Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 244/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. mája 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Ivana

Fiačana a Miloša Maďara prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej

republiky Libora Duľu podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. o možných dôvodoch jeho vylúčenia v konaní o ústavnej sťažnosti

sťažovateľa , ,

, zastúpeného JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31,

Trnava, vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod a takto

rozhodol:

Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Libor Duľa nie j e

v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie možných dôvodov vylúčenia a skutkový stav

1. Sudca IV. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“)

Libor Duľa listom z 18. mája 2020 podľa o Ústavnom

súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. (ďalej len „“) oznámil predsedovi ústavného súdu

možné dôvody svojho vylúčenia v zmysle vo veci

ústavnej sťažnosti (ďalej len „sťažovateľ“). V oznámení sudca

IV. senátu ústavného súdu Libor Duľa uviedol, že sťažovateľa, ktorý bol vedúcim

kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), na ktorom on

vykonával funkciu sudcu až do svojho vymenovania za sudcu ústavného súdu 10. októbra

2019, osobne pozná a z pozície svojej funkcie predsedu trestnoprávneho kolégia s ním

v posledných rokoch prichádzal do každodenného kontaktu v rámci funkčnej súčinnosti

a ich vzájomný kontakt bol spojený aj s obvyklým kolegiálnym priateľstvom.

2. Pokynom predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivana Fiačana z 19. mája

2020 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené

na rozhodnutie podľa do senátu I. ÚS ústavného súdu

v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia

senátu (ďalej len „príslušný senát“).

II.

Relevantná právna úprava a jej východiská v judikatúre ústavného súdu

3. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 49 až § 52.

4. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo

odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

7. V zmysle a , ako aj z pohľadu

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je nestrannosť sudcu obyčajne

definovaná ako absencia predsudku alebo zaujatosti, pričom ju možno posudzovať

na základe dvoch rôznych prístupov. Na jednej strane sa rozlišuje subjektívny prístup,

pri ktorom sa skúma stav mysle sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom

vnútornom vedomí, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje

dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny

prístup spočíva v otázke, či nezávisle na osobnom správaní sudcu určité overiteľné

skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť

dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu

chýba nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy pri stranách v demokratickej

spoločnosti [Padovani v. Taliansko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj

„ESĽP“) z 26. 2. 1993]. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti

zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba

rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú

nedostatok nestrannosti súdu (Pullar v. Spojené kráľovstvo) [m. m. ].

8. Ústavný súd už vo svojej predošlej judikatúre konštatoval, že z pohľadu práva

na nestranného sudcu ako komponentu práva na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd

pre ľudské práva dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako

30 rokov (porov. Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok ESĽP z 1. 10. 1982;

Pohoska v. Poľsko, sťažnosť č. 33530/06, rozsudok ESĽP z 10. 1. 2012). Ako je už aj

naznačené v bode 8, nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku objektívnu, a tie sú

overované rovnomennými testami. Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje význam

nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to jednak vo všeobecnosti (porov.

Olujić v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok ESĽP z 5. 2. 2005, bod 57), ale

osobitne pri objektívnom teste (porov. Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok ESĽP z 9. 2. 2012, bod 87). Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje

legitímny dôvod na obavy, že istý sudca nie je nestranný, hľadisko namietateľa je dôležité,

ale nie je rozhodujúce; rozhodujúce je, či tieto obavy môžu byť považované za objektívne

odôvodnené (porov. Thorgeir Thorgeirson v. Island, sťažnosť č. 13778/88, rozsudok ESĽP

z 25. 6. 1992, bod 51).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

9. Ústavný súd zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa dotýka samej

podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu zaujatosti

či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku konania.

Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide o základnú

povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho fungovania.

10. Sudca ústavného súdu Libor Duľa vo svojom oznámení z 18. mája 2020 uvádza,

že sťažovateľa osobne pozná a že v posledných rokoch ako predseda trestnoprávneho

kolégia najvyššieho súdu s ním ako s vedúcim kancelárie najvyššieho súdu prichádzal

do každodenného kontaktu v rámci funkčnej súčinnosti a ich vzájomný kontakt bol spojený

aj s obvyklým kolegiálnym priateľstvom.

11. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1

treba zdôrazniť, že predpokladom vylúčenia sudcu ústavného súdu

je „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom“, ktorý v

prípade oznámenia sudcu ústavného súdu Libora Duľu v danej veci naplnený nie je.

Dotknutý sudca ústavného súdu, ako vyplýva z jeho oznámenia, nemá pomer k veci, nie je

v príbuzenskom vzťahu so sťažovateľom, ani nie je jeho blízkou osobou, ani nie je

v žiadnom vzťahu s jeho právnym zástupcom pred ústavným súdom alebo

pred všeobecnými súdmi.

12. Vychádzajúc z oznámenia sudcu ústavného súdu Libora Duľu treba poznamenať,

že pri stretávaní sa ľudí na jednom pracovisku obvyklé kolegiálne priateľstvo nemožno

vylúčiť, a to ani medzi sudcami navzájom a ani medzi sudcami a odborným

administratívnym aparátom. V celom rade prípadov je vzťah sudcov s ostatnými

zamestnancami súdu vzťahom založeným na formálnej aj neformálnej spolupráci.

Skutočnosť, že pri týchto príležitostiach môžu medzi sudcami a inými osobami vznikať

profesijné (kolegiálne) priateľstvá, nemožno samu osebe považovať za spôsobilú narušiť

nestrannosť sudcu pri prejednaní a rozhodovaní veci (pozri obdobne aj rozhodnutie

disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vo veci sp. zn.

).

13. Z oznámenia sudcu ústavného súdu nevyplýva, že by jeho

„kontakty“ so sťažovateľom presiahli takú úroveň, že by bolo možné považovať ich

za spôsobilé narušiť jeho nestrannosť ako sudcu ústavného súdu, a to aj pri zohľadnení tzv.

teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP, v zmysle ktorej môže k vylúčeniu sudcu

z prerokúvania a rozhodovania vo veci dôjsť iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho

vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že

aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“,

teda nezávisle a nestranne.

14. Príslušný senát ústavného súdu I. ÚS po prerokovaní dôvodov uvedených

v oznámení sudcu IV. senátu ústavného súdu Libora Duľu vo veci vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. dospel k záveru, že v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona

o ústavnom súde tieto nie sú dostačujúce pre naplnenie predpokladov o vylúčení sudcu

Libora Duľu, a preto rozhodol o jeho nevylúčení z konania a rozhodovania v danej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. mája 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu