Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 310/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 31. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2020

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 31. marca 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. októbra 2017 uznaný

vinným zo zločinu vydierania podľa ,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z pokračujúceho

zločinu výroby detskej pornografie podľa a zo zločinu

sexuálneho zneužívania podľa , za čo mu bol uložený

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 80 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom sp. zn. z 25. apríla

2018 tak, že ho zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom najvyšší súd

napadnutým uznesením sp. zn. z 31. marca 2020 rozhodol tak, že ho

odmietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že „v konaní pred dovolacím súdom,

rovnako aj v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, došlo k porušeniu

mojich ústavných práv uvedených v a 48 ods. 2 SR, a

Dohovoru, a preto podávam túto ústavnú sťažnosť. Celé trestné konanie je možné

vyhodnotiť ako nespravodlivé, pretože mi bol odopretý účinný prostriedok nápravy.“.

4. Následne sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje argumentáciu uvedenú

v dovolaní proti predmetnému rozsudku krajského súdu, v zmysle ktorej podal dovolanie

proti predmetnému rozsudku krajského súdu z dôvodu, že zásadným spôsobom bolo

porušené jeho právo na obhajobu, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie krajského súdu je

založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že „boli porušené moje základné práva podľa , Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.3.2020,

sp. zn. a aby uvedené rozhodnutie, ako aj rozsudky okresného a krajského

súdu zrušil.“.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak ods. 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

14. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve sa

musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Podľa ústavná sťažnosť musí

okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd.

16. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

22. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa a a práv podľa a dohovoru

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 31. marca 2020.

23. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

24. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

25. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu nesplnenia zákonom

ustanovených náležitostí.

26. Ústavný súd má v ústave a v presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania. Inak povedané, ústavný súd môže prijať na ďalšie

konanie len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené

.

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že v ústavnej sťažnosti

sťažovateľa absentuje uvedenie konkrétnych dôvodov, resp. odôvodnenie, v čom konkrétne

by malo podľa názoru sťažovateľa porušenie jeho označených práv spočívať, keďže

v odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

najvyššieho súdu len bez ďalšieho uvádza, že „v konaní pred dovolacím súdom, rovnako aj

v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, došlo k porušeniu mojich

ústavných práv uvedených v a 48 ods. 2 SR, a

Dohovoru, a preto podávam túto ústavnú sťažnosť. Celé trestné konanie je možné

vyhodnotiť ako nespravodlivé, pretože mi bol odopretý účinný prostriedok nápravy.“.

28. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že ústavná sťažnosť sťažovateľa

nespĺňa požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám, keďže neobsahuje relevantnú ústavnoprávnu argumentáciu (konkrétne

skutkové a právne dôvody) namietaného porušenia práv [požiadavka plynúca z § 123 ods. 1

písm. d) ].

29. Sťažovateľ taktiež k ústavnej sťažnosti nepripojil ani kópiu právoplatného

rozhodnutia – ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. z 31. marca 2020, ktorým podľa jeho názoru malo dôjsť k porušeniu

označených práv (požiadavka plynúca z ).

30. Sťažovateľ nepreukázal ani splnenie zákonnej podmienky byť v konaní

pred ústavným súdom zastúpený advokátom ( )

a pripojiť k ústavnej sťažnosti príslušné plnomocenstvo (požiadavka plynúca z § 43 ods. 3

).

V tejto súvislosti ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovateľ ústavný súd

ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. V zmysle

pritom ústavný súd môže ustanoviť sťažovateľovi

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom len v prípade, ak o to sťažovateľ

ústavný súd požiada, pričom ústavný súd takejto žiadosti vyhovie v prípade súčasného

splnenia podmienok vyplývajúcich z ,

t. j. 1) ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery sťažovateľa

a 2) ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

31. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka len

formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa aj esenciálnej obsahovej náležitosti

ústavnej sťažnosti (úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia

ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie tohto nedostatku

ústavnej sťažnosti (m. m. ).

32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci

predbežného prerokovania odmietol podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

33. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu