Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 221/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana

Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obce ,

, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou,

Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva na priaznivé životné

prostredie podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa Slovenskej

republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva na prístup k správnemu a súdnemu konaniu

umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej Republiky sp. zn. z 5. marca 2019 a jeho postupom v tomto

konaní a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obce o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého postupu, rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť obce , , (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na priaznivé životné

prostredie podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu podľa , základného práva na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prístup k správnemu a súdnemu

konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré

sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3

Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“),

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 5. marca 2019 a jeho postupom.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa podaním z 30. mája

2016 domáhala postavenia účastníka v správnom konaní vo veci predĺženia doby platnosti

a zmeny prieskumného územia „ – ropa a horľavý zemný plyn“.

3. Sťažovateľka bola rozhodnutím Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.

5020/2016-7.3, číslo záznamu 31046/2016 z 2. júna 2016 (ďalej len „rozhodnutie

ministerstva“) vylúčená zo správneho konania vo veci predĺženia doby platnosti a zmeny

prieskumného územia – ropa a horľavý zemný plyn“.

4. Proti rozhodnutiu o vylúčení zo správneho konania podala sťažovateľka rozklad,

o ktorom rozhodol minister Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

rozhodnutím č. 6422/2016-9.2 (14/16-rozkl.), záznam číslo 39044/2016 (6) z 13. júla 2016

(ďalej len „rozhodnutie ministra životného prostredia“) tak, že rozklad zamietol

a rozhodnutie ministerstva potvrdil.

5. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) domáhala preskúmania rozhodnutia ministra životného prostredia

v spojení s rozhodnutím ministerstva. Krajský súd uznesením č. k. -241

z 11. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie krajského súdu“) konanie o správnej žalobe zastavil

a v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval: „... dňa 30.04.2018 bol žalovanému

doručený návrh na zrušenie prieskumného územia v zmysle ust. § 23 ods. 3,

4, 5 a 9 o geologických prácach a to na žiadosť spoločnosti

, , . Žalovaný

rozhodnutím č. 6111/2018-5.3, číslo záznamu: 27406/2018 zo dňa 25.05.2018,

právoplatným dňa 18.06.2018 rozhodol o zrušení prieskumného územia –

ropa a horľavý zemný plyn, ktoré bolo primárnym pri rozhodovaní v administratívnom

konaní.

... zrušením prieskumného územia sa stane bezpredmetným aj rozhodovanie

o vylúčení žalobcu z účasti v konaní o predĺžení doby platnosti a zmene prieskumného

územia , čo má v tomto prípade za následok, že odpadol predmet konania,

lebo prieskumné územie – ropa a horľavý zemný plyn, ktoré bolo základom

napadnutého rozhodnutia zanikne a nebude existovať. Uvedená nová právna skutočnosť

zároveň privodzuje, že napadnuté rozhodnutie nemôže zakladať, meniť alebo inak zrušiť

oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorým môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb

priamo dotknuté.

Vzhľadom na vyššie uvedené, poukazujúc na novú právnu skutočnosť, ktorá vyvstala

v priebehu preskúmavacieho konania a to právoplatné rozhodnutie o zrušení prieskumného

územia, odpadol dôvod pokračovať v konaní. Preto súd konanie podľa

zastavil.“

6. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka kasačnú sťažnosť,

ktorú najvyšší súd uznesením sp. zn. z 5. marca 2019 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) zamietol. V odôvodnení okrem iného uviedol: „... tvrdenie žalobcu, týkajúce

sa údajného porušenia práva vyplývajúce mu z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, nemá

podľa kasačného súdu opodstatnenie, pretože žalobca ako zainteresovaná verejnosť

v zmysle podaním správnej žaloby využil právo na súdnu ochranu.

Rozhodnutím č. 32017/2016, 5020/2016-7.3 zo dňa 07.06.2016, právoplatným dňa

28.06.2016, bolo rozhodnuté o zmene (zmenšení) rozlohy prieskumného územia

Medzilaborce a predĺžená doba platnosti prieskumného územia, počas ktorej bolo možné

držiteľmi prieskumného územia využívať týmto administratívnym rozhodnutím zakotvené

práva, priznanie a následný výkon, ktorých sa žalobca účasťou v správnom konaní snažil

odvrátiť. Rozhodnutím č. 6111/2018-5.3, číslo záznamu: 27406/2018 zo dňa 25.05.2018,

právoplatným dňa 18.06.2018 bolo prieskumné územie zrušené, čím došlo

k odpadnutiu dôvodu pre pokračovanie akýchkoľvek správnych a súdnych konaní,

týkajúcich sa predmetného prieskumného územia. Najvyšší súd týmto pripomína potrebu

reálneho dopadu súdneho rozhodnutia nielen na procesné práva a povinnosti účastníkov

správneho konania a na jeho reálnu možnosť nielen privodiť vecne iné či výhodnejšie

postavenie, ale v danom prípade vôbec na reálnu možnosť konanie zopakovať.

... ak by aj súd v správnom súdnictve žalobcovi vyhovel, napadnuté administratívne

rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný by nemal inú

možnosť, len konanie zastaviť, pretože odpadol dôvod na vydanie rozhodnutia o účastníctve

žalobcu v konaní o zmene prieskumného územia, ktoré predtým právoplatne zaniklo.

...zrušenie rozhodnutia žalovaného v predmetnej veci by bolo v rozpore so zásadou

materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.“

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje:

„Právne posúdenie veci najvyšším súdom je nie len v rozpore s čl. 9 ods. 3

Aarhuského dohovoru a jeho výkladom poskytnutým Súdnym dvorom Európskej únie

v rozsudku vo veci C-240/09, ale aj s platnou právnou úpravou – Správnym súdnym

poriadkom, za účinnosti, ktorého o veci rozhodoval tak krajský, ako aj najvyšší súd,

a ktoré teda boli povinné aplikovať na vec ustanovenia .

... skutočnosť, že medzi právnou úpravou, podľa

a právnou úpravou podľa je zásadný rozdiel, pokiaľ

ide o spôsobilosť rozhodnutia správneho orgánu v oblasti životného prostredia, po uplynutí

platnosti rozhodnutia, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 28. 2. 2017...

... najvyšší súd zastaviac, resp. zamietnuc kasačnú sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu krajského súdu o zatavení konania o žalobe sťažovateľky nielen zásadným

spôsobom porušil práva sťažovateľky ako obce, súčasťou výkonu samosprávy, ktorej

je zabezpečovanie priaznivého životného prostredia obyvateľov obce, domáhať

sa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného prostredia, ale konal aj zasahujúc do práv

sťažovateľky na konanie pred súdom, zakotvených v ústave, a na spravodlivé súdne konanie

zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Záujem na ochrane životného prostredia nemôže zaniknúť uplynutím lehoty,

na ktorú bolo rozhodnutie napadnuté žalobou zainteresovanej verejnosti vydané. Záujem

na ochrane životného prostredia spočíva v tom, aby rozhodnutia porušujúce tento záujem

neboli vydávané a aby, ak sú vydané, boli podrobené preskúmaniu súdom. Naopak, výklad

poskytnutý najvyšším súdom v skutočnosti znamená, že zainteresovaná verejnosť nemá

možnosť účinne sa domáhať preskúmania rozhodnutí vydaných v oblasti životného

prostredia, a to bez ohľadu na to, že s uplynutím doby platnosti takéhoto rozhodnutia

skutočnosť, že bolo vydané v rozpore so záujmom na ochrane životného prostredia

nezanikla.

... postup správneho súdu, ktorý z druhovo identických dôvodov zastavil konanie

o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy v konaní o žalobe žalobcu,

, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn.

, ktorý bol následne potvrdený aj kasačným súdom, označil Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 13. 11. 2018

za porušenie práva na súdnu ochranu podľa ,

základné právo 2 na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

podľa , právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na prístup k správnemu a súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí

orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného

prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia.“

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález v znení:

„Právo sťažovateľky obce

- domáhať sa zákonným postupom svojho práva pred súdom Slovenskej republiky

zakotvené v článku 46 ods. 1 SR,

- na priaznivé životné prostredie podľa čl . 44 ods. 1 SR,

- domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

ukracujúceho ho na jeho právach zakotveného v ,

- napadnúť v správnom a súdnom konaní úkony a opomenutia orgánov verejnej moci,

ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3

Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd, bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 5. 3. 2019 a postupom, ktorý mu predchádzal, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky

zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 5. 3.

2019 a vracia vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy

tohto konania.“

9. Vec napadla ústavnému súdu 25. júna 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali

byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní

ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c)

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh

práce 2019“) bola vec sťažovateľky prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi

Vernarskému. Podľa čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce 2019 a čl. II bodu 3 a čl. X bodu 3

Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31.

decembra 2020 v znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci

príslušný senát ústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia

Ivan Fiačan a Peter Straka.

II.

Relevantná právna úprava

10. Podľa základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu

tvorí obec a vyšší územný celok.

11. Podľa a obec a vyšší územný celok sú samostatné územné

samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú

na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa a ods. 1 ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov

územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému

neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane

nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

16. Zákonom upravujúcim spôsob konania pred ústavným súdom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

, ktorým sa mení a dopĺňa Z .z.

o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa sťažnosť proti neústavnému

alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu

do veci územnej samosprávy podľa a (ďalej len „sťažnosť vo veciach územnej

samosprávy“) môže podať orgán územnej samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo

nezákonným rozhodnutím alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo

do veci územnej samosprávy.

20. Podľa na účely tohto zákona sa vecou

územnej samosprávy rozumie najmä právomoc a pôsobnosť obce a samosprávneho kraja,

ako aj princípy samosprávy.

21. Podľa každý má právo na priaznivé životné prostredie.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

24. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

25. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru... každá strana zabezpečí, ak sú splnené

podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali

prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov

a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore

s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

26. Podľa o obecnom

zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec

je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,

ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone

samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci

pri výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe

medzinárodnej zmluvy.

28. Podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone

samosprávy najmä utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce

obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie

zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú

činnosť, telesnú kultúru a šport.

29. Podľa o geologických prácach (geologický

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „geologický zákon“) konanie o určení

prieskumného územia a konanie o predĺžení platnosti prieskumného územia sa začína dňom

podania návrhu ministerstvu. Konanie o zmene prieskumného územia alebo o zrušení

prieskumného územia sa začína dňom podania návrhu držiteľa prieskumného

územia ministerstvu; toto konanie môže začať ministerstvo aj z vlastného podnetu,

ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody alebo v konaní o zmene

prieskumného územia alebo o zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych

nerastov z podnetu dotknutej obce alebo dotknutého samosprávneho kraja.

30. Podľa § 23 ods. 9 geologického zákona účastníkom konania o určení, zmene

alebo zrušení prieskumného územia je ten, kto návrh podal. Účastníkom konania o určení,

zmene alebo zrušení prieskumného územia na výskyt rádioaktívnych nerastov je aj dotknutá

obec a dotknutý samosprávny kraj a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej

toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

31. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľky je tvrdenie, že záujem na ochrane

životného prostredia nemôže zaniknúť uplynutím lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie vydané,

preto ani zrušenie prieskumného územia nie je dôvodom na zastavenie konania o správnej

žalobe sťažovateľky.

32. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svoj návrh na začatie konania

pred ústavným súdom označila ako sťažnosť podľa , pričom predmetný

článok cituje aj v texte návrhu. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ tiež na obsahovú

stránku odôvodnenia posudzovaného návrhu, ústavný súd vyhodnotil, že podanie

sťažovateľky je sťažnosťou podľa .

33. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa považuje

na účely správneho konania vo veci prieskumného územia, na účely správneho súdnictva

za zainteresovanú verejnosť, ktorá háji verejný záujem v oblasti životného prostredia.

34. Špecifikom prejednávanej veci je však skutočnosť, že účelová podstata účasti

zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch ovplyvňujúcich životné prostredie

tak, ako ju má na mysli Aarhuský dohovor, nadobúda v prípade obce vlastnú a jedinečnú

tvár. Transformuje sa do pozície obce ako subjektu združujúceho osoby majúce na jej území

trvalý pobyt a zároveň nositeľa zákonom zverených verejných úloh vyjadrujúcich povinnosť

starostlivosti o územie obce a o životné prostredie v obci. Obec je dokonca na ten účel

vybavená aj štátom decentralizovanou verejnou mocou, ktorú je povinná využívať

na dosahovanie naznačených cieľov (starostlivosť o územie a o obyvateľov). V poslednom

menovanom aspekte sa od „štandardnej“ zainteresovanej verejnosti, nedisponujúcej

mocenskými prerogatívami, bezpochyby líši.

35. Dôkazom konštatovaných hodnotení ústavného súdu je aj argumentácia

sťažovateľky, ktorú predniesla v opravných prostriedkoch pred podaním ústavnej sťažnosti.

Napríklad v rozklade proti rozhodnutiu ministerstva poukazovala (okrem iného) na § 1

ods. 1 a 2 a § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení, pričom argumentovala,

že „ak tento dohovor priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, mimovládnym

organizáciám podporujúcim ochranu životného prostredia, nemožno nájsť žiaden dôvod

so zreteľom na ciele a účel Aarhuského dohovoru, aby rovnaké práva ako týmto

mimovládnym organizáciám neprislúchali obci, ktorá združuje všetkých obyvateľov

s trvalým pobytom na jej území a ktorá je podľa SR základným samosprávnym

celkom. Navyše, obci je priamo zákonom uložená základná úloha, a to pri výkone

samosprávy zabezpečovať starostlivosť o potreby jej obyvateľov.

... z návrhu na predĺženie doby platnosti prieskumného územia... vyplýva,

že aj zmenšené prieskumné územie zasahuje do katastra obce ...“.

36. V správnej žalobe podanej krajskému súdu zasa sťažovateľka napadnutému

rozhodnutiu ministra životného prostredia okrem iného vytýkala: „V tejto súvislosti

neexistuje, a ani žalovaný to nevysvetlil, z akého dôvodu by mal byť charakter konania

o určení (predĺžení) prieskumného územia, posudzovaný inak vo vzťahu k orgánu ochrany

prírody a inak vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je osobou, ktorá je povinná zaujímať

sa o životné prostredie svojich obyvateľov.“

37. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že sťažovateľka pri podávaní žiadosti o účasť

v správnom konaní a následne pri podávaní opravných prostriedkov proti rozhodnutiam

orgánov štátnej správy a súdov nekonala ako právnická osoba súkromno-právnej povahy,

ale z pozície subjektu územnej samosprávy s cieľom chrániť výkon verejných úloh zverený

jej v § 1 ods. 2 a § 4 ods. 3 písm. h) zákona o obecnom zriadení, resp. dosiahnuť zrušenie

rozhodnutia, ktoré považovala za spôsobilé negatívne vplývať na kvalitu územia,

starostlivosť o ktoré jej ako jednotke územnej samosprávy zákon ukladá.

38. Napokon i v samotnej sťažnostnej argumentácii sťažovateľka naznačuje,

že súdnou mocou bolo zasiahnuté do veci územnej samosprávy („... najvyšší súd...

zásadným spôsobom porušil práva sťažovateľky ako obce, súčasťou výkonu samosprávy

ktorej je zabezpečovanie priaznivého životného prostredia obyvateľov obce, domáhať

sa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného prostredia, ale konal aj zasahujúc do práv

sťažovateľky na konanie pred súdom, zakotvených v ústave...“).

39. vo vzťahu k sťažnosti vo veciach územnej samosprávy

definuje v § 136 ods. 2 pojem vec územnej samosprávy exemplifikatívnym spôsobom, radí

sem najmä právomoc a pôsobnosť obce a samosprávneho kraja, princípy samosprávy. Veci

územnej samosprávy sú predmetom právnej úpravy obsiahnutej v štvrtej hlave ,

ako aj v osobitných zákonoch vymedzujúcich postavenie orgánov územnej samosprávy,

najmä v zákone o obecnom zriadení.

40. Ústavný súd podotýka, že v prejednávanej veci nejde zjavne o právomoc

ani o pôsobnosť obce. Participácia obce v správnom konaní vedenom orgánom štátnej

správy totiž nie je charakterizovaná mocensky (naopak, sťažovateľka usilovala o pozíciu

adresáta výkonu štátnej verejnej moci). Dôvody, pre ktoré sa sťažovateľka domáhala účasti

v konaní podľa geologického zákona (a následne proti svojmu vylúčeniu z tohto konania

brojila správnou žalobou), však odrážajú jeden z princípov samosprávy tak, ako ich má

na mysli . Ide o princíp teritoriálny (územný). Územie, na ktorom obec

ako jednotka územnej samosprávy realizuje decentralizovanú verejnú moc a v rámci výkonu

samosprávy plní ďalšie zákonom priznané verejné úlohy, je neoddeliteľným a pojmovým

znakom územnej samosprávy. Dokazuje to jej ústavný koncept podľa štvrtej hlavy

(označenie „Územná samospráva“) zvýrazňujúci postavenie obce ako územného

samosprávneho celku Slovenskej republiky združujúceho osoby, ktoré majú na jej území

trvalý pobyt (a ). Tento koncept je potom reflektovaný vo viacerých

ustanoveniach zákona o obecnom zriadení. Exaktne stanovené teritórium predstavuje

pre obec jednak limitovaný priestor pre uplatňovanie jej verejnej moci, no zároveň

je aj objektom jej starostlivosti pri plnení zákonom určených verejných úloh, čo zvýrazňuje

právne ukotvenie motivácie výkonu samosprávy podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom

zriadení.

41. Ochrany vo veciach územnej samosprávy (a teda aj princípov samosprávy)

sa však obec nemôže domáhať v konaní podľa . Pre dosiahnutie cieľa

sledovaného sťažovateľkou iniciovaním konania pred ústavným súdom zákonodarca

do právneho poriadku zakotvil odlišný prostriedok ústavno-súdnej ochrany ‒sťažnosť

vo veciach územnej samosprávy podľa a , ktorý orgánom územnej

samosprávny umožňuje brániť sa proti zásahu do vecí samosprávy.

42. Pokiaľ sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na nálezy ústavného súdu sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , k tomuto ústavný súd

uvádza, že sťažovateľom bolo vo všetkých týchto prípadoch občianske združenie,

u ktorého už na prvý pohľad niet pochýb, že nie je subjektom územnej samosprávy,

a preto v jeho prípade neprichádzala do úvahy iná forma návrhu na ústavno-súdnu ochranu,

než ústavnú sťažnosť podľa .

43. Návrh sťažovateľky na začatie konania pred ústavným súdom je koncipovaný

ako ústavná sťažnosť podľa . Aj pri zohľadnení povinnosti posudzovať

podanie podľa jeho obsahu ( ) nie je možné dospieť

k záveru, že sťažovateľkin návrh na začatie konania pred ústavným súdom

je tzv. komunálnou sťažnosťou podľa a ods. 1 .

44. Ústavný súd dopĺňa, že ak by aj na základe jeho s nedovolenosťou hraničiaceho

aktivistického prístupu (výzva) sťažovateľka spresnila, že svojím návrhom zamýšľala

vyvolať začatie konania podľa a , bolo by nevyhnutné takýto návrh odmietnuť

ako podaný zjavne neoprávnenou osobou, keďže komunálnu sťažnosť je legitimovaný

podať orgán územnej samosprávy (starosta obce, obecné zastupiteľstvo), nie subjekt

územnej samosprávy (obec).

45. Keďže sťažovateľka nevyužila správny, na jej vec dopadajúci prostriedok

ústavno-súdnej ochrany, ústavnému súdu nezostávalo iné, než jej ústavnú sťažnosť

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa .

46. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky vymedzených v petite sťažnosti (uloženie

zákazu pokračovať v porušovaní práv, zrušenie rozhodnutia najvyššieho súdu, priznanie

náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2020

Martin Vernarský predseda senátu