Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 146/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie náležitostí

ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 4. mája 2018

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 5. novembra 2009 okrem iného bola schválená dohoda o vine a treste

zo 7. októbra 2009 uzatvorená medzi prokurátorom Krajskej prokuratúry v Trenčíne

a sťažovateľom č. k. -55 podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Týmto rozsudkom

bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa a a

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom

na na tom skutkovom základe, že od presne neustáleného

obdobia, minimálne však od polovice roka 2008 do 13. februára 2009 od nezistených osôb

z Trenčína a Trnavy kupoval a zadovažoval rôzne množstvá omamnej látky heroín

a psychotropnej látky metamfetamín (pervitín), tieto zvážal do bytu na adrese... alebo

do baru, kde pracoval ako čašník, pričom neustálené množstvo týchto látok použil

pre vlastnú potrebu a ďalšie nezistené množstvo buď vo forme skladačky, alebo

v dvojmililitrovej striekačke následne predával osobám za cenu 10 eur (300 Sk), kde

pri domovej prehliadke vykonanej 13. februára 2009 boli zistené rôzne veci so stopami

po heroíne, ktorý je zaradený do I. skupiny omamných látok, a metamfetamíne, ktorý je

zaradený do II. skupiny psychotropných látok v zmysle

o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Sťažovateľ bol zároveň uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa

na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase a nezisteným spôsobom si

bez povolenia zadovážil jeden ručný kumulatívny granát srbskej výroby typu BRK-M79,

ktorý je podľa odborného stanoviska Kriminalistického a expertízneho

ústavu Policajného zboru v Bratislave hromadne účinnou zbraňou, a tento prechovával

v byte až do doby, keď bol 17. februára 2009 zaistený pyrotechnikom Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Sťažovateľovi bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 11 rokov podľa s prihliadnutím na

písm. l), za použitia , ,

písm. d) a ods. 4 so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia.

3. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 24. septembra 2015 bola

povolená obnova konania v prospech sťažovateľa z dôvodu uvedeného v § 41b ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov v trestnej veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. podľa § 394

ods. 1 per analogiam (na základe rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012). Podľa bol okrem

iného zrušený rozsudok okresného súdu sp. zn. z 5. novembra 2009 vo výroku

o treste vo vzťahu k sťažovateľovi, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok

o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad.

4. Následne rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 15. októbra 2015 bol

sťažovateľovi uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov podľa § 172

ods. 2 s prihliadnutím na , a Trestného

zákona za použitia , so zreteľom na

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bol tiež zrušený aj právoplatný výrok o treste, ktorým

bolo upustené od uloženia súhrnného trestu v rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 25. januára 2010, kde bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného

zákona, a súčasne boli zrušené aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

5. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 15. októbra 2015 podal

sťažovateľ odvolanie, ktoré bolo uznesením krajského súdu sp. zn.

z 1. decembra 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zamietnuté ako nedôvodné

podľa .

6. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie z dôvodov uvedených

v , a , ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. odmietnuté podľa .

7. Sťažovateľ uviedol, že «nespravodlivosť postupu sudov konajúcich v mojej vyššie

zmienenej tr. veci vidím predovšetkým v tom:

1) že v pôvodnom konaní Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dna 5.11.2009 sp. zn.

schválil dohodou o vine a treste uzatvorenú medzi mnou a prokurátorom, hoci

táto bola v rozpore s , keďže dohodnutý trest, hoci mimoriadne

bol pôvodne odvodený z trestnej sadzby, ktorá bola vypočítaná za pomoci starej asperačnej

zásady. Tým si podľa môjho názoru Okresný súd Trenčín nesplnil svoju povinnosť, ktorou je

povinnosť rozhodovať spravodlivo, čo okrem iného znamená rozhodovať nie len v súlade

s , ale aj ostatnými právnymi predpismi vrátane Slovenskej

republiky.

2) že v obnovenom konaní sp. zn. Okresný súd Trenčín mi povolil

obnovu konania iba v otázke trestu. Tým si podľa môjho názoru Okresný súd Trenčín opäť

nesplnil svoju povinnosť rozhodovať spravodlivo, pretože týmto rozhodnutím v podstate

schválil len časť dohody o vine a treste (časť týkajúcu sa viny) uzatvorenú medzi mnou

a prokurátorom, čo nie je v zmysle možné a čím ma do ďalšieho konania postavil

oproti prokurátorovi do podstatnej nevýhody. Totižto príslušné ustanovenia

o konaní o dohode o vine a treste poznajú iba inštitút „dohody o vine a treste“ z čoho

vyplýva, že takáto dohoda tvorí jeden celok, ktorý nie je možné rozdeliť na dve časti, t. j.

dohodu o vine a dohodu o treste, čo je aj logické, pretože žiadny obvinený by neuzavrel

dohodu o vine bez toho, aby nemohol uzavrieť aj dohodu o treste, ktorý bude pre neho

výhodný. Naviac z týchto ustanovení vyplýva, že súd má v prípade podania návrhu dohody

o vine a treste len dve možnosti a to podaný návrh dohody o vine a treste celý buď schváliť

alebo odmietnuť čím sa vec vracia do prípravného konania. Zastávam názor, že svojím

návrhom na povolenie obnovy konania som na otázku či súhlasím s trestom, uvedenú

v , odpovedal záporne, čo Okresný súd Trenčín v podstate akceptoval

a preto bolo jeho povinnosťou zrušiť rozsudok a tým pádom aj dohodu o vine a treste

v celom ich rozsahu a to najmä z toho dôvodu, aby v ďalšom (obnovenom) konaní bola

zachovaná zásada „rovnosti zbraní“ ktorá je neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého

procesu. Tým, že Okresný súd Trenčín v obnovovacom konaní zrušil len výrok o treste,

postavil prokurátora oproti mne do podstatnej výhody, ktorá pramenila z právoplatnosti

výroku o mojej vine. Totiž prokurátor vedomý si právoplatnosti výroku o mojej vine už

nemusel mať záujem na tom, aby mi aj v nových podmienkach bol uložený mimoriadne

znížený trest, tak ako to bolo v pôvodnom konaní. Iná situácia by nastala, ak by súd

v obnovovacom konaní zrušil rozsudok v celom rozsahu (výrok o vine aj treste). V takom

prípade by sme sa s prokurátorom dostali do rovnakej pozície v akej sme boli na začiatku

celého procesu, kedy sme mohli využiť všetky práva priznané nám .

3) že v obnovenom konaní Okresný súd Trenčín pri výpočte rozhodnej trestnej sadzby

v môj neprospech vypustil ustanovenie §34 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), ktorého

použitie som si dohodol v pôvodnom konaní. Tým podľa môjho názoru Okresný súd Trenčín

bez toho, aby mi to v rozsudku vôbec nejako logicky vysvetlil, zmenil svoj pôvodný názor na

použitie §34 Tr. zák. pri výpočte rozhodnej Tr. sadzby. V dôsledku zmeny tohto názoru došlo

k tomu, že oproti pôvodnému konaniu, kde mi bol uložený mimoriadne znížený trest (trestná

sadzba 15 -20 rokov a trest 11 rokov) mi v obnovenom konaní bol uložený trest, ktorý

mimoriadne znížený nebol (trestná sadzba 10 – 20 rokov a trest 10 rokov). Zmenu názoru

Okresného súdu Trenčín teda badať najmä v tom, že kým v pôvodnom konaní bol súd toho

názoru, že na moju prevýchovu postačuje trest mimoriadne znížený už o 4 roky,

v obnovenom konaní už bol bezdôvodne iného názoru a to že, na moju prevýchovu postačuje

trest na spodnej hranici tr. sadzby. Z toho pohľadu potom možno hovoriť o tom, že obnova

konania neskončila v môj prospech, keďže v obnovenom konaní mi bol udelený prísnejší

trest odňatia slobody než v pôvodnom konaní a na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že

v obnovenom konaní mi bol uložený trest o 1 rok kratší než v pôvodnom konaní.

4) že v obnovenom konaní neboli naplnené všetky podmienky obsiahnuté v pôvodnej

dohode o vine a treste. Totižto v rámci uzatvorenia pôvodnej dohody o vine a treste som sa

vzdal verejného procesu v otázke dokazovania viny za to, že mi bude mimoriadne znížený

trest. V obnovenom konaní mi mimoriadne znížený trest nebol, avšak verejného procesu

a dokazovania som sa nedočkal. Za normálnych okolností, ak by prokurátor alebo súd

nesúhlasili s mimoriadnym znížením testu, mal by som možnosť urobiť niektoré z vyhlásení,

vrátane vyhlásenia „NEVINNÝ“. O túto možnosť som bol okradnutý práve tým, že Okresný

súd Trenčín v obnovovacom konaní v rozpore s a logikou zrušil len

časť pôvodnej dohody o vine a treste, čo bolo evidentne v môj neprospech.

5) že Krajský súd Trenčín vyššie uvedené chyby Okresného súdu Trenčín

v odvolacom konaní zodpovedajúcim spôsobom nenapravil. Tým Krajský súd Trenčín podľa

môjho názoru nesplnil svoju prieskumnú povinnosť.

6) že Najvyšší súd Slovenskej republiky moje dovolanie bez meritórneho preskúmania

odmietol, hoci k tomu nemal zákonné podmienky, keďže moje dovolanie spĺňalo všetky

náležitosti zákona. Tým podľa môjho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval

v rozpore s príslušnými ustanoveniami ».

8. Vzhľadom na už uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu a inú ochranu

podľa článku 46 ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného súdu Trenčín sp. zn. ,

Okresného súdu Trenčín sp. zn. , Krajského súdu Trenčín sp. zn.

a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. porušené bolo.

2. Všetky napadnuté rozhodnutia ako aj konania, ktoré im predchádzali sa zrušujú.

3. Vec sa vracia do prípravného konania, kde bude mať v súlade

so zásadou rovnosti zbraní možnosť uplatniť si všetky svoje práva priznané mu Trestným

poriadkom a to nielen v otázke trestu ale aj viny.

4. Zainteresovaným orgánom činným v trestnom konaní a súdom sa nariaďuje konať

urýchlene a to najmä z dôvodu, že má z doposiaľ uloženého trestu 10

rokov odpykaných viac ako 9 rokov a teda pomalým postupom by v praxi došlo len

k formálnej náprave.

5. sa prerušuje výkon trestu a neberie sa do väzby.“

9. Z dôvodu nemajetnosti vyplývajúcej v tom čase z pobytu vo výkone trestu odňatia

slobody sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

10. Ústavná sťažnosť sťažovateľa je vedená pod sp. zn. a bola

pridelená sudkyni spravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej uplynulo funkčné obdobie

sudkyne ústavného súdu 16. februára 2019. Do tohto dňa nebolo o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa rozhodnuté. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce boli

nevybavené veci sudcov, ktorých funkčné obdobie uplynulo 16. februára 2019,

prerozdelené medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019, a to náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov. Ústavná sťažnosť

sťažovateľa bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je podľa

čl. II bodu 3 rozvrhu práce členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení

Miroslav Duriš (predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu), a preto

bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa rozhodnuté v tomto zložení senátu.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantné ustanovenia právnych prepisov

11. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

18. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho

zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či sú splnené podmienky

konania, pričom jednou z nich je splnenie náležitostí návrhu na začatie konania.

Kvalifikovanou podmienkou konania je aj obligatórne zastúpenie navrhovateľa advokátom.

O jeho ustanovenie sťažovateľ požiadal ústavný súd.

22. Aby ústavný súd mohol rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom ( ), musí najprv zistiť, či sú

kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové

pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

23. Ak teda ústavný súd zistí, že buď majetkové pomery sťažovateľa takúto žiadosť

neodôvodňujú, alebo ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti

(nie je daná právomoc ústavného súdu na prerokovanie ústavnej sťažnosti, ústavná sťažnosť

je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená), znamená to, že nie sú splnené

predpoklady ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku

čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

vyhovieť.

24. Podaním z 27. marca 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 15. apríla 2019,

sťažovateľ oznámil ústavnému súdu, že bol 12. februára 2019 prepustený na slobodu

a momentálne sa zdržuje na adrese , ktorá je zároveň aj sídlom jeho

zamestnávateľa.

25. Podaním z 24. februára 2020 ústavný súd poučil sťažovateľa, že v konaní

pred ústavným súdom musí byť zastúpený advokátom. Sťažovateľ bol zároveň poučený,

že ak si advokáta doteraz nezvolil ani si ho dodatočne nezvolí, bude ústavný súd rozhodovať

o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu. Z tohto dôvodu bolo sťažovateľovi

ako príloha zaslané potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na účely

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej

len „potvrdenie“). Sťažovateľ bol povinný potvrdenie po jeho riadnom vyplnení a potvrdení

doručiť ústavnému súdu v lehote 10 dní od doručenia podania. Sťažovateľ bol zároveň

poučený, že ak sa tak nestane, ústavný súd odmietne jeho ústavnú sťažnosť podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

26. Ústavný súd doručoval sťažovateľovi podanie z 24. februára 2020 na adresu

uvedenú v bode 24. Do dnešného dňa sťažovateľ na výzvu ústavného súdu nereagoval

a nedoručil žiadané potvrdenie ústavnému súdu. Sťažovateľ teda žiadnym spôsobom

nepreukázal, že jeho majetkové pomery odôvodňujú ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, a preto ústavný súd nevyhovel žiadosti sťažovateľa.

27. Do dnešného dňa sťažovateľ nedoručil ústavnému súdu splnomocnenie

pre advokáta na jeho zastupovanie v tomto konaní. Z tohto dôvodu ústavný súd ústavnú

sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c)

pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom.

28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Miroslav Duriš predseda senátu