Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 299/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti , ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová, Hlavná 11, Trnava, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Krutek, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia, vymedzenie a priebeh napadnutého konania

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti

, , (ďalej len ,,sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“), ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu

Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj ,,napadnuté konanie okresného súdu“).

1.1 Na tomto mieste ústavný súd len v krátkosti dáva do pozornosti, že sťažovateľka

v petite podanej ústavnej sťažnosti síce uvádza aj , avšak z obsahu

podania – ústavnej sťažnosti sťažovateľky jednoznačne vyplýva, že tento článok

priraďuje k a celú argumentáciu vzťahuje len na namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

okresného súdu, teda na , resp. dohovoru. Keďže v zmysle

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len ,,zákon

o ústavnom súde“) ústavný súd každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu, predmetom

prejednania veci ústavným súdom je posúdenie porušenia základného práva sťažovateľky

podľa .

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky vedená pod sp. zn. bola v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

a pridelená 7. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II

bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára

2020 do 31. decembra 2020 bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v procesnom

postavení žalovanej v 3. rade vo veci žaloby podanej na okresnom súde 18. januára 2018

žalobkyňou (ďalej len ,,žalobkyňa“) o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby. Ďalej sťažovateľka uviedla, že okresný súd ju 16. apríla 2018 vyzval,

aby sa do 15 dní vyjadrila k podanej žalobe, načo sťažovateľka okresnému súdu poskytla

vyjadrenie z 23. apríla 2018, okresnému súdu doručené 24. apríla 2018. Podľa tvrdenia

sťažovateľky ,,Okresný súd... neurčil termín pojednávania, nezaslal stranám sporu

akúkoľvek výzvu na doplnenie podania ani uznesením žalobu nezamietol... bezdôvodne

nekoná...“.

4. Zároveň z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 3. decembra 2018

adresovala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní, ktorá

bola zo strany predsedu okresného súdu v jeho odpovedi z 15. januára 2019 vyhodnotená

ako nedôvodná, keď v nej uviedol: ,,... V tejto fáze, keďže vo veci sú stále vykonávané úkony

tak, ako to určuje , považujem zatiaľ konanie zákonného sudcu bez

prieťahov.“ Na záver tejto časti sťažovateľka uviedla, že do dňa podania ústavnej sťažnosti

nebolo vo veci rozhodnuté, nebolo ani nariadené pojednávanie a sťažovateľke nebola ani

zaslaná žiadna výzva na poskytnutie vyjadrenia.

5. Sťažovateľka namieta, že k porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo nečinnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní, keď okresný súd viac ako 13 mesiacov nenariadil termín

pojednávania. K tomu na záver uviedla: ,,Považujeme za dôležité uviesť, že vzhľadom

na podnikateľskú činnosť Sťažovateľa ide o závažný zásah do jeho práv súvisiacich

s výkonom jeho činnosti, nakoľko o neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľností

v uvedenej právnej veci nebolo do dnešného dňa (rozumej do dňa podania ústavnej

sťažnosti sťažovateľkou, pozn.) rozhodnuté a s nehnuteľnosťami nemôže voľne disponovať

ako právoplatný vlastník nehnuteľností.“

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti , so sídlom

na spravodlivé prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti , so sídlom

priznáva finančné zadosťučinenie v sume

300,- €, ktoré je Okresný súd Prešov povinný jej zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa

doručenia nálezu.

4. Okresný súd Prešov je povinný uhradiť spoločnosti

, so sídlom

trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € na účet ich právneho zástupcu do 2 mesiacov

odo dňa doručenia nálezu.“

7. Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

od okresného súdu vyžiadal súdny spis týkajúci sa napadnutého konania, ako aj vyjadrenie

okresného súdu obsahujúce prehľad procesných úkonov okresného súdu v napadnutom

konaní.

8. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. ústavnému súdu

doručenom 10. júna 2020 uviedol podstatné procesné úkony vykonané v napadnutom

konaní, ktoré sa zhodujú s obsahom zaslaného súdneho spisu okresného súdu, z čoho

vyplýva:

,,- Podanie žaloby dňa 18.01.2018

- Zaslanie žaloby na vyjadrenie, zaslané dňa 16.04.2018, žalovaní prevzali dňa

16.04.2018.

- Vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručené súdu dňa 24.04.2018.

- Vyjadrenie žalovaného v 2. rade doručené súdu dňa 26.04.2018.

- Vyjadrenie žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa 24.05.2018.

- (dodatočne sa žalovaným posielali ešte prílohy k žalobe dňa 11.05.2018),

- Výzva podľa zaslaná dňa 31.05.2018 právnemu zástupcovi

žalobcu, prevzal dňa 04.06.2018.

- Opätovne bol vyzývaný právny zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaných + či trvá

na podanej žalobe dňa 27.08.2018, právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 31.08.2018.

- Urgenciu pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty dňa 12.10.2018 právny

zástupca žalobcu prevzal dňa 26.10.2018.

- Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniam žalovaných podané dňa

26.10.2018.

- Vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zaslané žalovaným na vedomie dňa

02.11.2018.

- Dňa 21.02.2019 právny zástupca žalobcu podal návrh na vydanie neodkladného

opatrenia.

- Okresný súd Prešov rozhodol o neodkladnom opatrení uznesením č. k. 16C/4/2018-

103 dňa 05.03.2019 (právoplatné 26.03.2019, vykonateľné 08.03.2019).

- Výzva podľa § 167 ods. 4 zaslaná dňa 09.04.2019 žalovanému v 3. rade, prevzal

dňa 11.04.2019.

- Pojednávanie dňa 07.05.2019.

- Vyjadrenie žalovaného v 3. rade doručené súdu dňa 16.04.2019.

- Verejné vyhlásenie rozsudku stanovené na deň 06.06.2019.

- Rozsudok nebol vyhlásený kvôli bombe ohlásenej v budove súdu, nový termín

25.06.2019.

- Vyhlásený rozsudok č. k. -133 dňa 25.06.2019 (právny zástupca žalobcu

prevzal dňa 28.06.2019, žalovaný v 1. rade 26.06.2019, právny zástupca žalovaného

v 2. rade 02.07.2019, právny zástupca žalovaného v 3. rade 26.06.2019).

- Odvolanie žalobcu zo dňa 15.07.2019.

- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu právnemu zástupcovi žalovaného v 3. rade

doručené súdu dňa 24.07.2019.

- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu od žalovaného v 1. rade doručené súdu dňa

26.07.2019.

- Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu od právneho zástupcu žalovaného v 2. rade

doručené súdu dňa 31.07.2019.

- Žalobcovi zaslané vyjadrenia žalovaných k odvolaniu dňa 06.08.2019, právny

zástupca žalobcu prevzal dňa 08.08.2019.

- Predkladacia správa Krajskému súdu v Prešove 20.08.2019.

- Verejné vyhlásenie rozsudku Krajského súdu v Prešove dňa 26.02.2020.

- Uznesením č. k. -179 zo dňa 26.02.2020 (právoplatné 21.04.2020)

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -133 zo dňa 25.06.2019

a vrátil vec na ďalšie konanie.

Vo veci bude po vrátení veci odvolacím súdom určený nový termín pojednávania.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

,,Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (napr. ,

).

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

16. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd tiež osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v namietanom porušení

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní. K porušeniu ňou označených

práv malo dôjsť v dôsledku nečinnosti okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľka

taktiež namietala, že okresný súd v napadnutom konaní od podania žaloby na okresnom

súde 18. januára 2018 do podania ústavnej sťažnosti 26. februára 2019, teda v období

trinástich mesiacov, nenariadil pojednávanie vo veci a ani nevydal rozhodnutie vo veci.

18. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným

prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci (súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú. Z judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

().

19. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú,

ak celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu

možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

, resp. ak argumenty v ústavnej sťažnosti nepreukázali v čase podania ústavnej

sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej

neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. ).

20. Ústavný súd po preskúmaní súdneho spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie

okresného súdu, s poukazom na jednotlivé úkony okresného súdu v ňom vykonané,

ako vyplývajú tiež z uvedeného prehľadu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní

v bode 8 tohto rozhodnutia, musí konštatovať, že okresný súd vo veci v zásade konal

plynulo. Na tomto mieste dáva do pozornosti najmä tú skutočnosť, že od podania

žaloby žalobkyne na okresnom súde 18. januára 2018 až do vydania meritórneho

rozhodnutia – rozsudku okresného súdu pod č. k. -133 z 25. júna 2019 (ďalej

len ,,rozsudok okresného súdu“) uplynulo necelých 18 mesiacov. Zároveň je vhodné

poznamenať, že k jeho vydaniu došlo do 4 mesiacov od podania ústavnej sťažnosti

sťažovateľkou.

21. Je potrebné tiež konštatovať, že ani po podaní odvolania žalobkyňou

z 15. júla 2019 nie je možné okresnému súdu vytknúť nečinnosť v postupe pri predkladaní

odvolania na druhoinštančný súd. Druhou stranou mince síce je, že rozsudok okresného

súdu bol druhoinštančným súdom zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie

konanie, čo iste neprispeje k celkovej dĺžke konania, avšak ani po zrušení rozsudku

uznesením z 26. februára 2020 nemožno zatiaľ vysloviť, že by vo veci dochádzalo

k neodôvodneným prieťahom.

22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Ústavný súd si uvedomuje, že zásadná

právna istota sa dostaví až po vydaní právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci,

no v okolnostiach danej veci dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom

konaní je ešte v zásade možné považovať za neodporujúci základnému právu sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nedosahuje nedostatky ústavnoprávneho

významu.

23. S poukazom na uvedené, ako aj okolnosti danej veci a jej súčasný stav

neprichádza zatiaľ do úvahy, aby ústavný súd v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou, ako aj judikatúrou ESĽP mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní

po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie

základného práva sťažovateľky zaručeného v a práva zaručeného v

ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

24. Uvedený záver samozrejme nebráni sťažovateľke, aby v prípade,

ak by v nasledujúcom priebehu napadnutého konania bola toho názoru, že v napadnutom

konaní okresný súd nebude postupovať riadne a plynule, využila svoje právo

a opätovne podala ústavnú sťažnosť vo veci prieťahov v napadnutom konaní okresného

súdu.

25. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu