Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej advokátskou kanceláriou

, v mene ktorej koná advokát ,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Okresným súdom Partizánske a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom Partizánske

(ďalej len „okresný súd“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe žaloby [návrhu na vydanie

platobného rozkazu v upomínacom konaní pôvodne doručenom Okresnému súdu Banská

Bystrica, pozn. (ďalej len „žaloba“)] sa sťažovateľka (žalobkyňa) domáha na okresnom súde

proti spoločnosti , , zaplatenia sumy

11 101,75 € s príslušenstvom. V právnej veci žaloby sa na okresnom súde konanie vedie

pod sp. zn. .

3. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

«... V predmetnej právnej veci... sa dňa 24.10.2019 konalo pojednávanie, na ktoré sa

Žalovaný nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie

bol Žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie a Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Na základe uvedeného Sťažovateľ navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie Žalovaného

v zmysle . Porušovateľ následne nevydal rozsudok

pre zmeškanie Žalovaného s odôvodnením, že „Súd uvádza, že nebude rozhodovať

rozsudkom pre zmeškanie. Bude vydaný len rozsudok vo veci samej.“...

Okresný súd Partizánske tak nevydal rozsudok pre zmeškanie Žalovaného, hoci

vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 Civilného

sporového poriadku) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy

nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným

rozsudkom vyhovieť. V tejto súvislosti poukazujeme na Uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky, zo dňa 04.06.2019.

Povinnosť súdu vydať kontumačný rozsudok je upravená v § 274 Civilného

sporového poriadku...

Podľa nášho názoru v tomto konaní konaním Okresného súdu Partizánske, kedy

nevydal kontumačný rozsudok pre zmeškanie Žalovaného (a kedy túto možnosť v zmysle

Civilného spotového poriadku ani nemá), došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...»

4. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd „túto

sťažnosť prijal, vyhovel jej a rozhodol, že Okresný súd Partizánske porušil právo

sťažovateľa na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v , ods. 1 Slovenskej

republiky, a že porušil právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré je zaručené v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

... aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, a to čiastku 11.101,75 EUR, ktorú mu je Okresný súd Partizánske povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Okresnému súdu Partizánske sa ďalej ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa na účet jeho právneho zástupcu Burian & partners, s.r.o., IČO... a to do dvoch

mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

10. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

11. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu

zastúpeniu sťažovateľky ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom

súde. Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je absencia, resp. neúplnosť jej petitu,

t. j. návrhu, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť, a to do takej miery, ktorá bráni jej

meritórnemu preskúmaniu.

15. Sťažovateľka sa síce v prvej časti petitu ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia

porušenia ňou označeného základného práva podľa a označeného práva

podľa dohovoru, avšak bez označenia akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľky boli ňou označené práva porušené.

16. Je pravdou, že v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje

na porušenie ňou označeného základného práva podľa a práva podľa dohovoru tým,

že okresný súd na jej návrh na pojednávaní konanom 24. októbra 2019 o žalobe nerozhodol

rozsudkom pre zmeškanie v zmysle Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov, a to podľa jej názoru napriek splneniu všetkých

zákonných podmienok, avšak tieto jej tvrdenia môže ústavný súd považovať iba za súčasť

argumentácie, a nie za relevantný návrh, o ktorom môže ústavný súd rozhodnúť. Z ústavnej

sťažnosti, resp. jej petitu nie je poznateľné, vo vzťahu k akému právoplatnému rozhodnutiu,

opatreniu alebo inému zásahu by mal ústavný súd vysloviť porušenie ňou označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Navyše, postup, pri ktorom by

ústavný súd v zmysle priznal primerané

finančné zadosťučinenie bez predchádzajúceho vyslovenia porušenia označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru konkrétnym právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, a ani

neumožňujú. Priznanie primeraného zadosťučinenia je totiž viazané na vyhovenie ústavnej

sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľa

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom [§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom

súde].

17. Vychádzajúc z uvedeného, možno uzavrieť, že sťažovateľkou predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda

takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci. V dôsledku

uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do

svojho rozhodnutia.

18. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba

formálnych náležitostí, ale obsahových náležitostí (neúplný, neurčitý či nezrozumiteľný

petit), ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov tejto ústavnej sťažnosti.

19. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie určeného

sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám vykonať

konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V situácii, keď je

petit ústavnej sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí

ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – ústavnú sťažnosť

odmietnuť.

20. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie

sťažovateľky ústavnú sťažnosť odmietol podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

21. V dôsledku toho rozhodovanie o ďalšom procesnom návrhu sťažovateľky

spočívajúcom v priznaní náhrady trov tohto konania v danej veci úplne stratilo

opodstatnenie. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už

týmto návrhom sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13.februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu