Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 170/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť mesta Dolný Kubín, Hviezdoslavovo

námestie 1651/2, Dolný Kubín, IČO 00 314 463, zastúpeného advokátskou kanceláriou

ALTER IURIS, s. r. o., Tolstého 9, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Martin Kucbel, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 23. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť mesta Dolný Kubín o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť mesta Dolný Kubín, Hviezdoslavovo

námestie 1651/2, Dolný Kubín, IČO 00 314 463 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátskou kanceláriou ALTER IURIS, s. r. o., Tolstého 9, Bratislava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Martin Kucbel, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a (ďalej len „“),

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal 31. júla

2018 na Okresnom súde Banská Bystrica návrh na začatie konania v upomínacom konaní

podľa o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov.

Sťažovateľ sa v tomto konaní vedenom pod sp. zn. domáhal zaplatenia

istiny spolu s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, ako i náhrady trov konania. Keďže

sa platobný rozkaz vydaný v tomto konaní nepodarilo doručiť protistrane do vlastných rúk,

došlo k postúpeniu veci z Okresného súdu Banská Bystrica na Okresný súd Dolný Kubín

(ďalej len „okresný súd“) ako na súd príslušný na prejednanie veci podľa § 14 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 28. marca 2019 konanie zastavil

s odôvodnením, že na majetok protistrany bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn.

z 18. septembra 2017 vyhlásený konkurz, pričom uvedené uznesenie bolo

25. septembra 2017 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 182/2017. V uznesení o zastavení

konania okresný súd uviedol svoj právny názor, podľa ktorého k porušeniu povinnosti, ktorá

zakladá právo sťažovateľa na zmluvnú pokutu, došlo pred dňom vyhlásenia konkurzu

na majetok protistrany. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd

napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovanému nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania.

4. Podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu jeho základných práv podľa

a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu tým, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení „žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k tvrdeniam Sťažovateľa v podanom

odvolaní a len sa v celom rozsahu stotožnil a prevzal názory súdu prvej inštancie“.

5. Sťažovateľ ďalej uvádza, že krajský súd v napadnutom uznesení „v rámci

právneho posúdenia veci nesprávne aplikoval ustanovenia všeobecne záväzných právnych

predpisov vzťahujúcich sa na vec... a to bez hlbšieho a podrobnejšieho vysvetlenia svojich

právnych úvah a záverov...“.

6. Sťažovateľ namieta, že ak sa krajský súd v napadnutom uznesení „stotožnil

s právnymi a skutkovými závermi súdu prvej inštancie, s tým, že k porušeniu povinnosti,

zakladajúcej nárok Sťažovateľa na zmluvnú pokutu, došlo pred rozhodujúcim dňom, t. j.

pred dňom uverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok Dlžníka, na základe

čoho považoval v zmysle § 166 od s. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii

uvedenú pohľadávku Sťažovateľa za nevymáhateľnú“, porušil tým jeho základné práva

a práva špecifikované v bode 1 ústavnej sťažnosti.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 23. 08. 2019

bolo porušené základné právo Sťažovateľa podľa ,

spočívajúce v práve na súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 20 ods. 1

, spočívajúce v práve vlastniť majetok, základné právo

Sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

spočívajúce v práve na spravodlivé súdne konanie a základné právo Sťažovateľa podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

spočívajúce v práve na ochranu majetku.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Žiline,

sp. zn. zo dňa 23. 08. 2019 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie

konanie.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 415,50 Eur, ktorú je povinný uhradiť Krajský súd v Žiline do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu Sťažovateľa ALTER

IURIS, s. r. o.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za

nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili

platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

14. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom alebo

na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická osoba

alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.

Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada

o ústavnú ochranu ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky

ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť

ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom

prípade ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

17. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

sa v súvislosti s namietaným porušením označených základných práv podľa a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu obrátil

priamo na ústavný súd bez toho, aby proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal

dovolanie. V okolnostiach posudzovanej veci pritom ide o rozhodnutie, proti ktorému

prichádza do úvahy prípustnosť dovolania podľa , keďže ide

o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a sťažovateľ v samotnej ústavnej sťažnosti namieta

i tzv. vady zmätočnosti konania.

18. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

19. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

20. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

práv nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa a , ako aj práv

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, ale túto pri predbežnom

prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú (predčasne podanú)

podľa v spojení s .

21. V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane vyslovil názor, že v prípadoch

uplatnenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť

ochranu práv sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť,

je lehota na podanie ústavnej sťažnosti ustanovená v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54).

22. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu