Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 247/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Česká

exportní banka, a. s., Vodičkova 34, Praha, Česká republika, IČO 63 078 333, zastúpenej

advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s. r. o., Dunajská 48, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ondrej Matejka, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 27. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Česká exportní banka, a. s., o d m i e t a

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Česká exportní banka, a. s.,

Vodičkova 34, Praha, Česká republika, IČO 63 078 333 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. februára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení ústavnému súdu nebola pridelená sudcovi

spravodajcovi. Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu

práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra

2019 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli

v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Podľa obsahu ústavnej sťažnosti a príloh sťažovateľka vystupuje na Okresnom

súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní pod sp. zn. ako žalobkyňa

v spore o určenie popretej pohľadávky vo výške 166 176 852,24 € spolu s príslušnými

zabezpečovacími právami. Na strane žalovaného je medzi inými aj spoločnosť

(ďalej len

„úpadca“). Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu z 3. júla

2018, ktorým určil, že sťažovateľka je veriteľom uplatnenej pohľadávky s poradím

uspokojenia ako podriadená pohľadávka, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Porušenie

označených práv vidí sťažovateľka v nedostatočnom, neospravedlniteľnom

a neudržateľnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia porušujúcom všeobecné zásady

a princípy ochrany subjektívnych práv v spravodlivom procese. Rozhodujúca právna norma

bola nesprávne interpretovaná a krajský súd sa odchýlil od zákonného znenia normy do tej

miery, že zásadne poprel jej účel a význam. Išlo o argumentáciu o porovnateľnosti

sťažovateľkou uplatňovaného vplyvu na riadenie úpadcu, ktorý mal zodpovedať podielu

predstavujúcemu aspoň 5 % na základnom imaní úpadcu. Krajský súd nevymedzil,

na základe akých kritérií porovnával tento vplyv sťažovateľky na riadenie úpadcu a akými

úvahami sa spravoval. Bez ďalšieho s poukazom na

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) uzavrel, že sťažovateľka mala v spoločnosti

úpadcu kvalifikovanú účasť. Otázka porovnateľnosti pritom mala kruciálny význam

pre posúdenie veci a bez nej by nebolo možné dôvodne dospieť k záveru o kvalifikovanej

účasti ani o spriaznenosti sťažovateľky s úpadcom. Krajský súd preto nedostatočne vyložil

a zdôvodnil právnu argumentáciu, resp. nedostatočne zdôvodnil subsumpciu zisteného

skutkového stavu pod právnu normu obsiahnutú v § 9 ods. 3 zákona o konkurze.

4. Interpretácia citovaného ustanovenia krajským súdom je podľa sťažovateľky

ústavne nekonformná, ak bez ohľadu na účel a zmysel záložného práva uzavrel,

že dojednania záložnej zmluvy sú spôsobilé platne založiť pre záložného veriteľa možnosť

uplatňovania vplyvu na riadení inej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom

zodpovedajúcim podielu predstavujúcemu aspoň 5 % na základnom imaní tejto osoby alebo

hlasovacích právach v nej. Právny vzťah záložného veriteľa k záložcovi nie je zakrytý

a záložný veriteľ nemá postavenie prijímateľa rozhodnutí. Ak niektoré právne úkony

záložcu s predmetom zálohu podľa záložnej zmluvy podliehajú súhlasu záložného veriteľa,

je tomu tak výhradne na účely zabezpečenia uspokojenia záložným právom zabezpečenej

pohľadávky. Podľa sťažovateľky treba prihliadnuť na účel právnej normy vyjadrenej v § 9

ods. 3 zákona o konkurze, ako aj na účel záložného práva. Následne možno za použitia

teleologickej redukcie argumentovať, že nemožno v prípade záložného veriteľa hovoriť

o možnosti uplatňovania porovnateľného vplyvu na riadení inej osoby, ak dojednania

záložnej zmluvy nevybočujú z rámca štandardných, všeobecne akceptovaných

a používaných zmluvných dojednaní a primárne sledujú naplnenie účelu záložného práva.

Medzi vplyvom záložného veriteľa na riadenie úpadcu a vplyvom osôb spriaznených

s úpadcom podľa zákona o konkurze je zásadný rozdiel a tento vplyv nemôže založiť

kvalifikovanú účasť záložného veriteľa v spoločnosti úpadcu a ani spriaznenosť záložného

veriteľa s úpadcom.

5. Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby jej ústavnej sťažnosti po predbežnom

prerokovaní a prijatí na ďalšie konanie vyhovel, vyslovil porušenie označených práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu, zrušil napadnutý rozsudok a uložil krajskému súdu

povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške 415,52 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

6. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je od 1. marca 2019

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

9. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ústavný

súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť

návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Ústavný súd pred predbežným prerokovaním návrhu zistil na okresnom súde,

že proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podala sťažovateľka 4. júna 2019

dovolanie. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky je preto potrebné konštatovať, že ústavnú sťažnosť je nutné odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie ústavným súdom.

12. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity. Z princípu

subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ukladá

všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

13. Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je

daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ústavný súd v systéme ochrany

základných práv a slobôd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa

uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132 zákona o ústavnom

súde. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

14. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na prerokovanie.

15. V zmysle už popísaných východísk možno hodnotiť, že právny poriadok

Slovenskej republiky poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany

základných práv a slobôd, ktorý sťažovateľka podľa zistenia ústavného súdu aj využila (t. j.

podal 4. júna 2019 dovolanie proti napadnutému rozsudku). Inak povedané, ústavná

sťažnosť podaná ústavnému súdu je tejto chvíli podaná predčasne, pretože existuje iný

orgán verejnej moci [Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)]

oprávnený poskytnúť ochranu základným právam a slobodám sťažovateľky.

16. Ústavný súd uzatvára, že prijatím ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie by došlo

k vzniku ústavne neakceptovateľného stavu, keď by v zásade o rovnakej veci rozhodovali

paralelne viaceré orgány súdneho typu – najvyšší súd a ústavný súd (m. m. ,

, ). Išlo by o taký stav, ktorý nie je v právnom štáte

aprobovateľný, pretože by mohol viesť k rozdielnym rozhodnutiam v rovnakej veci, čo by

malo negatívne (a len veľmi ťažko odstrániteľné) dôsledky na právnu istotu, ktorá tvorí

integrálnu súčasť princípov právneho štátu (m. m. ).

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd ústavnou sťažnosťou proti

napadnutému rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio

temporis ju odmietol pre nedostatok právomoci v zmysle § 132 ods. 1 v spojení s § 56

ods. 2 písm. a) . Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá

ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Miroslav Duriš predseda senátu