Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ing. Adriánom Cupákom, Dr. Goldbergera 249/1, Svidník, pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru

Prešov ČVS: KRP-1/1-VYS-PO-2018 zo 17. júla 2018, uznesením Okresnej prokuratúry

Humenné sp. zn. z 23. augusta 2018 a upovedomením Krajskej

prokuratúry v Prešove sp. zn. zo 14. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov (ďalej len „krajské riaditeľstvo“)

ČVS: KRP-1/1-VYS-PO-2018 zo 17. júla 2018 (ďalej len „uznesenie krajského

riaditeľstva“), uznesením Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „okresná prokuratúra“)

sp. zn. z 23. augusta 2018 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“)

a upovedomením Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn.

3 KPt 108/18/7700 zo 14. júna 2019 (ďalej aj „upovedomenie krajskej prokuratúry“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že ako poškodený podal na okresnej

prokuratúre oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, ktoré bolo odstúpené

na krajské riaditeľstvo. Vyšetrovanie bolo začaté za pokračujúci obzvlášť záväzný zločin

vydierania podľa a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na Trestného

zákona. Uznesením krajského riaditeľstva bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) trestné stíhanie zastavené, pretože predmetný skutok nie je trestným činom a nie

je dôvod na postúpenie veci.

3. Proti uzneseniu krajského riaditeľstva podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej bolo

rozhodnuté uznesením okresnej prokuratúry tak, že ju zamietla, pretože sťažnosť nie je

dôvodná.

4. Sťažovateľ požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o preskúmanie

zákonnosti postupu okresnej prokuratúry. Žiadosť bola odstúpená krajskej prokuratúre.

Krajská prokuratúra v upovedomení o spôsobe vybavenia žiadosti uviedla, že sťažovateľom

vytýkané pochybenia v postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní nezistila,

a preto in merito (vo veci samej) žiadosť odložila ako nedôvodnú.

5. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením jeho práv uviedol, že „Ak súd

alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v SR

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Každé konanie súdu alebo

iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva

na súdnu alebo inú právnu ochranu.“.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa , na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením vyšetrovateľa Krajského

riaditeľstva policajného zboru Prešov, ČVS: KRP-1/1-VYS-PO-2018 zo dňa 17.07.2018,

uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom, sp. zn. -19

zo dňa 23.08.2018, upovedomením o spôsobe vybavenia žiadosti Krajskej prokuratúry

Prešov, č. 3 KPt 108/18/7700 zo dňa 14.06.2019, porušené bolo.

2. Uznesenie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva policajného zboru Prešov, ČVS:

KRP-1/1-VYS-PO-2018 zo dňa 17.07.2018, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry

v Humennom, sp. zn. -19 zo dňa 23.08.2018, upovedomenie o spôsobe

vybavenia žiadosti Krajskej prokuratúry Prešov, č. 3 KPt 108/18/7700 zo dňa 14.06.2019

ústavný súd zrušuje a vec vracia Krajskému riaditeľstvu policajného zboru Prešov na ďalšie

konanie.“

7. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi

Vernarskému a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prerokovaná

v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia

Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

14. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

15. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

k porušeniu ktorých malo dôjsť uznesením krajského riaditeľstva, uznesením okresnej

prokuratúry a upovedomením krajskej prokuratúry.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením krajského riaditeľstva

19. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už mnohokrát uviedol,

že jedným zo základných pojmových znakov ústavnej sťažnosti podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou)

zaručených základných práv alebo slobôd je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto

zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 1 a 2 (obdobne , ).

20. Ustanovenie teda limituje právomoc ústavného súdu

vo vzťahu k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. V zmysle tohto

princípu rozhoduje ústavný súd o individuálnych ústavných sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej

moci (, ).

21. Keďže sťažovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy tvrdeného porušenia svojich

práv sťažnosťou podanou podľa ustanovení proti uzneseniu krajského

riaditeľstva, pričom tento právny prostriedok aj využil, ústavný súd vo vzťahu

k namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením krajského riaditeľstva nemá

právomoc na takéto preskúmanie.

22. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského

riaditeľstva odmietol podľa pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením okresnej prokuratúry

23. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa 21. februára

2019 obrátil na orgány prokuratúry s podaním, ktoré vyhodnotili ako žiadosť o preskúmanie

zákonnosti uznesenia okresnej prokuratúry v trestnom konaní. Následne túto žiadosť krajská

prokuratúra vecne vybavila.

24. V čase podania sťažovateľovej žiadosti (21. februára 2019) právny inštitút

žiadosti o preskúmanie zákonnosti nemal zákonný základ, ale bol zakotvený iba v príkaze

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. 6/2017

z 12. mája 2017 o postupe prokurátorov pri vybavovaní žiadostí o preskúmanie zákonnosti

v trestnom konaní (ďalej len „príkaz č. 6/2017“) účinnom do 30. apríla 2019. Pri vydávaní

príkazu č. 6/2017 sa generálny prokurátor opieral o

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), podľa

ktorého generálny prokurátor na plnenie úloh vydáva príkazy, pokyny a iné služobné

predpisy, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry,

asistentov prokurátorov a ostatných zamestnancov prokuratúry. Príkaz generálneho

prokurátora vydaný podľa § 10 ods. 2 zákona o prokuratúre preto nemožno považovať

za všeobecne záväzný právny predpis, prípadne za výsledok zákonom delegovanej

normotvorby. Ide iba o interný služobný predpis riadiacej povahy, ktorý tak adresátom

výkonu prokurátorskej moci neumožňuje domáhať sa nárokovateľným spôsobom

preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Z pohľadu

sťažovateľa to znamená, že príkaz č. 6/2017 ústavný súd nemôže pojať do kategórie

právnych predpisov, v medziach ktorých sa možno domáhať základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu ( ). Žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom

konaní preto ústavný súd nemôže považovať za právny prostriedok, ktorý sťažovateľovi

na účel ochrany jeho základných práv a slobôd priznáva zákon, tak ako to má na mysli

. Rovnako tu nie je aplikovateľná ani štvrtá veta

, keďže žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní nemá

oporu v zákone, v dôsledku čoho ju nemožno kvalifikovať ako opravný prostriedok.

25. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti v časti namietajúcej porušenie označených práv uznesením okresnej prokuratúry

musel zaoberať jej včasnosťou.

26. Uznesenie okresnej prokuratúry bolo vydané 23. augusta 2018 a ide o uznesenie

orgánu činného v trestnom konaní, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná. Preto, aj napriek

tomu, že z ústavnej sťažnosti a jej príloh nemožno identifikovať presný deň nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia okresnej prokuratúry, vzhľadom na nespornú skutočnosť podania

žiadosti o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní sťažovateľom (21. februára 2019) je

nepochybné, že v čase podania ústavnej sťažnosti (23. augusta 2019) už toto uznesenie

muselo byť právoplatné podstatne dlhšiu dobu, než sú dva mesiace podľa § 124 zákona

o ústavnom súde. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f)

oneskorene podaná, pretože, ako už bolo zdôvodnené, štvrtá veta

nie je v tomto prípade aplikovateľná.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľa upovedomením krajskej

prokuratúry

27. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru upovedomením krajskej prokuratúry, ústavný súd konštatuje,

že upovedomenie krajskej prokuratúry bolo výsledkom procesného postupu, ktorý nenapĺňa

požiadavku legality, pokiaľ ide o jeho právnu oporu. Ako už bolo vysvetlené v bode 23

odôvodnenia tohto uznesenia, prieskum, ktorý krajská prokuratúra realizovala, sa opieral iba

o príkaz č. 6/2017, ktorý je interným služobným aktom, a teda jeho právne účinky smerujú

len dovnútra hierarchicky organizovanej sústavy prokuratúry. V tomto smere nie je možné

iba samotné legálne zakotvenie hierarchickej organizácie prokuratúry (pokynové oprávnenie

nadriadeného prokurátora) považovať za garanciu opravného prieskumu tých právoplatných

rozhodnutí v prípravnom konaní, ktoré sa opierajú o ustanovenia .

Pojmovým znakom takéhoto opravného prieskumu je totiž jeho nárokovo založená

iniciovateľnosť subjektom stojacim mimo sústavu prokuratúry, ktorý je v pozícii adresáta

výkonu jej verejnej moci. Oprávnenie fyzickej osoby alebo právnickej osoby podať žiadosť

podľa príkazu č. 6/2017 však nemožno kvalifikovať ako nárokovateľné, pretože nemá

náležitú oporu v žiadnom zákonnom právnom predpise. Opiera sa len o interný predpis

prokuratúry. Postoj príslušného prokurátora k takejto žiadosti, ako aj k jej vybaveniu potom

nachádza svoj odraz iba v zodpovednosti služobnej (disciplinárnej), nie však

v zodpovednosti voči podávateľovi žiadosti.

28. Podľa názoru ústavného súdu žiadosť o preskúmanie zákonnosti v trestnom

konaní podľa príkazu č. 6/2017 i procesný postup prokuratúry pri jej vybavovaní nespadá

do realizačného záberu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ani do záberu práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Dôvodom formulovaného záveru je predovšetkým absencia legálneho základu pre postup

vybavovania žiadosti o preskúmanie zákonnosti v trestnom konaní. Zahrnutie

analyzovaného procesného postupu i spôsobu vybavovania žiadostí o preskúmanie

zákonnosti v trestnom konaní pod aplikáciu i dohovoru by

potom znamenalo priamy rozpor s , pretože sťažovateľ by sa svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (a tým aj práva na spravodlivé súdne

konanie) domáhal mimo medzí zákonov, ktoré toto právo vykonávajú.

29. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno hovoriť aj vtedy,

ak namietaným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo (m. m. , , , , ).

30. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru upovedomením krajskej prokuratúry ako zjavne neopodstatnenú

a ako takú ju podľa odmietol.

31. Pretože došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bez právneho dôvodu,

aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v petite jeho

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu