Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 297/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, ktorou

namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , a 3, Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd súhlasom riaditeľa národnej jednotky finančnej polície, národnej

kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru na žiadosti o vykonanie finančného

preverovania vo veci ČVS: PPZ-533/NKA-PZ-ST-2018 z 19. augusta 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a skutkový stav

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 3, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) súhlasom riaditeľa národnej

jednotky finančnej polície, národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru

(ďalej aj „národná jednotka finančnej polície“ alebo „riaditeľ národnej jednotky finančnej

polície“) na žiadosti o vykonanie finančného preverovania vo veci ČVS: PPZ 533/NKA-PZ-

ST-2018 z 19. augusta 2019 (ďalej aj „súhlas s vykonaním finančného preverovania“ alebo

„pripojená listina“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na začiatku mesiaca marec

sťažovateľke jej sestra odovzdala kópiu súhlasu riaditeľa národnej jednotky finančnej

polície s vykonaním finančného preverovania, podľa ktorej mala byť jednou z takto

preverovaných osôb aj sama sťažovateľka, ktorá v nej bola označená menom, rodným

priezviskom a rodným číslom. Žiadosť o vykonanie finančného preverovania bola vydaná

v trestnej veci obvineného a spol. Sťažovateľka k svojej ústavnej

sťažnosti pripojila listinu „Žiadosť o vykonanie finančného preverovania-zaslanie“.

Z pripojenej listiny vyplýva, že národná protizločinecká jednotka, národná kriminálna

agentúra, Prezídium Policajného zboru, expozitúra Stred požiadala národnú jednotku

finančnej polície o preverenie pripojeného zoznamu osôb (medzi ktorými bola

aj sťažovateľka, pozn.). Na konci pripojenej listiny je podpisová doložka, podľa ktorej

nie je zrejmé, či riaditeľ národnej jednotky finančnej polície súhlas udelil alebo neudelil.

2.1 Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, že pripojená listina

je pre absenciu špecifikácie skutkových a právnych okolností, na základe ktorých

je potrebné vykonať jej finančné preverovanie, absolútne nepreskúmateľná. Z obsahu

pripojenej listiny podľa sťažovateľky nevyplývajú nielen dôvody, pre ktoré má byť

podrobená zásahu do jej súkromia, ale ani dôvody, prečo sa na nej nachádzajú jej osobné

údaje (jej rodné priezvisko a rodné číslo), a napokon neobsahuje ani žiadne poučenie

o možnosti využitia opravných prostriedkov v záujme ochrany ňou v ústavnej sťažnosti

namietaných práv.

2.2 V argumentácii sťažovateľka zdôraznila, že nemá procesné postavenie strany

v uvedenom trestnom konaní a ani žiadny iný vzťah k skutkovým okolnostiam, ktoré

sú uvedené v pripojenej listine.

2.3 Bezdôvodné sprístupňovanie osobných údajov vo forme rodného čísla a rodného

priezviska vo vyšetrovacom spise je podľa nej porušením jej práv podľa čl. 22 ods. 1

, a 3 listiny a a 2 dohovoru.

2.4 Sťažovateľka ďalej zdôraznila, že jej majetkové pomery sú súčasťou jej

súkromia, a preto zhromažďovanie informácií o jej majetku bez zákonného dôvodu podľa

nej predstavuje porušenie jej práv podľa a 3 , a 3 listiny

a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru. Sťažovateľka napokon uviedla, že ňou pripojená listina

neobsahuje žiadne dôkazy o jej protiprávnom konaní.

2.5 Rozhodnutie orgánu verejnej moci, na podklade ktorého sa zasahuje do práva

na súkromie, musí byť podľa sťažovateľky riadne odôvodnené, a preto spôsob,

akým bol nariadený a realizovaný zásah do jej súkromia, považuje za porušenie

jej základných práv priznaných , listiny, ako aj práva

podľa čl. 13 dohovoru.

3. Postup riaditeľa národnej jednotky finančnej polície v tejto veci považuje

sťažovateľka v právnom štáte za neprijateľný, majúci za následok stratu jej dôvery

v zákonnú a objektívnu činnosť orgánov verejnej moci. Sťažovateľka v tejto súvislosti

poukázala na to, že pripojená listina sa mala nachádzať vo vyšetrovacom spise, ku ktorému

majú prístup aj iné osoby, ktoré nie sú viazané povinnosťou mlčanlivosti (napr. obvinený).

Z týchto dôvodov s poukazom na okolnosti prípadu a skutočnosť, že do neoprávneného

zásahu do sťažovateľkou označených práv už došlo, sa táto domáha aj priznania finančného

zadosťučinenia vo výške 15 000 €.

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol:

„1. Základné práva podľa

Slovenskej republiky priznané , , ods. 3

, , ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

Slovenskej republiky čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 13 Dobovom

o ochrane ľudských práv a základných slobôd súhlasom riaditeľa Národnej jednotky

finančnej polície, Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného zboru na žiadosti

o vykonanie finančného preverovania z 19. 08. 2019 vo veci ČVS: PPZ-533/NKA-PZ-ST-

2018 porušené boli.

2. Súhlasom riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície. Národnej kriminálnej

agentúry, Prezídia Policajného zboru na žiadosti o vykonanie finančného preverovania

z 19. 08. 2019 vo veci ČVS: PPZ-533/NKA-PZ-ST-2018 sa zrušuje.

3. Odporca uvedením osobných údajov vo vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-533/NKA-

PZ-ST-2018 v rozsahu rodného čísla a rodného priezviska a ich založením

do vyšetrovacieho spisu porušil základné práva

priznané , , ods. 3 Listiny základných

práv a slobôd a čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Odporca je povinný vylúčiť z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-533/NKA-PZ-ST-

2018 a všetkých jeho kópií a zničiť osobné údaje

v rozsahu rodného čísla a rodného priezviska, ktoré je uvedené na súhlase riaditeľa

Národnej jednotky finančnej polície, Národnej kriminálnej agentúry, Prezídia Policajného

zboru na žiadosti o vykonanie finančného preverovania z 19. 08. 2019 vo veci ČVS: PPZ -

533/NKA-PZ-ST-2018 v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.

5. priznáva finančné zadosťučinenie 15.000,-

Eur (slovom pätnásť tisíc eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti nálezu. Ak odporca priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľke

nezaplatí v ustanovenej lehote zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5% za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

6. Odporca je povinný v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy

konania na účet právnej zástupkyne JUDr. Tatiany

Polkovej vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., IBAN SK7509000000000076551538.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

8.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života (ods. 2). Každý má právo na ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o svojej osobe (ods. 3).

9.1 Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

9.2 Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 10 listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života (ods. 2). Každý má právo na ochranu

pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov

o svojej osobe (ods. 3).

10.1 Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

11. Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie (ods. 1). Štátny orgán nemôže do výkonu

tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2).

11.1 Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

III.

Ústavnoprávne východiská a posúdenie veci ústavným súdom

12. Podstatou námietok sťažovateľky bolo jej tvrdenie, že národná jednotka finančnej

polície porušila ňou označené práva tým, že

- vydala svojvoľné a nepreskúmateľné rozhodnutie – súhlas s vykonaním finančného

preverovania, na základe ktorého podľa nej bezdôvodne zhromaždila údaje

o jej majetkových pomeroch, ako aj

- neoprávnene sprístupnila jej rodné číslo a rodné priezvisko vo vyšetrovacom spise,

v trestnom konaní v rámci ktorého nemá procesné postavenie strany a ani žiadny iný vzťah

k skutkovým okolnostiam.

13. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.

ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

15. Vo vzťahu k námietke sťažovateľky (týkajúcej sa údajného nezákonného

preverovania jej majetku, na základe ktorého malo dôjsť k bezdôvodnému zhromažďovaniu

informácií o majetkových pomeroch) ústavný súd konštatuje, že z pripojenej listiny

nie je možné vyvodiť, či k majetkovému preverovaniu sťažovateľky naozaj došlo alebo nie.

K námietke údajného nezákonného preverovania majetku sťažovateľky ústavný súd

považuje za potrebné poukázať na § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon

č. “) upravujúci prostriedky operatívno-pátracej činnosti slúžiacej popri inom

aj účelu predchádzania, zamedzovania a zisťovania páchateľov trestnej činnosti (§38a

), zo znenia ktorého je zrejmé, že preverovanie majetku patrí

medzi legálne a legitímne prostriedky vybraných služieb policajného zboru, ktoré

je príslušná služba oprávnená použiť aj pri odhaľovaní úmyselných trestných činov

a ich páchateľov ( ). Prípadný zásah v podobe získavania

a zhromažďovania príslušných údajov o dotknutej osobe je logicky spravidla vykonávaný

utajene, bez vedomosti dotknutej osoby, a jej okolia, a predstavuje prostriedok nepochybne

spôsobilý zasiahnuť do garantovaných práv dotknutých osôb.

15.1 V prípade sťažovateľky však je podľa ústavného súdu potrebné zdôrazniť,

že pripojená listina neobsahuje žiadne informácie o majetkových pomeroch sťažovateľky

a z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sama sťažovateľka si nie je vedomá toho,

či preverenie jej majetkových pomerov zo strany národnej jednotky finančnej polície bolo

uskutočnené.

15.2 Sťažovateľka ďalej namietala, že pripojená listina (v prípade, ak je autentická,

pozn.) je nepreskúmateľné a svojvoľné rozhodnutie riaditeľa národnej jednotky finančnej

polície porušujúce ňou označené práva, v ktorom podľa nej absentujú základné náležitosti

rozhodnutia (riadne odôvodnenie obsahujúce dôvody zásahu proti nej, poučenie o opravnom

prostriedku). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že z obsahu sťažovateľkou

predloženej pripojenej listiny je zjavné, že riaditeľ národnej jednotky finančnej polície

v uvedenej veci mal odsúhlasovať realizáciu operatívno-pátracej činnosti policajných

služieb pri zisťovaní páchateľov trestnej činnosti, v ktorej si jednotlivé zložky policajných

služieb interne poskytujú súčinnosť. Z uvedeného potom vyplýva, že pripojená listina

(v prípade, ak je autentická, pozn.) nemôže byť považovaná za rozhodnutie orgánu verejnej

správy adresované sťažovateľke, a preto nemusí obsahovať náležitosti rozhodnutia, ktorým

sú dotknutým osobám priznávané práva, resp. ukladané povinnosti orgánmi verejnej správy

v rámci im zákonom zverených právomoci. Uvedenú námietku sťažovateľky je preto podľa

názoru ústavného súdu možné taktiež považovať za právne irelevantnú vo vzťahu k ňou

v ústavnej sťažnosti označeným právam.

15.3 Napokon ústavný súd považuje za potrebné poukázať i na to, že nedisponuje

právomocou, na základe ktorej by bol sám oprávnený prešetrovať jednotlivé pochybenia

pri nakladaní s osobnými údajmi, resp. neoprávnené zhromažďovanie osobných údajov.

Predmetom prieskumu pred ústavným súdom s poukazom na sťažovateľkou v ústavnej

sťažnosti označené práva môže byť preto len právoplatné rozhodnutie príslušných štátnych

orgánov, ktorým bola zákonom takáto právomoc na prešetrovanie neoprávneného

nakladania s osobnými údajmi zverená.

16. Sťažovateľka ďalej namietala bezdôvodné sprístupnenie jej osobných údajov

vo forme rodného čísla a rodného priezviska vo vyšetrovacom spise, do ktorého

majú prístup aj osoby neviazané povinnosťou mlčanlivosti. V ústavnej sťažnosti uviedla,

že sa o namietaných skutočnostiach dozvedela od svojej sestry začiatkom mesiaca marec

2020, ktorá ale vo svojej ústavnej sťažnosti súvisiacej s touto vecou vedenou pred ústavným

súdom pod sp. zn. neuviedla presne, od koho sa o namietaných

skutočnostiach dozvedela. Sťažovateľka rovnako ako jej sestra taktiež neuviedla, či v danej

veci na účel ochrany svojich práv využila iné účinné prostriedky nápravy, keďže dozor nad

dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je v zmysle

zverený príslušnému prokurátorovi. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva iba skutočnosť,

že po tom, čo sa do jej dispozičnej sféry dostala pripojená listina, ihneď sa obrátila

na ústavný súd.

16.1 Sťažovateľkou k ústavnej sťažnosti priložená pripojená listina je iba

neautorizovaná fotokópia komunikácie v rámci národnej kriminálnej agentúry, Prezídia

Policajného zboru bez akéhokoľvek kontextu, v akom mala byť táto listina vyhotovená,

resp. jediným kontextom sú prezumpcie samotnej sťažovateľky. Ďalej ústavný súd podotýka

(v prípade, ak by bola pripojená listina autentická, pozn.), že z obsahu pripojenej listiny

je zrejmé, že bola vyhotovená s cieľom plnenia úloh na účely trestného konania,

ktorý predstavuje legitímny zákonný dôvod poskytnutý v súlade so zákonom o ochrane

osobných údajov Policajnému zboru na spracovanie osobných údajov. Ústavný súd nad

rámec uvedeného považuje za potrebné taktiež poznamenať, že aj v prípade,

ak by k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi sťažovateľky v tomto prípade naozaj

došlo, išlo by len o jednotlivý izolovaný exces, ktorý nie je možné považovať za otázku

ústavnoprávneho významu vo vzťahu k základnému právu na súkromie.

16.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že medzi samotnou pripojenou

listinou a sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti označenými právami nezistil existenciu

príčinnej súvislosti, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia sťažovateľkou označených

práv.

16.3 Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

17. Vzhľadom na dôvody uvedené v bode 15 a 16 ústavný súd sťažnosť sťažovateľky

odmietol, a preto sa už ani ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite ústavnej

sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu