Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 122/2020
PDF · 90.9 KB
No categories available
III. ÚS 122/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , vo veci porušenia bližšie
neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 45/2011 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára
2020 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 2 ods. 2 a 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 45/2011 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že napadnutým rozhodnutím okresný súd
uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť paušálne náklady na nútené odtiahnutie vozidla
správcovi mestskej komunikácie mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Proti rozhodnutiu sa
sťažovateľ neodvolal z dôvodu, že nevedel o rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 70/2003, podľa ktorého správca je
oprávnený vyžadovať iba skutočne vynaložené náklady na odtiahnutie vozidla.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
5. Podľa § 123 zákona o ústavnom súde:
(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania
podľa § 43 obsahovať... c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie
sťažovateľ tvrdí...
6. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania podanému
navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť pripojené
plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa musí
výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
7. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania...,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
8. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
9. Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku proti rozsudku súdu prvej
inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
III.
Právne hodnotenie ústavného súdu
10. Predmetná sťažnosť neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti ako označenie
základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ uvádza, chýba dátum rozhodnutia
a sťažovateľ nedoložil ani plnomocenstvo pre advokáta. To sú dôvody, pre ktoré ústavný
súd môže sťažnosť odmietnuť (porov. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010). Ak by to boli jediné prekážky na prijatie veci na ďalšie
konanie, ústavný súd by aktivoval proces odstránenia vád sťažnosti. Neprekonateľným
procesným nedostatkom je však neospravedlniteľné nevyčerpanie všetkých prostriedkov
nápravy.
11. Sťažovateľ dôvodne poukazuje na dôležitú požiadavku súdneho konania, aby
súdy o rovnakých veciach rozhodovali rovnako (Beian v. Rumunsko, sťažnosť č. 30658/05).
Preto ak sa chcel okresný súd odkloniť od názoru najvyššieho súdu, mal preto uviesť
relevantné dôvody. V tomto smere ak by bol sťažovateľ vyčerpal všetky účinné prostriedky
ochrany, mohla mať jeho ústavná sťažnosť perspektívu, a to po doplnení náležitostí,
doložení plnomocenstva pre advokáta a tiež v prípade jej včasného uplatnenia.
12. Ako však už z referenčných noriem v časti II tohto uznesenia vyplýva, ústavná
sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky ochrany a uvedená
procesná prekážka dopadá práve na sťažovateľa, ktorý proti napadnutému rozhodnutiu súdu
odvolanie nepodal.
13. Argument sťažovateľa o nepoznaní rozhodnutia najvyššieho súdu neobstojí.
Isteže od sťažovateľa nemožno spravodlivo žiadať, aby poznal judikatúru najvyššieho súdu,
no práve na ten účel slúži odborná pomoc advokátom a v prípade jej zlyhania aj
potencionálna náhrada škody proti advokátovi.
14. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. b), c) a d) v spojení
s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu