Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 157/2020
PDF · 297.45 KB
No categories available
II. ÚS 157/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra
Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,
, , zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šulákom,
Námestie Dr. M. Thege Konkolyho 3, Hurbanovo, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 302/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 302/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 302/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €
(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 346,26 €
(slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov), ktoré j e Okresný súd Nitra
p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Tibora Šuláka,
Námestie Dr. M. Thége Konkolyho 3, Hurbanovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 157/2020-10 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, , (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 302/2007 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že podala návrh na náhradu mzdy
pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, ktorá je na okresnom súde evidovaná
pod sp. zn. 10 C 302/2007. V ústavnej sťažnosti opisuje okolnosti, ktoré viedli k ukončeniu
jej pracovného pomeru, a namieta, že okresný súd v napadnutom konaní nekoná plynulo
bez zbytočných prieťahov. Uvádza, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol
rozsudkom zo 14. decembra 2015, ktorým jej žalobe čiastočne vyhovel. Na základe
podaných odvolaní Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn.
7 Co 269/2016, 7 Co 286/2016 z 31. mája 2017 čiastočne vyhovel odvolaniu sťažovateľky.
Sťažovateľka namieta, že krajský súd svojím označeným rozsudkom v časti výroku
o úrokoch z omeškania zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Tvrdí, že okresný súd je
v napadnutom konaní nečinný. Zastáva názor, že okresný súd svojím postupom
v napadnutom konaní aj naďalej porušuje jej označené práva.
3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka je toho názoru, že v napadnutom konaní
aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jej označených práv,
preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie
a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote zaručené
v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom
Okresného súdu v Nitre v konaní vedenom pod spisovou značkou 10 C/302/2007 porušené
boli.
2. Okresnému súdu v Nitre v konaní 10 C/302/2007 sa prikazuje, aby konal bez
zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,- Eur,
tak, ktoré je Okresný súd Nitra povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
4. Sťažovateľke priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 400,- Eur.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky
4. Ústavný súd 24. apríla 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke
prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej
sťažnosti.
5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 11. mája 2020.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol:
„... Uznesením zo dňa 20. 12. 2012 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie žaloby,
žalobkyňa zároveň navrhla zmeniť petit. súd zmenu pripustil uznesením zo dňa 23. 01. 2016.
Následne bol na 24. 03. 2013 vytýčený termín pojednávania, kde bol tiež pripustená zmena
peiitu. Dňa 03. 05. 2013 podala žalobkyňa námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Eve
Šiškovej, túto doplnila dňa 21. 05. 2013. Ďalší termín vzhľadom na to, že išlo o námietku
zaujatosti pre procesný postup súdu bol dňa 19. 06. 2013, žalobkyňa sa nedostavila
a neúčasť neospravedlnila. Voči uloženiu peňažnej náhrady za neúčasť na pojednávaní bolo
podané odvolanie žalobkyňou. Rovnako podala odvolanie voči uzneseniu zo dňa 24. 04.
2013 o zastavení v časti žalovanej sumy. O jej odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 31. 03.
2014 a 20. 05. 2014. Uznesením zo dňa 15. 07. 2014 bol do konania pribratý znalec, proti
tomuto uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie. Znalecký posudok bol predložený dňa
10. 11. 2014, voči znalečnému podala žalobkyňa odvolanie. Odvolací sud uznesenie
o znalečnom zrušil dňa 31. 03. 2015. Znalečné bolo doručené dňa 26. 05. 2015 a na deň
05. 08. 2015 bol určený termín pojednávania, kde bol znalec vypočutý. Po následných
pojednávaniach bolo vo veci rozhodnuté dňa 14. 12. 2015, v tomto rozhodnutí bolo
rozhodnuté aj o úroku z omeškania žalobkyne a to tak, že nárok bol zamietnutý a výrok
odôvodnený aj čo do úrokov z omeškania. Nie je teda pravdivé tvrdenie sťažovateľky. že od
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 12 C/259/2007 sa dva roky vo veci
nekonalo, nie je ani pravdou, že by sa o úrokoch z omeškania nerozhodovalo.
Od 11. 01. 2016 prevzala vec aktuálna zákonná sudkyňa vo veci JUDr. Zuzana
Singerová. Odvolania strán sa doručovali protistranám na vyjadrenie. Žalobkyňa sa
vyjadrila dňa 11. 03. 2016, vec bola na krajský súd predložená dňa 25. 04. 2016 a vrátila
sa dňa 19. 07. 2017. V tomto vyjadrení nehodnotím postup odvolacieho súdu. Dňa 21. 08.
2017 bol určený termín pojednávania na deň 18. 10. 2017. Obe strany podali voči
rozhodnutiu krajského súdu dovolanie. Žalovaný namietal nárok na náhradu mzdy. Z tohto
dôvodu nebolo procesné možne, aby okresný súd rozhodoval o nároku žalobkyne na úrok
z omeškania. Mám za to, že postup sudkyne, ktorá zrušila termín pojednávania bol správny.
Následne sa stranám doručovali vyjadrenia k dovolaniam a k otázke súdneho poplatku za
dovolanie. Úkony sú špecifikované vo vyjadrení zákonnej sudkyne. Vec bola dňa 31. 05.
2018 predložená na Najvyšší súd SR Bratislava, odkiaľ bol spis prípisom zo dňa 30. 05.
2019 vrátený ako predčasne predložený. Najvyšší súd SR Bratislava mal za to, že žalobkyňa
má zaplatiť súdny poplatok za dovolanie. Spis sa na okresný súd vrátil dňa 04. 07. 2019,
obdobie kedy bol spis na Najvyššom súde SR Bratislava nespadá do tohto vyjadrenia.
Následne bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý nezaplatila, voči
výzve súdu podala sťažnosť, ako aj voči oprave výzvy. Pre nezaplatenie súdneho poplatku
za dovolanie žalobkyňou bolo jej dovolacie konanie zastavené voči čomu podala žalobkyňa
sťažnosť. Dňa 11. 11. 2019 bola sťažnosť zamietnutá. Spis bol dňa 02. 12. 2019 predložený
na Najvyšší súd SR Bratislava, kde sa nachádza. Podľa prehľadu úkonov JUDr. Zuzany
Singerovej som nezistil žiadne prieťahy vo veci. Podľa môjho názoru konala sudkyňa
plynulo, bez zbytočných prieťahov. Zákonná sudkyňa po právnej a skutkovej stránke
hodnotí vec ako zložitú. Osobne som spis nevidel, pretože nie je na okresnom súde, ale
podľa môjho názoru je vec zložitá aj pre procesné podania žalobkyne...
... V konaní sa konalo plynulo, bolo postupne rozhodované o všetkých návrhoch
a odvolaniach sťažovateľky, konanie bolo prerušené z objektívnych dôvodov. Konštatovania
sťažovateľky o prieťahoch neboli preukázané, javia sa ako nepravdivé či zavádzajúce a na
základe nesprávnych údajov nemôže vzniknúť právo na finančné zadosťučinenie.
Oznamujem, že v zmysle $ 58 ods. 3 zákona č. 314 2018 Z. z. o Ústavnom súde SR
netrvám na tom, aby sa o predmetnej sťažnosti konalo verejné ústne pojednávanie.“
6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň odkázal na priložené
vyjadrenie zákonnej sudkyne a vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti. Nepredloženie súdneho spisu odôvodnil tým, že sa nachádza
na Najvyššom súde Slovenskej republiky na účel rozhodnutia o dovolaní (protistrany,
pozn.). Zákonná sudkyňa v priloženom vyjadrení v podstatnom uviedla:
„... Okresný súd Nitra, sudkyňou rozhodol o žalobe žalobkyne
rozsudkom z 14. 12. 2015 tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy od
vo výške 20646,27 eur (náhradu mzdy netto) t. j. od 1. 7. 2004 do 20. 7. 2007 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie 5. 2. 2016. Žalovaný podal proti
rozsudku odvolanie 9. 2. 2016.
Vyššia súdna úradníčka dala dňa 12. 2. 2016 asistentke, aby odvolania doručila
protistranám. ktorú asistentka realizovala 12. 2. 2016.
Žalobkyňa sa vyjadrila 11. 3. 2016,
Spis bol 25. 4. 2016 bol predložený Krajskému súdu v Nitre ako odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaniach strán sporu proti rozsudku a aj proti uzneseniu o znalečnom.
Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaniach rozsudkom 31. 5. 2017 tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom vyhovujúcom výroku a v zamietajúcom výroku
v časti zamietnutia nároku na náhradu mzdy za obdobie od 20. 7. 2008 do 31. 3. 2013
s príslušenstvom a zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vec v napadnutom
zamietajúcom výroku v časti zamietnutia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania
z náhrady mzdy za obdobie od 1. 7. 2004 do 20. 7. 2007 vo výške 20646,27 eur a aj
uznesenie o znalečnom.
Spis bol na Okresný súd Nitra doručený 19. 7. 2017...
Dňa 21. 8. 2017 som nariadila pojednávanie na 18. 10. 2017 na prejednanie žaloby
v časti, v ktorej bola zrušená t. j. príslušenstva k priznanej náhrade mzdy a dala som
úpravu, aby bol spis predložený vyššej súdnej úradníčke na nové rozhodnutie o znalečnom.
Žalobkyňa podala 22. 8. 2017 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre dovolanie.
Dňa 14. 9. 2017 som dala úpravu asistentke, aby oznámila právnym zástupcom strán
sporu zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu podaného dovolania a aby právnemu
zástupcovi žalovaného doručila dovolanie žalobkyne. ktorú asistentka realizovala 20. 9.
2017.
Žalovaný podal 3. 10. 2017 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre dovolanie.
Dňa 5. 10. 2017 som dala úpravu asistentke, aby žalobkyni doručila dovolanie
žalovaného, ktorú asistentka realizovala 6. 10. 2017
Žalovaný sa vyjadril k dovolaniu žalobkyne 12. 10. 2017.
Žalobkyňa sa vyjadrila k dovolaniu žalovaného 20. 10. 2017.
Vyššia súdna úradníčka dala 23. 10. 2017 asistentke úpravu, aby vyjadrenia doručila
protistranám, ktorú realizovala 30. 10. 2017.
Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne 20. 11. 2017.
Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 21. 11. 2017.
Vyššia súdna úradníčka dala 29. 11. 2017 asistentke úpravu, aby vyjadrenia doručila
protistrane, ktorú realizovala 30. 11. 2017.
Vyššia súdna úradníčka vydala 29. 11. 2017 uznesenie, ktorým uložila žalovanému
zaplatiť súdny poplatku za dovolanie 2477,50 eur.
Žalovaný podal 19. 12. 2017 sťažnosť proti tomuto uzneseniu, v ktorej namietal, že je
oslobodený od súdneho poplatku.
Dňa 9. 1. 2018 som uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušila, pretože sťažnosť
bola dôvodná, pretože zo zriaďovacej listiny, ktorú žalovaný predložil vyplýva, že je Štátnou
rozpočtovou organizáciou, na ktorú sa vzťahuje osobné oslobodenie od súdnych poplatkov
a dala som úpravu na doručenia rozhodnutia žalovanému, ktorú asistentka realizovala
10. 1. 2018.
Súdna tajomníčka 13. 2. 2018 vyznačila na uznesení právoplatnosť a dala asistentke
úpravu, aby urgovala doručenku od žalovaného k vyjadreniu doručovanému podľa úpravy
z 29. 11. 2017, ktorú asistentka realizovala 20. 3. 2018,
Súdna tajomníčka dala 19. 4. 2018 úpravu asistentke, aby realizovala úpravu
z 29. 11. 2017 pre žalobkyňu, pretože bola vyjadrenie bolo 2x doručené žalovanému, ktorú
asistentka realizovala 20. 4. 2018
Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 9. 5. 2018.
Súdna tajomníčka dala 16. 5. 2018 úpravu asistentke, aby doručila vyjadrenie
žalobkyne na vedomie žalovanému a predložila spis VSÚ na vypracovanie predkladacej
správy na NS SR na rozhodnutie o dovolaniach.
Dňa 18. 5. 2018 som podpísala predkladaciu správu na Najvyšší súd SR s tým, že
súdny poplatok za dovolanie nebol zaplatený z dôvodu zákonného oslobodenia strán od
súdnych poplatkov.
Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne 29. 5. 2018.
Dňa 31. 5. 2018 bol spis doručený na Najvyšší súd SR.
Najvyšší súd SR dňa 30. 5. 2019 vyhotovil prípis, ktorým vrátil spis Okresný súd
Nitra, ako predčasne predložený s tým. že Žalobkyňa a ani žalovaný nezaplatili súdny
poplatok za dovolanie a ani jeden z nich nebol súdom vyzvaný na jeho zaplatenie, pričom
súd prvej inštancie v súvislosti s povinnosťou žalobkyne v predkladacej správe uviedol, že
nebol uhradený z dôvodu zákonného oslobodenia od súdnych poplatkov, absentuje k tomu
však uvedenie zákonného ustanovenia a nezodpovedá tomu ani obsah spisu. Osobné
oslobodenie podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. má žalobca v konaní o
náhradu škody, z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení
nárokov z nich. V danom prípade ide o konanie o náhradu mzdy pri prekážkach v práci na
strane zamestnávateľa (viď obsah spisu), ktoré oslobodene od zaplatenia súdneho poplatku
nie je. Obdobne poukázal na rovnakú povinnosť žalovaného, pretože hoci súd konštatoval
zákonné oslobodenie v predkladacej správe, urobil tak bez uvedenia zákonného ustanovenia
a šetrenia a priloženia listín, z ktorých by to vyplývalo. Uložil súdu urobiť šetrenie
a preukázať na základe akých zákonných ustanovení označil žalobkyňu a žalovaného za
oslobodených od zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie.
Spis sa vrátil na Okresný súd Nitra 4. 7. 2019.
Dňa 17. 7. 2019 som dala vyššej súdnej úradníčke úpravu, aby vyzvala žalobkyňu na
zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu
SR a doručila vyjadrenie žalovaného doručené súdu 29. 5. 2018.
Dňa 22. 7. 2019 vypracovala vyššia súdna úradníčka výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 2871 eur...
Žalobkyňa podala proti výzve 11. 8. 2019 sťažnosť, v ktorej namietala formu výzvy,
označenú položku a výšku súdneho poplatku a vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného.
Dna 5. 9. 2019 som dala vyššej súdnej úradníčke úpravu, aby výzvu opravila
v označení položky a prípadne aj výšky a aby oznámila žalobkyni. že výzva nie je
rozhodnutím, proti ktorému je prípustná sťažnosť a následkom nezaplatenia súdneho
poplatku je zastavenie dovolacieho konania a na doručenie vyjadrenia doručeného súdu
11. 8. 2019 žalovanému.
Vyššia súdny úradníčka 6. 9. 2019 vypracovala opravenú výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 2193,50 eur a položky..
Žalobkyňa podala 22. 9. 2019 sťažnosť proti opravenej výzve, v ktorej namietala jej
formu a obsahu s tým, že uvedené zákonné ustanovenie je diskriminačné.
Vyššia súdna úradníčka 7. 10. 2019 konanie o dovolaní žalobkyne, na môj pokyn
zastavila, pretože súdny poplatok žalobkyňa nezaplatila, hoci bola o následku poučená.
Žalobkyňa podala proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky 7. 10. 2019 sťažnosť.
Dňa 11. 11. 2019 som sťažnosť zamietla.
Dňa 26. 11. 2019 mi bola predložená na podpis predkladaciu správou na Najvyšší
súd SR na rozhodnutie o dovolaní žalovaného.
Spis bol na Najvyšší súd SR predložený 2. 12. 2019, kde je doposiaľ.
K námietkam sťažovateľky k prieťahom na súde prvej inštancie udávam:
Mám za to, že prieťahy som tým, že som zrušila termín pojednávania nariadený na
18. 10. 2017 nezavinila. Pojednávanie som nariadila po lom, ako sa vrátil spis na súd prvej
inštancie po rozhodnutí odvolacieho súdu, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
v časti príslušenstva z priznanej náhrady mzdy zrušené. Po nariadení pojednávania však
podali obe strany proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, žalovaný proti nároku na
náhradu mzdy. Z uvedeného dôvodu som nemohla na nariadenom pojednávaní prejednávať
príslušenstve z priznaného nároku, ktoré bude preskúmavané dovolacím súdom a už vôbec
nie tak ako tvrdí sťažovateľka - vyhotovením kópií častí spisu k rozhodnutiu o tejto časti
nároku.
Po podaní dovolaní som plynulo zasielala stranám v súlade s Civilným sporovým
poriadkom dovolanie protistrany na vyjadrenie, ich vyjadrenia k dovolaniam a ich
vyjadrenia k ich vyjadreniam. Žalovaný bol síce zo strany súdu vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie rozhodnutím, ktoré bolo neskôr zrušené, ale súčasne s týmto
rozhodnutím sa stranám zasielali aj vyjadrenia k vyjadreniam, ktoré sa týkali podaných
dovolaní a to, že je žalovaný oslobodený od platenia súdnych poplatkov sa preukázalo až po
podaní sťažnosti proti rozhodnutiu a preto mám za to, že tým neprišlo zo strany súdu
k zbytočným prieťahom. Vyjadrenie, ktoré malo byť žalobkyni zaslané už podľa úpravy
z 29. 11. 2017 jej bolo síce zaslané správne až 20. 4. 2018, ale tým, že v uvedenom období
sa rozhodovalo o tom, či má alebo nemá žalovaný platiť súdny poplatok za dovolanie, ktoré
skutočnosti žalovaný preukázal až v sťažnosti proti rozhodnutiu, mám za to, že ani tým
neprišlo k zbytočným prieťahom zo strany súdu.
Spis som predložila na rozhodnutie dovolaciemu súdu bez toho, aby som žalobkyňu
vyzvala na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, pretože súd mal v priebehu celého
konania za to, že žalobkyňa je od platenia súdneho poplatku zo zákona oslobodená a preto
nebola vyzývaná na zaplatenie poplatku zo žaloby a ani za odvolanie. Na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie som ju vyzvala až po vyjadrení právneho názoru
dovolacieho súdu. že od platenia súdneho poplatku oslobodená nie je a preto mám za to, že
rovnako tým neprišlo zo strany súdu k zbytočným prieťahom v konaní. Vyšší súdny úradník
síce v prvej výzve na zaplatenie súdneho poplatku urobil chyby, ktoré však následne opravil.
Žalobkyňa však súdny poplatok za dovolanie nezaplatila, opakovane nedôvodné namietala
proti forme výzvy a preto mám za to, že zo strany súdu neprišlo k zbytočným prieťahom
v konaní, ale naopak v tomto štádiu konania sama sťažovateľka zapríčinila prieťahy
v konaní, pretože spis mohol súd zaslať na dovolací súd na rozhodnutie o dovolaní
žalovanej už skôr.
Sudkyňa, ktorá o žalobe rozhodla rozsudkom z 14. 12. 2015, rozhodla aj o nároku
žalobkyne na úroky z omeškania a to tak, že žalobu zamietla a preto námietka sťažovateľky
o tom, že o nároku nerozhodla nie je dôvodná. To z akých dôvodov tento nárok žalobkyni
nepriznala, odôvodnila v predposlednom odseku odôvodnenia. Či prišlo k zbytočným
prieťahom v konaní od podania žaloby do pridelenia veci mne na rozhodnutie sa neviem
vyjadriť a zodpovedne ani k úkonom pred pridelením veci mne, pretože spis sa nachádza na
dovolacom súde. Vzhľadom na rozsah spisu, rozsudku súdu prvej inštancie a odvolacieho
súdu ide podľa mňa o zložitý spor po skutkovej a aj právnej stránke. Neviem o prekážkach
postupu súdu podľa § 161 a nasl. Civilného sporového poriadku.“
7. Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu v lehote a ani
následne nevyjadril, hoci bol upovedomený, že ak v lehote určenej ústavným súdom
nedoručí stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania, ústavný súd bude toho názoru, že
vyjadrí súhlas s upustením od ústneho pojednávania.
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,
stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho
konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj
povahu prerokúvanej veci.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
18. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka
v procesnom postavení žalobkyne vo veci o náhradu mzdy, ústavný súd konštatuje, že
obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka
konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
19. Ide o vec, ktorej povaha (spor o náhradu mzdy, ktorý je zdrojom príjmov
sťažovateľky) si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu
súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať
svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
20. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníka napadnutého konania
ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka v podstatnej a rozhodnej miere neprispela
k doterajšej dĺžke napadnutého konania. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu, že
sťažovateľka využívala opravné prostriedky proti rozhodnutiam okresného súdu a aj preto
sa napadnuté konanie predĺžilo, sa žiada dodať, že ich viackrát využila úspešne, a to
z dôvodov na strane okresného súdu (jeho nesústredeného postupu, pozn.).
21. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
22. Ústavný súd aj napriek skutočnosti, že mu spis okresného súdu nebol predložený
na nahliadnutie, považoval informácie o priebehu konania uvedené vo vyjadrení okresného
súdu za nesporné, keďže ich nerozporoval ani právny zástupca sťažovateľky, a dostatočné
z hľadiska ich relevancie pre rozhodnutie o tejto sťažnosti.
23. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaného priebehu konania na okresnom súde,
konštatuje, že napadnuté konanie bolo prerušené z dôvodu iného konania dôležitého
pre rozhodnutie v napadnutom konaní (do konca roku 2012, pozn.), avšak samotná dĺžka
napadnutého konania na súde prvej inštancie po ukončení súvisiaceho konania (približne
3 roky, pozn.) vzhľadom na jeho predmet a význam tohto konania pre sťažovateľku je
zjavne neprimeraná. Okresný súd síce rozhodol rozsudkom zo 14. decembra 2015, avšak
proti jeho rozsudku obe strany podali odvolanie. Výsledkom odvolacieho konania bolo aj to,
že odvolací súd v časti (nároku – príslušenstva, ktorý okresný súd svojím rozsudkom
zamietol, pozn.) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pričom dodnes o tejto časti konania
nie je rozhodnuté. Ústavný súd v tejto súvislosti obranu okresného súdu, že po vrátení veci
strany podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a preto nerozhodol o časti žaloby
sťažovateľky, považuje za neakceptovateľnú, nemajúcu oporu v právnych predpisoch
a v konečnom dôsledku aj za prejav nesústredeného postupu okresného súdu. Skutočnosť,
že strany podali proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, neznamená, že okresný súd
nebol povinný rozhodnúť o časti žaloby, o ktorej v dôsledku dosiaľ právoplatného
zrušujúceho rozsudku krajského súdu nebolo rozhodnuté vôbec.
24. Ústavný súd preto konštatuje, že samotná doterajšia dĺžka napadnutého konania
(približne 13 rokov, pozn.), nesústredený postup okresného súdu opísaný v samotnom
vyjadrení okresného súdu (v bodoch 5 a 6 odôvodnenia tohto nálezu, pozn.), ako aj dôvody,
prečo okresný súd nerozhodol o časti nároku uplatneného žalobou, sú dostatočným
základom pre konštatovanie, že okresný súd v napadnutom konaní nekonal v súlade
s označenými právami sťažovateľky. Okresný súd svoj postup a úkony nekoordinoval tak,
aby smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, najmä však nekonal dostatočne
razantne a efektívne, čoho dôkazom je skutočnosť, že v napadnutom konaní nie je dosiaľ
vydané ani len meritórne rozhodnutie o časti nároku uplatneného žalobou po 13 rokoch
od začatia konania. Tieto pochybenia okresného súdu v súhrne, vzhľadom na predmet
konania (nároky z pracovnoprávneho pomeru) sú neospravedlniteľné.
25. Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené
nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,
resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
26. Už len vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a jeho predmetu, je
nutné konštatovať, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou a neefektívnou
činnosťou, preto ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom
konaní nie je možné považovať za súladný so základným právom sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote. Ústavný súd preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
27. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci
vedenej pod sp. zn. 10 C 302/2007 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec
nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená
(bod 2 výroku nálezu).
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný
súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie, ak o to požiadal.
29. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak
ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,
ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2
citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom
o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
30. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné
zadosťučinenie v sume po 10 000 €, ktorú odôvodnila ujmou spôsobenou bezdôvodným
predlžovaním stavu právnej neistoty v takej závažnej veci, ktorá má pre ňu existenčný
význam.
31. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
32. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom,
berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky
okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,
považoval priznanie sumy 4 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
34. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Odmenu priznal za dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania
a podanie sťažnosti, vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá bola 980 €, keďže išlo
o úkony právnej služby vykonané v roku 2019. Odmena za jeden úkon právnych služieb
za rok 2019 v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)
predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 9,80 €
(§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 173,13 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2019,
t. j. za dva úkony 346,26 €. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, tak
ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 346,26 €. Ústavný súd preto úspešnej
sťažovateľke priznal náhradu trov konania v sume 346,26 € (bod 4 výroku nálezu).
35. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. júla 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu