Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 72/2020
PDF · 165.42 KB
No categories available
III. ÚS 72/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu
Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní o ústavných sťažnostiach ,
, , t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene
ktorej koná advokát a konateľ Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., vedených pod sp. zn.
Rvp 82/2020 a sp. zn. Rvp 288/2020, ktorými namieta porušenie svojho základného práva
na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 8
ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tpo 55/2019 z 29. októbra 2019
v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 3 Tp 94/2019 z 24. septembra
2019 (sp. zn. Rvp 82/2020) a postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2 Tos 110/2019 z 28. novembra 2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 1 T 114/2019 z 20. novembra 2019 (sp. zn. Rvp 288/2020), takto
rozhodol:
Ústavné sťažnosti vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.
Rvp 82/2020 a sp. zn. Rvp 288/2020 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 82/2020.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. januára
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na slobodu a bezpečnosť
podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 55/2019 z 29. októbra 2019 v spojení s postupom
a uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 Tp 94/2019
z 24. septembra 2019. Ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn.
2. Dňa 11. februára 2020 bola ústavnému súdu doručená ďalšia ústavná sťažnosť
sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa
čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 listiny a práva na slobodu a bezpečnosť
podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4 dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn.
2 Tos 110/2019 z 28. novembra 2019 (spolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia
krajského súdu“) v spojení s postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 1 T 114/2019
z 20. novembra 2019 (spolu ďalej len „napadnuté rozhodnutia okresného súdu“). Ústavná
sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 288/2020.
3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa „v tom čase expozitúry Bratislava národnej protizločineckej jednotky
národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru ČVS:PPZ-1337/NKA-PZ-BA-
2018“ vznesené obvinenie za zločin pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 ods. 1 a 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona (ďalej len
„uznesenie o vznesení obvinenia“). Uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu
sp. zn. 6 Tp 72/2019 z 12. mája 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala plynúť 9. mája 2019 o 6.05 h,
a zároveň bolo rozhodnuté o neprijatí písomného sľubu obvineného a o nenahradení jeho
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. O väzbe sťažovateľa bolo následne
rozhodované uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 3 Tp 94/2019
z 24. septembra 2019, ktorým bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu
podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku ako nedôvodná zamietnutá za súčasného neprijatia
jeho písomného sľubu a nenahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Okresný súd dôvodil tým, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
u sťažovateľa naďalej trvá tak, ako bol ustálený pri jeho vzatí do väzby. Napadnutým
uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 55/2019 z 29. októbra 2019 bola sťažnosť
sťažovateľa proti označenému uzneseniu zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava II podal 7. novembra 2019 na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa za skutok
vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia. Dňa 20. novembra 2019 sa konal na okresnom
súde výsluch sťažovateľa pre účel rozhodnutia o ponechaní vo väzbe, po ktorom bolo
okresným súdom rozhodnuté o ponechaní sťažovateľa vo väzbe s tým, že dôvody väzby
v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa naďalej trvajú. Zároveň
bolo rozhodnuté o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného
úradníka. O sťažnosti sťažovateľa proti označenému uzneseniu okresného súdu, ktorú podal
priamo do zápisnice o jeho výsluchu, rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.
2 Tos 110/2019 z 28. novembra 2019 tak, že ju zamietol.
4. Sťažovateľ v odôvodnení svojich ústavných sťažností namieta, že konajúce súdy
pri posudzovaní zákonnosti väzby nepreskúmali komplexne procesné a hmotné námietky
uvádzané v žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Pokiaľ ide o dôvody
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, sťažnostný súd ich existenciu
zdôvodnil veľmi nedôsledne. Podľa sťažovateľa v napadnutých uzneseniach okresného
súdu, ako aj krajského súdu nie sú žiadne, nieto ešte konkrétne a preskúmateľné skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že by sťažovateľ mal v budúcnosti, teda od momentu vznesenia
obvinenia, pokračovať v páchaní akejkoľvek trestnej činnosti. Z napadnutých uznesení sa
nedá zistiť, aká konkrétna skutočnosť objektívne odôvodňuje obavu z pokračovania trestnej
činnosti, dokonania trestného činu, o ktorý sa mal sťažovateľ pokúsiť, alebo vykonania
trestného činu, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, a takáto obava nevyplýva ani
zo žiadneho z dosiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov. V sťažovateľovom prípade,
keď väzba trvá už deväť mesiacov, nedošlo k pristúpeniu žiadneho ďalšieho významného
a dostatočného dôvodu na existenciu a ďalšie trvanie väzby. Sťažovateľ sa preto cíti byť
nespravodlivo držaný vo väzbe, a to bez zákonného dôvodu. Navyše, z odôvodnenia
napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, prečo v jeho prípade nepostačuje použitie iných,
menej invazívnych inštitútov, resp. prečo ponúknuté záruky neboli dostatočné
na dosiahnutie účelu zaisťovacieho opatrenia.
Sťažovateľ preto v závere sťažností konštatuje, že „v danej veci neexistuje dostatok
podkladov, na ktorých by v rovine rozumnej istoty alebo aspoň v rovine opodstatneného
rizika bola u neho založená dôvodnosť väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Všetky
uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že pokračovanie v páchaní stíhanej trestnej činnosti
u sťažovateľa nijako neprichádza do úvahy a dôvodnosť väzobného stíhania z dôvodu podľa
§ 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. je znížená natoľko, že pri teste nevyhnutnosti, primeranosti
a odôvodnenosti nemôže obstáť... Poukazovanie naďalej len na skutok, ktorého spáchanie
sťažovateľ priznal, nemôže byť považované za konkrétny dôvod pre väzbu. Rovnako iné
všeobecné tvrdenia o hrozbách spojených s prepustením sťažovateľa na slobodu bez ich
bližšej konkretizácie a určitosti vo vzťahu k správaniu obžalovaného alebo k iným
okolnostiam nemôžu obstáť a z hľadiska dodržiavania ústavnosti sú ako dôvod väzby
neprípustné (I. ÚS 250/2014).“.
5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v petite podaných ústavných sťažností žiada,
aby ústavný súd nálezom rozhodol o porušení jeho v záhlaví tohto rozhodnutia označených
práv postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu v spojení s postupom
a napadnutými rozhodnutiami okresného súdu, ktoré ďalej zruší, aby sťažovateľa prepustil
z väzby na slobodu a priznal mu finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.
6. Vec vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 82/2020 (na základe sťažnosti
sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 15. januára 2020) bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Mojmírovi Mamojkovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej
len „rozvrh práce“) členom tretieho senátu ústavného súdu. Vec vedená ústavným súdom
pod sp. zn. Rvp 288/2020 (na základe sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu
11. februára 2020) bola pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému, ktorý je
podľa rozvrhu práce tiež členom tretieho senátu ústavného súdu.
II.
K spojeniu vecí
7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 62 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento
zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje,
vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
11. Podľa prvej vety § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí
na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia
alebo sa týkajú tých istých strán.
12. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o ústavnom súde a čl. II bodu 10 rozvrhu práce
v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí
patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych
senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo
právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh
na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci,
ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom
na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie
o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca
spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41
ods. 2 zákona o ústavnom súde). Za rovnakých podmienok môže plénum ústavného súdu
rozhodnúť o spojení vecí patriacich do jeho pôsobnosti, ktoré boli pridelené rôznym sudcom
spravodajcom. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum
inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca
v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr. O spojení ostatných
vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne
(z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje
príslušný senát ústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu
vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné
osobitného zreteľa nerozhodne senát inak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní
o spojených veciach je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie
na ústavnom súde skôr.
14. Z ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 82/2020
a sp. zn. Rvp 288/2020 vyplýva, že tieto sa týkajú toho istého sťažovateľa, ktorý namieta
porušenie tých istých práv a obsah týchto ústavných sťažností je z väčšej časti identický
(z hľadiska právnej argumentácie takmer totožný). Sťažovateľom označení porušovatelia
práv sú v oboch ústavných sťažnostiach krajský súd a okresný súd, povaha ústavnými
sťažnosťami napadnutých rozhodnutí je totožná, keďže ich predmetom je rozhodovanie
o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby (sp. zn. Rvp 82/2020) a o ponechaní
sťažovateľa vo väzbe po podaní obžaloby (sp. zn. Rvp 288/2020), pričom krajský súd ako
sťažnostný súd rozhodoval o väzbe sťažovateľa s krátkym časovým odstupom (len
3 týždňov). Napokon totožný je aj právny zástupca sťažovateľa.
15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd v záujme hospodárnosti
konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP rozhodol, že veci
ním vedené pod sp. zn. Rvp 82/2020 a sp. zn. Rvp 288/2020 spája na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 82/2020.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu