Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 387/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou

JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava, v mene ktorej

koná konateľ a advokát JUDr. Ján Florián Gajniak, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a spoločne

a nerozdielne finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný

súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a trovy konania

v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov), ktoré j e Okresný

súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokátskej

kancelárie JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s. r. o., Šafárikovo námestie 2, Bratislava,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľov

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 5. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, ,

(ďalej aj „sťažovateľ“), a , ,

(ďalej spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie ich základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že sú v procesnej pozícii žalobcov v napadnutom

konaní pôvodne o zaplatenie sumy 3 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody

spôsobenej narušením statiky bytového domu. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd

nekoná plynulo bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho je vec aj po viac ako deviatich

rokoch stále na okresnom súde bez meritórneho rozhodnutia.

3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovatelia sú toho názoru, že v napadnutom konaní

aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu ich označených práv,

preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 SR a podľa článku 6 ods. 1 medzinárodného Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené Okresným súdom

Bratislava IV v súdnom spore vedenom pod zn. spisu číslo konania .

2. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV, aby vo veci zn. spisu:

konal a to bez zbytočných prieťahov

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom v 1. aj 2. rade primerané finančné

zadosťučinenie, každému sťažovateľovi v sume po: 19 000.- Eur s titulu čiastočnej

majetkovej ujmy a primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po: 11 000.- Eur

s titulu nemajetkovej ujmy porušením základných ľudských práv na prerokovanie veci

č. k. bez zbytočných prieťahov a zaväzuje Okresný súd Bratislava IV,

aby priznanú sumu celkom po 30 000.- Eur, slovom: tridsať tisíc Eur vyplatil každému

sťažovateľovi v 1. až 2. rade do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia - Nálezu.

4. Ústavný súd SR priznáva primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

v 3. rade 8 000.- Eur a sťažovateľovi v 4. rade 8 000.- Eur a priznanú sumu po 8 000.- Eur

je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava IV, slovom po osemtisíc Eur

každému sťažovateľovi v 3. a 4. rade od právoplatnosti Nálezu.

5. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom trovy konania vo výške: 784.- Eur...“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľov

4. Ústavný súd 8. januára 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke

prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 24. januára 2020.

Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti a v podstatnom uviedla:

„Dňa 26. 01. 2010 bola súdu doručená žaloba žalobcov zo dňa 25. 01. 2010,

v ktorej žiadali aby súd určil, že Uznesenie zo zhromaždenia vlastníkov uvedené v zápisnici

zo Zhromaždenia vlastníkov bytov domu na v Bratislave konaného

dňa 18. 12. 2009 je neplatné; uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť škodu na byte

a na byte a na celom dome spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/ škody spojené

s výkonom správy domu: určil, že výšku dlžoby za užívanie bytu č. 10, žalovaný 2/ nevyčíslil

správne podľa predpisov o účtovníctve a prísl. zákonov a nariadil predbežné opatrenie

na ochranu vlastníctva bytu aby žalovaný 2/ nepokračoval v návrhu na vykonanie

dražby bytu v dome na ul. v Bratislave do času rozhodnutia súdu vo veci

samej, pričom žalovanými boli 1/ , 2/ -

, 3/ , 4/ všetci vlastníci a spoluvlastníci Bytového domu

na , Bratislava.

Súd uznesením zo dňa 28. 01. 2010 vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní v zmysle ust.

, a opravili a doplnili návrh na začatie konania vo veci samej a návrh

na nariadenie predbežného opatrenia a na podpísanie návrhu žalobcom 2/.

Dňa 17. 03. 2010 súd podanie žalobcu 1/ z 26. 01. 2010 odmietol.

Dňa 19. 03. 2010 osobne podal žalobca 1/ žiadosť o predĺženie lehoty o 15 dní.

Dňa 12. 04. 2010 žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie proti uzneseniu

č. k. -10 zo dňa 17. 03. 2010.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -26 zo dňa 30. 06. 2010,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 08. 2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Súd uznesením zo dňa 24. 08. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 10. 2010

č. l. 32 konanie voči žalovaným 3/ a 4/ zastavil.

Súd vytýčil pojednávanie na termín 09. 03. 2011 o 8.30 hod. Žalobkyňa 2/ v deň

pojednávania (09. 03. 2011) osobne podala o 8.30 hod. v podateľni súdu späťvzatie

žalobného návrhu zo dňa 26. 01. 2010 z dôvodu, že sa už necíti byť účastníčkou sporu.

Súd uznesením zo dňa 31. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 05. 2011

konanie o návrhu žalobkyne 2/ voči žalovaným 1/ a 2/ zastavil (č. l. 46)

Súd dňa 26. 05. 2011 vyzval žalobcu 1/ na zaplatenie súdneho poplatku, výzvu

prevzal dňa 24. 06. 2011.

Žalobca dňa 27. 06. 2011 podal proti uzneseniu odvolanie a žiadal o oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Na základe šetrenia majetkových pomerov žalobcu súd uznesením zo dňa

03. 10. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2012 v spojení uznesením

Krajského súdu v Bratislave žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov

(č. l. 69).

Žalobca proti uzneseniu podal odvolanie dňa 15. 11. 2011. Dňa 18. 11. 2011 spis

bol predložený na Krajský súd v Bratislave (č. l. 111).

Dňa 31. 01. 2012 bolo uznesenie o zamietnutí oslobodenia od súdnych poplatkov

potvrdené odvolacím súdom (č. l. 113).

Žalobca dňa 02. 03. 2012 podal proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave

o oslobodení od súdnych poplatkov dovolanie.

Súd žalobcu uznesením zo dňa 05. 03. 2012 vyzval na doplnenie dovolania (č. l. 127).

Dňa 16. 04. 2012 súd dovolanie žalobcu predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, ktorý pre neúplnosť podaného dovolania spis vrátil dňa 03. 05. 2012. Súd prvého

stupňa opätovne v zmysle prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyzval žalobcu

na doplnenie dovolania, výzvu si žalobca prevzal dňa 23. 05. 2012.

Vzhľadom k tomu. že žalobca v lehote opätovne nedoplnil dovolanie, súd

dňa 27. 07. 2012 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (č. l. 138).

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 13. 09. 2012. ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 06. 10. 2012. konanie o dovolaní zastavil (č. l. 140).

Súd vytýčil pojednávanie na termín 21. 11. 2012 o 10.00 hod.. Žalobca 1/ v deň

pojednávania (21. 11. 2012) osobne podal o 10.02 hod. v podateľni súdu návrh

na prerušenie konania z dôvodu, že na Krajskom stavebnom úrade pod. č. A/2011 1958/JAN

prebieha správne konanie ohľadne otázky statického porušenia domu a návrh na vstup

ďalšieho účastníka do konania - žalobkyne 2/ ( - manželka).

Súd uznesením zo dňa 22. 11. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2012

pripustil zmenu petitu a pripustil, aby do konania vstúpila na stranu žalobcu 2/

(č. l. 187).

Súdny spis bol dňa 14. 12. 2012 zapožičaný na žiadosť Okresnej prokuratúry

Bratislava

Dňa 11. 01. 2012 bol spis Okresnou prokuratúrou Bratislava IV súdu vrátený.

Súd uznesením zo dňa 06. 01. 2013, návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania

zo dňa 21. 11. 2012 zamietol. Súd šetrením zistil, že žalobcovia zavádzali súd o správnom

konaní, nakoľko konanie Krajského stavebného úradu v Bratislave bolo zastavené

rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 09. 2012 (č. l. 202). Žalobcovia

napriek uvedenej skutočnosti proti uzneseniu podali dňa 11. 02. 2013 odvolanie.

Dňa 11. 02. 2013 žalobcovia podali odvolanie proti uzneseniu o pripustení zmeny

petitu zo dňa 22. 11. 2012 (pod bodom 21).

Súd dňa 03. 04. 2013 vyzval žalobcov 1/ a 2/ na doplnenie odvolania, nakoľko nebolo

presne uvedené, proti ktorému uzneseniu podávajú odvolanie.

Dňa 24. 07. 2013 súd predložil Krajskému súdu v Bratislave odvolanie žalobcov

proti uzneseniu na rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave uznesením -217 zo dňa 29. 11. 2013

uznesenie (č. l. 187) potvrdil. Spis bol súdu vrátený dňa 17. 01. 2014.

Žalobcovia dňa 28. 07. 2014 doručili súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Súd uznesením č. k. -261 zo dňa 13. 08. 2014 návrh na nariadenie

predbežného opatrenia zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 09. 2014.

Žalobcovia dňa 14. 08. 2014 listom urgovali vydanie predbežného opatrenia.

Súd uznesením č. k. -269 zo dňa 13. 10. 2014 návrh na zaplatenie sumy

754,76 s 13% úrokom z omeškania od 01. 01. 2010 do zaplatenia a na zaplatenie sumy

41,38 eur každoročne opakovane od roku 2008 vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 08. 2015.

Žalobkyňa 2/ dňa 20. 11. 2014 doručila súdu odvolanie proti uzneseniu

č. k. 269 zo dňa 13. 10. 2014 spolu s prílohou - odpoveďou na reklamáciu z Pošty

zo dňa 10. 02. 2010) (č. l. 274).

Súd uznesením (č. l. 280) zo dňa 07. 05. 2015 vyzval žalobkyňu 2/, aby doplnila

odvolanie - špecifikovala.

Dňa 13. 05. 2015 žalobkyňa 2/ listom žiadala o opakované doručovanie zásielok

súdu. okrem iného uznesenia s výzvou na doplnenie odvolania, ktoré prevzala osobne

dňa 28. 05. 2015.

Súd odvolanie žalobkyne proti uzneseniu z č. l. 273 predložil Krajskému súdu

v Bratislave dňa 17. 06. 2015, ktorý dňa 30. 07. 2015 doručil súdu rozhodnutie,

ktorým odvolanie žalobkyne odmietol (č. l. 287)

Súd vytýčil pojednávanie na termín 04. 11. 2015 o 9.00 hod.. Po vylúčení návrhu

o zaplatenie sumy 754,76 eur s prísl. bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3.000,- eur

s prísl.

Žalobcovia, deň pred pojednávaním, dňa 03. 11. 2015 o 15.30 hod. osobne podali

do podateľne súdu návrh na vypočutie svedkov.

Súd vytýčil pojednávanie na termín 12. 01. 2016, na ktorý boli predvolaní dvaja

svedkovia, títo sa na pojednávanie dostavili. Žalobcovia 1/ a 2/ sa na pojednávanie

nedostavili a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili napriek tomu, že mali

predvolanie na termín pojednávania riadne a včas doručené.

Dňa 12. 01. 2016 súd vyhlásil rozsudok č. k. -323, v ktorom zamietol

žalobu v celom rozsahu.

Žalobcovia dňa 17. 02. 2016 doručili ospravedlnenie na termín 12. 01. 2016

(viac ako po mesiaci) z dôvodu lekárskeho vyšetrenia a náhleho ochorenia. Žalobca

1/ predložil PN od 20. 01. 2016. Súčasne žalobcovia podali návrh na spojenie

veci a (poukazujem na uznesenie -269 zo dňa

13. 10. 2014. ktorým návrh žalobcov na zaplatenie sumy 754,76 s 13 % úrokom z omeškania

od 01. 01. 2010 do zaplatenia a na zaplatenie sumy 41,38 eur každoročne opakovane

od roku 2008 atď. vylúčil na samostatné konanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 21. 08. 2015).

Žalobcovia dňa 08. 03. 2016 proti rozsudku zo dňa 12. 01. 2016 doručili súdu

odvolanie (č. l. 339).

Súd uznesením vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie

(č. l. 342). Žalobcovia dňa 08. 04. 2016 proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie

(č. l. 347).

Súd dňa 19. 04. 2016 predložil spis na odvolací súd - Krajský súd v Bratislave.

Dňa 27. 10. 2017 bol súdny spis vrátený odvolacím súdom s rozhodnutiami

Krajského súdu v Bratislave, ktorými rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

na ďalšie konanie a napadnuté uznesenie potvrdil.

Súd vytýčil pojednávanie na termín 04. 04. 2018 o 9. 00 hod.. Predvolanie na termín

pojednávania žalobca 1/ prevzal dňa 16. 03. 2018 a žalobkyňa 2/ dňa 29. 03. 2018.

Žalobkyňa 2/ dňa 29. 03. 2018 o 13.17 hod. (štvrtok pred Veľkonočnými sviatkami)

doručila osobne súdu námietku zaujatosti konajúceho sudcu z dôvodu, že sudca bude viesť

spor tak. aby žalobu opäť zamietol. Súčasne podala návrh na riadnu prípravu a odročenie

pojednávania nariadeného na deň 04. 04. 2018 a návrh na vydanie predbežného opatrenia

datovaný dňa 25. 07. 2013.

Žalobkyňa 2/ dňa 04. 04. 2018 o 9.07 hod. doručila osobne do podateľne súdu

ospravedlnenie neúčasti na vytýčené pojednávanie a vypovedanie splnomocnenia žalobcovi

1/ , nakoľko požiadala Centrum právnej pomoci o zastupovanie.

Súčasne o 9.08 hod. doručila 2x námietku zaujatosti konajúceho sudcu z dôvodu, že sudca

bude viesť spor tak. aby žalobu opäť zamietla.

Pojednávanie dňa 04. 04. 2018 bolo odročené na neurčito z dôvodu námietky

zaujatosti zákonnej sudkyne žalobcami 1/ a 2/.

Zákonná sudkyňa dňa 06. 04. 2018 predložila námietku zaujatosti v zmysle

na Krajský súd v Bratislave na rozhodnutie. Krajský súd vrátil spis bez rozhodnutia

o námietke dňa 11. 04. 2018 s tým. že žalobca 1/ námietku odôvodnil výlučne

jej rozhodovacou činnosťou a procesným postupom (č. l. 392).

Dňa 14. 05. 2018 žalobkyňa 2/ osobne súdu doručila odvolanie - sťažnosť

proti uzneseniu č. k. -390 (súdny poplatok za námietku zaujatosti).

Súd vytýčil pojednávanie na termín 19. 09. 2018 o 10. 00 hod.. Z dôvodu dlhodobej

choroby zákonnej sudkyne bol termín pojednávania vytýčený na termín 19. 09. 2018 zrušený

a nový termín bol vytýčený na termín 24. 10. 2018 o 10. 00 hod..

Dňa 24. 10. 2018 o 9.12 hod. žalobkyňa 2/ doručila súdu návrh na vstup do konania

na strane žalobcu. Súčasne obidvaja žalobcovia (na jednej strane listu) podali návrh

na zmenu žaloby.

Súd pojednávanie odročil na termín 23. 01. 2019 o 9. 00 hod...

Súd vykonal dopyt na Centrum právnej pomoci, ktoré oznámilo, že

požiadala o poskytnutie pomoci dňa 23. 10. 2018. Keďže žiadosť bola neúplná centrum

dňa 02. 11. 2018 vydalo rozhodnutie o prerušení konania, vyzvalo

o doplnenie žiadosti. Lehota na doplnenie potrebných dokladov začala plynúť

dňa 17. 11. 2018.

Dňa 22. 01. 2019 o 15.00 hod. doručila žalobkyňa 2/ ospravedlnenie

na pojednávanie dňa 23. 01. 2019. Súčasne žalobcovia podali návrh na rozšírenie žaloby

(č. l. 429) a návrh na vypočutie svedkov.

Dňa 23. 01. 2019 pred otvorením pojednávania o 9.00 hod. boli zákonnej sudkyni

predložené podania návrhov žalobcov, ktoré do podateľne súdu doručili o 8.52 hod..

Žalobcovia žiadali vstup vedľajšieho účastníka (syn žalobcov).

Súd pojednávanie vytýčil na termín 19. 02. 2019 o 13. 00 hod..

Dňa 18. 02. 2019 žalobca 1/ žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu vstupu

intervenienta. Na pojednávanie sa žalobca 1/ dostavil, žalobkyňa 2/ sa na pojednávanie

nedostavila.

Dňa 19. 02. 2019 žalobca 1/ osobne doručil súdu o 12.54-12.56 hod. návrh

na postúpenie veci na Okresný súd Bratislava I z dôvodu vhodnosti, predložil súdu

potvrdenie o podaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci

zo dňa 15. 02. 2019 (už 3x predložená žiadosť od 04. 04. 2018). odvolanie vo veci námietky

zaujatosti sudcu , potvrdenie o úhrade sumy za statický posudok

a návrh na vypočutie svedkov, ktoré boli sudkyni predložené počas pojednávania (č. l. 468).

Na pojednávaní dňa 19. 02. 2019 žalovaný 1/ oznámil súdu, že žalobcovia predmetný

byt na predali a poukázal na vklad do katastra nehnuteľností

zo dňa 20. 11. 2018. Pojednávanie bolo odročené na termín 16. 04. 2019 z dôvodu

doručenia nových návrhov žalobcami, ktoré boli sudcovi predložené počas pojednávania.

Dňa 15. 04. 2019 žalobkyňa 2/ doručila súdu žiadosť o odročenie termínu

pojednávania dňa 16. 04. 2019, ospravedlnenie a návrh na vypočutie svedkov

s odôvodnením, že Centrum právnej pomoci hľadá voľného advokáta a behom 14 dní

jej bude pridelený. Ako dôkaz pripojila žiadosť o pridelenie advokáta zo dňa 08. 04. 2019.

Žalobcovia sa na vytýčené pojednávanie dňa 16. 04. 2019 nedostavili. Súd

pojednávanie odročil na termín 11. 06. 2019.

Žalobcovia dňa 10. 06. 2019 doručili súdu návrh na vstup vedľajšieho účastníka -

(dcéra žalobcov).

Predvolanie na termín pojednávania dňa 01. 10. 2019 adresované na trvalé bydlisko

žalobcovi 1/ nebolo žalobcovi 1/ doručené, nakoľko adresát

zásielky je neznámy (č. l. 500). Súd súdnu zásielku doručoval žalobcovi 1/ v zmysle § 106

ods. 3 . Žalobkyňa 2/ si predvolanie prevzala dňa 16. 08. 2019.

V deň pojednávania 01. 10. 2019 žalobca 1/ opätovne osobne podal do podateľne

súdu splnomocnenie žalobkyňou 2/, návrh na vstup vedľajšieho účastníka do sporu, návrh

na vstup do konania na stranu žalobcu - , návrh na vstup do konania

na stranu žalobcu - a návrh na rozšírenie žaloby, ktoré boli sudcovi

predložené v priebehu pojednávania.

Súd na pojednávaní dňa 01. 10. 2019 vypočul svedkov - ,

(sestra žalobcu 2/), predvolaný svedok sa nedostavila

(dcéra žalobcov).

Súd uznesením zamietol všetkých navrhnutých svedkov žalobcom 1/, nakoľko súd

vypočutie navrhnutých svedkov vyhodnotil ako nehospodárne. Súd zamietol vstup

intervenientov do konania - a a zamietol rozšírenie

žalobného návrhu. Súd poukazuje na vyjadrenia žalovaného 1/ a PZ žalovaných 2/ a 3/

(č. l. 314). Súd pojednávanie odročil na termín 22. 10. 2019.

Dňa 11. 10. 2019 žalobca 1/ doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania

vytýčeného na termín 22. 10. 2019.

Súd pojednávanie vytýčené na termín 22. 10. 2019 odročil na termín 18. 12. 2019

z dôvodu nedoručenia predvolania žalobkyni 2/, nakoľko zásielka bola uložená na pošte

v deň pojednávania. Žalobca 1/ sa na pojednávanie nedostavil, neprítomnosť

neospravedlnil, predvolanie prevzal dňa 01. 10. 2019.

Dňa 18. 12. 2019 bolo ukončené dokazovanie a bol vyhlásený rozsudok.

Na pojednávanie žalobca 2/ na zastupovanie splnomocnil

(syn žalobcov).“

6. Predsedníčka okresného súdu ďalej vo svojom vyjadrení uviedla: „poukazujem

tiež na skutočnosť, že žalobcovia aj napriek poučeniu súdom podávajú počas celého

konania návrhy zásadne tesne pred pojednávaním, čo spôsobuje neustále odročovanie.

Taktiež bol súd oboznámený žalovaným 1/, že predmetný byt na

v Bratislave, ktorý je predmetom sporu žalobcovia predali (vklad do katastra

dňa 20. 11. 2018), čo žalobcovia súdu neoznámili napriek tomu, že táto informácia

bola pre riadny procesný postup súdu nevyhnutná (zmena trvalého pobytu, adresa

na doručovanie súdnych zásielok).

Súd v období pred a po vrátení spisu Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie

od 27. 10. 2017 konal bez prieťahov a v primeraných lehotách. V priebehu konania

boli súdom vypracované mnohé uznesenia v reakcii na podania žalobcov (námietky

zaujatosti, návrhy na prerušenie konania, návrh na spojenie konania, uznesenia o súdnych

poplatkoch). Žalobcovia proti všetkým rozhodnutiam vždy podali odvolanie, na základe

čoho bol spis vždy predložený na odvolací súd - Krajský súd v Bratislave, spôsobujúc

tak prieťahy, ktoré však v žiadnom prípade nemožno charakterizovať ako zbytočné.

Mám za to, že súd koná plynulé a vzhľadom na množstvo podaných návrhov

zohľadňujúc čas, kedy boli súdu doručené (v čase tesne pred pojednávaním),

ako aj na podané sťažnosti a odvolania, ktoré smerovali voči rozhodnutiam prvostupňového

súdu je dĺžka trvania predmetného konania primeraná.“

7. Predmetný súdny spis bol ústavnému súdu doručený 29. januára 2020. Ústavný

súd po preštudovaní obsahu súdneho spisu konštatuje, že predsedníčka vo svojom vyjadrení

uviedla všetky relevantné skutočnosti a úkony súdu, ako aj strán konania pre posúdenie

sťažnosti, ktoré korešpondujú s obsahom súdneho spisu.

8. Právny zástupca sťažovateľa sa v lehote určenej ústavným súdom k stanovisku

okresného súdu nevyjadril, hoci bol upovedomený, že ak v lehote určenej ústavným súdom

nedoručí stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania, ústavný súd bude toho názoru,

že vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“)

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou

sťažnosťou, stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

15. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

17. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o zaplatenie sumy

3 000 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ústavný súd konštatuje, že predmetná vec

sťažovateľov od začiatku vykazovala skutkovú a právnu zložitosť, ktorá bola daná tým,

že podania v napadnutom konaní boli podávané a formulované laikmi, z čoho vyplynula

potreba ustáliť predmet konania a okruh jeho účastníkov, ako aj potreba vykonať znalecké

dokazovanie. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľov

vykazovala skutkovú a právnu zložitosť, ktorá mala vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého

konania, zároveň však konštatuje, že doterajšiu dĺžku napadnutého konania nie je možné

ospravedlniť samotnou skutkovou a právnou zložitosťou veci.

20. Pri hodnotení správania sťažovateľov ako strán v napadnutom konaní ústavný súd

dospel k záveru, že sťažovatelia v podstatnej a rozhodnej miere prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania. Vychádzajúc z už uvedenej chronológie úkonov okresného súdu

a strán konania (bod 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, pozn.) vyplýva, že sťažovateľ

podal neurčitý a nejasný návrh, neskôr doručoval viaceré nejasné podania,

ktoré obsahovali rozličné návrhy, ktorými menil svoj pôvodný návrh, a tým aj predmet

konania, pričom nezaplatil súdny poplatok, splatný podaním návrhu. Až keď okresný súd

zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, sťažovateľ požiadal o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré mu v konečnom dôsledku nebolo priznané.

Proti procesným rozhodnutiam súdu systematicky podával opravné prostriedky – odvolania

vrátane dovolania (neúspešne, pozn.), v dôsledku čoho bolo potrebné viackrát vec predložiť

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o opravných prostriedkov sťažovateľa. Využil aj svoje

právo podať námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni (neúspešne, pozn.). Sťažovateľ

tiež podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v tom čase predbežné opatrenie,

pozn.) a návrh na prerušenie napadnutého konania. Sťažovateľ ďalej viackrát svojou

neprítomnosťou, resp. podaniami doručenými okresnému súdu deň pred určeným termínom

pojednávania vyvolal potrebu pojednávania odročiť. Sťažovateľ neoznámil okresnému súdu

adresu na doručovanie písomností, poštu na adrese trvalého bydliska nepreberal,

ako aj okresnému súdu neoznámil skutočnosti podstatné pre konanie ako také vzhľadom

na jeho predmet (predaj bytu a zmenu trvalého bydliska, pozn.).

21. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju judikatúru,

podľa ktorej v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša

zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade

nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (, ).

V súlade s touto judikatúrou preto obdobia, v ktorých boli pojednávania odročené

z dôvodov na strane sťažovateľov, obdobia potrebné na rozhodnutia o procesných návrhoch

a opravných prostriedkoch sťažovateľov bolo potrebné zohľadniť pri stanovení výšky

finančného zadosťučinenia.

22. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

23. Ústavný súd, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania (približne 10

rokov v čase rozhodovania ústavného súdu), po preskúmaní doterajšieho postupu okresného

súdu v napadnutom konaní konštatuje, že okresný súd síce konal v primeraných lehotách

(bez dlhších prestávok, pozn.), vykonával úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľov a zároveň zabezpečoval podklady nevyhnutné k rozhodnutiu o veci samej,

ale nekonal dostatočne razantne a efektívne, čoho dôkazom je samotná skutočnosť,

že napadnuté konanie ani po 10 rokoch od jeho začatia nie je právoplatne skončené.

24. Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

25. Aj keď postup okresného súdu bol v zásade plynulý, bez evidentnej nečinnosti,

vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, je nutné konštatovať, že konanie

ako celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou, preto ústavný súd dospel

k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nie je možné považovať

za súladný so základným právom sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Ústavný súd,

vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľov podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, mu prikázal, aby vo veci

vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec

podľa zistení ústavného súdu nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

sťažovateľov právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ,

ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle

odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným

súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

29. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné

zadosťučinenie v sume po 30 000 € (19 000 € z titulu majetkovej ujmy a 11 000 € z titulu

nemajetkovej ujmy z dôvodu stavu právnej neistoty).

30. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

31. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,

berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľov, skutočnosť,

že okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom z 18. decembra 2019 a všetky okolnosti daného

prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv

alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou (nie majetkovej

ujmy, pozn.), považoval priznanie sumy 500 € obom sťažovateľom spoločne a nerozdielne

za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

32. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil v sume 784 €.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania

a podanie sťažnosti, vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže

išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb

za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €

(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019,

t. j. za dva úkony 346,26 €. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,

tak ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 346,26 €, ktoré sa vzhľadom

na skutočnosť, že právny zástupca je aj platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšujú o 20 %.

Ústavný súd preto úspešným sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 415,51 €

(bod 4 výroku nálezu).

34. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu