Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi pod ČVS: ORP-116/2-VYS-SN-2020 z 5. februára

2020 a uznesením Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves č. k. -3

z 28. februára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo Policajného

zboru“) pod ČVS: ORP-116/2-VYS-SN-2020 z 5. februára 2020 a uznesením Okresnej

prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) č. k. -3

z 28. februára 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že 29. januára 2020 bolo

na okresné riaditeľstvo Policajného zboru odstúpené trestné oznámenie sťažovateľa.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru je zrejmé,

že išlo o ,,Trestné oznámenie vzťahujúce sa na činnosť pracovníkov odboru všeobecnej

vnútornej správy Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, vo vzťahu ku podozreniam

na trestné činy – podľa oznamovateľa:

I. z trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného

zákona,

II. z trestného činu poškodzovanie cudzích práv podľa ,

III. z trestného činu nadržovanie podľa ,

IV. z trestného činu marenie spravodlivosti podľa .“.

Trestné oznámenie sťažovateľa vyšetrovateľ okresného riaditeľstva Policajného

zboru (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením vydaným pod ČVS: ORP-116/2-VYS-SN-2020

z 5. februára 2020 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietol, pretože nebol dôvod

na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa .

3. Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia vydaného vyšetrovateľom sťažovateľ

napadol sťažnosťou z 13. februára 2020. Okresná prokuratúra riadny opravný prostriedok

sťažovateľa uznesením č. k. -3 z 28. februára 2020 podľa § 193 ods. 1

písm. c) zamietla ako nedôvodný.

4. Podľa názoru sťažovateľa okresné riaditeľstvo Policajného zboru a okresná

prokuratúra napadnutými uzneseniami porušili jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa v zmysle SR

vo veci porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru na spravodlivý proces porušené bolo.

2. Poškodený má právo si robiť zvukový záznam z dôvodu, že pracovníčka pri

písaní výpovedí ako tvrdí si po vypočutí jednotlivých účastníkov nepamätá celú výpoveď

a takto ich mení v neprospech poškodeného.

3. Sťažovateľovi priznáva vzniknuté trovy, odmenu náhradu hotových výdavkov,

trovy advokáta a nemajetkovú ujmu.“

II.

Relevantná právna úprava

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), ktorý okrem

iného upravuje podrobnosti o konaní pred ústavným súdom.

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

11. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

12. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

16. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označenému právu sťažovateľa je

potrebné konštatovať, že ústavná sťažnosť nie je argumentačne koncipovaná tak, aby sa

z nej dalo vyvodiť, ako napadnuté uznesenia mali poškodiť sťažovateľa na jeho označenom

práve.

17. Ústavný súd zdôrazňuje, že v ústave a má presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj

vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

ods. 1 ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

pritom ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania ( ).

18. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ vo svojom podaní neuviedol žiadne právne

relevantné skutočnosti svedčiace o porušení nim označeného práva, ktoré by mohli byť

predmetom rozhodovania ústavného súdu. Opis skutkových udalostí v jeho podaní je taký

neúplný, že ústavný súd by ani pri najlepšej vôli nedokázal identifikovať akékoľvek

porušenie základných práv. V podaní absentuje odôvodnenie, teda argumentácia, relevantné

námietky a prezentovanie súvislostí týkajúcich sa porušenia označeného práva vo vzťahu

k napadnutým uzneseniam, právne relevantný petit (východisko pre rozhodnutie ústavného

súdu), resp. návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha, vymedzený presne, určito

a zrozumiteľne takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného

súdu v uvedenej veci (sťažovateľ v petite neuviedol ani toho, kto podľa neho porušil jeho

základné práva, preto ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, ustálil

subjekty, proti ktorým sťažnosť smeruje, tak ako to vyplýva z bodu 1 tohto rozhodnutia,

pozn.).

19. Odôvodnenie návrhu je pritom podľa

zákonom danou podmienkou konania pred ústavným súdom. V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými ustanoveniami

( a ) vyplýva, že sťažovateľ musí označiť

základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa domáha, nielen označením

príslušných článkov , ale musí ich konkretizovať aj skutkovo (m. m. ,

), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu a navrhnúť v tejto

súvislosti dôkazy.

20. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd

navrhovateľa neupozorňuje.

21. V danom prípade ústavný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie uvedených

nedostatkov (predloženie plnej moci udelenej advokátovi na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, kvalifikované doplnenie ústavnej sťažnosti, pozn.). Sťažovateľ na výzvu

ústavného súdu na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania z 28. mája 2020

(doručená sťažovateľovi 8 júna 2020) v stanovenej lehote 14 dní nereagoval žiadnym

spôsobom a nedostatky neodstránil.

Ústavný súd konštatuje, že aj v prípade, ak by sťažovateľ bol v konaní pred ústavným

súdom zastúpený advokátom a podal by ústavnú sťažnosť, ktorá by spĺňala všetky zákonom

predpísané náležitosti, stále by tu existoval dôvod na jej odmietnutie v časti napadnutého

uznesenia okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a v časti

napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry podľa § 56 ods. 2 písm. g.) zákona o ústavnom

súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť. K tomu orbiter dictum ústavný súd len dodáva:

21.1 Napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva Policajného zboru bola na základe

sťažnosti sťažovateľa oprávnená a aj povinná preskúmať okresná prokuratúra, ktorá tak aj

urobila v konaní vedenom pod sp. zn. . Právomoc okresnej prokuratúry

preskúmať sťažovateľom namietaný postup okresného riaditeľstva Policajného zboru a jeho

rozhodnutie vylučuje právomoc ústavného súdu na preskúmanie tejto časti ústavnej

sťažnosti, pretože v prípade zistenia zásahu do základných práv sťažovateľa postupom alebo

rozhodnutím okresného riaditeľstva Policajného zboru bola okresná prokuratúra povinná

poskytnúť týmto základným právam sťažovateľa ochranu.

21.2 Sťažovateľ v postavení osoby, ktorá podala trestné oznámenie, nemá

zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo určité konanie

kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je

dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom

konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (napr. ,

).

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (, ,

), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je

vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Z obsahu príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že kľúčovou otázkou pre posúdenie veci

sťažovateľa orgánmi činnými v trestnom konaní bolo preskúmať trestné oznámenie

sťažovateľa a vyhodnotiť, či v ňom opísané konanie bolo skutočne spôsobilé naplniť všetky

znaky skutkovej podstaty niektorého z do úvahy prichádzajúcich trestných činov a teda či

v okolnostiach danej veci bolo na mieste začať trestné stíhanie a prípadne vzniesť obvinenie

konkrétnej osobe. Obidva v tejto veci konajúce orgány verejnej moci po riadnom

preskúmaní skutočností uvedených v trestnom oznámení dospeli k záveru, že na takýto

postup nie sú splnené zákonné podmienky.

Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry presvedčil, že

okresná prokuratúra sa námietkami sťažovateľa zaoberala v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. Ústavný súd zároveň overil, že okresná prokuratúra svoje rozhodnutie

logickým, zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnila a rozviedla, akými

úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadila, podľa ktorých zákonných ustanovení

postupovala. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že orgán verejnej moci nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom (stranou) konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali

závery napadnutého uznesenia, ktoré sú dostatočne odôvodnené. Skutočnosť, že sťažovateľ

s jej závermi nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu.

22. Pretože predmetná ústavná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti,

ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a

(bod 18 tohto rozhodnutia, pozn.), ústavný súd ústavnú sťažnosť v súlade s § 56 ods. 2

písm. c) odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Martin Vernarský predseda senátu