Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 13/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-185

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava

Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského vo veci

návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených

advokátskou kanceláriou Kallan Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, IČO 52 304 604,

v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Róbert Kaliňák, na začatie konania

o súlade § 4b ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a) v časti

„jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá

povesť súdnictva“, § 26 ods. 2 v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“, § 33 ods. 1

a 2 o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1

ods. 1, a a o súlade a

a ods. 19 a 20 o elektronických komunikáciách v znení účinnom

do 17. mája 2020 s , , a 3 a a 2

Slovenskej republiky, s čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd,

s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 7, čl. 8

a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie takto

rozhodol:

Konanie o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v časti

týkajúcej sa súladu a a a

o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020 s čl. 13 ods. 4, čl. 16

ods. 1, a 3 a a 2 , s a

ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a s čl. 7, čl. 8 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie

z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania a zmeny časti napadnutej právnej úpravy

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 14. apríla

2020 doručený návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj

„navrhovatelia“) na začatie konania o súlade právnych predpisov, v ktorom navrhovatelia

napadli viacero ustanovení o Súdnej rade Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o Súdnej rade“), ďalej ustanovenie o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“)

a napokon ustanovenia a a a

o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020 (ďalej len „zákon

o elektronických komunikáciách“).

2. Uznesením č. k. -103 z 13. mája 2020 ústavný súd prijal návrh na

začatie konania v celom rozsahu na ďalšie konanie a, okrem iného, aj pozastavil účinnosť

napadnutých ustanovení § 63 ods. 18 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách

a tiež § 63 ods. 19 a 20 označeného zákona v rozsahu, v akom sa vzťahovali na § 63 ods. 18

písm. b) a c) zákona o elektronických komunikáciách.

3. Všetky navrhovateľmi napadnuté ustanovenia zákona o elektronických

komunikáciách boli do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedené s platnosťou

a účinnosťou od 27. marca 2020, a to o niektorých mimoriadnych

opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

4. Napadnuté ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách v čase podania

návrhu a rozhodnutia ústavného súdu o jeho prijatí na ďalšie konanie a o čiastočnom

pozastavení účinnosti niektorých z nich zneli:

„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm.

b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej

situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom

pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby,

a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na

predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,

b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť

osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 46f) v záujme

ochrany života a zdravia,

c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu užívateľov v záujme

ochrany života a zdravia.

(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti. Žiadosť

podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo užívateľa, alebo

spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa poskytnutie týchto

údajov vzťahuje.

(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže údaje spracúvané

podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania mimoriadnej situácie alebo

núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra 2020.“

5. Po rozhodnutí ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie konanie a o pozastavení

účinnosti dotknutých ustanovení zákona o elektronických komunikáciách prijala Národná

rada Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) , ktorým sa

mení a dopĺňa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení

a dopĺňa o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

6. nadobudol platnosť a účinnosť 18. mája 2020 a okrem

iného novelizoval napadnuté ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách takto

(zmeny zvýraznené ústavným súdom):

„(18) Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm.

b) a d) spolu s informáciou o čase vzniku lokalizačného údaju podnik v čase mimoriadnej

situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom

pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a po prijatí

zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných

údajov,

a) spracúva v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na

predchádzanie, prevenciu a modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,

b) spracúva na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť

osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 46f) v záujme

ochrany života a zdravia,

c) spracúva výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu pohybu dotknutého

užívateľa v záujme ochrany života a zdravia.

(19) Údaje spracúvané podľa odseku 18 podnik poskytuje Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky na základe odôvodnenej písomnej žiadosti a s písomným

súhlasom alebo inak hodnoverne preukázateľným súhlasom dotknutého užívateľa.

Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať identifikáciu účastníka alebo

užívateľa, alebo spôsob určenia identifikácie účastníkov alebo užívateľov, na ktorých sa

poskytnutie týchto údajov vzťahuje.

(20) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky môže po prijatí

zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných

údajov údaje spracúvané podľa odseku 18 zbierať, spracúvať a uchovávať počas trvania

mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, najdlhšie do 31. decembra

2020. Údaje podľa odseku 18 musí Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

bezodkladne zničiť, akonáhle pominie dôvod na ich spracúvanie; o zničení údajov Úrad

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne informuje dotknutého

užívateľa, pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. januára 2021 Ústavnoprávnemu výboru

Národnej rady Slovenskej republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa

odseku 18; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie

je dotknutá.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra ústavného súdu

7. Podľa (ďalej len ,a“)

rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi

a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej

republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

8. Podrobnosti o spôsobe konania pred ústavným súdom sú v súlade s

upravené v o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ustanovenia prvej vety platí, že ústavný súd

konanie o súlade právnych predpisov zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí

platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci.

10. Uvedená právna norma, ktorá bola v rovnakej podobe obsiahnutá aj v ustanovení

§ 41a ods. 4 v súčasnosti už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, vyjadruje jednu z podstatných

podmienok konania o súlade právnych predpisov, ktorou je platnosť napadnutého právneho

predpisu nižšej právnej sily (, s. 77).

11. Ústavný súd už v minulosti vo svojich rozhodnutiach vymedzil základné

princípy, ktorými sa pri skúmaní splnenia tejto podmienky konania riadi. V odôvodnení

nálezu vo veci sp. zn. zdôraznil, že uprednostňuje materiálny prístup pred

prístupom formálnym, čo okrem iného znamená, že ak po začatí konania o súlade právnych

predpisov stratí napadnutý právny predpis platnosť, avšak predmet jeho právnej úpravy

sa v dôsledku prijatia nového zákona stal predmetom iného zákonného ustanovenia, resp.

iného zákona, nič nebráni tomu, aby ústavný súd v konaní pokračoval (bod 8 odôvodnenia).

12. Vychádzajúc z materiálneho nazerania na platnosť napadnutej právnej úpravy

je však potrebné preskúmať aj situácie, keď síce napadnutý právny predpis nie je po začatí

konania zrušený a formálne nestráca platnosť, dôjde však k zmene jeho obsahu. V tejto

súvislosti je potrebné zistiť, či nedošlo k takej obsahovej zmene napadnutého právneho

predpisu (jeho časti alebo niektorých jeho ustanovení), ktorú by bolo možné považovať

v konečnom dôsledku za nahradenie pôvodne napadnutej právnej normy odlišnou právnou

normou. V takom prípade by totiž bolo možné hovoriť o materiálne chápanej strate platnosti

pôvodnej právnej úpravy. Ak k takej obsahovej zmene dôjde, nemožno už novú právnu

úpravu považovať za totožnú s predmetom konania tak, ako bol vymedzený v návrhu na

začatie konania.

13. Kritériá materiálneho hodnotenia obsahových zmien napadnutej právnej úpravy,

ku ktorým došlo po začatí konania o súlade právnych predpisov, boli stanovené judikatúrou

ústavného súdu tak, že o nahradenie pôvodne napadnutej právnej úpravy nepôjde vtedy, ak

bola právna úprava modifikovaná alebo doplnená spôsobom, ktorý nezmenil zásadnejšie jej

charakter a nemal podstatný vplyv na dôvod jej možného nesúladu s ústavným poriadkom

Slovenskej republiky, ktorý namietal navrhovateľ (, s. 23 odôvodnenia;

, s. 78 odôvodnenia).

14. Na základe uvedeného preto ústavný súd pristúpil k zisteniu, či zmeny

napadnutých ustanovení zákona o elektronických komunikáciách uvedené v I. bode

odôvodnenia tohto uznesenia nevytvárajú prekážku pre pokračovanie konania o súlade

právnych predpisov v tejto časti.

III.

Posúdenie podmienok konania o súlade právnych predpisov v časti týkajúcej sa

zákona o elektronických komunikáciách

15. Pri hodnotení obsahových zmien napadnutých ustanovení zákona

o elektronických komunikáciách upriamuje ústavný súd pozornosť v prvom rade na zmenu

v ustanovení § 63 ods. 19 označeného zákona.

16. Ustanovenie § 63 ods. 19 zákona o elektronických komunikáciách s účinnosťou

od 18. mája 2020 zakotvuje, že Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej

len „úrad verejného zdravotníctva“) budú údaje o dotknutej osobe poskytnuté len s jej

písomným alebo inak hodnoverne preukázateľným súhlasom. Navrhovateľmi napadnuté

znenie predmetného ustanovenia účinné do 17. mája 2020 takúto podmienku vôbec

neobsahovalo, čo bolo aj jedným z dôvodov, pre ktoré navrhovatelia namietali nesúlad celej

napadnutej právnej úpravy s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 1 a 2

, s a a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), s čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a s čl. 7, čl. 8 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len

„charta“).

17. Ústavný súd konštatuje, že uvedená podmienka súhlasu predstavuje dôležitý

prvok ochrany dotknutej osoby pred možným zneužitím spracúvaných údajov zo strany

štátnej moci, pretože ponecháva na rozhodnutí dotknutej osoby, či k týmto údajom štát získa

prístup. Tento záver je zrejmý aj bez vykonania podrobného meritórneho prieskumu

ústavnej konformity novej právnej úpravy.

18. Ďalšou podstatnou zmenou napadnutej právnej úpravy je zakotvenie garancie

zničenia spracúvaných osobných údajov zo strany úradu verejného zdravotníctva v § 63

ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 18. mája 2020.

V zmysle novej právnej úpravy totiž úrad verejného zdravotníctva musí spracúvané osobné

údaje zničiť bezodkladne po tom, ako odpadol dôvod na ich spracúvanie. Pôvodná

napadnutá právna úprava pritom v § 63 ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách

v znení účinnom do 17. mája 2020 obsahovala len formuláciu o tom, že osobné údaje môže

úrad verejného zdravotníctva spracúvať len 31. decembra 2020, čo samotní navrhovatelia

nepovažovali za dostatočne určité.

19. So zvýšenou ochranou pred zneužitím údajov o dotknutej osobe je spojená aj

záruka zakotvená v § 63 ods. 20 zákona o elektronických komunikáciách v znení účinnom

od 18. mája 2020, v zmysle ktorej úrad verejného zdravotníctva je povinný o zničení

spracúvaných údajov bezodkladne písomne informovať dotknutú osobu, pričom uvedie aj

údaje, ktoré o nej spracúval. Táto záruka v znení ustanovenia § 63 ods. 20 zákona

o elektronických komunikáciách účinného do 17. mája 2020 úplne absentovala.

20. Pokiaľ ide o zmeny v ustanoveniach § 63 ods. 18 a 20 zákona o elektronických

komunikáciách v znení účinnom od 18. mája 2020, podľa ktorých môže podnik

(telekomunikačný operátor) a úrad verejného zdravotníctva spracúvať údaje len po tom, ako

prijme zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu súkromia a osobných

údajov, tieto smerujú k výhradám navrhovateľov v tom zmysle, že napadnutá právna úprava

v znení účinnom do 17. mája 2020 neobsahovala dostatočnú úroveň ochrany a bezpečnosti

spracúvaných údajov.

21. Ďalšia zmena dotknutej právnej úpravy obsiahnutá v § 63 ods. 18 písm. c) zákona

o elektronickej komunikácii v znení účinnom od 18. mája 2020 stanovuje, že v záujme

ochrany života a zdravia sa údaje o dotknutej osobe spracúvajú výlučne v rozsahu

potrebnom na identifikáciu pohybu tejto osoby. Dotknuté zákonné ustanovenie v znení

účinnom do 17. mája 2020 neobsahovalo zmienku o spracúvaní údajov výlučne na

identifikáciu pohybu, pričom navrhovatelia vo vzťahu k tejto právnej norme namietali, že

nebola dostatočne určitá z hľadiska účelu spracúvania údajov o dotknutej osobe.

22. Napokon ustanovenia § 63 ods. 20 zákona o elektronickej komunikácii v znení

účinnom od 18. mája 2020 zakotvuje aj povinnosť úradu verejného zdravotníctva podať

najneskôr do 31. januára 2021 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej

republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa odseku 18, čím však nie je

dotknutá pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Takéto

ustanovenie v napadnutom právnom predpise v znení účinnom do 17. mája 2020 chýbalo

a navrhovatelia v tejto súvislosti právnej úprave vytýkali nedostatočný dohľad nad

spracúvaním osobných údajov zo strany súdu alebo iných nezávislých inštitúcií.

23. Z už uvedeného porovnania znenia napadnutej a súčasnej právnej úpravy sú

zrejmé rozdiely, ktoré sa priamo týkajú dôvodov, pre ktoré navrhovatelia považovali

napadnutú právnu úpravu za ústavne nesúladnú. Vychádzajúc z komplexného hodnotenia

týchto zmien, ústavný súd konštatuje, že tieto zmeny majú zásadnejší charakter a tiež

podstatný vplyv na dôvody, o ktoré navrhovatelia svoj návrh na začatie konania opierali.

24. Ústavný súd preto, rešpektujúc svoju doterajšiu judikatúru, dospel k záveru, že

v dôsledku prijatých zmien bola pôvodne napadnutá právna úprava nahradená novou

úpravou, vzhľadom na čo pôvodne napadnutá právna úprava materiálne stratila platnosť

(a tým prirodzene aj účinnosť). Zároveň, vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na

začatie konania, ústavný súd konštatuje, že nová právna úprava nemôže byť v tomto konaní

predmetom jeho meritórneho prieskumu.

25. Ústavný súd pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy aj skutočnosť, že Národná rada

Slovenskej republiky prijala až po zverejnení uznesenia ústavného

súdu č. k. -103 z 13. mája 2020 na jeho webovom sídle a jeho doručení

účastníkom, pričom obsahové zmeny zakotvené týmto zákonom možno považovať za snahu

zákonodarného zboru odpovedať na výhrady ústavného súdu k nedostatkom pôvodne

napadnutej právnej úpravy, ktoré boli podrobne vymedzené v V. časti odôvodnenia už

uvedeného rozhodnutia. Postup zákonodarcu preto nemožno hodnotiť ako účelový, teda

nešlo o snahu obísť rozhodnutie ústavného súdu iba kozmetickými úpravami spornej

právnej úpravy.

26. Na základe týchto skutočností ústavný súd v súlade s ustanovením § 87 zákona

o ústavnom súde konanie o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky v časti týkajúcej sa súladu ustanovení § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20

z 15. mája 2020, účinnej od 18. mája 2020, zastavil.

27. Ústavný súd zdôrazňuje, že právnu úpravu účinnú od 18. mája 2020 preskúmal

výlučne z pohľadu jej odlišnosti od napadnutej právnej úpravy a dospel k záveru, že ide

o obsahovo a kvalitatívne odlišné právne normy. Tento záver sa však nijako netýka súladu

či nesúladu tejto novej právnej úpravy s navrhovateľmi označenými článkami ,

listiny, dohovoru a charty.

28. Rozhodnutie o zastavení konania v časti týkajúcej sa zákona o elektronických

komunikáciách preto nevytvára žiadnu prekážku pre prípadný nový návrh na začatie

konania týkajúci sa ustanovení § 63 ods. 18 až 20 zákona o elektronických komunikáciách

v znení účinnom od 18. mája 2020. Pokiaľ niektorý z procesne oprávnených subjektov

takýto návrh podá, ústavný súd je pripravený tento návrh prerokovať v súlade s príslušnou

právnou úpravou.

29. K rozhodnutiu o zastavení konania v časti ústavný súd tiež dodáva, že jeho

postup by nebol iný ani v prípade, ak by navrhovatelia v tomto konaní požiadali

aj o prieskum novej právnej úpravy v znení Vzhľadom na

odlišnosť novej právnej úpravy by totiž už išlo o nový návrh na začatie konania (m. m.

, , ).

30. V tejto súvislosti ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že mu boli 23. mája

2020 a 26. mája 2020 doručené podania vlády Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“)

a Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých vláda, ako aj národná rada s poukazom na

prijatie navrhli ústavnému súdu konanie o návrhu v časti týkajúcej

sa § 63 ods. 18 písm. c) a ods. 19 a 20 zákona o elektronických komunikáciách zastaviť.

Ústavný súd vzal tieto podania na vedomie, no obdobne, ako uviedol v predchádzajúcom

bode 29 vo vzťahu k navrhovateľom, z týchto podaní už pri svojom rozhodovaní

nevychádzal, keďže vzhľadom na odlišnosť novej právnej úpravy, doterajšiu judikatúru

a relevantné znenie zákona ( ) nemohli už jeho rozhodnutie

ovplyvniť (inak povedané, jeho rozhodnutie by nebolo iné ani v prípade, ak by mu tieto

podania doručené neboli).

31. Po právoplatnosti tohto uznesenia tak ústavný súd bude v konaní pokračovať len

v tej časti návrhu na začatie konania, ktorá sa týka súladu § 4b ods. 2 v časti „dňom

nasledujúcim po dni doručenia“ a ods. 3 písm. a) v časti „jeho zotrvaním vo funkcii môže

byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva“, § 26 ods. 2

v časti „dňom nasledujúcim po dni doručenia“, § 33 ods. 1 a 2 zákona o Súdnej rade a § 43

ods. 3 zákona o súdoch s , a .

IV.

Všeobecne k účinkom rozhodnutia o zastavení konania o súlade právnych predpisov

32. Podľa zaniká platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti

niektorých ustanovení napadnutých právnych predpisov vyhlásením rozhodnutia ústavného

súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu

ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

33. Rozhodnutie podľa sa v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky (ďalej len ,,zbierka zákonov“) vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie

zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

34. Uvedená ústavná úprava je na zákonnej úrovni doplnená v § 81 zákona

o ústavnom súde, v zmysle ktorého ústavný súd aj bez návrhu zruší pozastavenie účinnosti

niektorého ustanovenia napadnutého právneho predpisu, ak pominuli dôvody na

pozastavenie účinnosti. Inak platnosť rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká

právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej alebo rozhodnutia o zastavení

konania.

35. Podľa sa v zbierke zákonov vyhlasuje výroková

časť a poučenie o právnych účinkoch uznesenia ústavného súdu o zastavení konania,

v ktorom bola pozastavená účinnosť niektorého ustanovenia napadnutého právneho

predpisu.

36. V zmysle je uznesenie ústavného súdu o zrušení

pozastavenia účinnosti niektorého ustanovenia napadnutého právneho predpisu právoplatné

a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.

37. Vychádzajúc z účelového výkladu uvedenej ústavnej a zákonnej úpravy, ústavný

súd konštatuje, že vyhlásenie uznesenia o zastavení konania v zbierke zákonov v rozsahu

podľa vyvoláva v konaní o súlade právnych predpisov,

v ktorom došlo aj k pozastaveniu účinnosti napadnutých právnych noriem, ex lege (§ 81

druhá veta ) účinky, ktoré spája

s rozhodnutím o zrušení pozastavenia účinnosti dotknutých noriem (§ 84 zákona

o ústavnom súde). Vzhľadom na uvedené potom uznesenie o zastavení konania v takých

prípadoch nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia v zbierke zákonov a touto

právnou skutočnosťou nastávajú bez ďalšieho aj normatívne (všeobecne záväzné) účinky,

spočívajúce v zániku platnosti rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti

napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.

38. V nadväznosti na uvedené ústavný súd v súlade s

v nasledujúcej časti odôvodnenia uvádza poučenie o právnych účinkoch tohto uznesenia.

V.

Právne účinky uznesenia o zastavení konania

39. Dňom vyhlásenia tohto uznesenia v zbierke zákonov zaniká na základe § 81

platnosť uznesenia ústavného súdu č. k. -103

z 13. mája 2020 v časti týkajúcej sa pozastavenia účinnosti § 63 ods. 18 písm. c) a § 63

ods. 19 a 20 v rozsahu, v akom sa vzťahujú na § 63 ods. 18 písm. b) a c) zákona

o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky