Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 424/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Reném

Nguyenom, Moyzesova 1, Partizánske, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a 3 a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-234 z 24. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa a 3

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -234 z 24. septembra 2018

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom

na Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. svojou

žalobou domáhal proti žalovanej (Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky) náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom vo výške 413,93 € s príslušenstvom. Škodu predstavujú náklady

vynaložené sťažovateľom v súvislosti s vyhotovením a použitím geometrického plánu

č. z 11. júla 2001 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

ku ktorému nedošlo pre zamietnutie návrhu sťažovateľa ešte v roku 2003. Nesprávny

úradný postup mal spočívať v neopravení chyby v katastrálnom operáte orgánmi na úseku

katastra (geodézie) napriek žiadostiam sťažovateľa a napriek zákonnému príkazu odstrániť

ju. Chyba spočívala v nesprávnom zakreslení vlastníckych hraníc v katastrálnej mape medzi

parcelami nehnuteľností a vznikla premietnutím chyby v meraní z geometrického plánu

č. .

3. Okresný súd rozsudkom z 22. decembra 2016 žalobu sťažovateľa zamietol,

rozhodol o náhrade trov konania a o trovách štátu. Považoval za preukázané nesplnenie

podmienky nesprávneho úradného postupu, podmienky príčinnej súvislosti medzi vznikom

škody a konaním žalovanej i podmienky vzniku škody. Zistil aj dôvodnosť vznesenej

námietky premlčania. Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa napadnutým

rozhodnutím potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu. Dovolanie sťažovateľa bolo

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. septembra

2019 odmietnuté.

4. Sťažovateľ poukázal na to, že nikdy nepovedal (ako uvádza krajský súd

v odôvodnení), že si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s úradným

postupom, ku ktorému malo dôjsť tým spôsobom, že orgán bývalej Geodézie n. p.

Bratislava v Trenčíne úradne overil 23. októbra 1981 geometrický plán č.

napriek jeho chybe po technickej stránke. Ide o ničím nepodložený názor okresného

súdu. Krajský súd poprel splnenie prvej podmienky priznania nároku na odškodnenie,

k čomu účelovo použil , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, účinný

od 15. apríla 2004 a uveril klamstvu štátu, že sa susedia súdia, a preto nebolo možné chybné

hranice v katastrálnej mape opraviť. Neopravením chybne zakreslených hraníc

v katastrálnej mape orgánom štátu do doby vyhotovenia geometrického plánu z 11. júla

2001 tak sťažovateľ mal dokázané splnenie podmienky nesprávneho úradného postupu.

Splnenie podmienky existencie škody považoval sťažovateľ za preukázané okresnému súdu

predloženými pokladničnými dôkazmi a nemožnosťou použitia geometrického plánu

z 11. júla 2001. K chybnej evidencii pristúpil nesprávny úradný postup (nečinnosť –

neopravenie chýb v katastrálnom operáte), čo podľa sťažovateľa bolo priamou príčinou

škody (nepoužiteľný geometrický plán z 11. júla 2001, pretože hranice nezodpovedali

skutočnosti).

5. Krajský súd porušil ústavnosť garantovanú , preto sťažovateľ

žiadal o posúdenie neústavnosti napadnutého rozhodnutia. Vyčerpal opravné prostriedky

na ochranu jeho základných práv a slobôd, na použitie ktorých je oprávnený. Lehotu

na podanie ústavnej sťažnosti považoval za dodržanú s poukazom na prevzatie uznesenia

dovolacieho súdu 24. októbra 2019 a na podanie ústavnej sťažnosti na poštovú prepravu

27. decembra 2019.

6. Domáhanie sa primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil

spôsobenými ťažkosťami pri dokazovaní vlastníckeho práva, nezákonným konaním,

šikanovaním, trvalým stresom a nedočkaním sa do dnešného dňa opravy chýb

v katastrálnom operáte.

7. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu prijať rozhodnutie, že 1. napadnutým

rozhodnutím boli porušené jeho práva podľa a dohovoru,

2. napadnutým rozhodnutím bolo porušené jeho základné právo podľa

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a že napadnuté rozhodnutie

je neústavné, 3. zrušuje napadnuté rozhodnutie a vracia vec na ďalšie konanie krajskému

súdu, 4. sťažovateľovi priznáva ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 € a náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

10. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho,

kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho

základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie

sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa

dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

10.1 Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10.2 V súlade s ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne.

11.1 Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

11.2 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská,

na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom

označeným právam v zásade identické ().

13. Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov

a ústavného súdu v Slovenskej republike (princíp subsidiarity) vyplýva, že ústavný súd nie

je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy

všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových

a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. , ).

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov ().

14. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď

namietaným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej

moci alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy,

ak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , , ,

, , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 Posúdenie náležitostí ústavnej sťažnosti a k namietanému porušeniu

základných práv podľa a 3 a práva podľa dohovoru

15. Ústavný súd na úvod konštatuje, že podanie sťažovateľa je ústavnou sťažnosťou

v zmysle v spojení s , a nasl. zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd v rámci prípravy na predbežné prerokovanie zameranej na splnenie

zákonom ustanovených podmienok konania pred ústavným súdom zistil, že ústavnú

sťažnosť podala oprávnená osoba – sťažovateľ ako žalobca v civilnom súdnom spore (§ 122

) v zákonnej lehote ( ) a návrh je

prípustný ( ). Sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom

( ) na základe predloženého plnomocenstva výslovne

udeleného na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd zistil, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všetky

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ),

ale neobsahuje všetky osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 zákona o ústavnom

súde).

16. V ústavnej sťažnosti chýbajú akékoľvek právne a skutkové dôvody v podobe

relevantnej ústavnoprávnej argumentácie týkajúcej sa porušenia práv sťažovateľa. Jeho

argumentáciu možno zhrnúť tak, že napadnuté rozhodnutie je neústavné, pretože podľa jeho

názoru boli splnené podmienky na priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti je podstatnou (osobitnou) náležitosťou

ústavnej sťažnosti a od jeho kvality sa v podstate odvíja možnosť prieskumu ústavného

súdu. Dôvody ústavnej sťažnosti by mali byť prispôsobené namietaným porušeniam

základných práv alebo slobôd. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom ako

kvalifikovaným právnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti

absentuje.

17. Následkom uvedeného nedostatku zostala ústavná sťažnosť sťažovateľa v rovine

vyjadrenia nespokojnosti s rozhodnutiami všeobecných súdov a polemizovania s ich

závermi. Uvedené by ústavný súd aj v prípade, že by neodmietol podanie pre nedostatok

náležitostí, viedlo pri zameraní sa na úroveň odôvodnenia rozhodnutia nutne k záveru,

že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Prakticky sa sťažovateľ ústavnou sťažnosťou

domáha ďalšieho preskúmania správnosti rozhodnutia krajského súdu, ktoré pritom už bolo

predmetom prieskumu aj zo strany dovolacieho súdu. Predložená sťažnostná argumentácia

sťažovateľa však nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Účelom konania pred ústavným súdom je totiž ochrana ústavnosti, a nie poskytnutie

ďalšieho opravného prostriedku umožňujúceho prehodnocovať správnosť záverov

všeobecných súdov.

18. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných

zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich

do ich právomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti ( ). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je

prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými

súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. , ). Ústavný súd v tejto

súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy

spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom,

že všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne

a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd už opakovane uviedol (napr.

, ), že ochrana , prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

19. Za uvedenej situácie nie je možné uvažovať o výzve sťažovateľovi podľa § 56

ods. 3 na odstránenie uvedeného nesúladu. Ide totiž

o neodstrániteľný nedostatok ústavnej sťažnosti, čo viedlo ústavný súd k jej odmietnutiu

podľa z dôvodu, že nemá náležitosti

(konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu

jeho základných práv a slobôd) ustanovené v .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu