Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 125/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom

JUDr. Daliborom Kuciaňom, Žilinská cesta 130, Piešťany, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv vlastniť majetok podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 533,88 €

(slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Nitra

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Žilinská

cesta 130, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Daliborom Kuciaňom, Žilinská cesta 130, Piešťany, ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa a 4, a Slovenskej

republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), k porušeniu ktorých

malo dôjsť v rozpore s a postupom Okresnej prokuratúry

Nitra (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len ,,namietaný postup okresnej prokuratúry“) a postupom Okresného súdu Nitra (ďalej

len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len ,,namietané

konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo

v minulosti vedené trestné stíhanie pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov

podľa a a

v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005. Predmetné trestné stíhanie

bolo uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 10. júna 2008 vydaným

v konaní pod sp. zn. VII/1 Gv 78/08 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) zastavené

z dôvodu, že stíhaný skutok nie je trestným činom a zároveň nie je dôvod na postúpenie

veci.

3. Následne 19. augusta 2009 prokurátor okresnej prokuratúry podal v konaní

vedenom pod sp. zn. okresnému súdu návrh na zhabanie veci podľa § 299

ods. 1 z dôvodu podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) účinného v čase

jeho podania, a to štyroch kusov vodných korytnačiek druhu Batagur Baska vo výlučnom

vlastníctve sťažovateľa z dôvodu, že to vyžaduje verejný záujem (ďalej len ,,návrh na

zhabanie veci“). O návrhu na zhabanie veci sa vedie na okresnom súde namietané konanie.

Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd vo veci návrhu na zhabanie

veci dosiaľ nariadil jedno verejné zasadnutie, ktoré sa konalo 23. novembra 2011 a na účel

vykonania znaleckého skúmania týkajúceho sa vecí, ktorých zhabanie sa navrhuje, bolo

odročené na neurčito. Od uvedeného dňa neboli v predmetnej trestnej veci vykonávané

žiadne ďalšie procesné úkony, o ktorých by mal sťažovateľ vedomosť.

4. Namietanému postupu okresnej prokuratúry sťažovateľ primárne vytýka, že

prokurátor nemal oprávnenie na podanie návrhu na zhabanie veci podľa § 299 ods. 1

. V uvedenom smere argumentuje ustanovením Trestného

poriadku, podľa ktorého sa trestné stíhanie pred súdom koná len na podklade obžaloby

alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.

Keďže sa v čase podania návrhu na zhabanie veci už proti sťažovateľovi neviedlo žiadne

trestné stíhanie, podľa jeho názoru okresný súd nemá právomoc o návrhu okresnej

prokuratúry rozhodnúť. Z uvedených dôvodov je sťažovateľ toho názoru, že okresná

prokuratúra v jeho prípade konala v rozpore s a .

5. Z dôvodu, že proti sťažovateľovi sa v čase podania návrhu na zhabanie veci už

neviedlo trestné stíhanie, nebolo podľa jeho názoru možné postupovať podľa ustanovenia

, ktoré podanie návrhu na zhabanie veci podmieňuje

súbežným podaním obžaloby. Rovnako nebolo podľa názoru sťažovateľa možné postupovať

podľa ustanovenia s použitím ustanovenia

, keďže to vylučuje ustanovenie ,

podľa ktorého sa ustanovenia o zhabaní veci nepoužijú, ak je hodnota veci v zjavnom

nepomere k miere závažnosti prečinu, pričom miera závažnosti prečinu v jeho prípade

neexistuje žiadna, keďže trestné stíhanie bolo proti jeho osobe právoplatne zastavené

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a zároveň nebol dôvod na postúpenie veci.

Namietaným postupom okresnej prokuratúry malo dôjsť taktiež k porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4

a .

6. Namietané porušenie , ako aj dohovoru postupom

okresného súdu sťažovateľ vzhliada najmä v tej skutočnosti, že prvé verejné zasadnutie

týkajúce sa návrhu na zhabanie veci sa uskutočnilo až 23. novembra 2011, teda viac ako

2 roky od jeho doručenia okresnému súdu, pričom od uvedeného dňa sa podľa vedomostí

sťažovateľa už viac ako osem rokov v predmetnej trestnej veci vôbec nekonalo a naďalej

bezdôvodne nekoná, čím dochádza k neodôvodneným prieťahom v konaní, ako aj vzniku

právnej neistoty u sťažovateľa, ktorú nemožno ústavne ospravedlniť, tolerovať a udržať.

Dôvody svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uzatvára tým, že celé konanie pred okresným

súdom je poznačené nečinnosťou a je jedným súvislým prieťahom. Opätovne poukazuje

na skutočnosť, že nedostatok právomoci okresnej prokuratúry na podanie návrhu

na zhabanie veci, ako aj nedostatok právomoci okresného súdu na rozhodovanie o takom

návrhu predstavuje porušenie a . Ďalším postupom okresného

súdu navyše podľa názoru sťažovateľa došlo taktiež k porušeniu a 4

a .

7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo vlastniť majetok podľa

, základné právo na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu podľa , a taktiež základné právo na uloženie ujmy na právach

alebo majetku len spôsobom ustanoveným zákonom podľa boli rozhodnutím

a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

postupom okresného súdu v namietanom konaní v rozpore s a

porušené. Sťažovateľ ďalej navrhuje okresnému súdu v namietanom konaní

prikázať, aby konal bez ďalších prieťahov, a tak okresnému súdu, ako aj okresnej

prokuratúre zakázať pokračovať v porušovaní jeho základných práv a slobôd. Sťažovateľ

taktiež navrhuje, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €

od okresnej prokuratúry a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € od

okresného súdu. V ostatnom sťažovateľ navrhuje priznanie náhrady trov právneho

zastúpenia vo výške 346,26 €.

8. Ústavný súd uznesením č. k. -17 z 2. apríla 2020 prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základných práv vlastniť majetok

podľa a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 a práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa podaním

doručeným 11. mája 2020 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá okrem

podrobného prehľadu procesných úkonov namietaného konania predostrela vo svojom

vyjadrení stanovisko k skutkovej a právnej zložitosti posudzovanej veci sťažovateľa

a k otázke plynulosti konania. V zmysle uvedeného vyjadrenia okresný súd nehodnotil

trestnú vec sťažovateľa ako skutkovo a právne zložitú, ďalej konštatoval, že sťažovateľ sa

na narušení plynulosti postupu okresného súdu v namietanom konaní nijako nepričinil

a napokon uznal spôsobenie zbytočným prieťahov zo strany samotného okresného súdu.

Ako na objektívnu okolnosť, majúcu negatívny dopad na plynulosť konania vo veci

sťažovateľa, poukázal okresný súd na celkovú neúmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorá

je na úseku trestného súdnictva spôsobená skutočnosťou, že má okresný súd postavenie

súdu v sídle krajského súdu, z čoho preň vyplýva agenda prejednávania zložitej

organizovanej trestnej činnosti, na ktorú nadväzuje aj požiadavka prednostného urýchleného

vybavovania zložitých väzobných vecí. V závere vyjadrenia formuloval okresný súd svoj

súhlas s prejednaním veci sťažovateľa bez ústneho pojednávania.

10. Právny zástupca sťažovateľa svoje stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

formuloval v podaní doručenom ústavnému súdu 14. mája 2020, v ktorom zotrval

na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a reagoval tiež na chronologický prehľad úkonov

namietaného konania, koncipovaný okresným súdom v dotknutom vyjadrení. Sťažovateľ

zdôraznil, že zbytočné prieťahy namietaného konania boli spôsobené nečinnosťou

a nesústredeným postupom okresného súdu, pričom tiež poukázal na judikatúru ústavného

súdu, ktorá nadmernú zaťaženosť toho-ktorého súdu porušujúceho základné právo účastníka

konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov neakceptuje ako okolnosť

zbavujúcu konajúci súd zodpovednosti za porušenie predmetného základného práva.

V závere stanoviska právny zástupca oznámil, že sťažovateľ súhlasí s prejednaním jeho

ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia ústneho pojednávania.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa ustanovenia § 58 ods. 3

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Podľa ustanovenia prvej vety

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

15. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej

správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

16. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu, ako aj vyjadrenie odporcu a stanovisko sťažovateľa a dospel k týmto pre posúdenie

sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:

Okresnému súdu bol zo strany okresnej prokuratúry 21. augusta 2009 predložený

návrh na zhabanie veci, keďže uznesením okresnej prokuratúry z 10. júna 2008

s právoplatnosťou k 2. septembru 2008 bolo proti sťažovateľovi zastavené trestné stíhanie

viažuce sa k veciam, ktorých sa návrh na zhabanie týka.

Termín verejného zasadnutia, ktorý bol určený k dátumu 12. október 2009, bol

okresným súdom odročený z dôvodu, že sťažovateľovi ako zúčastnenej osobe a ďalšej

zúčastnenej osobe nebol doručený návrh na zhabanie veci, teda nemali možnosť sa sním

oboznámiť. Nový termín bol určený k dátumu 19. október 2009, pričom takto určený termín

verejného zasadnutia bol opäť odročený k dátumu 19. február 2010 z dôvodu námietky

nedodržania lehoty na prípravu verejného zasadnutia, ktorá bola podaná splnomocnencom

sťažovateľa a druhej zúčastnenej osoby. Následne 18. januára 2010 sťažovateľ okresnému

súdu doručil žiadosť o odročenie určeného termínu verejného zasadnutia s odôvodnením, že

okresný súd nepredvolal na verejné zasadnutie jeho splnomocnenca, kde z tohto dôvodu bol

daný termín zrušený.

Termín verejného zasadnutia, ktorý bol určený k dátumu 19. október 2011, bol

odročený k dátumu 23. november 2011 z dôvodu neúčasti splnomocnenca zúčastnených

osôb, ktorý ju ospravedlnil práceneschopnosťou dodatočne zdokladovanou 24. októbra

2011.

Okresný súd vykonal 23. novembra 2011 verejné zasadnutie, na ktorom sa vyjadrili

sťažovateľ a prokurátor, pričom verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito na účel

vyžiadania relevantných informácii od kompetentných subjektov a na účel pribratia znalca.

Okresný súd určil termín verejného zasadnutia k dátumu 25. marec 2020, tento však

bol v dôsledku prijatých protiepidemiologických opatrení zrušený. Ďalší termín verejného

zasadnutia určený k dátumu 10. jún 2020 bol zrušený z dôvodu zaslania súdneho spisu

ústavnému súdu a verejné zasadnutie bolo odročené, v čase rozhodovania ústavného súdu

nebola teda vec sťažovateľa meritórne ukončená.

IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

17. Predmetom súdneho konania v posudzovanej veci sťažovateľa je rozhodovanie

o návrhu okresnej prokuratúry na zhabanie veci, kde takýto predmet konania nemožno

podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať ako osobitne skutkovo či právne zložitý, aj keď

určitý stupeň skutkovej zložitosti možno vidieť v potrebe znaleckého dokazovania, ktorú

deklaroval konajúci súd na verejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2011. Napokon

nenáročnosť predmetu namietaného konania z hľadiska skutkového a právneho prezentoval

vo svojom vyjadrení aj samotný okresný súd. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že ani určitá

skutková zložitosť veci vyplývajúca z potreby znaleckého dokazovania nemôže

v posudzovanom prípade ospravedlniť absolútne neprimeranú dobu konania o tomto type

návrhu, ktorá v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje obdobie viac ako desiatich

rokov.

18. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne výraznejšie okolnosti,

ktoré by signalizovali nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.

19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v jeho postupe

zistil obdobie nečinnosti, v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila

relevantná, teda zákonná prekážka. Takýmto obdobím rozsiahlej nečinnosti je poznačená

fáza namietaného konania v úseku od 23. novembra 2011, keď bol uskutočnený termín

verejného zasadnutia až do stanovenia ďalšieho nového termínu verejného zasadnutia

určeného k dátumu 25. marec 2020. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenom období

nevykonával okresný súd žiadne relevantné procesné úkony smerujúce k vlastnému

prejednaniu veci (za takéto nemožno považovať žiadosti o informatívne správy o stave

živočíchov, ktorých sa podaný návrh týka), pričom prezentované obdobie nečinnosti

vykazuje viac ako osem rokov. Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala

k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil

na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ). V tejto

súvislosti poukazuje ústavný súd na momenty postupu okresného súdu v úvodnej fáze

namietaného konania, ktoré signalizujú nesústredený postup okresného súdu, ktorý

v konečnom dôsledku viedol k neefektívnosti postupu a zbytočnému predĺženiu

namietaného konania. Ide o zrušenie niekoľkých určených termínov verejného zasadnutia

z dôvodu porušenia ustanovení zaručujúcich možnosti zúčastnenej

osoby pripraviť sa na verejné zasadnutia (nedoručenie návrhu na zhabanie veci zúčastneným

osobám, nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu, nezaslanie predvolania na určený

termín splnomocnencovi).

20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou

okresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho

konania.

21. Dĺžka súdneho konania o návrhu na zhabanie veci pred okresným súdom

od podania tohto návrhu do času rozhodovania ústavného súdu tak predstavuje dobu viac

ako desiatich rokov, čo je z globálneho hľadiska doba ústavnoprávne neakceptovateľná.

22. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

23. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd si už

pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto

dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

25. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok, ústavný súd

v prvom rade pripomína, že do obsahu vlastníckeho práva patrí právo vec držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a právo nakladať s predmetom vlastníctva. Vzhľadom na dĺžku

namietaného konania, predmet konania (rozhodovanie o pozbavení vlastníctva sťažovateľa

ku štyrom kusom korytnačiek vodných druhov Batagur Baska) a dlhotrvajúce obmedzenie

výkonu vlastníckeho práva sťažovateľa je potrebné konštatovať, že napadnutým konaním

okresného súdu bolo porušené aj právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

(bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

26. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného , ako aj jeho práva zaručeného dohovoru , ako aj

zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu

ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v namietanom konaní konať

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

27. K obrane okresného súdu, poukazujúcej na svoju neúmernú zaťaženosť

z hľadiska množstva a zložitosti prejednávanej trestnej agendy, ktorú sa okresný súd snaží

prezentovať ako objektívnu okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj

vo veci sťažovateľa, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že problémy súvisiace

so zaťaženosťou justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (). Námietka komplikácií tohto charakteru nemá povahu

okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci

občana, ktorý sa naň obrátil.

28. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež

osobnou frustráciou prameniacou z pocitov právnej neistoty. Sťažovateľ vyzdvihol aj

špecifický charakter vecí, ktorých sa návrh na zhabanie týka, kde ide o živočíchy, ku

ktorým má mať sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia osobný vzťah. Vychádzajúc z týchto

skutočností, sťažovateľ považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu

5 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako kompenzačný

prostriedok nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného

konania považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku nálezu.

VI.

Trovy konania

29. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu

trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom

súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho

právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume

533,88 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov

konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti a vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

pri tarifnej odmene za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 v sume 163,33 €

a za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky)

a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 € v prípade úkonov z roku 2019 a 10,62 €

v prípade úkonu z roku 2020 (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu trov konania je

okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu ( v spojení s Civilného

sporového poriadku).

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. augusta 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu