Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 62/2020
PDF · 149 KB
No categories available
II. ÚS 62/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom,
Holíčska 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
č. k. VI/1 Pz 122/19/1000-2 zo 16. augusta 2019 a namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3 Co 191/2017-148 z 21. februára 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/1 Pz 122/19/1000-2 zo 16. augusta 2019
(ďalej len „napádané upovedomenie“) a vo veci namietaného porušenia základného práva
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 3 Co 191/2017-148 z 21. februára 2019 (ďalej len „napádaný
rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra napádaným
upovedomením odložila podnet sťažovateľa z 2. júla 2019 doručený jej 8. augusta 2019
na podanie dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) proti napádanému rozsudku.
3. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že týmto konaním generálnej
prokuratúry boli porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ cituje
vybrané právne predpisy a konštatuje, že jeho podnet bol na generálnej prokuratúre podaný
v zákonnej lehote.
4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú
sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol nálezom:
„1. Sťažnosti sa vyhovuje.
2. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd odložením podnetu Generálnou prokuratúrou porušené boli.
2
3. Generálna prokuratúra mala v zákonnej lehote podať na najvyšší súd Slovenskej
republiky Mimoriadne dovolanie v právnej veci 3Co/191/2017 vedenej na Krajskom súde
v Bratislave.
4. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s čl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/191/2017 – 148 zo dňa 21.2.2019
porušené boli.“
5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň žiada odložiť vykonateľnosť napádaného
rozsudku.
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánov ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon
o ústavnom súde v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu
3
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
a samotné posúdenie veci ústavným súdom
11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,
či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona
o ústavnom súde), osobité náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona o ústavnom
súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
12. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,
ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.
A. Vo vzťahu k napádanému upovedomeniu generálnej prokuratúry
4
13. Podľa § 123 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí
obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
14. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania
uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q) r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže
ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.
Z § 56 ods. 3 v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde vyplýva,
že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti môže (teda nemusí) ústavný
súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami,
za daného stavu bolo na zvážení ústavného súdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej
zákonnej náležitosti sťažovateľa vyzve.
15. V súvislosti s nedostatkami návrhu na začatie konania ústavný súd zdôrazňuje,
že tieto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom
a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania
(m. m. napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010,
III. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 594/2010 a iné). Ústavný súd tiež dáva
do pozornosti právnemu zástupcovi sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie
pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou , t. j. zákonom č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16. Sťažovateľ sa v bode 2 petitu ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru napádaným
upovedomením generálnej prokuratúry. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti, podľa ktorého
„podnet bol podaný v zákonnej lehote troch mesiacov podľa § 461 Civilného sporového
poriadku“, a následná citácia právnych predpisov nezodpovedajú zákonným požiadavkám
na uvedenie argumentácie a odôvodnenia ústavnej sťažnosti (resp. odôvodnenia
namietaného porušenia v petite označených ústavných práv). Ústavný súd z obsahu ústavnej
5
sťažnosti nevie ani čiastkovo vyvodiť ústavno-relevantné argumenty sťažovateľa
odôvodňujúce tvrdenie o porušení označených ústavných práv napádaným upovedomením.
17. Ústavnú sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.
B. Vo vzťahu k napádanému rozsudku krajského súdu
18. Ústavnú sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene.
19. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Podľa poslednej vety zákonného ustanovenia, ak bol vo veci
podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
20. Podľa zistenia ústavného súdu napádaný rozsudok nadobudol právoplatnosť
14. mája 2019 a sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 14. novembra 2019, teda zjavne
po uplynutí zákonnej lehoty.
21. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že mimoriadne opravné
prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať
za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Oprávnenie na podanie
dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná
ústavná ochrana. Napádané upovedomenie generálnej prokuratúry, ktorým bol odložený
podnet sťažovateľa na podanie dovolania generálnym prokurátorom proti napádanému
rozsudku, nie je rozhodnutím o mimoriadnom opravnom prostriedku, a preto lehotu
na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napádanému rozsudku ústavný súd nepovažuje
za zachovanú.
6
22. V ústavnej sťažnosti k napádanému rozsudku sťažovateľ neuvádza žiadne
dôvody, ktoré by preukazovali porušenie jeho ústavných práv (len v bode 4 petitu ústavnej
sťažnosti žiada vysloviť porušenie svojho základného práva). V odôvodnení svojej ústavnej
sťažnosti neoznačil žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými malo byť základné právo
sťažovateľa napádaným rozsudkom porušené. Na základe uvedeného je tiež možné
konštatovať, že sťažovateľ vo vzťahu k napádanému rozsudku svoju ústavnú sťažnosť
riadne neodôvodnil.
23. Ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
Záver
24. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
dohovoru napádaným upovedomením generálnej prokuratúry a napádaným rozsudkom
ústavný súd v rámci predbežného prerokovania odmieta.
25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa odkladom vykonateľnosti napádaného rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. februára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu
7