Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 299/2020
PDF · 429.19 KB
No categories available
I. ÚS 299/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca
spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti , ,
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, Trnava, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Krutek, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 4/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia, vymedzenie a priebeh napadnutého konania
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára
2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti
, , (ďalej len ,,sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu
Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 4/2018 (ďalej
aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).
1.1 Na tomto mieste ústavný súd len v krátkosti dáva do pozornosti, že sťažovateľka
v petite podanej ústavnej sťažnosti síce uvádza aj čl. 46 ods. 1 ústavy, avšak z obsahu
podania – ústavnej sťažnosti sťažovateľky jednoznačne vyplýva, že tento článok ústavy
priraďuje k čl. 48 ods. 2 ústavy a celú argumentáciu vzťahuje len na namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní
okresného súdu, teda na čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže v zmysle
§ 39 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len ,,zákon
o ústavnom súde“) ústavný súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, predmetom
prejednania veci ústavným súdom je posúdenie porušenia základného práva sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. Rvp 371/2019 bola v súlade
s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie
od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019
prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
a pridelená 7. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II
bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára
2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu
v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom
postavení žalovanej v 3. rade vo veci žaloby podanej na okresnom súde 18. januára 2018
žalobkyňou (ďalej len ,,žalobkyňa“) o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby. Ďalej sťažovateľka uviedla, že okresný súd ju 16. apríla 2018 vyzval,
aby sa do 15 dní vyjadrila k podanej žalobe, načo sťažovateľka okresnému súdu poskytla
vyjadrenie z 23. apríla 2018, okresnému súdu doručené 24. apríla 2018. Podľa tvrdenia
sťažovateľky ,,Okresný súd... neurčil termín pojednávania, nezaslal stranám sporu
akúkoľvek výzvu na doplnenie podania ani uznesením žalobu nezamietol... bezdôvodne
nekoná...“.
4. Zároveň z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 3. decembra 2018
adresovala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorá
bola zo strany predsedu okresného súdu v jeho odpovedi z 15. januára 2019 vyhodnotená
ako nedôvodná, keď v nej uviedol: ,,... V tejto fáze, keďže vo veci sú stále vykonávané úkony
tak, ako to určuje Civilný sporový poriadok, považujem zatiaľ konanie zákonného sudcu bez
prieťahov.“ Na záver tejto časti sťažovateľka uviedla, že do dňa podania ústavnej sťažnosti
nebolo vo veci rozhodnuté, nebolo ani nariadené pojednávanie a sťažovateľke nebola ani
zaslaná žiadna výzva na poskytnutie vyjadrenia.
5. Sťažovateľka namieta, že k porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nečinnosťou okresného súdu
v napadnutom konaní, keď okresný súd viac ako 13 mesiacov nenariadil termín
pojednávania. K tomu na záver uviedla: ,,Považujeme za dôležité uviesť, že vzhľadom
na podnikateľskú činnosť Sťažovateľa ide o závažný zásah do jeho práv súvisiacich
s výkonom jeho činnosti, nakoľko o neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností
v uvedenej právnej veci nebolo do dnešného dňa (rozumej do dňa podania ústavnej
sťažnosti sťažovateľkou, pozn.) rozhodnuté a s nehnuteľnosťami nemôže voľne disponovať
ako právoplatný vlastník nehnuteľností.“
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti , so sídlom
na spravodlivé prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní
vedenom pod sp. zn. 16C/4/2018 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/4/2018 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti , so sídlom
priznáva finančné zadosťučinenie v sume
300,- €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa
doručenia nálezu.
4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť spoločnosti
, so sídlom
trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € na účet ich právneho zástupcu do 2 mesiacov
odo dňa doručenia nálezu.“
7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti
od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, ako aj vyjadrenie
okresného súdu obsahujúce prehľad procesných úkonov okresného súdu v napadnutom
konaní.
8. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprO 725/2020 ústavnému súdu
doručenom 10. júna 2020 uviedol podstatné procesné úkony vykonané v napadnutom
konaní, ktoré sa zhodujú s obsahom zaslaného súdneho spisu okresného súdu, z čoho
vyplýva:
,,- Podanie žaloby dňa 18.01.2018
- Zaslanie žaloby na vyjadrenie, zaslané dňa 16.04.2018, žalovaní prevzali dňa
16.04.2018.
- Vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručené súdu dňa 24.04.2018.
- Vyjadrenie žalovaného v 2. rade doručené súdu dňa 26.04.2018.
- Vyjadrenie žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa 24.05.2018.
- (dodatočne sa žalovaným posielali ešte prílohy k žalobe dňa 11.05.2018),
- Výzva podľa § 167 ods. 3 CSP zaslaná dňa 31.05.2018 právnemu zástupcovi
žalobcu, prevzal dňa 04.06.2018.
- Opätovne bol vyzývaný právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaných + či trvá
na podanej žalobe dňa 27.08.2018, právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 31.08.2018.
- Urgenciu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty dňa 12.10.2018 právny
zástupca žalobcu prevzal dňa 26.10.2018.
- Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniam žalovaných podané dňa
26.10.2018.
- Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zaslané žalovaným na vedomie dňa
02.11.2018.
- Dňa 21.02.2019 právny zástupca žalobcu podal návrh na vydanie neodkladného
opatrenia.
- Okresný súd Prešov rozhodol o neodkladnom opatrení uznesením č. k. 16C/4/2018-
103 dňa 05.03.2019 (právoplatné 26.03.2019, vykonateľné 08.03.2019).
- Výzva podľa § 167 ods. 4 zaslaná dňa 09.04.2019 žalovanému v 3. rade, prevzal
dňa 11.04.2019.
- Pojednávanie dňa 07.05.2019.
- Vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručené súdu dňa 16.04.2019.
- Verejné vyhlásenie rozsudku stanovené na deň 06.06.2019.
- Rozsudok nebol vyhlásený kvôli bombe ohlásenej v budove súdu, nový termín
25.06.2019.
- Vyhlásený rozsudok č. k. 16C/4/2018-133 dňa 25.06.2019 (právny zástupca žalobcu
prevzal dňa 28.06.2019, žalovaný v 1. rade 26.06.2019, právny zástupca žalovaného
v 2. rade 02.07.2019, právny zástupca žalovaného v 3. rade 26.06.2019).
- Odvolanie žalobcu zo dňa 15.07.2019.
- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade
doručené súdu dňa 24.07.2019.
- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu od žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa
26.07.2019.
- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu od právneho zástupcu žalovaného v 2. rade
doručené súdu dňa 31.07.2019.
- Žalobcovi zaslané vyjadrenia žalovaných k odvolaniu dňa 06.08.2019, právny
zástupca žalobcu prevzal dňa 08.08.2019.
- Predkladacia správa Krajskému súdu v Prešove 20.08.2019.
- Verejné vyhlásenie rozsudku Krajského súdu v Prešove dňa 26.02.2020.
- Uznesením č. k. 23Co/98/2019-179 zo dňa 26.02.2020 (právoplatné 21.04.2020)
odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 16C/4/2018-133 zo dňa 25.06.2019
a vrátil vec na ďalšie konanie.
Vo veci bude po vrátení veci odvolacím súdom určený nový termín pojednávania.“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28
a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento
zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
,,Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. IV. ÚS 221/04,
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd tiež osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne (I. ÚS 367/2019).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu ňou označených
práv malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka
taktiež namietala, že okresný súd v napadnutom konaní od podania žaloby na okresnom
súde 18. januára 2018 do podania ústavnej sťažnosti 26. februára 2019, teda v období
trinástich mesiacov, nenariadil pojednávanie vo veci a ani nevydal rozhodnutie vo veci.
18. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným
prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu
verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú. Z judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 5/2020).
19. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,
ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu
možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania ústavnej
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej
neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,
resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi
okolnosťami prípadu (m. m. I. ÚS 188/2019).
20. Ústavný súd po preskúmaní súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie
okresného súdu, s poukazom na jednotlivé úkony okresného súdu v ňom vykonané,
ako vyplývajú tiež z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní
v bode 8 tohto rozhodnutia, musí konštatovať, že okresný súd vo veci v zásade konal
plynulo. Na tomto mieste dáva do pozornosti najmä tú skutočnosť, že od podania
žaloby žalobkyne na okresnom súde 18. januára 2018 až do vydania meritórneho
rozhodnutia – rozsudku okresného súdu pod č. k. 16 C 4/2018-133 z 25. júna 2019 (ďalej
len ,,rozsudok okresného súdu“) uplynulo necelých 18 mesiacov. Zároveň je vhodné
poznamenať, že k jeho vydaniu došlo do 4 mesiacov od podania ústavnej sťažnosti
sťažovateľkou.
21. Je potrebné tiež konštatovať, že ani po podaní odvolania žalobkyňou
z 15. júla 2019 nie je možné okresnému súdu vytknúť nečinnosť v postupe pri predkladaní
odvolania na druhoinštančný súd. Druhou stranou mince síce je, že rozsudok okresného
súdu bol druhoinštančným súdom zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie
konanie, čo iste neprispeje k celkovej dĺžke konania, avšak ani po zrušení rozsudku
uznesením z 26. februára 2020 nemožno zatiaľ vysloviť, že by vo veci dochádzalo
k neodôvodneným prieťahom.
22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Ústavný súd si uvedomuje, že zásadná
právna istota sa dostaví až po vydaní právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci,
no v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom
konaní je ešte v zásade možné považovať za neodporujúci základnému právu sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nedosahuje nedostatky ústavnoprávneho
významu.
23. S poukazom na uvedené, ako aj okolnosti danej veci a jej súčasný stav
neprichádza zatiaľ do úvahy, aby ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou, ako aj judikatúrou ESĽP mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní
po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie
základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
24. Uvedený záver samozrejme nebráni sťažovateľke, aby v prípade,
ak by v nasledujúcom priebehu napadnutého konania bola toho názoru, že v napadnutom
konaní okresný súd nebude postupovať riadne a plynule, využila svoje právo
a opätovne podala ústavnú sťažnosť vo veci prieťahov v napadnutom konaní okresného
súdu.
25. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu