Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 176/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bednárom,

Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne neidentifikovaným postupom

generálneho prokurátora Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), z petitu ktorej vyplýva,

že ide o ústavnú sťažnosť vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

jednoznačne neidentifikovaným „postupom porušovateľa“. Sťažovateľka ako porušovateľa

v záhlaví ústavnej sťažnosti označila generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej

len „generálny prokurátor“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 19. júna 2018 sťažovateľka

podala trestné oznámenie „z dôvodu možného spáchania trestného činu policajtmi OO PZ“.

Vyšetrovateľ uznesením ČVS: SKIS-291/OISV-V-2018 z 31. mája 2019 odmietol

trestné oznámenie sťažovateľky.

Proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľa podala sťažovateľka sťažnosť, o ktorej

prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) rozhodol

uznesením sp. zn. 5 Kn 50/19/7700 z 10. júla 2019 tak, že ju zamietol.

Dňa 20. augusta 2019 sťažovateľka podala generálnemu prokurátorovi „Návrh

na zrušenie právoplatných rozhodnutí podľa “.

Upovedomením č. k. IV/3 Gn 1341/18/1000-7 z 30. septembra 2019 prokurátor

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

JUDr. Ivan Breier sťažovateľke oznámil, že predmetné podanie z 20. augusta 2019 bolo

postúpené na prijatie zákonu zodpovedajúcich opatrení krajskej prokuratúre, kde je vec

evidovaná pod sp. zn. , a sťažovateľke bolo zároveň oznámené, že ňou

navrhovaný postup podľa nie je možné aplikovať, pretože

v predmetnej trestnej veci nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe (§ 206 ods. 1

) a nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa Trestného

poriadku, ktoré sú taxatívne uvedené v , , a .

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že generálna prokuratúra

nerozhodla o jej mimoriadnom opravnom prostriedku vo veci ČVS: SKIS-291/OISV-V-

2018 generálnym prokurátorom, ale prokurátor generálnej prokuratúry JUDr. Ivan Breier

podanie sťažovateľky z 20. augusta 2019 nezákonne postúpil krajskej prokuratúre.

Podľa názoru sťažovateľky o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa § 363 a nasl.

rozhoduje generálny prokurátor. Sťažovateľka taktiež namieta,

že generálny prokurátor vo veci mimoriadneho opravného prostriedku nerozhodol

v zákonnej lehote.

Podľa názoru sťažovateľky „postupom a konaním porušovateľa základného práva

boli vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS:SKIS-291/OISV-V-2018“ porušené jej základné práva

podľa a , ako aj právo podľa dohovoru.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa

občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na spravodlivé prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom porušovateľa porušené boli.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

Sťažovateľkou označené referenčné právne normy

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

17. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkino podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

18. Z petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že podstatou ústavnej sťažnosti

je namietané porušenie základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jednoznačne neidentifikovaným „postupom porušovateľa“.

19. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

20. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

21. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľkou

formulované argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľky je

potrebné odmietnuť podľa , a to z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v prvom rade

konštatuje, že sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý

je v súlade s o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také

úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

23. Ústavný súd má v ústave a presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie

konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené

.

24. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatná najmä

požiadavka plynúca z , podľa ktorého je ústavný súd viazaný

rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

25. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého

rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv.

Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.

26. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľky v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť,

o ktorej by ústavný súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje

na sťažovateľkou formulovaný návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá zákonným

požiadavkám, keďže v petite jednak nie je jednoznačne identifikovaný porušovateľ a taktiež

v ňom nie je jednoznačne (t. j. spisovou značkou) identifikovaný sťažovateľkou namietaný

postup, ktorým mali byť porušené jej práva.

28. Možno teda uzavrieť, že sťažovateľkou predložený návrh rozhodnutia vo veci

samej (petit) nie je vymedzený presne, jednoznačne a určito, teda takým spôsobom,

aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie v uvedenej veci, pričom v dôsledku

uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol premietnuť do

svojho rozhodnutia.

29. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané esenciálne náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom,

ústavný súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom. Ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie

určeného sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo nad rámec a nemôže ani

sám vykonať konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti. V

situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne

formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom –

ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí (m. m. ).

30.Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len

formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa petitu ako esenciálnej obsahovej

náležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľku nevyzýval na odstránenie

nedostatkov ústavnej sťažnosti (m. m. ).

31. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky v rámci predbežného

prerokovania odmietol podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v jej ústavnej sťažnosti.

33. Nad rámec už uvedených nosných, ako podklad rozhodnutia použitých dôvodov

rozhodnutia ústavný súd (subsidiárne ako „obiter dictum“) uvádza, že v prípade

sťažovateľky neprichádza do úvahy postup podľa a nasl.

(zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní), keďže v zmysle § 364 ods. 1

písm. c) návrh na postup podľa môže

podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia poškodený

v neprospech obvineného, pričom však v predmetnej trestnej veci, v ktorej sťažovateľka

vystupuje v pozícii poškodenej, nebolo na základe jej trestného oznámenia zatiaľ nikomu

vznesené obvinenie, a teda niet osoby, v neprospech ktorej by sťažovateľka mohla podať

návrh na postup podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu