Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 150/2020
PDF · 390.47 KB
No categories available
IV. ÚS 150/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátom
JUDr. Michalom Kuročkom, Obchodná 2, Michalovce, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci prešetrenia privatizácie Obvodného
zdravotného strediska na základe privatizačného projektu č. 2223
schváleného rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000 z 25. októbra 2000
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci prešetrenia privatizácie
Obvodného zdravotného strediska na základe privatizačného
projektu č. 2223 schváleného rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č. 858/2000
z 25. októbra 2000 (ďalej len „privatizácia“).
2. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi
spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu
práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra
2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli
v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli
prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola
prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal
na generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet z 20. mája 2019 týkajúci sa privatizácie,
ktorým prejavil nespokojnosť s vybavením jeho predošlého podnetu Krajskou prokuratúrou
v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) č. k. Kc 95/16/8800-10 z 23. augusta 2016.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že do dňa podania ústavnej sťažnosti mu
generálna prokuratúra nepotvrdila prijatie podnetu podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Sťažovateľ tiež namieta, že jeho ďalší opakovaný podnet nebol v lehote dvoch mesiacov
generálnou prokuratúrou vybavený, t. j. nedostal relevantnú, legálnu a legitímnu odpoveď
na uplatnené námietky. Sťažovateľ sa preto domnieva, že postupom generálnej prokuratúry,
ktorá nereagovala na jeho ďalší opakovaný podnet, došlo teda k porušeniu jeho v bode 1
uvedených práv. Ďalej sťažovateľ nesúhlasí s tvrdeniami krajskej prokuratúry, ktoré podľa
jeho názoru neodôvodnila. Z tohto dôvodu vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti podrobne
opisuje zo svojho pohľadu priebeh privatizácie, s výsledkom ktorej nebol spokojný aj preto,
lebo táto vyústila do súdnych konaní, v ktorých sťažovateľ nebol úspešný.
5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto nálezom
rozhodol:
„1. Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa podľa čl. 46 ods.(1) a čl. 48 ods.(2)
Ústavy Slovenskej republiky v spojení a čl. 6 ods. (1) Medzinárodného Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, boli Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky
iným zásahom porušené.
2. Ústavný súd SR ruší iný zásah Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej
prikazuje obnoviť stav pred porušením základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa
a prikazuje jej konať vo veci prešetrenia Privatizácie Obvodného zdravotného strediska
, na základe privatizačného Projektu číslo 2223 schváleného
Rozhodnutím Vlády SR č.858/2000 zo dňa 25.10.2000 podľa výstupného formulára
č. F1(A)5 a uzavretej Kúpnej zmluvy o predaji s FNM SR č. 2068/2001 v zmysle osobitných
predpisov.
3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľovi
náhradu trov konania pre JUDr. M.K. v celkovej sume 415,51,-Eur. s DPH (štyristopätnásť
eur a päťdesiatjeden centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
14. Podľa § 33 ods. 1 písm. d) zákona o prokuratúre prokurátor neprihliada
na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený
prokurátor nerozhodne inak.
15. Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre o skutočnosti, že na podanie
sa neprihliada, netreba jeho podávateľa upovedomiť.
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet sa vybavuje iba
vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor. Ďalším
opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným
postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr.
I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva a sťažovateľ to sám aj tvrdí, že podal
generálnej prokuratúre ďalší opakovaný podnet. Uvedené bezpochyby vyplýva
aj zo samotného textu ďalšieho opakovaného podnetu z 20. mája 2019, ktorého kópiu
sťažovateľ priložil k ústavnej sťažnosti ako jej prílohu.
19. Ako z citovaného § 36 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, ďalším opakovaným
podnetom sa rozumie v poradí tretí a každý ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu
prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov. Takýto ďalší
opakovaný podnet sa vybavuje iba vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Zároveň z § 33
ods. 1 písm. d) a § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre vyplýva, že prokurátor neprihliada
na podanie, ktoré je v poradí tretím alebo ďalším podnetom v tej istej veci, ak nadriadený
prokurátor nerozhodne inak, a o tejto skutočnosti nie je potrebné podávateľa upovedomiť.
20. Ústavný súd konštatuje, že postupom generálnej prokuratúry nedošlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (právo na inú právnu ochranu) iba
na základe tej skutočnosti, že generálna prokuratúra nereagovala a neupovedomila
sťažovateľa o spôsobe vybavenia jeho ďalšieho opakovaného podnetu za situácie, keď táto
zákonná možnosť postupu vyplýva generálnej prokuratúre priamo zo zákona. V ďalšom
opakovanom podnete z 20. mája 2019 sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a iba
ním reagoval na tvrdenia krajskej prokuratúry, s ktorými nesúhlasí. Pokiaľ ide o namietané
porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé konanie), ústavný súd
zdôrazňuje, že na postup prokuratúry v netrestných veciach nie je možné tento článok
aplikovať.
21. Napadnutým postupom generálnej prokuratúry zároveň nedošlo ani k porušeniu
čl. 48 ods. 2 ústavy (právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pretože
generálna prokuratúra, ktorá postupovala v súlade so zákonom o prokuratúre, sa ani
nedostala do žiadneho omeškania, nemala povinnosť upovedomiť sťažovateľa o tom,
že na jeho ďalší opakovaný podnet neprihliada, teda k žiadnemu zásahu do základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z jej strany nedošlo.
22. Ústavný súd v uznesení č. k. I. ÚS 472/2017-8 z 20. septembra 2017 (ďalej len
„uznesenie ústavného súdu“), na ktoré sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje, uviedol,
že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány
prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34
ods. 2 zákona o prokuratúre), a tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov
prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať
a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.
23. V uznesení ústavného súdu bolo tiež zdôraznené, že súčasťou tohto práva
dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu)
vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného
práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samu osebe skutočnosť, že prokuratúra
podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr.
I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.).
24. Ústavný súd uvádza, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu takisto
nie je právo sťažovateľa, aby generálna prokuratúra opakovane odpovedala na jeho ďalšie
a ďalšie opakované podnety týkajúce sa tej istej veci, v ktorých sťažovateľ neuvádza žiadne
nové skutočnosti, ktorých obsah je navyše nejasný a nezrozumiteľný (podobne ako
v ústavnej sťažnosti opísaný priebeh privatizácie). Šikanózny výkon práva totiž nepožíva
ústavnú ochranu.
25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi postupom
generálnej prokuratúry a namietaným porušením sťažovateľom v bode 1 označených práv
neexistuje žiadna príčinná súvislosť, a teda k porušeniu týchto práv sťažovateľa nemohlo
dôjsť. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti (bod 17).
26. Ústavný súd zistil, že v konaní pod sp. zn. III. ÚS 22/2020 bola uznesením
z 21. januára 2020 odmietnutá ako zjavne neopodstatnená ďalšia ústavná sťažnosť, ktorou
sťažovateľ napadol priebeh a výsledok konania o totožnom opakovanom podnete z 20. mája
2019 adresovanom generálnej prokuratúre, v ktorom vyjadril nespokojnosť s vybavením
svojho podnetu „vo veci sp. zn. Kc 95/16/8800-10 zo dňa 23.08.2016“, aj keď sa ústavná
sťažnosť týkala inej časti odpovede generálnej prokuratúry na vybavenie podnetu.
27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi
ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu