Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Ivana

Fiačana a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Libora Duľu o jeho možnej zaujatosti v konaní vo veci ústavnej sťažnosti

sťažovateľky , , , zastúpenej

advokátom JUDr. Jánom Havlátom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vedenej Ústavným

súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa n i e j e

v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a oznámenie možných dôvodov vylúčenia

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Libor Duľa listom zo 14. apríla 2020 v súlade s § 49 ods. 4 v spojení s § 49 ods. 1 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) oznámil predsedovi ústavného súdu, že

právneho zástupcu spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), JUDr. Jána

Havláta, osobne pozná a pravidelne s ním prichádzal pracovne do styku a v súčasnosti stále

prichádza ako stály člen jednej zo skúšobných komisií Slovenskej advokátskej komory

(ďalej len „SAK“), v ktorej JUDr. Ján Havlát zastáva funkciu predsedu skúšobnej komisie.

Tým je podľa neho bez ohľadu na jeho subjektívne garantovaný profesionálny prístup

k rozhodovaniu zodpovedajúci výkonu funkcie sudcu ústavného súdu splnená premisa

podľa , teda možnosť mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti so zreteľom na pomer k právnemu zástupcovi účastníka konania.

2. S poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

a na ňu nadväzujúcu judikatúru ústavného súdu uplatňujúcu tzv. teóriu zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán, žiadal, aby v tejto veci bol zabezpečený postup podľa § 51 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, t. j. aby jeho oznámenie bolo predložené senátu ústavného súdu, ktorý je podľa

platného rozvrhu práce ústavného súdu príslušný rozhodnúť o jeho vylúčení z výkonu

sudcovskej funkcie vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. .

3. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana

z 15. apríla 2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1. písm. a) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

pridelené na rozhodnutie podľa do senátu

I. ÚS ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Ivan Fiačan a Miloš

Maďar – členovia senátu (ďalej aj ako „príslušný senát“).

4. Listom z 20. apríla 2020 predsedníčka senátu požiadala sudcu Libora Duľu

o doplnenie jeho oznámenia o vyjadrenie, či jeho pracovný vzťah k právnemu zástupcovi

sťažovateľky dosahuje takú intenzitu, že by mohol ovplyvniť jeho nestrannosť v danej veci.

5. Sudca Libor Duľa listom z 21. apríla 2020 doplnil, že ide o pracovný vzťah

zodpovedajúci spoločnému členstvu v skúšobnom senáte SAK na výkon advokátskych

skúšok, v ktorom je JUDr. Havlát predsedom, a z tohto hľadiska je oproti jeho vzťahu

ku ktorémukoľvek inému advokátovi (okrem ďalších dvoch členov skúšobného senátu, ktorí

sú tiež advokátmi) nadštandardný. Ďalej uviedol, že jeho oznámenie však nie je primárne

zamerané na elimináciu nedostatku jeho nestrannosti, ale je splnením povinnosti podľa § 49

ods. 4 , pri použití , a to

vo vzťahu k objektívnemu testu nezaujatosti, teda vo vzťahu k vonkajšiemu pohľadu na túto

otázku („... možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.“). Ide najmä o zúčastnenú osobu

v konaní o ústavnej sťažnosti, teda o protistranu v súdnom konaní, ktorého sa ústavná

sťažnosť týka, resp. aj právneho zástupcu zúčastnenej osoby.

II.

Relevantná právna úprava

6. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

7. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

8. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

9. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

10. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka, práv občana a princípy demokratického

a právneho štátu.

10.1 Podľa sudca ústavného súdu je pri výkone

svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný , ústavnými zákonmi

a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom.

11. Podľa sudca ústavného súdu je povinný

vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri jej výkone i v občianskom živote

konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému

súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.

11.1 Podľa sudca ústavného súdu je povinný

zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti nezlučiteľnej s výkonom funkcie

sudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

12. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

13. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide

o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho

fungovania.

14. V zmysle , ako aj z pohľadu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nestrannosť sudcu obyčajne

definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju možno posudzovať

na základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje subjektívny prístup,

pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom

vnútornom fóre, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné

záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup

spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné skutočnosti

neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité.

Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba

nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej spoločnosti

(Padovani v. Taliansko – rozsudok európskeho súdu z 26. 2. 1993). Rozhodujúcim prvkom

v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je

objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň

vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo)

[m. m. ].

15. Už z citovaného textu a najmä je zrejmé, že

sudca ústavného súdu je v určitej miere obmedzený vo svojej slobode chovať sa podľa

svojej ľubovôle, nechať sa viesť svojimi emóciami a byť ovplyvnený vzťahmi k iným

ľuďom. Zmyslom a účelom takéhoto obmedzenia je jednak dosiahnutie primeraného

odstupu sudcu ústavného súdu od vecí, o ktorých rozhoduje, a ďalej i toho, že sa

rozhodovacia činnosť sudcov ústavného súdu bude javiť ako uvážlivá, nezaujatá, schopná

posúdiť vec bez stranenia tomu či onému z účastníkov.

16. V tomto smere sa možno stotožniť s právnym názorom disciplinárneho senátu

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, ktorý vyslovil vo veci sp. zn. ,

že je zrejmé, že i napriek citovaným zákonným ustanoveniam sudca, a v danom prípade

teda i sudca ústavného súdu, „zostáva človekom z masa a kostí, s rozumom, ale i citom,

a nie subsumpčným automatom, ktorý je naprogramovaný na mechanické, emócií a

inklinácií zbavené rozhodovanie“. Sudca vrátane sudcu ústavného súdu „ako každý iný

človek žije v určitom vzťahovom a sociálnom prostredí tvorenom pradivom vzťahov

rodinných, priateľských, kolegiálnych či iných. Miluje i nenávidí, fandí, oškliví si, má bežné

ľudské predsudky. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, i krátko a dobre jeho ľudská nátura ho

nepochybne určitým spôsobom hodnotovo formuje a ovplyvňuje, čo sa premieta aj v jeho

rozhodovací činnosti“.

17. Žiaden sudca vrátane sudcu ústavného súdu nežije vo vákuu ani v slonovinovej

veži, ani v skúmavke. Predstava, že sudca sa uzavrie pred okolitým svetom vo všetkej jeho

pestrosti a zložitosti do akejsi „klauzúry“, a tým sa stane nestranným a nezávislým, je

nepochybne naivná a nesporne i nereálna. Už samotná skutočnosť, že sudcovská prax býva

v jednej profesijnej pozícii a na jednom mieste vykonávaná celý rad rokov, nevyhnutne

nesie so sebou to, že sudca za túto dobu pozná – v súvislosti so svojou činnosťou, ale aj inak

– celý rad ľudí a nadviaže s nimi viac či menej úzke vzťahy, často priateľské. V prostredí

Slovenskej republiky, v ktorej pôsobí, ako je v právnickej sfére všeobecne známe, v tzv.

kvalifikovaných právnických profesiách 13 sudcov ústavného súdu, niečo okolo 1 400

sudcov všeobecných súdov, 970 prokurátorov, 6 200 advokátov, 400 notárov a 300 súdnych

exekútorov, je celkom bežné, osobitne v rámci určitých špecializovaných agend a v určitých

miestach či regiónoch, že sa príslušníci právnickej komunity roky poznajú a udržujú spolu

viac či menej úzke priateľské či profesijne priateľské vzťahy.

18. V niektorých oblastiach právnickej praxe je celkom bežné, že sa ľudia, pôsobiaci

v právnickej profesii spolu stretávajú opakovane v obdobných procesných roliach (napr.

sudca – prokurátor, sudca – advokát, sudca – exekútor, sudca – vysokoškolský pedagóg

a pod.). V celom rade prípadov nie je vzťah sudcu a ďalšieho právneho profesionála

vzťahom založeným prevažne na procesnom konflikte, ale naopak vzťahom

predpokladajúcim určitú súčinnosť a vysokú mieru formálnej aj neformálnej spolupráce.

Skutočnosť, že z opísaných, ale aj z iných dôvodov (stretávanie sa na školeniach,

konferenciách, spoločná publikačná činnosť) môžu medzi sudcami a inými osobami vznikať

profesijné priateľstvá, nemožno samu o sebe považovať za spôsobilú narušiť nestrannosť

sudcu. Do tejto sféry možno zahrnúť aj pôsobenie sudcov v skúšobných senátoch

profesijných komôr.

19. Rovnako sa možno plne prikloniť k názoru, ktorý taktiež vyslovil disciplinárny

senát Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. a podľa

ktorého „za normálnych okolností, teda pokiaľ sudca disponuje dostatočnou mierou

zdravého sebavedomia, uvážlivosti, zdržanlivosti a je si vedomý profesijných štandardov,

ktoré treba zachovávať, profesijné priateľstvá prehlbujú povedomie sudcov o tom, ako

funguje prax v obore, v ktorom sa pohybujú, a rozširujú ich odborné znalosti. Za

normálnych okolností, pokiaľ ide o sudcu rovného a poctivého, vhodne fungujúcimi

vzťahmi profesijného priateľstva a vystupovaním v rámci odbornej komunity sudca zvyšuje,

a nijako neznižuje autoritu súdnej moci v odbornej komunite a v spoločnosti ako celku.

Sudca, ktorý je odbornou komunitou uznávaný, nebojí sa v nej komunikovať a diskutovať, a

to i veľmi otvorene, o odborných otázkach, a pritom dáva jasne najavo, že neslúži nikomu a

ničomu, iba spravodlivosti, je tím najlepším reprezentantom súdnej moci.“.

19.1 Ani „profesijné priateľstvo za normálnych okolností nie je dôvodom

k pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Po sudcovi nemožno požadovať, aby samotný fakt, že

sudca určitého procesného aktéra (advokáta, prokurátora, konkurzného správcu, osobu

opakovane zastupujúcu procesnú stranu, napr. určitý úrad) dlhodobo pozná, niekedy si s

ním aj tyká, vedie s ním neformálne hovory a aj inak sa s ním stretáva v rámci vyššie

popísaných mantinelov profesijného priateľstva, znamenal dôvod pre vylúčenie sudcu.

Takým dôvodom by boli až ďalšie, zvláštne okolnosti, z ktorých by bolo nutné usudzovať,

že sudca nemusí byť schopný udržať si voči dotyčnému procesnému aktérovi dostatočný

odstup a posudzovať jeho konanie (procesní úkony, právnu argumentáciu, všeobecne postup

v rámci výkonu jeho procesnej roli apod.) bez zaujatia.“.

20. Sudca ústavného Libor Duľa v oznámení a najmä v jeho doplnení zdôraznil, že

jeho oznámenie nie je primárne zamerané na elimináciu nedostatku jeho nestrannosti, ale je

splnením povinnosti podľa , či by vo vzťahu

k objektívnemu testu nezaujatosti, teda vo vzťahu k vonkajšiemu pohľadu na túto otázku

osobitne zo strany zúčastnenej osoby v konaní o ústavnej sťažnosti, t. j. protistrany

v súdnom konaní jeho pracovný vzťah s JUDr. Havlátom v skúšobnom senáte SAK mohol

z hľadiska vyvolať pochybnosti o jeho zaujatosti.

21. V kontexte bodov 16 až 19 tohto uznesenia, ako aj z dôvodu oznámenia sudcu

v namietanom prípade členstvu a pravidelnej účasti sudcu ústavného súdu v skúšobnom

senáte SAK a z neho vyplývajúcemu pracovnému a „nadštandardnému“ vzťahu k jeho

predsedovi nemožno prikladať takú intenzitu a závažnosť, ktorá by založila pochybnosť

o nezaujatosti zákonného sudcu ústavného súdu. K vylúčeniu sudcu z prerokúvania

a rozhodovania vo veci môže dôjsť aj pri zohľadnení sudcom akcentovanej tzv. teórie

zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah

k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,

teda nezávisle a nestranne.

22. Analýza skutočností uvádzaných sudcom IV. senátu ústavného súdu Liborom

Duľom v jeho oznámení zo 14. apríla 2020, ako aj v jeho doplnení z 21. apríla 2020 vo veci

však podľa názoru ústavného súdu v danom prípade prijatie takéhoto záveru neumožňuje.

23. Príslušný senát ústavného súdu I. ÚS po posúdení dôvodov možného vylúčenia

sudcu ústavného súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. dospel k záveru, že v zmysle

nie sú tieto relevantné na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci, čím nie sú

splnené zákonné podmienky na vylúčenie sudcu Libora Duľu z prejednania a rozhodovania

o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej advokátom

.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu