Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (24)PL. ÚS 13/2020
PDF · 249.64 KB
No categories available
PL. ÚS 13/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 13/2020-185
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v pléne
zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava
Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša
Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského vo veci
návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených
advokátskou kanceláriou Kallan Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604,
v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Róbert Kaliňák, na začatie konania
o súlade § 4b ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a) v časti
„jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá
povesť súdnictva“, § 26 ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“, § 33 ods. 1
a 2 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 43 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1
ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a o súlade § 63 ods. 18 písm. b) a c)
a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
do 17. mája 2020 s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy
Slovenskej republiky, s čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd,
s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 7, čl. 8
a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie takto
rozhodol:
Konanie o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti
týkajúcej sa súladu § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020 s čl. 13 ods. 4, čl. 16
ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 7 ods. 1 a čl. 10
ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a s čl. 7, čl. 8 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie
z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Predmet konania a zmeny časti napadnutej právnej úpravy
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 14. apríla
2020 doručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj
„navrhovatelia“) na začatie konania o súlade právnych predpisov, v ktorom navrhovatelia
napadli viacero ustanovení zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o Súdnej rade“), ďalej ustanovenie § 43 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)
a napokon ustanovenia § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020 (ďalej len „zákon
o elektronických komunikáciách“).
2. Uznesením č. k. PL. ÚS 13/2020-103 z 13. mája 2020 ústavný súd prijal návrh na
začatie konania v celom rozsahu na ďalšie konanie a, okrem iného, aj pozastavil účinnosť
napadnutých ustanovení § 63 ods. 18 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách
a tiež § 63 ods. 19 a 20 označeného zákona v rozsahu, v akom sa vzťahovali na § 63 ods. 18
písm. b) a c) zákona o elektronických komunikáciách.
3. Všetky navrhovateľmi napadnuté ustanovenia zákona o elektronických
komunikáciách boli do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené s platnosťou
a účinnosťou od 27. marca 2020, a to zákonom č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
4. Napadnuté ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách v čase podania
návrhu a rozhodnutia ústavného súdu o jeho prijatí na ďalšie konanie a o čiastočnom
pozastavení účinnosti niektorých z nich zneli:
„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm.
b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej
situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom
pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,
a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na
predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,
b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť
osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 46f) v záujme
ochrany života a zdravia,
c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme
ochrany života a zdravia.
(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Žiadosť
podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo užívateľa, alebo
spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto
údajov vzťahuje.
(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje spracúvané
podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo
núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020.“
5. Po rozhodnutí ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie konanie a o pozastavení
účinnosti dotknutých ustanovení zákona o elektronických komunikáciách prijala Národná
rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) zákon č. 119/2020 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 119/2020 Z. z.“).
6. Zákon č. 119/2020 Z. z. nadobudol platnosť a účinnosť 18. mája 2020 a okrem
iného novelizoval napadnuté ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách takto
(zmeny zvýraznené ústavným súdom):
„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm.
b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej
situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom
pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a po prijatí
zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných
údajov,
a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na
predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,
b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť
osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 46f) v záujme
ochrany života a zdravia,
c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu pohybu dotknutého
užívateľa v záujme ochrany života a zdravia.
(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného
zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti a s písomným
súhlasom alebo inak hodnoverne preukázateľným súhlasom dotknutého užívateľa.
Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo
užívateľa, alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa
poskytnutie týchto údajov vzťahuje.
(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže po prijatí
zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných
údajov údaje spracúvané podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania
mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra
2020. Údaje podľa odseku 18 musí Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
bezodkladne zničiť, akonáhle pominie dôvod na ich spracúvanie; o zničení údajov Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne informuje dotknutého
užívateľa, pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva
Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. januára 2021 Ústavnoprávnemu výboru
Národnej rady Slovenskej republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa
odseku 18; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie
je dotknutá.“
II.
Relevantná právna úprava a judikatúra ústavného súdu
7. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)
rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi
a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
8. Podrobnosti o spôsobe konania pred ústavným súdom sú v súlade s čl. 140 ústavy
upravené v zákone č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
9. Podľa ustanovenia § 87 prvej vety zákona o ústavnom súde platí, že ústavný súd
konanie o súlade právnych predpisov zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí
platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.
10. Uvedená právna norma, ktorá bola v rovnakej podobe obsiahnutá aj v ustanovení
§ 41a ods. 4 v súčasnosti už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vyjadruje jednu z podstatných
podmienok konania o súlade právnych predpisov, ktorou je platnosť napadnutého právneho
predpisu nižšej právnej sily (PL. ÚS 17/08, s. 77).
11. Ústavný súd už v minulosti vo svojich rozhodnutiach vymedzil základné
princípy, ktorými sa pri skúmaní splnenia tejto podmienky konania riadi. V odôvodnení
nálezu vo veci sp. zn. PL. ÚS 8/2017 zdôraznil, že uprednostňuje materiálny prístup pred
prístupom formálnym, čo okrem iného znamená, že ak po začatí konania o súlade právnych
predpisov stratí napadnutý právny predpis platnosť, avšak predmet jeho právnej úpravy
sa v dôsledku prijatia nového zákona stal predmetom iného zákonného ustanovenia, resp.
iného zákona, nič nebráni tomu, aby ústavný súd v konaní pokračoval (bod 8 odôvodnenia).
12. Vychádzajúc z materiálneho nazerania na platnosť napadnutej právnej úpravy
je však potrebné preskúmať aj situácie, keď síce napadnutý právny predpis nie je po začatí
konania zrušený a formálne nestráca platnosť, dôjde však k zmene jeho obsahu. V tejto
súvislosti je potrebné zistiť, či nedošlo k takej obsahovej zmene napadnutého právneho
predpisu (jeho časti alebo niektorých jeho ustanovení), ktorú by bolo možné považovať
v konečnom dôsledku za nahradenie pôvodne napadnutej právnej normy odlišnou právnou
normou. V takom prípade by totiž bolo možné hovoriť o materiálne chápanej strate platnosti
pôvodnej právnej úpravy. Ak k takej obsahovej zmene dôjde, nemožno už novú právnu
úpravu považovať za totožnú s predmetom konania tak, ako bol vymedzený v návrhu na
začatie konania.
13. Kritériá materiálneho hodnotenia obsahových zmien napadnutej právnej úpravy,
ku ktorým došlo po začatí konania o súlade právnych predpisov, boli stanovené judikatúrou
ústavného súdu tak, že o nahradenie pôvodne napadnutej právnej úpravy nepôjde vtedy, ak
bola právna úprava modifikovaná alebo doplnená spôsobom, ktorý nezmenil zásadnejšie jej
charakter a nemal podstatný vplyv na dôvod jej možného nesúladu s ústavným poriadkom
Slovenskej republiky, ktorý namietal navrhovateľ (PL. ÚS 22/06, s. 23 odôvodnenia;
PL. ÚS 17/08, s. 78 odôvodnenia).
14. Na základe uvedeného preto ústavný súd pristúpil k zisteniu, či zmeny
napadnutých ustanovení zákona o elektronických komunikáciách uvedené v I. bode
odôvodnenia tohto uznesenia nevytvárajú prekážku pre pokračovanie konania o súlade
právnych predpisov v tejto časti.
III.
Posúdenie podmienok konania o súlade právnych predpisov v časti týkajúcej sa
zákona o elektronických komunikáciách
15. Pri hodnotení obsahových zmien napadnutých ustanovení zákona
o elektronických komunikáciách upriamuje ústavný súd pozornosť v prvom rade na zmenu
v ustanovení § 63 ods. 19 označeného zákona.
16. Ustanovenie § 63 ods. 19 zákona o elektronických komunikáciách s účinnosťou
od 18. mája 2020 zakotvuje, že Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej
len „úrad verejného zdravotníctva“) budú údaje o dotknutej osobe poskytnuté len s jej
písomným alebo inak hodnoverne preukázateľným súhlasom. Navrhovateľmi napadnuté
znenie predmetného ustanovenia účinné do 17. mája 2020 takúto podmienku vôbec
neobsahovalo, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktoré navrhovatelia namietali nesúlad celej
napadnutej právnej úpravy s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2
ústavy, s čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“), s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) a s čl. 7, čl. 8 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len
„charta“).
17. Ústavný súd konštatuje, že uvedená podmienka súhlasu predstavuje dôležitý
prvok ochrany dotknutej osoby pred možným zneužitím spracúvaných údajov zo strany
štátnej moci, pretože ponecháva na rozhodnutí dotknutej osoby, či k týmto údajom štát získa
prístup. Tento záver je zrejmý aj bez vykonania podrobného meritórneho prieskumu
ústavnej konformity novej právnej úpravy.
18. Ďalšou podstatnou zmenou napadnutej právnej úpravy je zakotvenie garancie
zničenia spracúvaných osobných údajov zo strany úradu verejného zdravotníctva v § 63
ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 18. mája 2020.
V zmysle novej právnej úpravy totiž úrad verejného zdravotníctva musí spracúvané osobné
údaje zničiť bezodkladne po tom, ako odpadol dôvod na ich spracúvanie. Pôvodná
napadnutá právna úprava pritom v § 63 ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách
v znení účinnom do 17. mája 2020 obsahovala len formuláciu o tom, že osobné údaje môže
úrad verejného zdravotníctva spracúvať len 31. decembra 2020, čo samotní navrhovatelia
nepovažovali za dostatočne určité.
19. So zvýšenou ochranou pred zneužitím údajov o dotknutej osobe je spojená aj
záruka zakotvená v § 63 ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom
od 18. mája 2020, v zmysle ktorej úrad verejného zdravotníctva je povinný o zničení
spracúvaných údajov bezodkladne písomne informovať dotknutú osobu, pričom uvedie aj
údaje, ktoré o nej spracúval. Táto záruka v znení ustanovenia § 63 ods. 20 zákona
o elektronických komunikáciách účinného do 17. mája 2020 úplne absentovala.
20. Pokiaľ ide o zmeny v ustanoveniach § 63 ods. 18 a 20 zákona o elektronických
komunikáciách v znení účinnom od 18. mája 2020, podľa ktorých môže podnik
(telekomunikačný operátor) a úrad verejného zdravotníctva spracúvať údaje len po tom, ako
prijme zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu súkromia a osobných
údajov, tieto smerujú k výhradám navrhovateľov v tom zmysle, že napadnutá právna úprava
v znení účinnom do 17. mája 2020 neobsahovala dostatočnú úroveň ochrany a bezpečnosti
spracúvaných údajov.
21. Ďalšia zmena dotknutej právnej úpravy obsiahnutá v § 63 ods. 18 písm. c) zákona
o elektronickej komunikácii v znení účinnom od 18. mája 2020 stanovuje, že v záujme
ochrany života a zdravia sa údaje o dotknutej osobe spracúvajú výlučne v rozsahu
potrebnom na identifikáciu pohybu tejto osoby. Dotknuté zákonné ustanovenie v znení
účinnom do 17. mája 2020 neobsahovalo zmienku o spracúvaní údajov výlučne na
identifikáciu pohybu, pričom navrhovatelia vo vzťahu k tejto právnej norme namietali, že
nebola dostatočne určitá z hľadiska účelu spracúvania údajov o dotknutej osobe.
22. Napokon ustanovenia § 63 ods. 20 zákona o elektronickej komunikácii v znení
účinnom od 18. mája 2020 zakotvuje aj povinnosť úradu verejného zdravotníctva podať
najneskôr do 31. januára 2021 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej
republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa odseku 18, čím však nie je
dotknutá pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Takéto
ustanovenie v napadnutom právnom predpise v znení účinnom do 17. mája 2020 chýbalo
a navrhovatelia v tejto súvislosti právnej úprave vytýkali nedostatočný dohľad nad
spracúvaním osobných údajov zo strany súdu alebo iných nezávislých inštitúcií.
23. Z už uvedeného porovnania znenia napadnutej a súčasnej právnej úpravy sú
zrejmé rozdiely, ktoré sa priamo týkajú dôvodov, pre ktoré navrhovatelia považovali
napadnutú právnu úpravu za ústavne nesúladnú. Vychádzajúc z komplexného hodnotenia
týchto zmien, ústavný súd konštatuje, že tieto zmeny majú zásadnejší charakter a tiež
podstatný vplyv na dôvody, o ktoré navrhovatelia svoj návrh na začatie konania opierali.
24. Ústavný súd preto, rešpektujúc svoju doterajšiu judikatúru, dospel k záveru, že
v dôsledku prijatých zmien bola pôvodne napadnutá právna úprava nahradená novou
úpravou, vzhľadom na čo pôvodne napadnutá právna úprava materiálne stratila platnosť
(a tým prirodzene aj účinnosť). Zároveň, vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na
začatie konania, ústavný súd konštatuje, že nová právna úprava nemôže byť v tomto konaní
predmetom jeho meritórneho prieskumu.
25. Ústavný súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy aj skutočnosť, že Národná rada
Slovenskej republiky prijala zákon č. 119/2020 Z. z. až po zverejnení uznesenia ústavného
súdu č. k. PL. ÚS 13/2020-103 z 13. mája 2020 na jeho webovom sídle a jeho doručení
účastníkom, pričom obsahové zmeny zakotvené týmto zákonom možno považovať za snahu
zákonodarného zboru odpovedať na výhrady ústavného súdu k nedostatkom pôvodne
napadnutej právnej úpravy, ktoré boli podrobne vymedzené v V. časti odôvodnenia už
uvedeného rozhodnutia. Postup zákonodarcu preto nemožno hodnotiť ako účelový, teda
nešlo o snahu obísť rozhodnutie ústavného súdu iba kozmetickými úpravami spornej
právnej úpravy.
26. Na základe týchto skutočností ústavný súd v súlade s ustanovením § 87 zákona
o ústavnom súde konanie o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky v časti týkajúcej sa súladu ustanovení § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20
zákona o elektronických komunikáciách v znení do jeho novely zákonom č. 119/2020 Z. z.
z 15. mája 2020, účinnej od 18. mája 2020, zastavil.
27. Ústavný súd zdôrazňuje, že právnu úpravu účinnú od 18. mája 2020 preskúmal
výlučne z pohľadu jej odlišnosti od napadnutej právnej úpravy a dospel k záveru, že ide
o obsahovo a kvalitatívne odlišné právne normy. Tento záver sa však nijako netýka súladu
či nesúladu tejto novej právnej úpravy s navrhovateľmi označenými článkami ústavy,
listiny, dohovoru a charty.
28. Rozhodnutie o zastavení konania v časti týkajúcej sa zákona o elektronických
komunikáciách preto nevytvára žiadnu prekážku pre prípadný nový návrh na začatie
konania týkajúci sa ustanovení § 63 ods. 18 až 20 zákona o elektronických komunikáciách
v znení účinnom od 18. mája 2020. Pokiaľ niektorý z procesne oprávnených subjektov
takýto návrh podá, ústavný súd je pripravený tento návrh prerokovať v súlade s príslušnou
právnou úpravou.
29. K rozhodnutiu o zastavení konania v časti ústavný súd tiež dodáva, že jeho
postup by nebol iný ani v prípade, ak by navrhovatelia v tomto konaní požiadali
aj o prieskum novej právnej úpravy v znení zákona č. 119/2020 Z. z. Vzhľadom na
odlišnosť novej právnej úpravy by totiž už išlo o nový návrh na začatie konania (m. m.
PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 22/06, PL. ÚS 17/98).
30. V tejto súvislosti ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že mu boli 23. mája
2020 a 26. mája 2020 doručené podania vlády Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“)
a Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých vláda, ako aj národná rada s poukazom na
prijatie zákona č. 119/2020 Z. z. navrhli ústavnému súdu konanie o návrhu v časti týkajúcej
sa § 63 ods. 18 písm. c) a ods. 19 a 20 zákona o elektronických komunikáciách zastaviť.
Ústavný súd vzal tieto podania na vedomie, no obdobne, ako uviedol v predchádzajúcom
bode 29 vo vzťahu k navrhovateľom, z týchto podaní už pri svojom rozhodovaní
nevychádzal, keďže vzhľadom na odlišnosť novej právnej úpravy, doterajšiu judikatúru
a relevantné znenie zákona (§ 87 zákona o ústavnom súde) nemohli už jeho rozhodnutie
ovplyvniť (inak povedané, jeho rozhodnutie by nebolo iné ani v prípade, ak by mu tieto
podania doručené neboli).
31. Po právoplatnosti tohto uznesenia tak ústavný súd bude v konaní pokračovať len
v tej časti návrhu na začatie konania, ktorá sa týka súladu § 4b ods. 2 v časti „dňom
nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a) v časti „jeho zotrvaním vo funkcii môže
byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva“, § 26 ods. 2
v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“, § 33 ods. 1 a 2 zákona o Súdnej rade a § 43
ods. 3 zákona o súdoch s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 31 ústavy.
IV.
Všeobecne k účinkom rozhodnutia o zastavení konania o súlade právnych predpisov
32. Podľa čl. 125 ods. 5 ústavy zaniká platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti
niektorých ustanovení napadnutých právnych predpisov vyhlásením rozhodnutia ústavného
súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu
ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
33. Rozhodnutie podľa čl. 125 ods. 5 ústavy sa v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky (ďalej len ,,zbierka zákonov“) vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie
zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
34. Uvedená ústavná úprava je na zákonnej úrovni doplnená v § 81 zákona
o ústavnom súde, v zmysle ktorého ústavný súd aj bez návrhu zruší pozastavenie účinnosti
niektorého ustanovenia napadnutého právneho predpisu, ak pominuli dôvody na
pozastavenie účinnosti. Inak platnosť rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti
napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej alebo rozhodnutia o zastavení
konania.
35. Podľa § 82 zákona o ústavnom súde sa v zbierke zákonov vyhlasuje výroková
časť a poučenie o právnych účinkoch uznesenia ústavného súdu o zastavení konania,
v ktorom bola pozastavená účinnosť niektorého ustanovenia napadnutého právneho
predpisu.
36. V zmysle § 84 zákona o ústavnom súde je uznesenie ústavného súdu o zrušení
pozastavenia účinnosti niektorého ustanovenia napadnutého právneho predpisu právoplatné
a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
37. Vychádzajúc z účelového výkladu uvedenej ústavnej a zákonnej úpravy, ústavný
súd konštatuje, že vyhlásenie uznesenia o zastavení konania v zbierke zákonov v rozsahu
podľa § 82 zákona o ústavnom súde vyvoláva v konaní o súlade právnych predpisov,
v ktorom došlo aj k pozastaveniu účinnosti napadnutých právnych noriem, ex lege (§ 81
druhá veta zákona o ústavnom súde) účinky, ktoré zákon o ústavnom súde spája
s rozhodnutím o zrušení pozastavenia účinnosti dotknutých noriem (§ 84 zákona
o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené potom uznesenie o zastavení konania v takých
prípadoch nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov a touto
právnou skutočnosťou nastávajú bez ďalšieho aj normatívne (všeobecne záväzné) účinky,
spočívajúce v zániku platnosti rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti
napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.
38. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súlade s § 82 zákona o ústavnom súde
v nasledujúcej časti odôvodnenia uvádza poučenie o právnych účinkoch tohto uznesenia.
V.
Právne účinky uznesenia o zastavení konania
39. Dňom vyhlásenia tohto uznesenia v zbierke zákonov zaniká na základe § 81
zákona o ústavnom súde platnosť uznesenia ústavného súdu č. k. PL. ÚS 13/2020-103
z 13. mája 2020 v časti týkajúcej sa pozastavenia účinnosti § 63 ods. 18 písm. c) a § 63
ods. 19 a 20 v rozsahu, v akom sa vzťahujú na § 63 ods. 18 písm. b) a c) zákona
o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky