Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 256/2020
PDF · 195.56 KB
No categories available
II. ÚS 256/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Hrčka – Sabó s. r. o., Obchodná 187/6, Sečovce,
v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Sabó, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra 2019
a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
14. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej
len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2,
čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv
podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra 2019 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením
vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Topoľčany ČVS: ORP-211/VYS-TO-2017 z 30. apríla 2017 vznesené obvinenie za prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej prokurátorka
Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresná prokuratúra“) rozhodla uznesením
č. k. Pv 111/17/4406-12 z 19. mája 2017 tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193 ods. 1
písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“) zamietla ako nedôvodnú.
Následne sťažovateľ podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom
konaní podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, o ktorom generálna prokuratúra
uznesením č. k. IV Pz 167/17/1000-9 z 1. augusta 2017 rozhodla tak, že uznesením
prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. Pv 111/17/4406-12 z 19. mája 2017 bol porušený
zákon v neprospech sťažovateľa, toto uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry zrušila
a prokurátorke okresnej prokuratúry prikázala, aby o veci znovu konala a rozhodla.
Napadnutým rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra 2019
bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, a to na tom skutkovom základe, že „s podvodným úmyslom ponúkol poškodenej
Marte... na predaj osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb striebornej farby za celkovú
sumu 3600 eur, ktoré sa poškodená rozhodla kúpiť, začiatkom mesiaca december 2014
v obci... pred miestnou poštou obžalovaný prevzal osobne od poškodenej finančnú zálohu
v sume 1000 eur na kúpu motorového vozidla pre poškodenú a následne dňa 31.12.2014
obdržal od poškodenej prostredníctvom mBank na číslo účtu
sumu 500 eur, v dohodnutej lehote vozidlo poškodenej nedodal ani nemal možnosť dodať,
pretože týmto nedisponoval, s poškodenou prestal komunikovať, otázkam ohľadne
zadováženia motorového vozidla sa vyhýbal, týmto konaním uviedol poškodenú Martu...
do omylu v otázke dodania vozidla a spôsobil jej škodu vo výške 1500 eur“.
Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom krajský súd
napadnutým uznesením sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020 rozhodol tak, že ho
zamietol.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „prokurátorka okresnej prokuratúry
bola povinná v ďalšom konaní postupovať v intenciách právneho názoru uvedeného
v uznesení Generálneho prokurátora SR, takto nepostupovala a pochybenia zákonným
spôsobom nenapravila. Pôvodné rozhodnutia ponechala bez povšimnutia a to aj napriek
tomu. že boli generálnym prokurátorom zrušené a toto závažné procesné pochybenie nebolo
následne napravené ani zákonným postupom okresného a krajského súdu.“.
4. Podľa názoru sťažovateľa napadnutým rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra 2019 a napadnutým uznesením krajského súdu
sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020 bolo porušené „právo sťažovateľa na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru, práva na obhajobu
podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru a práva byť stíhaný iba
zo zákonných dôvodov podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy.“.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Základné práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46
ods. I Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 3 písm. b), písm. c), písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva byť stíhaný iba zo zákonných dôvodov podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.02.2020 sp. zn. 4To/8/2020
a rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch z 04.12.2019 sp. zn. 3T/50/2017 boli
porušené.
2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/8/2020 zo dňa 27.02.2020 zrušuje
a vec vracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
3. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je
Okresný súd v Topoľčanoch povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo
právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí
okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho
základných práv a slobôd.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
14. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,
ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len
pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
16. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas
a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
18. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ
nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy
spravodlivosti vyžadujú.
Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má
právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch
svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.
III.
Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
19. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
20. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv
podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3
písm. b), c) a d) dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra
2019 a uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020.
21. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
22. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
23. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované
argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie, v časti z dôvodu nesplnenia zákonom
ustanovených náležitostí.
III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým
rozsudkom okresného súdu
24. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 50/2017
zo 4. decembra 2019 ústavný súd konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva,
že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe
princípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť
ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných
právnych prostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť
z dôvodu nedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní
o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc
zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že
právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany
základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má
fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo
slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom
vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody.
Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci
v konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie
procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej
procesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.
25. Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu
sp. zn. 3 T 50/2017 zo 4. decembra 2019 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
napadnutým uznesením sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020. Sťažovateľ teda využil
možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému rozsudku okresného
súdu, o ktorom bolo aj rozhodnuté.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu
svojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť krajský súd,
čo vylučuje právomoc ústavného súdu.
26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú
sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 50/2017
zo 4. decembra 2019 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu
nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
III.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa napadnutým
uznesením krajského súdu
27. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 17
ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d)
dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 8/2020 z 27. februára 2020, ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti v prvom rade konštatuje,
že sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ktorý je v súlade
s § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd
nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony
boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí
pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným
súdom. Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
28. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,
ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.
29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti
sťažovateľa absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, resp. odôvodnenie toho, v čom by
malo podľa názoru sťažovateľa porušenie jeho označených práv spočívať, keďže
v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
krajského súdu len bez ďalšieho uvádza (bod 16 ústavnej sťažnosti), že prokurátorka
okresnej prokuratúry nepostupovala v intenciách právneho názoru generálneho prokurátora
Slovenskej republiky a toto jej procesné pochybenie nebolo napravené ani zákonným
postupom krajského súdu.
30. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavná sťažnosť sťažovateľa,
ktorý je zastúpený právnym zástupcom, v tejto časti nespĺňa požiadavky kvalifikovanej
ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným požiadavkám, keďže neobsahuje
relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne skutkové a právne dôvody)
namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123 ods. 1 písm. d) zákona
o ústavnom súde].
31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len
formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa esenciálnej obsahovej náležitosti
ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia
ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku
ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019).
32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci
predbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa
podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3
písm. b), c) a d) dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 8/2020
z 27. februára 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu
nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.
33. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2020
Ľuboš Szigeti
predseda senátu