Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 65/2020
PDF · 159.67 KB
No categories available
II. ÚS 65/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti
, zastúpenej advokátskou kanceláriou
, v mene ktorej koná advokát ,
vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Okresným súdom Partizánske a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Partizánske
(ďalej len „okresný súd“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe žaloby [návrhu na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní pôvodne doručenom Okresnému súdu Banská
Bystrica, pozn. (ďalej len „žaloba“)] sa sťažovateľka (žalobkyňa) domáha na okresnom súde
proti spoločnosti , , zaplatenia sumy
11 101,75 € s príslušenstvom. V právnej veci žaloby sa na okresnom súde konanie vedie
pod sp. zn. 5 Cb 20/2018.
3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:
«... V predmetnej právnej veci... sa dňa 24.10.2019 konalo pojednávanie, na ktoré sa
Žalovaný nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie
bol Žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Na základe uvedeného Sťažovateľ navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie Žalovaného
v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku. Porušovateľ následne nevydal rozsudok
pre zmeškanie Žalovaného s odôvodnením, že „Súd uvádza, že nebude rozhodovať
rozsudkom pre zmeškanie. Bude vydaný len rozsudok vo veci samej.“...
Okresný súd Partizánske tak nevydal rozsudok pre zmeškanie Žalovaného, hoci
vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 Civilného
sporového poriadku) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy
nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným
rozsudkom vyhovieť. V tejto súvislosti poukazujeme na Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019.
Povinnosť súdu vydať kontumačný rozsudok je upravená v § 274 Civilného
sporového poriadku...
Podľa nášho názoru v tomto konaní konaním Okresného súdu Partizánske, kedy
nevydal kontumačný rozsudok pre zmeškanie Žalovaného (a kedy túto možnosť v zmysle
Civilného spotového poriadku ani nemá), došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»
4. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd „túto
sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Okresný súd Partizánske porušil právo
sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v čl. 46, ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, a že porušil právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
... aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, a to čiastku 11.101,75 EUR, ktorú mu je Okresný súd Partizánske povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Okresnému súdu Partizánske sa ďalej ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu Burian & partners, s.r.o., IČO... a to do dvoch
mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
10. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie
pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
11. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania
je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
13. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem
všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať
a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým
podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,
c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť
k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
14. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu
zastúpeniu sťažovateľky ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu
na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom
súde. Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je absencia, resp. neúplnosť jej petitu,
t. j. návrhu, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť, a to do takej miery, ktorá bráni jej
meritórnemu preskúmaniu.
15. Sťažovateľka sa síce v prvej časti petitu ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia
porušenia ňou označeného základného práva podľa ústavy a označeného práva
podľa dohovoru, avšak bez označenia akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľky boli ňou označené práva porušené.
16. Je pravdou, že v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje
na porušenie ňou označeného základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru tým,
že okresný súd na jej návrh na pojednávaní konanom 24. októbra 2019 o žalobe nerozhodol
rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov, a to podľa jej názoru napriek splneniu všetkých
zákonných podmienok, avšak tieto jej tvrdenia môže ústavný súd považovať iba za súčasť
argumentácie, a nie za relevantný návrh, o ktorom môže ústavný súd rozhodnúť. Z ústavnej
sťažnosti, resp. jej petitu nie je poznateľné, vo vzťahu k akému právoplatnému rozhodnutiu,
opatreniu alebo inému zásahu by mal ústavný súd vysloviť porušenie ňou označeného
základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru. Navyše, postup, pri ktorom by
ústavný súd v zmysle § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde priznal primerané
finančné zadosťučinenie bez predchádzajúceho vyslovenia porušenia označeného
základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru konkrétnym právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ústava a ani zákon o ústavnom súde
neumožňujú. Priznanie primeraného zadosťučinenia je totiž viazané na vyhovenie ústavnej
sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa
vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom [§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom
súde].
17. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že sťažovateľkou predložený návrh
rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda
takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku
uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do
svojho rozhodnutia.
18. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký
postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba
formálnych náležitostí, ale obsahových náležitostí (neúplný, neurčitý či nezrozumiteľný
petit), ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.
19. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného
sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať
konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je
petit ústavnej sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí
ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť
odmietnuť.
20. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie
sťažovateľky ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
21. V dôsledku toho rozhodovanie o ďalšom procesnom návrhu sťažovateľky
spočívajúcom v priznaní náhrady trov tohto konania v danej veci úplne stratilo
opodstatnenie. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už
týmto návrhom sťažovateľky nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13.februára 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu