Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 65/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom

Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 5, a , základných

práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trnave č. k. -691 z 19. septembra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a argumentácia v ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom

Gavalcom, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), základných práv

podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“)

č. k. -691 z 19. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne trestne

stíhaný pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295

ods. 1 písm. b) v znení neskorších predpisov.

3. Krajský súd napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol žiadosť sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -665 z 21. augusta 2019, ktorým bol sťažovateľ

podľa z dôvodu podľa

vzatý do väzby.

4. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na to, že pri rozhodovaní o jeho

väzbe bolo porušené jeho základné právo na zákonného sudcu, a to už pri rozhodovaní

okresného súdu, ako aj pri rozhodovaní krajského súdu.

5. Vo vzťahu k okresnému súdu sťažovateľ uviedol, že o jeho väzbe rozhodovala

sudkyňa JUDr. Andrea Kondlová (21. augusta 2019), ktorá bola zastupujúcou sudkyňou

za sudcu Mgr. Pavla Macháča, ktorý sa 1. septembra 2019 stal sudcom krajského súdu.

Od 3. septembra 2019 bola vec pridelená sudcovi Mgr. Pavlovi Ištókovi, čo bolo

sťažovateľovi oznámené 11. októbra 2019. Sťažovateľ sa domnieva, že zastupujúca

sudkyňa nemala rozhodovať za sudcu, ktorý čerpal dovolenku pred prechodom na iný súd,

pretože ak by o väzbe chcel rozhodnúť on, mohol tak urobiť ešte pred tým, ako začal čerpať

dovolenku, a teda nešlo o neodkladný úkon. To, že o jeho vzatí do väzby rozhodla

zastupujúca sudkyňa, preto považuje za neprípustný zásah do právomocí zákonného sudcu.

6. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu poukázal na skutočnosť,

že toto uznesenie vydal senát krajského súdu v zložení: JUDr. Martin Žovinec,

JUDr. Vladimír Tencer a Mgr. Kristína Ferencziová, hoci vo veci samej (uznesenie

č. k. -561 z 11. apríla 2019, ktorým rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti

rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. mája 2018) rozhodoval senát

krajského súdu v zložení: JUDr. Janka Klčová, JUDr. Katarína Stanislavská a JUDr. Jozef

Pikna. Sťažovateľ nevie, prečo v danej veci rozhodovali rôzni sudcovia. Podľa jeho názoru

mala byť zásada zákonného sudcu rešpektovaná aj v prípade rozhodovania o sťažnostiach

podaných po tom, čo už odvolací súd rozhodoval o odvolaní vo veci samej a rozsudok

okresného súdu zrušil, čo je jeho prípad.

7. Na základe uvedeného sa sťažovateľ domnieva, že napadnutým uznesením krajský

súd porušil ním označené základné práva a právo (čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , a listiny a dohovoru).

8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -691 zo dňa 19.9.2019

porušil ústavné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1

, článku 8 ods. 2 a 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,

článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

sťažovateľa na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 .

Taktiež týmto uznesením porušil články 17 ods. 2 a 5 čím došlo k porušeniu

základného ľudského práva sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeného Slovenskej

republiky.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -691 zo dňa 19.9.2019 sa

zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9.1 Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9.2 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9.3 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9.4 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12.1 Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

12.2 Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto,

že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

18. Podľa obvinený môže byť vzatý do väzby len

vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva

dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti napáda rozhodnutie krajského súdu

o väzbe, ale iba cez tvrdenie o porušení jeho základného práva na zákonného sudcu

z dôvodu, že napadnuté uznesenie vydal senát v inom zložení ako rozhodnutie o odvolaní

proti rozsudku v predmetnej trestnej veci. Z argumentácie sťažovateľa v ústavnej sťažnosti

vyplýva, že spochybňuje zákonného sudcu aj pri prvostupňovom rozhodnutí o väzbe,

ale toto rozhodnutie nenamietol vo svojom sťažnostnom petite, preto sa ním ústavný súd

nezaoberal.

20. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

22. Z údajov uvedených v ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že o trestnej veci

sťažovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom (16. mája 2018), proti ktorému podal

sťažovateľ odvolanie. O tomto odvolaní rozhodol krajský súd tak, že rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (11. apríla 2019). Následne mal byť sťažovateľ

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody (v inej veci, pozn.), ale okresný súd rozhodol

(21. augusta 2019) o jeho vzatí do väzby k momentu prepustenia (2. septembra 2019). Proti

tomuto rozhodnutiu o väzbe podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením (19. septembra 2019). Jediná skutočnosť, ktorú sťažovateľ vytýka

napadnutému uzneseniu, je to, že o ňom nerozhodol rovnaký senát krajského súdu, ktorý už

skôr rozhodoval o jeho odvolaní proti rozsudku v predmetnej trestnej veci. Napadnutému

uzneseniu sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nevyčítal dĺžku rozhodovania o väzbe

a ani dôvodnosť samotnej väzby.

III.A K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu (čl. 48

ods. 1 )

23.1 Z rozvrhu práce krajského súdu na rok 2019 zverejneného na internetovej

stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (https://obcan.justice.sk/infosud/-

/infosud/detail/sud/109/rozvrhy_prace) vyplýva, že členmi senátu 3 To sú aj sudcovia

JUDr. Janka Klčová, JUDr. Katarína Stanislavská a JUDr. Jozef Pikna (zastupujúci člen

senátu, pozn.), ktorí napokon aj rozhodli v trestnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn.

. Členmi senátu 5 Tos sú sudcovia JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Martin

Žovinec a Mgr. Kristína Ferencziová, ktorí vydali napadnuté uznesenie. Predmetný rozvrh

práce ďalej stanovuje pravidlá pre prideľovanie vecí do jednotlivých druhov senátov.

23.2 Konkrétne v bode 22 všeobecných zásad a pravidiel zapisovania a prideľovania

vecí platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre rozvrh práce na rok 2019 je

uvedené, že „V prípade predloženia trestného spisu so sťažnosťou podanou proti

rozhodnutiu príslušného okresného súdu (agenda Tos) a následného dodatočného

predloženia odvolania podaného proti rozhodnutiu vydanému v rovnakej veci, bude konanie

o odvolaní zapísané do súdneho registra To náhodným výberom bez väzby na konanie

o sťažnosti.“.

23.3 Uvedené znamená, že rozhodovanie v samotnej trestnej veci nenasleduje

rozhodovanie o sťažnostiach proti rozhodnutiam o väzbe. Toto platí aj naopak, teda zloženie

zákonného senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho o odvolaní v trestnej veci nemá vplyv

na zloženie zákonného senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho o sťažnosti proti

rozhodnutiu o väzbe. Konajúci sudcovia krajského súdu boli v danom prípade zákonnými

sudcami v súlade s rozvrhom práce pri rozhodovaní o odvolaní sťažovateľa, ako aj

pri rozhodovaní o jeho sťažnosti. Medzi namietaným porušením základného práva

na zákonného sudcu a napadnutým uznesením krajského súdu preto neexistuje žiadna

príčinná súvislosť. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného

prerokovania v tejto časti odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

III.B K namietanému porušeniu a 5, ,

a čl. 36 ods. 1 listiny

24. Keďže sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti neuviedol žiadnu inú

argumentáciu vo vzťahu k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a jeho práva

na osobnú slobodu (byť väzobne stíhaný iba na základe zákonných dôvodov a na základe

rozhodnutia súdu), jeho ústavná sťažnosť v časti, v ktorej namieta porušenie čl. 17 ods. 2

a 5, , a listiny (nad rámec garancií práva

na zákonného sudcu, ktoré obsahujú aj tieto články, pozn.), nemá náležitosti ustanovené

zákonom. Absencia logického, kompaktného a dostatočného odôvodnenia návrhu vo vzťahu

k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti domáha,

predstavuje nedostatok, ktorý diskvalifikuje podanie (alebo jeho časť) z ústavnoprávneho

prieskumu ústavného súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľa,

ktorý je zastúpený právnym zástupcom, nespĺňa v tejto časti zákonné požiadavky

kvalifikovanej ústavnej sťažnosti. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí v tejto časti sa netýkalo formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale práve

esenciálnych obsahových náležitostí ústavnej sťažnosti (úplná absencia odôvodnenia

ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie nedostatkov v rámci

tejto časti ústavnej sťažnosti (m. m. ). V tejto časti ústavný súd preto

odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa

pre nedostatok náležitostí ustanovených zákonom.

III.C K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru

25. Konania všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami

o trestnom obvinení samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej

osoby) a ani konaniami o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré

sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutím o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu

čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces), keďže túto oblasť ochrany práv

upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (m. m. ). V tejto časti

preto ústavný súd rovnako odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu