Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 310/2020
PDF · 154.72 KB
No categories available
II. ÚS 310/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Tdo 69/2019 z 31. marca 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2020
doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Tdo 69/2019
z 31. marca 2020.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného
súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 109/2014 z 26. októbra 2017 uznaný
vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), z pokračujúceho
zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Trestného zákona a zo zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 80 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 To 1/2018 z 25. apríla
2018 tak, že ho zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd
napadnutým uznesením sp. zn. 4 Tdo 69/2019 z 31. marca 2020 rozhodol tak, že ho
odmietol.
3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „v konaní pred dovolacím súdom,
rovnako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, došlo k porušeniu
mojich ústavných práv uvedených v čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru, a preto podávam túto ústavnú sťažnosť. Celé trestné konanie je možné
vyhodnotiť ako nespravodlivé, pretože mi bol odopretý účinný prostriedok nápravy.“.
4. Následne sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje argumentáciu uvedenú
v dovolaní proti predmetnému rozsudku krajského súdu, v zmysle ktorej podal dovolanie
proti predmetnému rozsudku krajského súdu z dôvodu, že zásadným spôsobom bolo
porušené jeho právo na obhajobu, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu je
založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,
že „boli porušené moje základné práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2020,
sp. zn. 4 Tdo 69/2019 a aby uvedené rozhodnutie, ako aj rozsudky okresného a krajského
súdu zrušil.“.
II.
Relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 131 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127
ústavy v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo
právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľ musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, ak ods. 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
14. Podľa § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania
podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť
pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa
musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom.
15. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí
okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne
skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho
základných práv a slobôd.
16. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí
pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým
malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
Sťažovateľom označené referenčné právne normy
17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
18. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
20. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom
boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,
aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať
ako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
22. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv
podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru
uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Tdo 69/2019 z 31. marca 2020.
23. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
24. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
25. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované
argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu nesplnenia zákonom
ustanovených náležitostí.
26. Ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne definované
právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných
náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie
konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené
27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti
sťažovateľa absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, resp. odôvodnenie, v čom konkrétne
by malo podľa názoru sťažovateľa porušenie jeho označených práv spočívať, keďže
v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu
najvyššieho súdu len bez ďalšieho uvádza, že „v konaní pred dovolacím súdom, rovnako aj
v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, došlo k porušeniu mojich
ústavných práv uvedených v čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 a čl. 13
Dohovoru, a preto podávam túto ústavnú sťažnosť. Celé trestné konanie je možné
vyhodnotiť ako nespravodlivé, pretože mi bol odopretý účinný prostriedok nápravy.“.
28. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavná sťažnosť sťažovateľa
nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným
požiadavkám, keďže neobsahuje relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne
skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123 ods. 1
písm. d) zákona o ústavnom súde].
29. Sťažovateľ taktiež k ústavnej sťažnosti nepripojil ani kópiu právoplatného
rozhodnutia – ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Tdo 69/2019 z 31. marca 2020, ktorým podľa jeho názoru malo dôjsť k porušeniu
označených práv (požiadavka plynúca z § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
30. Sťažovateľ nepreukázal ani splnenie zákonnej podmienky byť v konaní
pred ústavným súdom zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde)
a pripojiť k ústavnej sťažnosti príslušné plnomocenstvo (požiadavka plynúca z § 43 ods. 3
V tejto súvislosti ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovateľ ústavný súd
ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V zmysle
§ 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde pritom ústavný súd môže ustanoviť sťažovateľovi
právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom len v prípade, ak o to sťažovateľ
ústavný súd požiada, pričom ústavný súd takejto žiadosti vyhovie v prípade súčasného
splnenia podmienok vyplývajúcich z § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde,
t. j. 1) ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa
a 2) ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len
formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa aj esenciálnej obsahovej náležitosti
ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia
ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku
ústavnej sťažnosti (m. m. II. ÚS 102/2019).
32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci
predbežného prerokovania odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.
33. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu