Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 362/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára vo veci ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

Balance Centrum s. r. o., Orenburská 50, Bratislava, IČO 48 137 634, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Bukovinský & Chlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, Bratislava, pre

namietané porušenie , Listiny

základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CbPv

3/2019 a jeho uznesením zo 14. mája 2019 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti Balance Centrum s. r. o. na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Banská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. mája 2019

p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -286 zo 14. mája

2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -12 z 28. novembra 2019 bola prijatá na ďalšie konanie ústavná

sťažnosť obchodnej spoločnosti Balance Centrum s. r. o., Orenburská 50, Bratislava, IČO

48 137 634 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bukovinský &

Chlipala, s. r. o., Svätoplukova 30, Bratislava, pre namietané porušenie

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. mája 2019.

2. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v replike z 31. januára

2020 a okresný súd vo vyjadrení z 20. decembra 2019 vyslovili súhlas, aby sa upustilo

od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyššieho súdneho úradníka okresného

súdu č. k. -273 zo 4. apríla 2019 bolo zastavené konanie o žalobe

sťažovateľky ako žalobkyne proti obchodnej spoločnosti (ďalej len

„žalovaná“) o zdržanie sa neoprávnených zásahov do práv z ochranných známok,

obchodného mena, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, o odstránenie následkov

protiprávneho konania a o poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, a to v časti

týkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. Stalo sa

tak z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za túto časť žaloby.

4. Uznesením sudcu okresného súdu č. k. -286 zo 14. mája 2019 bola

sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu

zamietnutá. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 21. mája 2019.

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

5. Sťažovateľka tvrdí, že napadnutým uznesením boli porušené jej označené práva

podľa , listiny a dohovoru.

6. Okresný súd požadoval zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby tak podľa

položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“), ako aj podľa

položky 3 písm. b) sadzobníka. Kým sťažovateľka prvý požadovaný súdny poplatok

nezaplatila, zatiaľ druhý uhradila.

7. Sťažovateľka je presvedčená, že v danom prípade na vyrubenie súdneho poplatku

podľa položky 1 písm. a) sadzobníka neexistoval žiaden právny základ.

8. Položka 3 sadzobníka vymedzuje predmet súdneho poplatku slovami: „Zo žaloby

o nároku z práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu...“. Dôraz

je potrebné klásť na úvodné slová „Zo žaloby“. Položka 3 je osobitnou položkou

s osobitnou (pevnou) sadzbou vo vzťahu k položke 1. Na rozdiel od položky 1 nemá

položka 3 žiadne poznámky, ktoré by umožňovali rozlišovať jednotlivé uplatnené nároky

v rámci podanej žaloby. Akékoľvek zákonné nároky vyplývajúce z osobitných predpisov

upravujúcich práva z ochranných známok ( o ochranných známkach

v znení neskorších predpisov [ďalej len „“]) alebo k obchodnému

menu () môžu byť v rámci žaloby uplatnené, avšak vždy je možné

požadovať a vybrať len poplatok podľa položky 3 písm. b), ktorá je špeciálnou úpravou voči

položke 1. Pritom je podstatné, že príslušné osobitné predpisy vyslovene priznávajú

v prípade porušenia, resp. ohrozenia práv k ochranným známkam či k obchodnému menu

právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch.

9. Sťažovateľka poukazuje pritom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.

-520 z 27. októbra 2015 (správne má byť sp. zn.

z 27. októbra 2015, keďže sťažovateľkou uvedená spisová značka sa týka prvostupňového

konania, pozn.). Podľa tohto uznesenia: „Predmetom konania je nárok žalobcu z práv

k ochranným známkam, preto súd prvého stupňa správne aplikoval pre vyrubenie súdneho

poplatku položku 3 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, kde je stanovený súdny poplatok

pevnou sumou vo výške XXX,XX eura. Nesprávne však vyrubil súdny poplatok za každý

nárok, ktorý je predmetom žaloby, pretože na rozdiel od položky 1 a poznámky 6 k tejto

položke, ktorá priamo stanovuje spoplatnenie každého z nárokov, ktoré sú predmetom

žaloby, položka 3 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov nemá žiadne poznámky, z ktorých

by vyplývalo, že takýto poplatok sa vyrubuje za každý z nárokov uplatnených žalobou

podliehajúcou spoplatneniu podľa tejto položky. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je

možné poznámku 6 položky 1 sadzobníka súdnych poplatkov použiť aj na položku 3, pretože

položka 1 sadzobníka súdnych poplatkov je základným, všeobecným ustanovením pre

vyrubenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná

sadzba a položka 3 sadzobníka súdnych poplatkov ustanovuje takúto osobitnú sadzbu okrem

iného z návrhu na začatie konania z práv k ochranným známkam, pevne stanovenou

sumou.“

10. Podľa sťažovateľky je vylúčené, aby neexistujúci právny základ súdneho

poplatku všeobecný súd svojvoľne dopĺňal výkladom preferujúcim fiškálny účel zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

teda napĺňanie štátneho rozpočtu, ignorujúc pritom iné výkladové metódy jednoznačne

potvrdzujúce neexistenciu právneho základu súdneho poplatku. Sťažovateľka dáva pritom

do pozornosti ústavný rozmer ukladania poplatkových povinností v zmysle čl. 1, čl. 2 ods. 2

a .

11. K ústavnoprávnemu rozmeru vyberania súdnych (a iných) poplatkov sa ústavný

súd vo svojej judikatúre vyjadril mnohokrát. Z posledného obdobia poukazuje sťažovateľka

na nález sp. zn. z 18. júla 2018, podľa ktorého „K ustanoveniu daní

a poplatkov môže v zmysle dôjsť len zákonom alebo na základe zákona. Len

zákon môže vymedziť konkrétne náležitosti predmetného právneho vzťahu, v rámci ktorého

vzniká na strane štátu právny nárok na daň či poplatok a na strane jednotlivca určitá tomu

zodpovedajúca povinnosť. Analógia vo veciach daní a poplatkov v neprospech povinných

subjektov týchto platieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala

ústavnému princípu zákonnosti ukladania daní a poplatkov ( ). Ukladanie

súdnych poplatkov, ktoré samo osebe predstavuje zásah do práva účastníka na súdnu

ochranu (na spravodlivý proces), sa môže realizovať iba v zákonom jasne, určite

a zrozumiteľne stanovenom rozsahu a obsahu; potreba reštriktívneho výkladového prístupu

v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy

ústavnej možnosti ukladať poplatky.“.

12. Sťažovateľka v sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka

okresného súdu výslovne požadovala, aby sa zohľadnili známe ústavnoprávne limity pri

výklade a aplikácii a jeho sadzobníka, a vyslovila názor, že

všeobecný súd nie je oprávnený vo veciach poplatkov dotvárať či dopĺňať pozitívne právo

podľa svojich predstáv, ale ani používať v tejto oblasti analógie. Je povinný v súlade

s aplikovať jednoznačné a jasné znenie a v prípade

pochybností zachovať zdržanlivý postoj v prospech poplatníka. Poukázala aj na podstatnú

skutočnosť, podľa ktorej si vyšší súdny úradník okresného súdu v odôvodnení uznesenia

o zastavení konania protirečí, keď zdôrazňuje, že v položke 3 písm. b) sadzobníka je použitý

výraz „nárok“ v jednotnom čísle (nie teda „nároky“ v množnom čísle), ale v súvislosti

s položkou 3 písm. b) sadzobníka sa rozlišujú nároky vyčíslené v peniazoch a nároky,

ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch. Totiž v predmetnej žalobe boli

uplatnené viaceré nepeňažné nároky (nárok zdržovací, ako aj nárok odstraňovací podľa § 8a

ods. 1 ). Okresný súd však vyrubil len jeden poplatok podľa

položky 3 písm. b) sadzobníka. Je neprípustné, že okresný súd rozlišuje tam, kde nerozlišuje

zákon. Kým v položke 1 sadzobníka zákonodarca výslovne rozlišuje nároky vyčísliteľné

v peniazoch a nároky, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch, čomu

zodpovedajú aj poznámky k tejto položke, žiadne obdobné rozlišovanie zákonodarca

v prípade položky 3 sadzobníka nezaviedol. Sťažovateľka v podanej sťažnosti poukázala aj

na to, že vyšší súdny úradník okresného súdu v odôvodnení uznesenia o zastavení konania

na viacerých miestach zmätočne odkazuje na nesprávne ustanovenia

Z. z., čo spôsobuje nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť uznesenia.

13. V uznesení sudcu okresného súdu č. k. -286 zo 14. mája 2019,

ktorým bola sťažnosť podaná sťažovateľkou zamietnutá, absentujú akékoľvek vlastné

hodnotenia a zdôvodnenia rozhodujúcich skutočností. Sudca okresného súdu sa s poukazom

na ustanovenie obmedzil len na konštatovanie:

„Nakoľko žalobca v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k jej

vyhoveniu, súd ju v zmysle ako neodôvodnenú zamietol.“ Sťažovateľka

považuje takéto „lakonické“ konštatovanie za neprípustné. Inštitút opravných prostriedkov

ani prostriedkov procesnej nápravy (vrátane sťažnosti) neslúži primárne na uvádzanie

nových skutočností, ale na realizáciu práva na spravodlivý proces, nota bene (a fortiori)

v prípade, keď uznesenie o zastavení konania vydal vyšší súdny úradník, a nie zákonný

sudca.

14. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa ,

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -286

zo dňa 14. mája 2019 porušené bolo.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -286 zo dňa

14. mája 2019 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.“

II.

Vyjadrenia okresného súdu a žalovanej, ako aj replika sťažovateľky

15. Z vyjadrenia žalovanej z 18. novembra 2019 doručeného ústavnému súdu

elektronicky 19. decembra 2019 vyplýva, že podľa jej názoru uznesenie vyššieho súdneho

úradníka okresného súdu č. k. -273 zo 4. apríla 2019 obsahovalo

presvedčivé a dôkladné odôvodnenie právneho názoru, podľa ktorého bol sťažovateľke

súdny poplatok za uplatnený nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia

v zmysle položky 1 písm. a) sadzobníka tvoriaceho prílohu č. 1 zákona o súdnych

poplatkoch vyrubený oprávnene. Keďže sťažovateľka nepredložila žiadne relevantné právne

argumenty, s ktorými by sa už vyšší súdny úradník nevysporiadal, následné uznesenie

okresného súdu č. k. -286 zo 14. mája 2019 o zamietnutí sťažnosti sa mohlo

v súlade so zákonom obmedziť na potvrdenie správnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia

a skonštatovať správnosť jeho dôvodov. Keďže sťažovateľka súdny poplatok nezaplatila,

konanie v časti nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade

so zákonom bolo zastavené. Sťažovateľka síce poukazuje na uznesenie Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. , z ktorého vyplýva opačný názor, opomenula však

zmieniť, že táto právna otázka už bola riešená i v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), konkrétne v uznesení sp. zn.

z 11. decembra 2008. Konanie sa týkalo okrem iného návrhu na zákaz

používania ochranných známok a nároku na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia. Najvyšší súd pri rozhodovaní o odvolaní voči uzneseniu o vyrubení

súdneho poplatku uviedol: „Žalovaný namietol výšku vyrubeného poplatku. Súd prvého

stupňa postupoval v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť

v znení zmien a doplnkov, a to pol. 3 písm. b)

z práv k obchodnému menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu – 4 000,- Sk

a za nemajetkovú ujmu (pozn.: v skutočnosti primerané zadosťučinenie) vo výške

1 000 000,- Sk – 5 % z ceny predmetu konania, t.j. 50 000,- Sk, celkom predstavuje výška

súdneho poplatku 54 000,- Sk. Odvolací súd konštatoval, že výška súdneho poplatku

stanovená súdom prvého stupňa je správna.“ Znenie relevantných ustanovení zákona

o súdnych poplatkoch, z ktorého vychádzal najvyšší súd, a aktuálne znenie sú v podstate

(s výnimkou sadzieb) totožné. Preto treba závery najvyššieho súdu považovať v plnej miere

za použiteľné i v súčasnosti. Žalovaná poukazuje aj na to, že uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 11. decembra 2008 bolo preskúmané aj ústavným súdom, ktorý

uznesením č. k. -13 zo 16. júna 2009 podanú sťažnosť odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

16. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 4017/19 z 20. decembra 2019

doručeného ústavnému súdu elektronicky 23. decembra 2019 vyplýva, že pripája vyjadrenie

zákonného sudcu okresného súdu, na ktoré poukazuje bez ďalšieho doplnenia.

Z pripojeného vyjadrenia zákonného sudcu okresného súdu z 19. decembra 2019 možno

zistiť, že výzva na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 830 € bola v súlade so zákonom

a z tohto dôvodu považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.

17. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 31. januára 2020 doručenej

ústavnému súdu elektronicky toho istého dňa vyplýva, že vyjadrenie predsedu okresného

súdu (resp. zákonného sudcu okresného súdu) je len stručným zosumarizovaním procesného

vývoja sporu s odkazom na dôvody uvedené v uznesení zo 4. apríla 2019. Keďže okresný

súd neuviedol žiadne nové argumenty, sťažovateľka nemá k čomu zaujať stanovisko

a v celom rozsahu odkazuje na argumentáciu podanej ústavnej sťažnosti. Pokiaľ ide

o vyjadrenie žalovanej, toto obsahuje niekoľko nových argumentov, ktoré sa v prevažnej

miere zakladajú na existencii uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 11. decembra 2008 a nadväzujúceho uznesenia ústavného súdu č. k. -13

zo 16. júna 2009. Podľa názoru sťažovateľky tieto nové argumenty nijakým spôsobom

nespochybňujú dôvodnosť ústavnej sťažnosti. Predovšetkým, uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 11. decembra 2008 vo vzťahu k výkladu a k aplikácii správnej

položky sadzobníka (a teda správne určenej výšky súdneho poplatku) neobsahuje vôbec

žiadne argumenty. Najvyšší súd v tomto smere len jednoducho zopakoval závery

prvostupňového a odvolacieho súdu, nijako ich nevyhodnotil, len súhrnne uzavrel, že

najvyšší súd s poukazom na už uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie potvrdil. Takéto

rozhodnutie najvyššieho súdu sa podľa názoru sťažovateľky nedá v otázkach významných

pre rozhodnutie o ústavnej sťažnosti považovať za relevantné, resp. za judikát. Nie je vôbec

zrejmé, akými výkladovými postupmi sa najvyšší súd riadil a čo pritom považoval za

podstatné. Už vôbec nemožno hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi, ktorá by mohla byť

právne významná pre aplikačnú prax všeobecných súdov. Navyše, zákonná úprava, resp.

znenie sadzobníka bolo výrazne odlišné v čase rozhodujúcom pre spor, v ktorom bolo

uznesenie najvyššieho súdu vydané, a to v porovnaní so znením sadzobníka aplikovaným

okresným súdom v tejto veci. Tieto odlišnosti sa netýkajú len znenia položky 1 písm. a)

a položky 3 písm. b) sadzobníka (ktoré vo svojom vyjadrení žalovaná označuje v podstate

za totožné s výnimkou sadzieb). Dôležitá a zásadná odlišnosť spočíva v tom, že dnešná

poznámka 6 k položke 1, ktorá je podľa názoru sťažovateľky významná pre rozhodnutie

o ústavnej sťažnosti, vôbec nefigurovala v znení spoločných poznámok k položkám 1 a 2.

Aj s poukazom na tieto dôvody je sťažovateľka presvedčená, že jej ústavná sťažnosť je

dôvodná a došlé vyjadrenia nie sú spôsobilé tento fakt spochybniť.

III.

Ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia

18. Z uznesenia vyššieho súdneho úradníka okresného súdu č. k. 16 CbPv 3/2019-

273 zo 4. apríla 2019 vyplýva, že ním bolo konanie o žalobe sťažovateľky v časti

o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 15 000 € zastavené.

Podľa konštatovania vyššieho súdneho úradníka okresného súdu sa sťažovateľka

žalobou doručenou 15. februára 2019 domáhala okrem iných nárokov aj zaplatenia

primeraného zadosťučinenia vo výške 15 000 €. Na základe výzvy na zaplatenie súdneho

poplatku adresovanej právnemu zástupcovi sťažovateľky, a to v sume 261,50 € podľa

položky 3 písm. b) sadzobníka v spojení s ustanovením § 6 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch a v sume 830 € podľa položky 1 písm. a) sadzobníka v spojení s ustanovením

, sťažovateľka v určenej 10-dňovej lehote zaplatila

súdny poplatok len v sume 261,50 €.

Podľa názoru vyššieho súdneho úradníka okresného súdu v prípade nároku, v ktorom

ide o uplatnenie práva z titulu ochrannej známky vyplývajúceho z ustanovenia § 8 ods. 4

, sadzobník ustanovuje osobitnú sadzbu 331,50 € v položke 3

písm. b). V prípade nároku, v ktorom ide o primerané zadosťučinenie v peniazoch, tento

taktiež vyplýva z uvedeného zákonného ustanovenia, avšak vo svojej podstate ide o nárok

na zaplatenie peňažnej sumy. Z ceny predmetu konania, teda keď predmet konania možno

vyčísliť v peniazoch, sa vo všeobecnosti platí súdny poplatok podľa položky 1 písm. a)

sadzobníka, pokiaľ nie je ustanovená iná sadzba. Sadzobník upravuje odlišné sadzby

súdneho poplatku v položkách 5 písm. a) (1,2 % zo speňaženej sumy konkurznej podstaty),

položka 5 písm. b) (0,2 % z výťažku zahrnutého do čiastočného rozvrhu výťažku

zo všeobecnej podstaty), položka 6 písm. b) (1 % alebo 3 % z predmetu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov), položka 7b písm. b) (3 % z uplatnenej

nemajetkovej ujmy v prípade ochrany osobnosti), položka 7d písm. b) (3 % z uplatnenej

nemajetkovej ujmy vo veciach súvisiacich z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania),

položka 8 (2 % z ceny predmetu konania pri návrhu na určenie, zvýšenie, zníženie alebo

zrušenie výživného medzi manželmi, príspevku na výživu rozvedeného manžela

a vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými), položka 15 (2 % z hodnoty

predmetu konania v medzinárodnom obchodnom styku, o vykonanie úkonu súdom alebo

z prvého návrhu na neodkladné opatrenie v tomto konaní), položka 18a písm. a) (0,2 %

z čistej hodnoty dedičstva presahujúceho 9 958 €) a položka 18a písm. b) (1 % z čistej

hodnoty dedičstva v prípade novoobjaveného majetku). Z uvedeného vyplýva, že v každom

prípade, keď je predmetom konania zaplatenie peňažnej sumy, ustanovuje sadzobník súdny

poplatok vypočítaný ako percentuálna sadzba z ceny predmetu konania. Naopak, sadzobník

určuje poplatok pevnou sumou len v prípadoch, ak cenu predmetu konania nie je možné

vyčísliť v peniazoch. Hlavným účelom uvedeného spôsobu výpočtu súdneho poplatku je

skutočnosť, že v prípade úspechu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy získa žalobca

exekučný titul na zaplatenie ním požadovanej sumy, ktorá môže dosahovať rôznu výšku.

V pomernej sume preto musí žalobca uhradiť súdny poplatok tak, aby tento nebol vzhľadom

k požadovanej sume neprimerane vysoký alebo nízky.

Sťažovateľka argumentuje tým, že predmetom konania je len nárok vyplývajúci

z práv k ochrannej známke, teda že celý predmet konania spadá pod položku 3 písm. b)

sadzobníka. Nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch je nárokom z práv k ochrannej

známke, avšak takýmto nárokom je aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo

náhradu škody, s ktorými v ustanovení a výslovne

počíta. Aj z uvedených nárokov sa platí súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. a)

sadzobníka vypočítaný percentuálnou sadzbou z požadovanej sumy. V opačnom prípade by

mohlo prebiehať konanie o zaplatenie ľubovoľne vysokej peňažnej sumy s nepomerne

nízkym zaplateným súdnym poplatkom. V predmetnej veci by sa sťažovateľka „zadarmo“

dostala k exekučnému titulu na sumu 15 000 €. Takýmto postupom by nebola naplnená

jedna zo základných funkcií súdneho poplatku, a to uhradzovacia funkcia sledujúca fiškálny

záujem štátu.

Keďže v prípade žaloby o nároku z práv k ochranným známkam požadujúcej

peňažné plnenie zákon osobitnú sadzbu určenú percentom z uplatnenej sumy neustanovuje,

je potrebné ju vypočítať podľa všeobecnej položky upravujúcej výpočet súdneho poplatku

z ceny predmetu konania, teda podľa položky 1 písm. a) sadzobníka v sadzbe 6 %

z požadovanej sumy 15 000 € a s uplatnením ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o súdnych

poplatkoch, teda v sume 830 €.

V závere treba uviesť, že aj v prípade, ak by sa z akéhokoľvek nároku vyplývajúceho

z práv k ochranným známkam (teda aj z nároku na peňažné plnenie) platil súdny poplatok

podľa položky 3 písm. b) sadzobníka, musela by sťažovateľka zaplatiť súdny poplatok

v uvedenej výške aj zo žaloby v časti o zaplatenie 15 000 €. Keďže v položke 3 písm. b)

sadzobníka je použité jednotné číslo (zo žaloby „o nároku...“), je zrejmé, že sa súdny

poplatok platí za každý uplatnený nárok vyplávajúci z práva k ochrannej známke.

Keďže sťažovateľka zo žaloby v časti o zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia nezaplatila žiadny súdny poplatok, bolo potrebné konanie v tejto časti

v súlade s ustanovením zastaviť.

19. Z uznesenia sudcu okresného súdu č. k. -286 zo 14. mája 2019

vyplýva, že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľkou proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka okresného súdu č. k. -273 zo 4. apríla 2019.

Podľa názoru sudcu okresného súdu, keďže sťažovateľka v podanej sťažnosti

neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k jej vyhoveniu, bola sťažnosť v zmysle

ustanovenia ako neodôvodnená zamietnutá.

IV.

Relevantná právna úprava

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody

podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

25. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka zo žaloby alebo z návrhu na začatie

konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo

z hodnoty predmetu sporu sa platí poplatok vo výške 6 %, ale najmenej 16,50 €, resp.

najviac 16 596,50 € a v obchodných veciach najviac 33 193,50 €.

26. Podľa položky 3 písm. b) sadzobníka zo žaloby o nároku z práv k obchodnému

menu, ochranným známkam a označeniam pôvodu sa platí poplatok vo výške 331,50 €.

V.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

27. Sťažovateľka je presvedčená, že vzhľadom na znenie položky 3 sadzobníka

v spojení so znením položky 1 písm. a) sadzobníka na vyrubenie súdneho poplatku podľa

položky 1 písm. a) sadzobníka neexistoval žiaden právny základ. Znamená to, že okresný

súd súdny poplatok nevyrubil správne, resp. sťažovateľka súdny poplatok zaplatila

v správnej výške, keď ho uhradila v sume zníženej o čiastku podľa nej okresným súdom

neprávom vyrubenú, čo v konečnom dôsledku vedie k záveru, že čiastočné zastavenie

konania pre nezaplatenie časti vyrubeného súdneho poplatku znamenalo porušenie jej

označených práv podľa , listiny a dohovoru. Podľa názoru sťažovateľky je vylúčené

neexistujúci právny základ súdneho poplatku svojvoľne dopĺňať extenzívnym výkladom

preferujúcim fiškálny záujem štátu. Opiera sa pritom o nález ústavného súdu sp. zn.

z 18. júla 2018 (pozri body 7 až 11).

28. Predseda okresného súdu považuje uznesenie okresného súdu o zastavení konania

zo 4. apríla 2019 v spojení s uznesením okresného súdu zo 14. mája 2019 o zamietnutí

sťažnosti proti uzneseniu zo 4. apríla 2019 vo všetkých ohľadoch za správne

a vyčerpávajúce a trvá na argumentácii tam uvedenej (pozri bod 16 v spojení s bodom 18

a 19).

29. Žalovaná považuje uznesenie okresného súdu zo 4. apríla 2019 v spojení

s uznesením zo 14. mája 2019 za presvedčivé a dôkladne odôvodnené. Poukazuje zároveň

na precedentné uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 11. decembra 2008

(pozri bod 15).

30. Podľa povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných

práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva

a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

31. Podľa dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona.

32. „Dane a poplatky predstavujú ústavne aprobované obmedzenie práva vlastniť

majetok, pričom ich prostredníctvom sú zabezpečované príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sú

nevyhnutným predpokladom na to, aby štát mohol efektívnym spôsobom plniť svoje úlohy.

Základný pojmový rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že kým zmyslom daní je alokácia

peňažných prostriedkov na plnenie verejných úloh verejnoprávnych subjektov bez toho, aby

tomu zodpovedalo ekvivalentné protiplnenie, v prípade poplatkov je peňažná platba

chápaná ako istý ekvivalent činnosti orgánu štátu alebo iného verejnoprávneho subjektu.

Analógia vo veciach daní a poplatkov v neprospech povinných subjektov týchto

platieb nie je ústavne prípustná, keďže by tým priamo odporovala ústavnému princípu

zákonnosti ukladania daní a poplatkov. Potreba reštriktívneho výkladového prístupu

v súvislosti s ukladaním povinnosti platiť súdny poplatok vyplýva už zo samotnej povahy

ústavnej možnosti ukladať poplatky.“ (nález ústavného súdu sp. zn.

z 18. júla 2018 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod č. 29/2018).

33. Z pohľadu ústavného súdu možno vo všeobecnej rovine konštatovať, že subjekty

práva je prípustné zaťažiť daňovými, resp. poplatkovými povinnosťami len zákonom alebo

na základe zákona (na rozdiel od ukladania iných povinností, ku ktorým môže dôjsť aj

špecifickými prípadmi medzinárodných zmlúv a nariadení vlády). Ustanovenie čl. 59 ods. 2

je vo svojej podstate ústavnou poistkou, účelom ktorej je znemožniť výkonnej moci

(vláde a orgánom verejnej správy) ukladať fyzickým a právnickým osobám daňové,

prípadne poplatkové povinnosti na základe vlastného uváženia s tým, že ukladanie takýchto

povinností je výsadou zákonodarnej moci, a môže k nemu preto dôjsť len zákonom alebo

na základe zákona.

34. Inými slovami, možno konštatovať, že výklad zákonov ukladajúcich fyzickým

a právnickým osobám daňové a poplatkové povinnosti musí byť z povahy veci vždy

reštriktívny a v pochybnostiach (pri možnosti viacerých výkladov) má prednosť taká

interpretácia, ktorá je z pohľadu daňou či poplatkom zaťaženého subjektu výhodnejšia.

35. Zo vzájomného porovnania znenia položky 1 písm. a) a položky 3 písm. b)

sadzobníka vyplýva, že možnosť aplikácie položky 1 písm. a) sadzobníka je viazaná na

podmienku, že nie je ustanovená (neexistuje) osobitná sadzba vyplývajúca z položky 3

sadzobníka. Ak je totiž takáto osobitná sadzba ustanovená, potom aplikácia položky 1

písm. a) sadzobníka neprichádza do úvahy. Na tomto závere nemôže nič meniť skutočnosť,

že uvedené ustanovenia je možné extenzívnym výkladom interpretovať aj tak, ako to urobil

okresný súd, teda v zjavný neprospech sťažovateľky ako subjektu zaťaženého poplatkovou

povinnosťou. Takáto interpretácia je totiž vzhľadom na čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 59 ods. 2

ústavne nekonformná.

36. Z uvedených dôvodov preto uznesením okresného súdu č. k. -286

zo 14. mája 2019 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a listiny, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

37. Podľa ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.

38. Podľa ústavný súd zruší rozhodnutie alebo

opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj

iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa

povaha zásahu.

39. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

40. Na základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. -286 zo 14. mája 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu).

VI.

Trovy konania a záver

41. Keďže úspešná sťažovateľka náhradu trov konania nepožadovala, nebolo ani

potrebné o nej rozhodovať.

42. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

43. Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorej

proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba

pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu