Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 125/2020
PDF · 220.05 KB
No categories available
II. ÚS 125/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,
, zastúpeného advokátom
JUDr. Daliborom Kuciaňom, Žilinská cesta 130, Piešťany, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra
v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Nt 16/2009 takto
rozhodol:
1. Základné práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Nt 16/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Nitra p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
33 Nt 16/2009 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €
(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 533,88 €
(slovom päťstotridsaťtri eur a osemdesiatosem centov), ktoré j e Okresný súd Nitra
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dalibora Kuciaňa, Žilinská
cesta 130, Piešťany, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Daliborom Kuciaňom, Žilinská cesta 130, Piešťany, ktorou namietal porušenie
svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 48 ods. 2 a čl. 49 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len ,,ústava“), ako aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), k porušeniu ktorých
malo dôjsť v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresnej prokuratúry
Nitra (ďalej len ,,okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 499/2008 (ďalej
len ,,namietaný postup okresnej prokuratúry“) a postupom Okresného súdu Nitra (ďalej
len ,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Nt 16/2009 (ďalej len ,,namietané
konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo
v minulosti vedené trestné stíhanie pre trestný čin porušovania ochrany rastlín a živočíchov
podľa § 181c ods. 2 písm. a) a b) a ods. 4 písm. c) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005. Predmetné trestné stíhanie
bolo uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry z 10. júna 2008 vydaným
v konaní pod sp. zn. VII/1 Gv 78/08 podľa § 215 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“) zastavené
z dôvodu, že stíhaný skutok nie je trestným činom a zároveň nie je dôvod na postúpenie
veci.
3. Následne 19. augusta 2009 prokurátor okresnej prokuratúry podal v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Pv 499/2008 okresnému súdu návrh na zhabanie veci podľa § 299
ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z.
Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“) účinného v čase
jeho podania, a to štyroch kusov vodných korytnačiek druhu Batagur Baska vo výlučnom
vlastníctve sťažovateľa z dôvodu, že to vyžaduje verejný záujem (ďalej len ,,návrh na
zhabanie veci“). O návrhu na zhabanie veci sa vedie na okresnom súde namietané konanie.
Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd vo veci návrhu na zhabanie
veci dosiaľ nariadil jedno verejné zasadnutie, ktoré sa konalo 23. novembra 2011 a na účel
vykonania znaleckého skúmania týkajúceho sa vecí, ktorých zhabanie sa navrhuje, bolo
odročené na neurčito. Od uvedeného dňa neboli v predmetnej trestnej veci vykonávané
žiadne ďalšie procesné úkony, o ktorých by mal sťažovateľ vedomosť.
4. Namietanému postupu okresnej prokuratúry sťažovateľ primárne vytýka, že
prokurátor nemal oprávnenie na podanie návrhu na zhabanie veci podľa § 299 ods. 1
Trestného poriadku. V uvedenom smere argumentuje ustanovením § 237 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého sa trestné stíhanie pred súdom koná len na podklade obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
Keďže sa v čase podania návrhu na zhabanie veci už proti sťažovateľovi neviedlo žiadne
trestné stíhanie, podľa jeho názoru okresný súd nemá právomoc o návrhu okresnej
prokuratúry rozhodnúť. Z uvedených dôvodov je sťažovateľ toho názoru, že okresná
prokuratúra v jeho prípade konala v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy.
5. Z dôvodu, že proti sťažovateľovi sa v čase podania návrhu na zhabanie veci už
neviedlo trestné stíhanie, nebolo podľa jeho názoru možné postupovať podľa ustanovenia
§ 235 písm. f) Trestného poriadku, ktoré podanie návrhu na zhabanie veci podmieňuje
súbežným podaním obžaloby. Rovnako nebolo podľa názoru sťažovateľa možné postupovať
podľa ustanovenia § 236 ods. 1 Trestného poriadku s použitím ustanovenia § 235 písm. f)
Trestného poriadku, keďže to vylučuje ustanovenie § 83 ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
podľa ktorého sa ustanovenia o zhabaní veci nepoužijú, ak je hodnota veci v zjavnom
nepomere k miere závažnosti prečinu, pričom miera závažnosti prečinu v jeho prípade
neexistuje žiadna, keďže trestné stíhanie bolo proti jeho osobe právoplatne zastavené
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a zároveň nebol dôvod na postúpenie veci.
Namietaným postupom okresnej prokuratúry malo dôjsť taktiež k porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4
6. Namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu sťažovateľ vzhliada najmä v tej skutočnosti, že prvé verejné zasadnutie
týkajúce sa návrhu na zhabanie veci sa uskutočnilo až 23. novembra 2011, teda viac ako
2 roky od jeho doručenia okresnému súdu, pričom od uvedeného dňa sa podľa vedomostí
sťažovateľa už viac ako osem rokov v predmetnej trestnej veci vôbec nekonalo a naďalej
bezdôvodne nekoná, čím dochádza k neodôvodneným prieťahom v konaní, ako aj vzniku
právnej neistoty u sťažovateľa, ktorú nemožno ústavne ospravedlniť, tolerovať a udržať.
Dôvody svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uzatvára tým, že celé konanie pred okresným
súdom je poznačené nečinnosťou a je jedným súvislým prieťahom. Opätovne poukazuje
na skutočnosť, že nedostatok právomoci okresnej prokuratúry na podanie návrhu
na zhabanie veci, ako aj nedostatok právomoci okresného súdu na rozhodovanie o takom
návrhu predstavuje porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy. Ďalším postupom okresného
súdu navyše podľa názoru sťažovateľa došlo taktiež k porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy
7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že jeho základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základné právo vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 ústavy, základné právo na vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, a taktiež základné právo na uloženie ujmy na právach
alebo majetku len spôsobom ustanoveným zákonom podľa čl. 49 ústavy boli rozhodnutím
a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 499/2008, ako aj
postupom okresného súdu v namietanom konaní v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2
ústavy porušené. Sťažovateľ ďalej navrhuje okresnému súdu v namietanom konaní
prikázať, aby konal bez ďalších prieťahov, a tak okresnému súdu, ako aj okresnej
prokuratúre zakázať pokračovať v porušovaní jeho základných práv a slobôd. Sťažovateľ
taktiež navrhuje, aby mu bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €
od okresnej prokuratúry a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 € od
okresného súdu. V ostatnom sťažovateľ navrhuje priznanie náhrady trov právneho
zastúpenia vo výške 346,26 €.
8. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 125/2020-17 z 2. apríla 2020 prijal ústavnú
sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia jeho základných práv vlastniť majetok
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti sťažovateľa podaním
doručeným 11. mája 2020 vyjadrila podpredsedníčka okresného súdu, ktorá okrem
podrobného prehľadu procesných úkonov namietaného konania predostrela vo svojom
vyjadrení stanovisko k skutkovej a právnej zložitosti posudzovanej veci sťažovateľa
a k otázke plynulosti konania. V zmysle uvedeného vyjadrenia okresný súd nehodnotil
trestnú vec sťažovateľa ako skutkovo a právne zložitú, ďalej konštatoval, že sťažovateľ sa
na narušení plynulosti postupu okresného súdu v namietanom konaní nijako nepričinil
a napokon uznal spôsobenie zbytočným prieťahov zo strany samotného okresného súdu.
Ako na objektívnu okolnosť, majúcu negatívny dopad na plynulosť konania vo veci
sťažovateľa, poukázal okresný súd na celkovú neúmernú zaťaženosť okresného súdu, ktorá
je na úseku trestného súdnictva spôsobená skutočnosťou, že má okresný súd postavenie
súdu v sídle krajského súdu, z čoho preň vyplýva agenda prejednávania zložitej
organizovanej trestnej činnosti, na ktorú nadväzuje aj požiadavka prednostného urýchleného
vybavovania zložitých väzobných vecí. V závere vyjadrenia formuloval okresný súd svoj
súhlas s prejednaním veci sťažovateľa bez ústneho pojednávania.
10. Právny zástupca sťažovateľa svoje stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
formuloval v podaní doručenom ústavnému súdu 14. mája 2020, v ktorom zotrval
na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a reagoval tiež na chronologický prehľad úkonov
namietaného konania, koncipovaný okresným súdom v dotknutom vyjadrení. Sťažovateľ
zdôraznil, že zbytočné prieťahy namietaného konania boli spôsobené nečinnosťou
a nesústredeným postupom okresného súdu, pričom tiež poukázal na judikatúru ústavného
súdu, ktorá nadmernú zaťaženosť toho-ktorého súdu porušujúceho základné právo účastníka
konania na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov neakceptuje ako okolnosť
zbavujúcu konajúci súd zodpovednosti za porušenie predmetného základného práva.
V závere stanoviska právny zástupca oznámil, že sťažovateľ súhlasí s prejednaním jeho
ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom bez nariadenia ústneho pojednávania.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa ustanovenia § 58 ods. 3
zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,
že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
14. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne
a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
15. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd skúma
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal
z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej
správanie sťažovateľa v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúceho súdu (3).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV.1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
16. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného
súdu, ako aj vyjadrenie odporcu a stanovisko sťažovateľa a dospel k týmto pre posúdenie
sťažnosti relevantným zisteniam o priebehu namietaného konania:
Okresnému súdu bol zo strany okresnej prokuratúry 21. augusta 2009 predložený
návrh na zhabanie veci, keďže uznesením okresnej prokuratúry z 10. júna 2008
s právoplatnosťou k 2. septembru 2008 bolo proti sťažovateľovi zastavené trestné stíhanie
viažuce sa k veciam, ktorých sa návrh na zhabanie týka.
Termín verejného zasadnutia, ktorý bol určený k dátumu 12. október 2009, bol
okresným súdom odročený z dôvodu, že sťažovateľovi ako zúčastnenej osobe a ďalšej
zúčastnenej osobe nebol doručený návrh na zhabanie veci, teda nemali možnosť sa sním
oboznámiť. Nový termín bol určený k dátumu 19. október 2009, pričom takto určený termín
verejného zasadnutia bol opäť odročený k dátumu 19. február 2010 z dôvodu námietky
nedodržania lehoty na prípravu verejného zasadnutia, ktorá bola podaná splnomocnencom
sťažovateľa a druhej zúčastnenej osoby. Následne 18. januára 2010 sťažovateľ okresnému
súdu doručil žiadosť o odročenie určeného termínu verejného zasadnutia s odôvodnením, že
okresný súd nepredvolal na verejné zasadnutie jeho splnomocnenca, kde z tohto dôvodu bol
daný termín zrušený.
Termín verejného zasadnutia, ktorý bol určený k dátumu 19. október 2011, bol
odročený k dátumu 23. november 2011 z dôvodu neúčasti splnomocnenca zúčastnených
osôb, ktorý ju ospravedlnil práceneschopnosťou dodatočne zdokladovanou 24. októbra
2011.
Okresný súd vykonal 23. novembra 2011 verejné zasadnutie, na ktorom sa vyjadrili
sťažovateľ a prokurátor, pričom verejné zasadnutie bolo odročené na neurčito na účel
vyžiadania relevantných informácii od kompetentných subjektov a na účel pribratia znalca.
Okresný súd určil termín verejného zasadnutia k dátumu 25. marec 2020, tento však
bol v dôsledku prijatých protiepidemiologických opatrení zrušený. Ďalší termín verejného
zasadnutia určený k dátumu 10. jún 2020 bol zrušený z dôvodu zaslania súdneho spisu
ústavnému súdu a verejné zasadnutie bolo odročené, v čase rozhodovania ústavného súdu
nebola teda vec sťažovateľa meritórne ukončená.
IV.2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu
17. Predmetom súdneho konania v posudzovanej veci sťažovateľa je rozhodovanie
o návrhu okresnej prokuratúry na zhabanie veci, kde takýto predmet konania nemožno
podľa názoru ústavného súdu kvalifikovať ako osobitne skutkovo či právne zložitý, aj keď
určitý stupeň skutkovej zložitosti možno vidieť v potrebe znaleckého dokazovania, ktorú
deklaroval konajúci súd na verejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2011. Napokon
nenáročnosť predmetu namietaného konania z hľadiska skutkového a právneho prezentoval
vo svojom vyjadrení aj samotný okresný súd. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že ani určitá
skutková zložitosť veci vyplývajúca z potreby znaleckého dokazovania nemôže
v posudzovanom prípade ospravedlniť absolútne neprimeranú dobu konania o tomto type
návrhu, ktorá v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje obdobie viac ako desiatich
rokov.
18. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných
zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne výraznejšie okolnosti,
ktoré by signalizovali nedostatočnú súčinnosť zo strany sťažovateľa ako účastníka konania.
19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v jeho postupe
zistil obdobie nečinnosti, v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila
relevantná, teda zákonná prekážka. Takýmto obdobím rozsiahlej nečinnosti je poznačená
fáza namietaného konania v úseku od 23. novembra 2011, keď bol uskutočnený termín
verejného zasadnutia až do stanovenia ďalšieho nového termínu verejného zasadnutia
určeného k dátumu 25. marec 2020. Ústavný súd konštatuje, že v uvedenom období
nevykonával okresný súd žiadne relevantné procesné úkony smerujúce k vlastnému
prejednaniu veci (za takéto nemožno považovať žiadosti o informatívne správy o stave
živočíchov, ktorých sa podaný návrh týka), pričom prezentované obdobie nečinnosti
vykazuje viac ako osem rokov. Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa
ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala
k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil
na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07). V tejto
súvislosti poukazuje ústavný súd na momenty postupu okresného súdu v úvodnej fáze
namietaného konania, ktoré signalizujú nesústredený postup okresného súdu, ktorý
v konečnom dôsledku viedol k neefektívnosti postupu a zbytočnému predĺženiu
namietaného konania. Ide o zrušenie niekoľkých určených termínov verejného zasadnutia
z dôvodu porušenia ustanovení Trestného poriadku zaručujúcich možnosti zúčastnenej
osoby pripraviť sa na verejné zasadnutia (nedoručenie návrhu na zhabanie veci zúčastneným
osobám, nedodržanie päťdňovej lehoty na prípravu, nezaslanie predvolania na určený
termín splnomocnencovi).
20. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou
okresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho
konania.
21. Dĺžka súdneho konania o návrhu na zhabanie veci pred okresným súdom
od podania tohto návrhu do času rozhodovania ústavného súdu tak predstavuje dobu viac
ako desiatich rokov, čo je z globálneho hľadiska doba ústavnoprávne neakceptovateľná.
22. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
23. Z petitu podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj
o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd si už
pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto
dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
24. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom
konaní porušené boli (bod 1 výroku nálezu).
25. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok, ústavný súd
v prvom rade pripomína, že do obsahu vlastníckeho práva patrí právo vec držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a právo nakladať s predmetom vlastníctva. Vzhľadom na dĺžku
namietaného konania, predmet konania (rozhodovanie o pozbavení vlastníctva sťažovateľa
ku štyrom kusom korytnačiek vodných druhov Batagur Baska) a dlhotrvajúce obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva sťažovateľa je potrebné konštatovať, že napadnutým konaním
okresného súdu bolo porušené aj právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy (bod 1 výroku nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru , ako aj
zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu
ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v namietanom konaní konať
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
27. K obrane okresného súdu, poukazujúcej na svoju neúmernú zaťaženosť
z hľadiska množstva a zložitosti prejednávanej trestnej agendy, ktorú sa okresný súd snaží
prezentovať ako objektívnu okolnosť negatívne sa podpisujúcu pod plynulosť konania aj
vo veci sťažovateľa, ústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej
v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že problémy súvisiace
so zaťaženosťou justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka komplikácií tohto charakteru nemá povahu
okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci
občana, ktorý sa naň obrátil.
28. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež
osobnou frustráciou prameniacou z pocitov právnej neistoty. Sťažovateľ vyzdvihol aj
špecifický charakter vecí, ktorých sa návrh na zhabanie týka, kde ide o živočíchy, ku
ktorým má mať sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia osobný vzťah. Vychádzajúc z týchto
skutočností, sťažovateľ považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu
5 000 €. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a chápe ho ako kompenzačný
prostriedok nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného
konania považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 2 500 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku nálezu.
VI.
Trovy konania
29. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu
trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom
súde rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho
právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume
533,88 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavným súdom priznaná suma náhrady trov
konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie sťažnosti a vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
pri tarifnej odmene za úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 v sume 163,33 €
a za úkon právnej služby vykonaný v roku 2020 v sume 177 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky)
a režijnom paušále ku každému z nich po 9,80 € v prípade úkonov z roku 2019 a 10,62 €
v prípade úkonu z roku 2020 (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Priznanú náhradu trov konania je
okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného
sporového poriadku).
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. augusta 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu