Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 530/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. marca 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava, IČO 31 322 832,

zastúpenej advokátom JUDr. Ľubošom Noskovičom, Líščie nivy 7, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov

č. k. -787 zo 16. augusta 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., vlastniť majetok podľa

a základné právo na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Prešov č. k. -787 zo 16. augusta 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. -787 zo 16. augusta 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

SLOVNAFT, a. s., trovy konania v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur

a štyridsaťdva centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Noskoviča, Líščie

nivy 7, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 17. decembra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

,,“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky SLOVNAFT,

a. s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), v časti namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len ,,ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa , ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len

,,okresný súd“) č. k. -787 zo 16. augusta 2018 (ďalej len ,,napadnuté

uznesenie okresného súdu“). Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým

uznesením okresného súdu sťažovateľku ako žalovanú vo veci samej výrokom I zaviazal

k náhrade trov konania sp. zn. vo výške 23 687,10 €, výrokom II sťažnosť

žalobcov v prevyšujúcej časti zamietol a napokon výrokom III zamietol sťažnosť

sťažovateľky ako žalovanej. Sťažovateľka uviedla, že spor vedený pod sp. zn.

sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území

ktoré podľa potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.

-728 z 8. septembra 2016 patria do vlastníctva žalobcov.

3. Sťažovateľka ďalej uviedla, že žalobcovia svoje nároky podložili dedičským

osvedčením, v ktorom bola celková hodnota všetkých dotknutých nehnuteľností stanovená

na sumu 1 924 Sk (63,83 €), a darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice

N 103/99, Nz 74/99 z 30. marca 1999, v ktorej bola hodnota príslušných pozemkov

stanovená na celkovú výšku 16 594,50 Sk (550,84 €). Ďalej uviedla, že okresný

súd napadnutým uznesením okresného súdu stanovil hodnotu sporu sumou 67 243,80 €

(4 810 m² × 13,98 €/m²), resp. sumou 33 621,90 € ako polovicou pre každého žalobcu

a uviedol, že ocenenie dotknutých pozemkov musí vychádzať zo skutočného stavu. K tomu

sťažovateľka dodala: ,,K takejto sume konajúci súd dospel pravdepodobne na základe

situácie z času pred podaním žaloby, kedy dal sťažovateľ na účely mimosúdnej dohody

so žalobcami vypracovať znalecký posudok na kúpnu cenu predmetných nehnuteľností

a tento znalecký posudok teda s konaním nesúvisel. Použitie sumy 13,98 €/m²

však konajúci súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, a to aj napriek námietkam

sťažovateľa...“

4. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že pri priznaní trov

za jednotlivé úkony právneho zastúpenia okresný súd v napadnutom uznesení okresného

súdu priznal pri spoločných úkonoch oboch žalobcov ich právnemu zástupcovi trovy za celý

úkon vo výške 492,93 € zvýšený o polovicu, teda spolu vo výške 739,39 €. K tomu dodala:

,,Vo svojom predchádzajúcom uznesení, č. k. -755 zo dňa 12.04.2017 Okresný

súd Prešov síce rovnako nesprávne vychádzal z hodnoty sporu 33 621,90 €, no správne

aspoň aplikoval právnu normu a znížil tarifnú odmenu za 1 úkon právnej pomoci

pri zastupovaní oboch žalobcov o 50 % a vyrubil tak sťažovateľovi celkové trovy konania

vo výške 17 217,57 €.“ Ďalej uviedla, že v predmetnom konaní okresný súd rozhodol

o výške trov bez relevantného preskúmania samotnej hodnoty sporu pri začatí poskytovania

právnej služby.

5. Sťažovateľka tiež namietla, že okresný súd takým vyrubením trov konania, keď

rozhodol, že jednému žalobcovi má sťažovateľka uhradiť náhradu trov v rozsahu 100 %

a druhému žalobcovi má uhradiť náhradu trov zníženú v rozsahu 50 %, teda nie tak, ako

podľa sťažovateľky mal, že by náhradu trov u oboch žalobcov znížil v rozsahu 50 %,

rozhodol významným spôsobom v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného

súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň namietla, že takto bolo

závažným spôsobom zasiahnuté do jej práva na spravodlivý proces aj tým, že okresný súd

nijako nešpecifikoval, vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu žalobcovi má byť uhradená

náhrada trov v rozsahu 100 % a ktorému žalobcovi má byť uhradená náhrada trov znížená

v rozsahu 50 %, čím je v tomto smere napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne.

V závere sťažovateľka dodala: ,,Naviac potom, ak sa žalobcovia v spore

domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota bola na základe

nimi predložených dokumentov na začiatku predmetného sporu po prepočte 63,86 €, resp.

550,84 €, je v extrémnom rozpore so zásadou spravodlivého procesu, ako aj so zásadou

rovnosti strán, keď konajúci súd bez akéhokoľvek odôvodnenia a dokazovania vyrubil trovy

konania z celkovej hodnoty sporu 67 243,80 €.“

6. Sťažovateľka vo vzťahu k porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa

uviedla, že z vyrubeného poplatku vo výške 99,50 € za začatie konania

sp. zn. je zrejmé, že pri podaní žaloby okresný súd nevedel stanoviť hodnotu

sporu a ani počas ďalšieho priebehu tohto konania k stanoveniu hodnoty sporu nedošlo.

Podľa sťažovateľky vyrubením trov konania vo výške 23 687,10 € napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k neoprávnenému a hrubému zásahu do jej majetku, keďže ,,...

priznané trovy pri použití príslušného podielu hodnoty sporu 31,93 €, t. j. 1/2 z 63,86 €

(resp. 275,42 €, t. j. 1/2 z 550,84 €) mal správne vypočítať v celkovej výške 1 617,77 € (resp.

1 780,88 €)... Namiesto toho bez akéhokoľvek odôvodnenia... neodôvodnene, a teda

svojvoľne, stanovil hodnotu sporu použitím sumy 13,98 €/m².“.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu vrátane práva na spravodlivý

proces v zmysle článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -787

zo dňa 16.08.2018 v spojení s Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -755

porušené.

2. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 SR

bolo Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -787 zo dňa 16.08.2018 v

spojení s Uznesením Okresného súdu Prešov, č. k. -755 porušené.

3. Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/220/2009-

787 zo dňa 16.08.2018 a Uznesenie Okresného súdu Prešov, č. k. -755 zo dňa

12.04.2017 vo všetkých výrokoch a vec vracia Okresnému súdu Prešov na nové konanie a

rozhodnutie.

4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia k rukám jeho právneho zástupcu.“

II.

Vyjadrenia okresného súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky

8. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľky

na ďalšie konanie okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn.

z 30. januára 2020, v ktorom predseda okresného súdu uviedol:

,,... z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004

Z. z... ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia

alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj... hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie

spor...

A teda, ak hodnota sporu je 67.243,80 € (4 810 m² x 13,98 €/m²), pri určovaní

hodnoty súd bral do úvahy, že pozemky sú už zastavané, teda stavebné pozemky, a preto aj

ich hodnota a ocenenie musí vychádzať zo skutočného stavu. Aj sám žalovaný počas

konania doručil právnemu zástupcovi žalobcov výzvu na mimosúdne urovnanie, kde na

základe znaleckého posudku cena bola stanovená na 13,98 €/m².

Z tohto dôvodu má zákonná sudkyňa za to, že v tejto časti je sťažnosť nedôvodná.

Druhým argumentom sťažovateľa je § 13 ods. 2 vyhlášky, kde súd na základe vtedy

ustálenej praxe vychádzal z hodnoty predmetu konania u každého samostatne. Avšak

vzhľadom na uznesenie ÚS SR zo dňa 08.03.2018, sp. zn. mala byť výška

trov stanovená nasledovne: odmena za 1 úkon právnej služby vypočítaná z hodnoty

67.243,80 € predstavuje 559,33 €, pri spoločných úkonov 50 % - 279,67 €. Samostatný úkon

advokáta za žalobcu v 1. rade – 08.10.2009 prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 1.

rade 559,33 € + režijný paušál 6,95 €. Samostatný úkon advokáta za žalobcu v 2. rade –

08.10.2009 prevzatie a príprava zastúpenia žalobcu v 2. rade 559,33 € + režijný paušál

6,95 €... Spoločné úkony advokáta za žalobcov (50 % tarifnej odmeny) - žaloba (žalobca

v 1. rade): 279,67 €, žaloba (žalobca v 2. rade): 279,67 € + režijný paušál 1 x 6,95 €.“

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti.

9. Ústavný súd v súlade s listom z 21. januára 2020

zaslal zúčastneným osobám a (ďalej len

,,zúčastnené osoby“) upovedomenie o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľky a zároveň

ich poučil, že majú právo sa k nej vyjadriť, na čo im stanovil lehotu 10 dní od doručenia

upovedomenia. Zúčastnené osoby svoje právo podať vyjadrenie k podanej ústavnej

sťažnosti sťažovateľky využili a urobili tak prostredníctvom ich spoločného právneho

zástupcu vo vyjadrení z 28. januára 2020, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 28. januára

2020, v ktorom uviedli, že nesúhlasia s tvrdením sťažovateľky, že hodnota predmetu sporu

– pozemkov bola určená doloženým dedičským rozhodnutím a darovacou zmluvou. K tomu

dodali: ,,V dedičskom konaní bola určovaná hodnota dedičstva podľa stavu v KN za cenu

2

0,40,- SK/m. Pri darovacej zmluve bolo v zmysle vtedy platnej vykonávacej vyhlášky

79/96 Zb. ku katastrálnemu zákonu potrebné, v zmysle § 36 ods. 1, s návrhom na vklad

2

predložiť aj ocenenie pozemku, ktorý bol ocenený na 6,20 SK/m, čo vyplýva z darovacej

zmluvy. Ocenenie bolo vykonané podľa vtedy platnej a účinnej vyhl. 465/1994 Z. z. Žaloba

o určenie vlastníctva bola podaná 21.10.2009, kedy platila vyhl. o stanovení

všeobecnej hodnoty majetku, ktorá bola platná a účinná aj v čase rozhodovania súdu

o trovách, preto súd pri rozhodovaní o trovách nemohol vychádzať z hodnoty pozemkov,

ktoré boli zistené podľa vyhlášky 465/1994 Z. z., ktorá už nebola účinná. Pozemky dal

ohodnotiť žalovaný. Správne preto bola súdom určená hodnota predmetu konania

2

13,93 €/mpodľa vyhl. , čo zodpovedalo zistenej hodnote pozemkov podľa

č. 69/2014 a č. 209/2014, ktoré predložil sám žalovaný s návrhom na mimosúdne

vysporiadanie.“ Zároveň uviedli, že z vyrubeného súdneho poplatku vo výške 99,50 €

nevyplýva, žeby na začiatku konania okresný súd nevedel určiť hodnotu predmetu sporu.

K tomu uviedli: ,,V čase podania žaloby t. j. 21.10.2009 sa platil súdny poplatok

v konaniach o určenie vlastníctva podľa poznámky č. 1, k pol. 1, sadzobníka podľa pol. 1,

písm. b) tak, ako sa platí v konaniach, kde nemožno predmet konania oceniť, t. j. 99,50 €.

Tento poplatok pevnou sumou bol zavedený od 1.7.2007 novelou uskutočnenou zák.

č. Tento poplatok sa pri určovacích žalobách platí bez ohľadu na to,

či možno alebo nemožno predmet takého konania oceniť a bez ohľadu na to, aká je hodnota

predmetu sporu... V preskúmavanej veci išlo o určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktoré

je nesporne oceniteľné a vyčísliteľné v peniazoch vo výške hodnoty pozemkov.“ K spôsobu

určenia odmeny právnej pomoci vzhľadom na zastupovanie dvoch klientov v predmetnom

konaní uviedli, že v tomto taktiež nesúhlasia s argumentáciou sťažovateľky. Odôvodňujú

to tým, že v danej veci bolo rozhodované o určení vlastníctva u každej zo zúčastnených

osôb v predmetnom konaní ako žalobcov samostatne, a preto nárok každej zo zúčastnených

osôb je samostatným nárokom. Teda podľa zúčastnených osôb u nich nešlo o spoločný

nárok, ktorý by u nich zakladal nerozlučné procesné spoločenstvo. Uviedli, že hoci obidve

zúčastnené osoby uplatňovali vlastnícke právo, robili tak na základe rôznych právnych

titulov. K tomu dodali: ,,Súd mal preto posúdiť základnú sadzbu podľa § 13 ods. 2, aj podľa

ods. 3 vyhl., pretože išlo o zastupovanie dvoch účastníkov o samostatných nárokoch, preto

o zastupovanie v dvoch spojených veciach. Súd však posudzoval výšku základnej sadzby iba

podľa § 13 ods. 2 vyhl., ktorý správne aplikoval... V predmetnej veci pritom právny nárok

jedného zastúpeného bol odvodzovaný od darovacej zmluvy a u druhého od dedičstva,

čo sú dva samostatné právne tituly a teda dve samostatné veci a u žalobcov išlo

o samostatné, nie nerozlučné spoločenstvo. Týmto bola aj náročnosť úkonov právnej služby

u oboch odlišná.“ Podľa zúčastnených osôb teda v predmetnej veci je správny postup, kedy

by advokátovi prináležala u prvej zo zúčastnených osôb plná sadzba tarifnej odmeny

a u druhej zo zúčastnených osôb základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 %. Taktiež

za neopodstatnenú považujú aj výčitku sťažovateľky voči okresnému súdu, že tento neurčil,

voči ktorej konkrétnej zo zúčastnených osôb má byť priznaná náhrada trov v rozsahu 100 %

a voči ktorej zo zúčastnených osôb má byť znížená o 50 %, a to z dôvodu, že išlo zo strany

sťažovateľky o solidárny záväzok na náhradu trov voči obom zúčastneným osobám a bola

založená aktívna solidarita zúčastnených osôb ako žalobcov.

10. Sťažovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na výzvu ústavného

súdu z 5. februára 2020 k stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním zo 14. februára

2020, doručeným ústavnému súdu 17. februára 2020, v ktorom uviedla:

,,Okresný súd Prešov vo svojom vyjadrení správne, no bez ďalšieho vysvetlenia

odkazuje na ustanovenie vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré sa venuje určeniu tarifnej hodnoty veci

podľa stavu pri začatí poskytovania právnej služby. Zároveň však v ďalšom len stroho

stanovuje ako hodnotu sporu sumu 67.243,80 €, a to napriek skutočnosti, že súdny poplatok

za začatie sporu bol vyrubený v sume 99,50 € v súlade s položkou 1 písm. b) časti I.

sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V ďalšom priebehu dotknutého konania...

pritom nedošlo k prehodnoteniu ani k zmene určenia hodnoty sporu, a preto neexistuje

žiadny dôvod na použitie sumy 67.243,80 €... Naviac rovnako ako vo svojom vyjadrení

uvádza aj Okresný súd Prešov, predmetná suma bola až počas konania zo strany

sťažovateľa navrhovaná pre účely mimosúdneho urovnania... neexistuje preto žiadny dôvod

na použitie tejto sumy na stanovenie hodnoty predmetného sporu, naviac pri začatí

poskytovania právnej služby...

Pokiaľ ide o určenie tarifnej hodnoty pri začatí poskytovania právnej služby, máme

za to, že súd mal vychádzať z podkladov predložených k žalobe, a to z Osvedčenia

o dedičstve... zo dňa 15.03.1999, alternatívne z Darovacej zmluvy spísanej vo forme

notárskej zápisnice... zo dňa 30.03.1999, ktoré definovali ohodnotenie pozemkov žalovaných

v registri EKN...

Okresný súd... ďalej potvrdzuje nesprávnosť pri určení trov konania a predkladá

výpočet, ktorý považuje za správny. Rovnako ako v predchádzajúcom však naďalej

vychádza z nesprávne stanovenej hodnoty sporu, ktorá nereflektuje stav preukázaný počas

dotknutého konania pri začatí poskytovania právnej služby...“

Sťažovateľka vyslovila súhlas s upustením od ústneho prejednania ústavnej

sťažnosti.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky, v časti ako bola ústavným súdom

prijatá na ďalšie konanie, spočíva v namietanom porušení základného práva vlastniť

majetok podľa a základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru napadnutým

uznesením okresného súdu.

18. Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Zároveň v zmysle sa možno domáhať práv podľa

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne v zmysle c

ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť

pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

19. Ústavný súd už judikoval, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,

resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom. Obdobne to v zmysle judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri

rozsudok vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu z 23. 9. 1997, sťažnosť č. 22410/93,

bod 29) ().

20. Ako vyplýva z už ustálenej judikatúry ústavného súdu, rozhodovanie o trovách

konania je integrálnou súčasťou civilného súdneho konania. V rámci tohto rozhodovania

však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd rozhodnutia

o trovách konania meritórne preskúmava iba výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné

rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý

proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé

zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda aj do práv účastníka konania, ktorý podal

ústavnému súdu ústavnú sťažnosť (m. m. ).

21. Ústavný súd vo vzťahu k trovám konania ďalej judikoval, že k porušeniu

základného práva podľa môže dôjsť postupom všeobecného súdu, ktorý

je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení

zákona upravujúcich náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, a taktiež

v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu k výrokom o náhrade trov

konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (m. m. ).

22. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne

preskúmava iba výnimočne ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo

dôjsť k porušeniu práv sťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení

práv sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania, napríklad

v prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení zákona, resp. vyhlášky, alebo

tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu

(m. m. ).

23. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti zároveň

konštatoval, že riziko pochybenia na strane štátneho orgánu musí znášať samotný štát,

a ak v konaní došlo k chybe, tá nesmie byť napravovaná na úkor dotknutého jednotlivca

(pozri rozsudok vo veci Šimecki proti Chorvátsku z 30. 4. 2014, sťažnosť č. 15253/10,

bod 46; tiež rozsudok vo veci Kľačanová proti Slovenskej republike z 27. 11. 2018,

sťažnosť č. 8394/13, bod 25).

24. Ústavný súd ďalej konštatuje, že úlohou okresného súdu bolo postupovať

v súlade s príslušnými ustanoveniami a vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

,,“).

25. Aj samotný okresný súd v podanom stanovisku k prijatej ústavnej sťažnosti

sťažovateľky napokon priznal pochybenie v spôsobe výpočtu trov právneho zastúpenia,

v otázke týkajúcej sa určenia hodnoty úkonu vzhľadom na právne zastupovanie dvoch osôb,

v tomto prípade zúčastnených osôb, jedným právnym zástupcom. V tejto časti vzhliadol

pochybenie na strane okresného súdu aj ústavný súd. Okresný súd mal v predmetnej veci

postupovať spôsobom, aký vyplýva aj zo samotnej judikatúry ústavného súdu (napríklad

uznesenie ústavného súdu č. k. -13 z 8. marca 2018). Keďže však okresný

súd (sudca) v napadnutom uznesení okresného súdu dospel k rozhodnutiu o trovách konania

v rozpore so zákonom a s uvedenou vyhláškou, už táto samotná skutočnosť je dostatočným

dôvodom na to, aby zo strany ústavného súdu bolo napadnuté uznesenie okresného súdu

zrušené.

26. Okresný súd bude mať priestor na nápravu svojho pochybenia pri opätovnom

rozhodovaní o trovách konania. Ústavný súd na záver konštatuje, že jeho úlohou ako

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nie je dávať všeobecnému súdu návod

na výpočet trov konania, resp. pomoc s takýmto výpočtom ().

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením

okresného súdu došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a podľa

, ako aj práva podľa dohovoru (bod 1 výroku tohto

rozhodnutia).

V.

Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie

28. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

29. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší

aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa

povaha zásahu.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

30. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súdu

boli porušené základné práva sťažovateľky podľa a podľa

, ako aj právo podľa dohovoru, napadnuté uznesenie okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na nové konanie (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Trovy konania

31. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným súdom.

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

33. Podľa v spojení s vyhlášky č. je odmena

advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

1/6 z výpočtového základu.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2017, ktorá

bola 921 €, keďže ústavný súd priznal náhradu trov konania za dva úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti), ktoré boli vykonané v roku

2018. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

č. predstavuje sumu 153,50 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným

paušálom 9,21 € ( vyhlášky č. ) predstavuje sumu 162,71 €

za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018. Trovy právneho zastúpenia tak

v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 325,42 € (bod 3 výroku tohto

rozhodnutia). Podanie právneho zástupcu sťažovateľky ústavnému súdu doručené

17. februára 2020 neobsahovalo žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie

ústavného súdu, preto ústavný súd odmenu zaň nepriznal.

35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s Civilného sporového

poriadku).

36. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu