Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 391/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kubošom, Bernolákova 18, Trstená, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky, ako aj čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 13. februára 2018 a jemu predchádzajúcim

postupom a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. februára 2018 a jemu predchádzajúcim postupom.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca

podal na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie neplatnosti

darovacej zmluvy proti žalovaným a (ďalej

aj „žalovaný v 2. rade“ alebo spolu aj „žalovaní“) vedenú pod sp. zn. .

2.1 Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 20. januára 2018 vzniesol

v predmetnom konaní námietku zaujatosti proti sudkyni ,

ako aj ostatnými sudcom a zamestnancom okresného súdu a súčasne požiadal,

aby bola predmetná vec prikázaná okresnému súdu mimo územného obvodu krajského

súdu. Námietku proti sudkyni odôvodnil tým, že pôvodný zákonný

sudca, ktorému bola táto vec pridelená, , bol nezákonne v rozpore

s a ustanoveniami o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zmenený a vec bola pridelená

na prejednanie a rozhodnutie spomínanej sudkyni.

2.2 Námietkou zaujatosti sťažovateľa bola podľa neho spochybnená subjektívna

nestrannosť uvedenej sudkyne ako vo vzťahu k predmetu konania, tak aj vo vzťahu

k žalovaným a právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade. V odôvodnení svojej námietky

zaujatosti poukázal na blízkosť bydliska sudkyne a právneho zástupcu žalovaného v 2. rade,

na konania vedené na okresnom súde pod sp. zn. , medzi

tými istými účastníkmi, v ktorých je zákonnou sudkyňou taktiež ,

a napokon na viaceré pochybenia, ktorých sa táto sudkyňa mala dopustiť v konaní vedenom

pod sp. zn. . O námietke zaujatosti sťažovateľa v časti smerujúcej proti ďalším

sudcom okresného súdu, ako aj jeho zamestnancom nebolo vôbec rozhodnuté.

2.3 Krajský súd napadnutým uznesením vo veci konajúcu zákonnú sudkyňu

nevylúčil z prejednania a rozhodnutia predmetnej veci. Sťažovateľ proti napadnutému

uzneseniu podal dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) rozhodol uznesením sp. zn. z 18. decembra 2018 (ďalej

len „uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že ho odmietol.

2.4 Podľa sťažovateľa bolo predmetné konanie poznačené nesprávnym procesným

postupom krajského súdu, v rámci ktorého tento súd nezisťoval akékoľvek skutočnosti

a nezabezpečoval akékoľvek podklady, ktorými by bol overil pravdivosť jeho námietok.

Napadnuté uznesenie bolo navyše krajským súdom nedostatočne odôvodnené,

pretože v ňom tento súd neuviedol, z akého dôvodu došlo k zmene zákonného sudcu

v predmetnej veci, ako ani žiadne závery, ktoré by boli dostatočné na spochybnenie

argumentácie sťažovateľa. Závery krajského súdu uvedené v napadnutom uznesení označil

sťažovateľ ďalej za jednostranné, rozporné s kritériami formálnej i právnej logiky

i s princípmi spravodlivosti, nespĺňajúce ani minimálne požiadavky na presvedčivé,

spravodlivé a nearbitrárne rozhodnutie a porušujúce jeho právo na súdnu ochranu podľa

, právo na zákonného sudcu podľa , ako aj právo

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti požiadal ústavný

súd, aby svojím nálezom vyslovil, že jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1

a listiny napadnutým uznesením a jemu predchádzajúcim postupom

porušené boli, zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

6. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

7. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky (čl. 36 ods. 1 listiny).

Podľa prvej vety nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi.

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať

ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného

práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné

základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu.

10. Zmyslom a účelom ústavného práva na súdnu ochranu je zaručiť, resp. umožniť

každému reálny prístup k súdu, a to po splnení podmienok ustanovených zákonom

(, ). Článkom 46 ods. 1 sa teda zaručuje predovšetkým

prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky na domáhanie sa práva

na súdnu ochranu ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie označených

práv napadnutým uznesením krajského súdu a jemu predchádzajúcim postupom,

ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že v predmetnom konaní nebola riadne preskúmaná

ním podaná námietka zaujatosti.

12. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie

je jej podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota

je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej

oneskorene.

13. Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľovi doručené 12. marca

2018 a o dovolaní podanom proti nemu bolo rozhodnuté uznesením najvyššieho súdu

z 18. decembra 2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa podľa zistenia ústavného

súdu doručené 26. februára 2019. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu

doručená 24. júna 2020, t. j. celkom zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia

napadnutého uznesenia sťažovateľovi, tak i po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia

uznesenia najvyššieho súdu.

14. Na základe uvedeného ústavný súd sťažovateľovu ústavnú sťažnosť odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

15. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

týkajúcom sa trov konania stratilo opodstatnenie, a preto sa ním ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu