Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 269/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , ,

právne zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Burdovou, Volgogradská 13, Prešov,

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. januára 2020 a uznesením

Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo 6. mája 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2020 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 9. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“)

a uznesením Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 6. mája 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou

v 3. rade v napadnutom konaní vedenom okresným súdom o určenie vlastníckeho práva

mesta Bardejov k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo po

podaní žaloby mestom Bardejov prevedené na sťažovateľku, ktorá nehnuteľnosť následne

zaťažila záložným právom v prospech žalovaného vo 4. rade. Okresný súd výrokom II

napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení uložil sťažovateľke zdržať sa nakladania

s predmetnou nehnuteľnosťou, najmä prevodu vlastníckeho práva a jej zaťaženia záložným

právom do času právoplatného skončenia konania v merite veci.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie

s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na vydanie

neodkladného opatrenia, najmä naliehavosť potreby jeho vydania, a zároveň sťažovateľka

namietala, že k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva došlo v súlade so zákonom. O odvolaní

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie

potvrdil. V odôvodnení krajský súd v podstatnom k odvolacím námietkam uvádza:

„16. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný

v 3. rade nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti platne a potom ako nadobudol

toto vlastnícke právo zriadil na tejto nehnuteľnosti záložné právo v prospech žalovaného

vo 4. rade zjavne s cieľom sťažiť žalobcovi postup v súdnom konaní, resp. s úmyslom

realizovať v budúcnosti jej predaj dobrovoľnou dražbou, v ktorej nadobudne nehnuteľnosť

iný subjekt, ktorý sa stane jej vlastníkom bez ohľadu na to, že súčasný nadobúdateľ

nehnuteľnosť nenadobudol platne. Keďže žalovaný v 3. rade nikdy platne nenadobudol

nehnuteľnosť, podľa názoru žalobcu, zapísané záložné právo vzniklo taktiež neplatne.

17. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že nárok je osvedčený vtedy,

ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia

sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci.

Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou

úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká

druhej strane sporu škoda, či iná ujma, pripadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisuje

zrejmé, že žalobca ako predávajúci a obchodná spoločnosť spoločnosť s ručením

obmedzeným ako kupujúci uzatvorili 26.11.1996 Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola

nehnuteľnosť. Následne kupujúci ako záložný dlžník uzatvoril s -

ako záložným veriteľom 27.05.1997 Záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky

záložného veriteľa, ktorá vznikla na základe Zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov

z 27.05.1997, pričom predmetom zálohu bola nehnuteľnosť. Záložný veriteľ postúpil

predmetnú pohľadávku na obchodnú spoločnosť

, ktorá ju postúpila 23.04.2018 na obchodnú

spoločnosť

a tá ju následne postúpila 08.02.2019 na žalovaného v 2. rade.

Kúpnou zmluvou z 22.03.2019 spísanou formou Notárskej zápisnice číslo N 519/2019,

Nz 9003/2019, NCRIs 9184/2019 uzavretou medzi žalobcom konajúcim prostredníctvom

žalovaného v 2. rade ako záložným veriteľom ako predávajúcim a žalovaným v 3. rade

ako kupujúcim, bola nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva žalovaného v 3. rade. Žalovaný

v 3. rade po tom ako nadobudol toto vlastnícke právo, zriadil záložné právo

na nehnuteľnosti v prospech žalovaného vo 4. rade.“

4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že neodkladné opatrenie bolo vydané

bez splnenia zákonných podmienok na jeho vydanie, najmä je toho názoru, že žalobca

neosvedčil naliehavosť potreby vydania neodkladného opatrenia, a namieta zaujatosť

zákonnej sudkyne okresného súdu pre pomer jej manžela k žalobcovi, keďže je konateľom

obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je žalobca – mesto Bardejov.

Sťažovateľka ďalej rozsiahlo argumentuje v prospech oprávnenia žalovaného v 2. rade

v pozícii záložného veriteľa previesť na sťažovateľku vlastnícke právo k spornej

nehnuteľnosti v mene žalobcu po novele .

5. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu,

aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„Právo Sťažovateľa podľa bolo uznesením

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesením

Okresného súdu Bardejov č. k. -210 zo dňa 6. mája 2019 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k.

-210 zo dňa 6. mája 2019 a vracia vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie

konanie.

Okresný súd Bardejov je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy tohto konania na účet

jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

12. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje

za potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať

a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný

súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

13. Z hľadiska predmetu konania je významné, že posudzovanie podmienok

na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142

). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

14. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) nemožno hodnotiť

ako porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

III.

Predbežné prerokovanie sťažnosti

III.A K napadnutému uzneseniu okresného súdu

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

16. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať

odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd

ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

III.B K napadnutému uzneseniu krajského súdu

17. V úvode ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej

právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení,

najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia. Pre ďalšie trvanie

vydaného neodkladného opatrenia bude určujúci výsledok konania vo veci samej.

18. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka najmä jeho arbitrárnosť, nesprávne

právne posúdenie splnenia zákonných predpokladov na jeho vydanie najmä v otázke

primeranosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Namieta tiež

nedostatok nestrannosti zákonnej sudkyne a poukazuje na zákonnosť postupu svojej právnej

predchodkyne pri prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

19. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu citované v bode 3 tohto uznesenia a nezistil takú skutočnosť,

ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone.

Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu

zodpovedá požiadavkám primeraného odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení,

ktoré má len dočasný charakter, je vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá

pre posúdenie veci podstatnými skutočnosťami. Keďže v konaní vo veci bude potrebné

posúdiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nepovažuje ústavný súd zákaz

nakladania s nehnuteľnosťou na obdobie do právoplatnosti skončenia meritórneho konania

za natoľko neprimeraný zásah do majetkových práv sťažovateľky, aby bolo možné

uvažovať o jeho ústavnej neakceptovateľnosti. Zároveň odôvodnenie napadnutého

uznesenia nevykazuje znaky sudcovskej svojvôle či arbitrárnosti. Ústavný súd nie je

oprávnený nahrádzať úvahu všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení

vo veci svojou vlastnou, a to zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu úpravy vzťahov

neodkladným opatrením a nezistenie neakceptovateľného procesného excesu vo veci.

Preto ústavný súd konštatuje, že nie je ústavne relevantný dôvod do napadnutého

rozhodnutia krajského súdu z jeho strany zasahovať, pretože jeho odôvodnenie

nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označeného základného práva sťažovateľky

po prijatí veci na ďalšie konanie. Sťažnosť sťažovateľky je preto potrebné ako zjavne

neopodstatnenú podľa odmietnuť.

20. K námietke zaujatosti zákonnej sudkyne na úrovni súdu prvej inštancie ústavný

súd dodáva, že sťažovateľka mala k dispozícii procesné oprávnenia túto námietku uplatniť

v konaní pred všeobecnými súdmi, čo podľa ústavnému súdu dostupných informácií

nevyužila. Na námietku, ktorá nebola uplatnená v rámci riadneho inštančného postupu

pred všeobecnými súdmi, ústavný súd v zásade neprihliada pre jej neprípustnosť. Zároveň

sa však žiada dodať, že aj vzhľadom na popísaný vzťah manžela sudkyne a žalobcu

v konaní nejde o pomer k prerokúvanej veci, sporovým stranám alebo ich zástupcom.

Ide o vzťah natoľko vzdialený od prejednávanej veci, že zo samotných sťažovateľkou

uvedených skutočností nemožno vyvodzovať ani objektívnu pochybnosť, že by sa zákonná

sudkyňa javila ako zaujatá (ani v rámci teórie „zdania nezaujatosti“).

21. Keďže bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími

návrhmi v nej obsiahnutými už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu