Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 62/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom,

Holíčska 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VI/1 Pz 122/19/1000-2 zo 16. augusta 2019 a namietaného porušenia základného práva

podľa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -148 z 21. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/1 Pz 122/19/1000-2 zo 16. augusta 2019

(ďalej len „napádané upovedomenie“) a vo veci namietaného porušenia základného práva

sťažovateľa podľa rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -148 z 21. februára 2019 (ďalej len „napádaný

rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra napádaným

upovedomením odložila podnet sťažovateľa z 2. júla 2019 doručený jej 8. augusta 2019

na podanie dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) proti napádanému rozsudku.

3. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že týmto konaním generálnej

prokuratúry boli porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ cituje

vybrané právne predpisy a konštatuje, že jeho podnet bol na generálnej prokuratúre podaný

v zákonnej lehote.

4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd odložením podnetu Generálnou prokuratúrou porušené boli.

2

3. Generálna prokuratúra mala v zákonnej lehote podať na najvyšší súd Slovenskej

republiky Mimoriadne dovolanie v právnej veci vedenej na Krajskom súde

v Bratislave.

4. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa 46 ods. 1 Slovenskej

republiky v spojení s čl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. – 148 zo dňa 21.2.2019

porušené boli.“

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zároveň žiada odložiť vykonateľnosť napádaného

rozsudku.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánov ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon

o ústavnom súde v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu

3

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal,

či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona

o ústavnom súde), osobité náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona o ústavnom

súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

12. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

A. Vo vzťahu k napádanému upovedomeniu generálnej prokuratúry

4

13. Podľa ústavná sťažnosť musí

obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q) r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže

ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.

Z v spojení s vyplýva,

že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti môže (teda nemusí) ústavný

súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami,

za daného stavu bolo na zvážení ústavného súdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej

zákonnej náležitosti sťažovateľa vyzve.

15. V súvislosti s nedostatkami návrhu na začatie konania ústavný súd zdôrazňuje,

že tieto nedostatky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov konania

(m. m. napr. , . , ,

, , a iné). Ústavný súd tiež dáva

do pozornosti právnemu zástupcovi sťažovateľa, že od 1. marca 2019 sa konanie

pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou , t. j.

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

16. Sťažovateľ sa v bode 2 petitu ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru napádaným

upovedomením generálnej prokuratúry. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti, podľa ktorého

„podnet bol podaný v zákonnej lehote troch mesiacov podľa § 461 Civilného sporového

poriadku“, a následná citácia právnych predpisov nezodpovedajú zákonným požiadavkám

na uvedenie argumentácie a odôvodnenia ústavnej sťažnosti (resp. odôvodnenia

namietaného porušenia v petite označených ústavných práv). Ústavný súd z obsahu ústavnej

5

sťažnosti nevie ani čiastkovo vyvodiť ústavno-relevantné argumenty sťažovateľa

odôvodňujúce tvrdenie o porušení označených ústavných práv napádaným upovedomením.

17. Ústavnú sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitosti podľa .

B. Vo vzťahu k napádanému rozsudku krajského súdu

18. Ústavnú sťažnosť v tejto časti je potrebné odmietnuť ako podanú oneskorene.

19. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Podľa poslednej vety zákonného ustanovenia, ak bol vo veci

podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

20. Podľa zistenia ústavného súdu napádaný rozsudok nadobudol právoplatnosť

14. mája 2019 a sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť 14. novembra 2019, teda zjavne

po uplynutí zákonnej lehoty.

21. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať

za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Oprávnenie na podanie

dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavná ochrana. Napádané upovedomenie generálnej prokuratúry, ktorým bol odložený

podnet sťažovateľa na podanie dovolania generálnym prokurátorom proti napádanému

rozsudku, nie je rozhodnutím o mimoriadnom opravnom prostriedku, a preto lehotu

na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napádanému rozsudku ústavný súd nepovažuje

za zachovanú.

6

22. V ústavnej sťažnosti k napádanému rozsudku sťažovateľ neuvádza žiadne

dôvody, ktoré by preukazovali porušenie jeho ústavných práv (len v bode 4 petitu ústavnej

sťažnosti žiada vysloviť porušenie svojho základného práva). V odôvodnení svojej ústavnej

sťažnosti neoznačil žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými malo byť základné právo

sťažovateľa napádaným rozsudkom porušené. Na základe uvedeného je tiež možné

konštatovať, že sťažovateľ vo vzťahu k napádanému rozsudku svoju ústavnú sťažnosť

riadne neodôvodnil.

23. Ústavný súd túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f)

ako podanú oneskorene.

Záver

24. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa namietajúcu porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napádaným upovedomením generálnej prokuratúry a napádaným rozsudkom

ústavný súd v rámci predbežného prerokovania odmieta.

25. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa odkladom vykonateľnosti napádaného rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu

7