, že „... polovicu tejto doby exekútor
nič nevymohol“.
20. Ústavný súd považuje v prvom rade za dôležité uviesť, že sťažovateľka namieta
len postup okresného súdu v napadnutom konaní, pričom neuvádza, aký vplyv malo
podľa nej zdĺhavé rozhodovanie o návrhoch povinného na samotný postup
súdneho exekútora, ktorému okresný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie
už 7. septembra 2009. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti nežiada vysloviť porušenie
jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
súdneho exekútora a ústavná sťažnosť v tomto smere neobsahuje ani žiadne námietky.
21. Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného v dobe začatia
napadnutého konania exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
Z uvedeného vyplýva, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej
vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania.
Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti.
22. Z priebehu napadnutého konania je zrejmé, že po vydaní upovedomenia o začatí
exekúcie sp. zn. EX 1901/2009 z 26. februára 2010 povinný využil možnosť podľa § 50
Exekučného poriadku platného a účinného v rozhodnej dobe a podal námietky proti
exekúcii. O týchto námietkach, ktoré mali odkladný účinok, rozhodol okresný súd
už uznesením sp. zn. 12 Er 750/2009 zo 14. októbra 2010.
23. Z ďalšieho priebehu napadnutého konania je zrejmé, že povinný opakovane
v rokoch 2013 až 2016 žiadal o „zrušenie exekúcie“. Okresný súd vyhodnotil uvedené
podania povinného podľa ich obsahu ako návrhy na zastavenie exekúcie. Tieto podania
(ktoré nemali odkladný účinok na výkon exekúcie, pozn.) povinného však nijako nebránili
a nebránia súdnemu exekútorovi, aby v označenej veci postupoval ďalej a vymohol
judikovanú pohľadávku v prospech oprávnenej, a to bez ohľadu aj na ďalšie prípadné
rozhodovanie o ďalších podaniach povinného.
24. Inštitút námietok proti exekúcii bol počas priebehu napadnutého konania
legislatívne nahradený inštitútom návrhu na zastavenie exekučného konania.
25. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti v neskôr podaných návrhoch
na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí
lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný
namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie
exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti,
ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
26. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
predbežného prerokovania tejto ústavnej sťažnosti návrhy na zastavenie exekúcie podľa
odseku 3 odkladný účinok nemajú.
27. Vzhľadom na uvedené ak okresný súd v súčasnosti rozhoduje opakovane
o návrhu na „zrušenie exekučného konania“ povinného (ktoré sú opakovane okresným
súdom podľa ich obsahu vyhodnotené ako návrhy na zastavenie exekúcie, pozn.), takýto
opakovaný návrh povinného nemá v zmysle § 61k ods. 4 Exekučného poriadku odkladný
účinok. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou je potrebné uviesť, že postup okresného
súdu vo veci sťažovateľky ako oprávnenej, resp. ňou namietaná nečinnosť v zásade nemala
a nemohla mať vplyv na postup súdneho exekútora pri vymáhaní pohľadávky v exekučnom
konaní, keďže súdny exekútor bol počas tohto obdobia oprávnený proti povinnému
na všetky úkony, ktoré mohli viesť k jej vymoženiu.
28. Ústavný súd preto doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní
nepovažoval za taký, ktorý by svojou intenzitou zakladal možnosť kvalifikovať ho po prijatí
ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľky uvedenými v petite jej ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie
o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ústavy,
alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,
k čomu v tomto prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu