Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 118/2020
PDF · 144.46 KB
No categories available
II. ÚS 118/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátskou
kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica,
v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Dušan Divko, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva
podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 7 C 198/2015-221
z 19. septembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) č. k. 7 C 198/2015-221
z 19. septembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že o žalobe sťažovateľky ako žalobkyne
rozhodol okresný súd uznesením č. k. 7 C 198/2015-200 z 30. novembra 2017,
ktorým konanie zastavil z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka,
teda žalovaného. Okresný súd vo výroku II uvedeného uznesenia priznal sťažovateľke
ako žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2018 a vykonateľnosť 20. februára 2018.
2.1 Okresný súd následne napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom rozhodol, že sťažovateľke ako žalobkyni priznáva náhradu trov konania
vo výške 0,00 €. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že „hoci bola žalobkyňa v spore
v celom rozsahu úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania vo výške 0,00 €, nakoľko
na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený, pričom oddlženie
sa vzťahuje na pohľadávku, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania vrátane trov
konania“. Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník okresného súdu, a preto okresný
súd v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že „proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť“.
2.2 Sťažovateľka podala 25. septembra 2019 proti napadnutému uzneseniu sťažnosť.
V sťažnosti namietala jednak chyby v písaní a iné nesprávnosti napadnutého uznesenia
a zároveň žiadala zmenu výroku o priznanej sume náhrady trov konania vo výške 0,00 €.
2.3 Okresný súd opravným uznesením č. k. 7 C 198/2015-255 z 28. januára 2020
opravil napadnuté uznesenie v jeho záhlaví v označení žalovaného z nesprávne uvedeného
« , so sídlom kancelárie:
, správca dlžníka , , bytom
“, na správne znejúceho žalovaného „ ,
, bytom ». Opravné uznesenie
bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. O druhej časti sťažnosti sťažovateľky
proti napadnutému uzneseniu (t. j. namietanie priznanej sumy náhrady trov konania)
okresný súd do podania ústavnej sťažnosti v sťažnostnom konaní nerozhodol.
3. Podľa sťažovateľky boli napadnutým uznesením okresného súdu porušené
ňou označené ústavné práva. Sťažovateľka uvádza, že na jednej strane disponuje
právoplatným rozhodnutím o priznaní nároku voči žalovanému na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, ktoré jej vznikli v uvedenom konaní, ktoré špecifikovala vo výške
1 019,15 € aj vo svojej sťažnosti z 25. septembra 2019, na druhej strane v rozpore
s objektívne vzniknutými trovami jej okresný súd priznáva 0,00 €.
3.1 Sťažovateľka je toho názoru, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo
k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.
4. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Základné právo sťažovateľky , , bytom
, podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1
ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
Uznesením Okresného súdu Čadca 7C 198/2015-221 zo dňa 19.09. 2019 porušené bolo.
Uznesenie Okresného súdu Čadca 7C 198/2015-221 zo dňa 19.09. 2019 zrušuje a
vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
Sťažovateľke , ,
, priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
6. Ústavný súd konštatuje, že nie je sporné, že sťažovateľka podala
proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom
sťažnosť z 25. septembra 2019, o ktorej v zmysle Civilného sporového poriadku rozhodne
sudca okresného súdu (t. j. o sťažnosti dosiaľ rozhodnuté nebolo).
6.1 Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam
sťažovateľky je potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je prípustná.
6.2 Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných
práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.
6.3 Princíp subsidiarity nás učí, že ústavný súd poskytuje ochranu základným právam
a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné
súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana
základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou
a zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje
až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis
II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej
sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť
využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto
sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02, III. ÚS 152/03).
6.4 Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu
jeho základných práv a slobôd.
6.5 Sťažovateľka podala v zmysle Civilného sporového poriadku proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu sťažnosť. O sťažnosti v jej veci bude rozhodovať sudca
okresného súd a sťažovateľka nepreukázala, že by ku dňu podania ústavnej sťažnosti
bolo o jej sťažnosti ako celku (okrem opravného uznesenia o oprave zrejmých nesprávností
vydaného vyšším súdnym úradníkom) rozhodnuté sudcom okresného súdu.
6.6 V zmysle uvedených východísk možno hodnotiť, že právny poriadok Slovenskej
republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany základných práv
a slobôd, ktorý sťažovateľka využila (t. j. podala sťažnosť), avšak o ňom nebolo dosiaľ
právoplatne rozhodnuté. Inak povedané, v tejto chvíli sa ústavná sťažnosť podaná
ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci
(okresný súd) oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľky.
6.7 Reflektujúc prezentované závery, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť
podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako neprípustnú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. marca 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu