Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 208/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca), zo sudcu Ivana

Fiačana a sudcu Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46, čl. 46 ods. 2 a 3

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , prvej a druhej vety,

druhej vety a a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. -141 o náhrade trov konania

a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -152, ktorým bolo rozhodnuté

o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -141,

ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

4. decembra 2019 prostredníctvom elektronickej pošty doručené podanie

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, a 3 (ďalej len „“), základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

druhej vety a a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) bližšie nešpecifikovaným uznesením Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -141, ako aj postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Podanie sťažovateľa bolo 5. decembra 2019 doplnené prostredníctvom elektronickej pošty

o prílohu č. 1.

2. Následne 11. decembra 2019 bola ústavnému súdu doručená v listinnej podobe

ústavná sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , a 3 , základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , prvej a druhej vety,

druhej vety a a dohovoru uznesením krajského

súdu vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. -141 o náhrade trov konania

a uznesením krajského súdu č. k. -152, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -141, ako aj postupom

krajského súdu v napadnutom konaní.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že v napadnutom konaní, v ktorom

bol sťažovateľ jedným zo žalobcov, krajský súd rozhodol uznesením č. k. -141

vydaným vyšším súdnym úradníkom o náhrade trov konania. Proti označenému uzneseniu

krajského súdu podal sťažovateľ sťažnosť podľa a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), o ktorej rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -152, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol.

4. Sťažovateľ v dôvodoch ústavnej sťažnosti najmä uviedol:

„Konanie - sp. zn. - trvalo podľa môjho právnického názoru

neprimerane dlho a teda podľa môjho názoru išlo o prieťahy v súdnom konaní a rozpor

so zákonom e. g. s zákona . V predmetnom konaní podľa

môjho názoru bola strana sporu, žalobcovia resp. aj tzv. ďalší účastníci konania zbytočne

a neprimerane zaťažovaní. Napr. nezákonná výzva na zaplatenie súdneho poplatku,

na ktorú som musel písomne reagovať. Ohľadom môjho práva zastupovať mojich bratov

ako žalobcov a ohľadom ich nezákonného vylúčenia z konania som sa musel obrátiť

s podaním na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Musel som tiež písať podanie, že trvám

na nariadení ústneho pojednávania... Správny orgán prvého stupňa aj odvolací správny

orgán nezákonne vybrali z administratívneho spisu naše podanie - podanie účastníkov

konania, nevysporiadali sa s ním tak ako sa mali a nedoručili ho súdu napriek tomu,

že obom správnym orgánom bolo doručené. Nie je mi známe, že by Krajský súd v Bratislave

vyzval správne orgány na doplnenie chýbajúceho podania do súdneho spisu a to napriek

tomu, že žalobcovia na neho odkazovali. Pred konaním pojednávania vo veci som musel

ja iniciatívne doručiť súdu predmetné podanie napriek tomu, že túto povinnosť mal správny

orgán. V priebehu súdneho konania po niekoľkých rokoch nadobudli vlastnícke právo

k predmetnej nehnuteľnosti aj rodičia, stali sa ďalšími účastníkmi konania - žalobcami,

o čom som musel napísať a doručiť súdu podanie a tiež doručiť darovaciu zmluvu.

- Uznesenie správneho súdu - Krajského súdu v Bratislave č. -141, IČS:

1012200898 vydanému vyšším súdnym úradníkom... o náhrade trov konania, ktoré som

napadol sťažnosťou bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave označené ako zákonné

pričom aj týmto rozhodnutím súdu aj uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa môjho

názoru došlo k porušeniu mojich základných práv a slobôd aj k porušeniu základných práv

a slobôd ďalších žalobcov...

Správny súd podľa môjho názoru zamietnutím sťažnosti žalobcov proti uzneseniu

-141 a aj týmto uznesením odmietol vykonať spravodlivosť ohľadom nášho

rozsudkom priznaného zákonného nároku na náhradu trov konania a aj ohľadom nášho

ústavného práva - vlastníckeho práva v spomínanom zmysle a aj v zmysle podania, ktoré

som urobil spolu s ďalšími účastníkmi správneho konania a ktoré som doručil súdu napriek

tomu, že túto povinnosť mal správny orgán.

Na vyčíslenie trov konania som mal tri dni. Súčasťou právneho štátu je aj právna

istota. Správny súd rozhodoval podľa môjho názoru aj o mojom vyčíslení trov konania

neprimerane dlho, s prieťahmi.“

5. Sťažovateľ navrhol, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 133 ods. 2

zrušil rozhodnutie - uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. -141, IČS: 1012200898. ECLI:SK:KSBA;2019:1012200898.6 a uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č. -152, IČS: 1012200898,

ECLI;SK:KSBA:2019:1012200898.7... ktorými podľa môjho názoru boli porušené aj moje

základné práva a slobody aj ďalších účastníkov konania - spisová značka .

... aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona

o Ústavnom súde vrátil vec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie - teda

aby Krajský súd v Bratislave zrušil vyššie špecifikované rozhodnutie súdneho úradníka

o trovách konania, ak by ho nezrušil priamo Ústavný súd z dôvodu nezákonnosti

a protiústavnosti, a aby Krajský súd v Bratislave vyzval žalobcov na doručenie predmetných

príkazných zmlúv a najmä aby priznal náhradu trov konania tak ako som to vyčíslil, v sume,

ktorú som vyčíslil a v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý priznal

žalobcom resp. aj ďalším účastníkom konania na strane žalobcov stopercentnú [100%]

náhradu trov konania.

Domáham sa aj primeraného finančného zadosťučinenia...“

6. Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom, ktoré odôvodnil týmito skutočnosťami:

„Nebol som a ani nie som v inom pracovnoprávnom vzťahu ako v tom, o ktorého

neplatnosti skončenia sa aj v súčasnosti koná na Okresnom súde Bratislava III -

43Cpr/l/2011, IČS: 11111210574; žalobu som doručil dňa 31. 03. 2011 a celý čas konám

na súde osobne - sám za seba - bez zástupcu. Nevykonával som nikdy žiadnu podnikateľskú

činnosť resp. podnikanie. Odo dňa, kedy mi bola doručená predmetná výpoveď

som nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani žiadne príplatky k nej. Odo dňa, kedy mi bola

doručená predmetná výpoveď som nepožiadal o resp. nepoberal/nedostával ani peňažnú

dávku v nezamestnanosti a to napriek tomu, že som stále evidovaný na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako uchádzač o zamestnanie odo dňa 01. 02. 2011.“

7. Sťažovateľ súčasne navrhol „odpustenie pravdepodobného zmeškania lehoty

podľa v platnom znení a

, pretože som bol vylúčený z vyššie uvedeného úkonu, ktorý

mi patrí“.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v čl. I

až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

11. Podľa podanie sa ústavnému súdu podáva

písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

12. Podľa podanie podané v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu

dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované

podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní,

na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

13. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

14. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

16. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať

iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu

4. decembra 2019 prostredníctvom elektronickej pošty bolo doručené jednoduchou

mailovou správou bez autorizácie. V zmysle bolo toto

podanie potrebné dodatočne doručiť v lehote desiatich dní v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe s autorizáciou. Obsahovo pritom musí ísť o totožné podanie.

Sťažovateľ 11. decembra 2019 doručil ústavnému súdu v listinnej podobe svoju ústavnú

sťažnosť, ktorá však z hľadiska jej obsahu nie je totožná s podaním doručeným ústavnému

súdu 4. decembra 2019. Ústavný súd preto vychádzal z ústavnej sťažnosti sťažovateľa

doručenej ústavnému súdu 11. decembra 2019 a na podanie sťažovateľa doručené

4. decembra 2019 neprihliadol.

18. Predmetom ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. decembra 2019

je sťažovateľom namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa , a 3 , základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , prvej a druhej vety,

ods. 3 druhej vety a a dohovoru uznesením krajského súdu

vydaným vyšším súdnym úradníkom č. k. -141 o náhrade trov konania

a uznesením krajského súdu č. k. -152, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti

proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. -141, ako aj postupom

krajského súdu v napadnutom konaní.

19. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že o sťažnosti sťažovateľa

proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom č. k. -141 zo 6. februára

2019 krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. z 21. augusta 2019,

ktorým sťažnosť zamietol.

20. Pokiaľ teda ide o časť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

jeho označených základných práv a práv garantovaných dohovorom uznesením vyššieho

súdneho úradníka č. k. -141, nezakotvuje ústavný súd ako jediný

a výlučný orgán ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb.

V zmysle princípu subsidiarity formulovaného v (ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať namietané

uznesenie vyššieho súdneho úradníka, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv

sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť porušené, mal v rámci konania o sťažnosti

podľa a nasledujúcich krajský súd obsadený podľa

. Podanie sťažnosti sťažovateľ aj využil.

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

22. K časti ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa

a jeho práv zaručených dohovorom uznesením krajského súdu č. k. -152,

ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v .

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej

sťažnosti ako podanej oneskorene [ ]. V prípade

podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

).

23. Ústavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že označené uznesenie

krajského súdu č. k. -152 z 21. augusta 2019, ktorým sťažnosť sťažovateľa

zamietol, nadobudlo právoplatnosť 17. septembra 2019. Keďže ústavná sťažnosť

sťažovateľa namietajúca porušenie ním označených základných práv podľa čl. 46, čl. 46

ods. 2 a 3 , prvej a druhej vety, druhej vety a

ods. 1 a čl. 35 ods. 1 dohovoru bola doručená ústavnému súdu 11. decembra 2019,

je zjavné, že bola podaná oneskorene, teda po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej

lehoty (zákonná lehota v okolnostiach prípadu sťažovateľa uplynula 17. novembra 2019).

V tejto časti preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona

o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

24. Napokon je ústavná sťažnosť oneskorene podaná aj vo vzťahu k namietanému

porušeniu základného práva podľa postupom krajského súdu

v napadnutom konaní. Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 124 zákona

o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty

na včasnosť podania ústavnej sťažnosti (, ). Lehota na podanie

ústavnej sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci plynúť dňom,

keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“ krajského

súdu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Keďže napadnuté konanie bolo

právoplatne skončené 17. septembra 2019, ústavná sťažnosť doručená 11. decembra 2019

bola ústavnému súdu podaná zjavne už po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 zákona

o ústavnom súde. Z tohto dôvodu sa ústavný súd nemohol zaoberať opodstatnenosťou

námietok v nej uvedených.

25. V nadväznosti na uvedené ústavnému súdu pri predbežnom prerokovaní

nezostala iná možnosť, len odmietnuť ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2

písm. f) ako návrh podaný oneskorene i v časti namietajúcej

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom krajského súdu v žalovanom konaní.

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu

vyzývať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho návrhu na začatie konania

(nedostatočná formulácia sťažnostného petitu, nepripojenie fotokópií napadnutých

rozhodnutí, chýbajúce dôkazy odôvodňujúce ustanovenie právneho zástupcu) zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v ústavnej sťažnosti, jeho návrhom

na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom či požiadavkou

na odpustenie zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorú v zmysle už citovanej

judikatúry ústavného súdu nemožno odpustiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Martin Vernarský

predseda senátu