Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 256/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Hrčka – Sabó s. r. o., Obchodná 187/6, Sečovce,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa , a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo 4. decembra 2019

a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 27. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2,

a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 4. decembra 2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 27. februára 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Topoľčany ČVS: ORP-211/VYS-TO-2017 z 30. apríla 2017 vznesené obvinenie za prečin

podvodu podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej prokurátorka

Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresná prokuratúra“) rozhodla uznesením

č. k. -12 z 19. mája 2017 tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1

písm. c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) zamietla ako nedôvodnú.

Následne sťažovateľ podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“) návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom

konaní podľa a nasl. , o ktorom generálna prokuratúra

uznesením č. k. -9 z 1. augusta 2017 rozhodla tak, že uznesením

prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -12 z 19. mája 2017 bol porušený

zákon v neprospech sťažovateľa, toto uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry zrušila

a prokurátorke okresnej prokuratúry prikázala, aby o veci znovu konala a rozhodla.

Napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra 2019

bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného

zákona, a to na tom skutkovom základe, že „s podvodným úmyslom ponúkol poškodenej

Marte... na predaj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb striebornej farby za celkovú

sumu 3600 eur, ktoré sa poškodená rozhodla kúpiť, začiatkom mesiaca december 2014

v obci... pred miestnou poštou obžalovaný prevzal osobne od poškodenej finančnú zálohu

v sume 1000 eur na kúpu motorového vozidla pre poškodenú a následne dňa 31.12.2014

obdržal od poškodenej prostredníctvom mBank na číslo účtu

sumu 500 eur, v dohodnutej lehote vozidlo poškodenej nedodal ani nemal možnosť dodať,

pretože týmto nedisponoval, s poškodenou prestal komunikovať, otázkam ohľadne

zadováženia motorového vozidla sa vyhýbal, týmto konaním uviedol poškodenú Martu...

do omylu v otázke dodania vozidla a spôsobil jej škodu vo výške 1500 eur“.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd

napadnutým uznesením sp. zn. z 27. februára 2020 rozhodol tak, že ho

zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „prokurátorka okresnej prokuratúry

bola povinná v ďalšom konaní postupovať v intenciách právneho názoru uvedeného

v uznesení Generálneho prokurátora SR, takto nepostupovala a pochybenia zákonným

spôsobom nenapravila. Pôvodné rozhodnutia ponechala bez povšimnutia a to aj napriek

tomu. že boli generálnym prokurátorom zrušené a toto závažné procesné pochybenie nebolo

následne napravené ani zákonným postupom okresného a krajského súdu.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým rozsudkom okresného súdu

sp. zn. zo 4. decembra 2019 a napadnutým uznesením krajského súdu

sp. zn. z 27. februára 2020 bolo porušené „právo sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie podľa a Dohovoru, práva na obhajobu

podľa a , , Dohovoru a práva byť stíhaný iba

zo zákonných dôvodov podľa .“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. I a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva na obhajobu podľa

a čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva byť stíhaný iba zo zákonných dôvodov podľa Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.02.2020 sp. zn.

a rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 04.12.2019 sp. zn. boli

porušené.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 27.02.2020 zrušuje

a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je

Okresný súd v Topoľčanoch povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

14. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ

nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa , a a práv podľa a ods. 3

písm. b), c) a d) dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra

2019 a uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2020.

21. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

22. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

23. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to v časti z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, v časti z dôvodu nesplnenia zákonom

ustanovených náležitostí.

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým

rozsudkom okresného súdu

24. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 4. decembra 2019 ústavný súd konštatuje, že z vyplýva,

že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe

princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť

ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o ústavnej sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany

základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má

fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom

vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.

Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci

v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie

procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej

procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.

25. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu

sp. zn. zo 4. decembra 2019 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým uznesením sp. zn. z 27. februára 2020. Sťažovateľ teda využil

možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozsudku okresného

súdu, o ktorom bolo aj rozhodnuté.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu

svojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,

čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

zo 4. decembra 2019 odmietol podľa z dôvodu

nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým

uznesením krajského súdu

27. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 17

ods. 2, a a práv podľa a 3 písm. b), c) a d)

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2020, ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade konštatuje,

že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade

s o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony

boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí

pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným

súdom. Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

28. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti

sťažovateľa absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, resp. odôvodnenie toho, v čom by

malo podľa názoru sťažovateľa porušenie jeho označených práv spočívať, keďže

v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

krajského súdu len bez ďalšieho uvádza (bod 16 ústavnej sťažnosti), že prokurátorka

okresnej prokuratúry nepostupovala v intenciách právneho názoru generálneho prokurátora

Slovenskej republiky a toto jej procesné pochybenie nebolo napravené ani zákonným

postupom krajského súdu.

30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavná sťažnosť sťažovateľa,

ktorý je zastúpený právnym zástupcom, v tejto časti nespĺňa požiadavky kvalifikovanej

ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, keďže neobsahuje

relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne skutkové a právne dôvody)

namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o ústavnom súde].

31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len

formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa esenciálnej obsahovej náležitosti

ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia

ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku

ústavnej sťažnosti (m. m. ).

32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa

podľa , a a práv podľa a ods. 3

písm. b), c) a d) dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2020 odmietol podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

33. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu