Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 72/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu

Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní o ústavných sťažnostiach ,

, , t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby

Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene

ktorej koná advokát a konateľ Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorými namieta porušenie svojho základného práva

na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a podľa

ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 29. októbra 2019

v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 24. septembra

2019 (sp. zn. ) a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 28. novembra 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II

sp. zn. z 20. novembra 2019 (sp. zn. ), takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 (ďalej len „“) a podľa , 2 a 5

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 29. októbra 2019 v spojení s postupom

a uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 24. septembra 2019. Ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn.

.

2. Dňa 11. februára 2020 bola ústavnému súdu doručená ďalšia ústavná sťažnosť

sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

, 2 a 5 a podľa , 2 a 5 listiny a práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. novembra 2019 (spolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia

krajského súdu“) v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. novembra 2019 (spolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“). Ústavná

sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. .

3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa „v tom čase expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky

národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru ČVS:PPZ-1337/NKA-PZ-BA-

2018“ vznesené obvinenie za zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1 a 2

písm. c) s poukazom na (ďalej len

„uznesenie o vznesení obvinenia“). Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu

sp. zn. z 12. mája 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa

ods. 1 písm. c) s tým, že väzba začala plynúť 9. mája 2019 o 6.05 h,

a zároveň bolo rozhodnuté o neprijatí písomného sľubu obvineného a o nenahradení jeho

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. O väzbe sťažovateľa bolo následne

rozhodované uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

z 24. septembra 2019, ktorým bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

podľa ako nedôvodná zamietnutá za súčasného neprijatia

jeho písomného sľubu a nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Okresný súd dôvodil tým, že dôvod väzby podľa

u sťažovateľa naďalej trvá tak, ako bol ustálený pri jeho vzatí do väzby. Napadnutým

uznesením krajského súdu sp. zn. z 29. októbra 2019 bola sťažnosť

sťažovateľa proti označenému uzneseniu zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry

Bratislava II podal 7. novembra 2019 na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa za skutok

vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia. Dňa 20. novembra 2019 sa konal na okresnom

súde výsluch sťažovateľa pre účel rozhodnutia o ponechaní vo väzbe, po ktorom bolo

okresným súdom rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe s tým, že dôvody väzby

v zmysle u sťažovateľa naďalej trvajú. Zároveň

bolo rozhodnuté o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného

úradníka. O sťažnosti sťažovateľa proti označenému uzneseniu okresného súdu, ktorú podal

priamo do zápisnice o jeho výsluchu, rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

z 28. novembra 2019 tak, že ju zamietol.

4. Sťažovateľ v odôvodnení svojich ústavných sťažností namieta, že konajúce súdy

pri posudzovaní zákonnosti väzby nepreskúmali komplexne procesné a hmotné námietky

uvádzané v žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Pokiaľ ide o dôvody

väzby podľa , sťažnostný súd ich existenciu

zdôvodnil veľmi nedôsledne. Podľa sťažovateľa v napadnutých uzneseniach okresného

súdu, ako aj krajského súdu nie sú žiadne, nieto ešte konkrétne a preskúmateľné skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že by sťažovateľ mal v budúcnosti, teda od momentu vznesenia

obvinenia, pokračovať v páchaní akejkoľvek trestnej činnosti. Z napadnutých uznesení sa

nedá zistiť, aká konkrétna skutočnosť objektívne odôvodňuje obavu z pokračovania trestnej

činnosti, dokonania trestného činu, o ktorý sa mal sťažovateľ pokúsiť, alebo vykonania

trestného činu, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a takáto obava nevyplýva ani

zo žiadneho z dosiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov. V sťažovateľovom prípade,

keď väzba trvá už deväť mesiacov, nedošlo k pristúpeniu žiadneho ďalšieho významného

a dostatočného dôvodu na existenciu a ďalšie trvanie väzby. Sťažovateľ sa preto cíti byť

nespravodlivo držaný vo väzbe, a to bez zákonného dôvodu. Navyše, z odôvodnenia

napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo v jeho prípade nepostačuje použitie iných,

menej invazívnych inštitútov, resp. prečo ponúknuté záruky neboli dostatočné

na dosiahnutie účelu zaisťovacieho opatrenia.

Sťažovateľ preto v závere sťažností konštatuje, že „v danej veci neexistuje dostatok

podkladov, na ktorých by v rovine rozumnej istoty alebo aspoň v rovine opodstatneného

rizika bola u neho založená dôvodnosť väzby podľa Všetky

uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že pokračovanie v páchaní stíhanej trestnej činnosti

u sťažovateľa nijako neprichádza do úvahy a dôvodnosť väzobného stíhania z dôvodu podľa

je znížená natoľko, že pri teste nevyhnutnosti, primeranosti

a odôvodnenosti nemôže obstáť... Poukazovanie naďalej len na skutok, ktorého spáchanie

sťažovateľ priznal, nemôže byť považované za konkrétny dôvod pre väzbu. Rovnako iné

všeobecné tvrdenia o hrozbách spojených s prepustením sťažovateľa na slobodu bez ich

bližšej konkretizácie a určitosti vo vzťahu k správaniu obžalovaného alebo k iným

okolnostiam nemôžu obstáť a z hľadiska dodržiavania ústavnosti sú ako dôvod väzby

neprípustné ().“.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite podaných ústavných sťažností žiada,

aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení jeho v záhlaví tohto rozhodnutia označených

práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu v spojení s postupom

a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktoré ďalej zruší, aby sťažovateľa prepustil

z väzby na slobodu a priznal mu finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

6. Vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. (na základe sťažnosti

sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 15. januára 2020) bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej

len „rozvrh práce“) členom tretieho senátu ústavného súdu. Vec vedená ústavným súdom

pod sp. zn. (na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu

11. februára 2020) bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je

podľa rozvrhu práce tiež členom tretieho senátu ústavného súdu.

II.

K spojeniu vecí

7. Podľa je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak tento

zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,

vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“).

11. Podľa prvej vety v záujme hospodárnosti konania súd spojí

na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých strán.

12. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

13. Podľa a čl. II bodu 10 rozvrhu práce

v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí

patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych

senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo

právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh

na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci,

ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom

na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie

o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca

spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41

ods. 2 ). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu

rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom

spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum

inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca

v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných

vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne

(z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje

príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu

vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné

osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní

o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie

na ústavnom súde skôr.

14. Z ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. vyplýva, že tieto sa týkajú toho istého sťažovateľa, ktorý namieta

porušenie tých istých práv a obsah týchto ústavných sťažností je z väčšej časti identický

(z hľadiska právnej argumentácie takmer totožný). Sťažovateľom označení porušovatelia

práv sú v oboch ústavných sťažnostiach krajský súd a okresný súd, povaha ústavnými

sťažnosťami napadnutých rozhodnutí je totožná, keďže ich predmetom je rozhodovanie

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (sp. zn. ) a o ponechaní

sťažovateľa vo väzbe po podaní obžaloby (sp. zn. ), pričom krajský súd ako

sťažnostný súd rozhodoval o väzbe sťažovateľa s krátkym časovým odstupom (len

3 týždňov). Napokon totožný je aj právny zástupca sťažovateľa.

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti

konania podľa v spojení s rozhodol, že veci

ním vedené pod sp. zn. a sp. zn. spája na spoločné konanie,

ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu