Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 97/2020
PDF · 163.08 KB
No categories available
III. ÚS 97/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Foltánom, SNP 708,
Galanta, pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 6 To 13/2014 z 15. mája 2014 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozsudku a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2019
doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6
ods. 1 a 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 6 To 13/2014 z 15. mája 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava
(ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 2 T 39/2013 z 10. decembra 2013 bol sťažovateľ uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného
zákona, obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. b), c)
a ods. 3 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona, zločinu
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. a) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s použitím § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to bol sťažovateľovi podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného
zákona, § 37 písm. g) a h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41
ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 rokov. Podľa § 48
ods. 3 písm. b) Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76
ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranný dohľad. Podľa § 78
ods. 1 Trestného zákona určil dobu trvania ochranného dohľadu na 2 roky. Podľa § 60
ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks loveckého
noža s celkovou dĺžkou 28 cm, čierneho plátenného puzdra na nôž, 4 ks čierneho špagátu,
teleskopického obušku, predlžovacieho kábla 5-zásuvkového a USB kábla. Podľa § 60
ods. 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Podľa § 287
ods. 1 Trestného poriadku okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škody
poškodenému , ,
v sume 157, 20 € a poškodenej , , -
v sume 3 694, 20 €. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodené strany
,
, , s nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.
3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom
rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d)
a ods. 2 Trestného poriadku rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o treste prepadnutia
veci, podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sťažovateľovi uložil trest prepadnutia
veci, a to 1 ks loveckého noža s celkovou dĺžkou 28 cm, čierneho plátenného puzdra na nôž,
4 ks čierneho špagátu a teleskopického obuška, pričom podľa § 60 ods. 6 Trestného zákona
vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
4. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením
sp. zn. 3 Tdo 7/2017 z 13. marca 2019 tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku
dovolanie sťažovateľa odmietol, pretože podľa názoru najvyššieho súdu neboli naplnené
dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Trestného poriadku. Sťažovateľ
v ústavnej sťažnosti tvrdí, že uvedené uznesenie najvyššieho súdu bolo doručené
4. júna 2019, a teda ústavnú sťažnosť podáva v zákonom ustanovenej lehote.
5. Sťažovateľ, poukazujúc na obsahovú stránku odôvodnenia napadnutého rozsudku
krajského súdu, zastáva názor, že krajský súd účinkami daného rozhodnutia „porušil práva
sťažovateľa, keďže daný rozsudok nie je dostatočným spôsobom riadne odôvodnený, možno
ho považovať za svojvoľný, zároveň nedáva odpoveď na podstatnú stránku veci, a najmä
v konečnom dôsledku sa odvolací súd nevysporiadal s opodstatnenými námietkami
obvineného v požadovanej rovine tak, ako boli uplatnené v rámci obhajoby v odvolaní proti
rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/39/2013 zo dňa 10.12.2013 v prejednávanej
trestnej veci“.
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné práva zaručené čl. 46 odsek 1, čl. 50 odsek 3 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 odsek 1, čl. 6 odsek 3 písmeno c) Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 6To/13/2014 z 15.05.2014 porušené boli.
2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.05.2014, sp. zn. 6To/13/2014 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť náhradu trov
právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v sume 346,26
eur, ktorú sumu zaplatí Krajský súd v Trnave do 1 mesiaca k rukám JUDr. Jána Foltána.“
II.
Relevantná právna úprava
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia
alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
16. Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,
má tieto minimálne práva:
c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,
alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol
bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.
III.
Právne posúdenie veci ústavným súdom
17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie ním označených základných
práv napadnutým rozsudkom krajského súdu.
18. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom
závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský
a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54),
podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46
ods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní
je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú
aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku)
odvolacieho súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).
19. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom
súde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný
mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
20. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal proti napadnutému
rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie), v prípade
sťažovateľa možno hovoriť o riadnom vyčerpaní tohto opravného prostriedku (nie je
podaný neoprávnenou osobou, nie je podaný po lehote, nie je podaný bez povinného
právneho zastúpenia advokátom, nie je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému právna
úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa), a preto možno lehotu
na podanie ústavnej sťažnosti počítať od momentu, keď bolo sťažovateľovi doručené
rozhodnutie najvyššieho súdu o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.
21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Tdo 7/2017 z 13. marca 2019 o mimoriadnom opravnom prostriedku (dovolaní)
proti napadnutému rozsudku krajského súdu bolo doručené 4. júna 2019. Ústavný súd však
v súčinnosti s okresným súdom zistil, že uvedené uznesenie najvyššieho súdu o dovolaní
bolo doručené sťažovateľovi 17. mája 2019 a jeho advokátovi 21. mája 2019.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 31. júla 2019 (podaná
na pošte 30. júla 2019), teda celkom zjavne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu o mimoriadnom opravnom prostriedku v zmysle
22. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
23. Pretože došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bez právneho dôvodu,
aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
24. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi
Vernarskému a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prerokovaná
v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia
Peter Straka a Martin Vernarský.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu