Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 433/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2020

prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Petra Straku o jeho

zaujatosti vo veci ústavnej sťažnosti , ,

, vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Straka n i e j e

v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

Peter Straka prípisom z 25. augusta 2020 v zmysle a

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) oznámil predsedovi

ústavného súdu, že III. senát ústavného súdu, ktorého je členom, má rozhodovať o ústavnej

sťažnosti , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), pričom predmetom ústavného prieskumu je okrem

iného rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 18. mája 2016 a v rámci

tohto konania zastupoval sťažovateľa JUDr. Jaroslav Čollák, ktorý je zároveň externým

poradcom sudcu Petra Straku. S poukazom na preto

navrhol, aby ho zákonný senát ústavného súdu vylúčil z konania a rozhodovania vo veci

vedenej pod sp. zn. .

2. Pokynom predsedu ústavného súdu Ivana Fiačana z 25. augusta 2020 bolo

oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 pridelené na rozhodnutie

podľa IV. senátu ústavného súdu.

II.

Relevantná právna úprava

3. obsahuje výslovnú právnu úpravu o vylúčení sudcu

ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v § 49 až § 52.

4. Podľa sudca ústavného súdu je vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom

konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní

v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa dôvody vylúčenia podľa ods. 1 alebo

ods. 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa prvej vety ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného

súdu určený rozvrhom práce.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

7. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu

ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva

na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)

dve previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov

(Piersack v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko,

sťažnosť č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu

a stránku objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testmi. Európsky súd pre ľudské

práva zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to

vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod

57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,

rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti

či predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým

subjektívnym a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje

osobné presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná

nestrannosť sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť

sudcom prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných

dôvodov vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť

dostatočne naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.

Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca

vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva

nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť

ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti

o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože

„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac o dôvere

samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok

z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy

v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.

8. V rámci dôvodov vylúčenia sudcu ústavného súdu ustanovených v § 49 ods. 1 a 2

je potrebné uviesť, že predpoklady vylúčenia sudcu ústavného

súdu opísané ako „pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich

zástupcom“ vzhľadom na okolnosti aplikovateľné v danej veci voči sudcovi ústavného súdu

Petrovi Strakovi naplnené nie sú.

9. Ústavný súd po pripojení spisového materiálu vedeného pod sp. zn.

Rvp 1738/2018 zistil, že JUDr. Jaroslav Čollák bol právnym zástupcom sťažovateľa,

ale podaním doručeným ústavnému súdu 28. novembra 2019 oznámil sťažovateľ zmenu

svojho právneho zástupcu, čo zároveň doložil plnomocenstvom z 1. júla 2019 udeleným

JUDr. Vladimírovi Filičkovi, PhD. Z uvedeného je zrejmé, že k zmene právneho zástupcu

sťažovateľa došlo v tomto prípade ešte pred tým, ako bol sudca Peter Straka menovaný

za sudcu ústavného súdu (10. októbra 2019). Teda keď sa advokát JUDr. Jaroslav Čollák

stal externým poradcom sudcu Petra Straku, už nebol právnym zástupcom sťažovateľa

v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

10. Aplikujúc detailnejší pohľad na potenciálnu nestrannosť sudcu ústavného súdu

Petra Straku a uvedený subjektívny a objektívny test, vec v prvom rade nevykazuje

explicitnosť a intenzitu predpojatosti, ktorá by spadala pod subjektívny test. Sudca Peter

Straka vo svojom oznámení založil svoju potenciálnu zaujatosť iba skutočnosťou, že jeho

externý poradca bol v minulosti právnym zástupcom sťažovateľa. Zo samotného oznámenia

sudcu Petra Straku nemožno vypozorovať žiadne negatívne alebo pozitívne emócie voči

sťažovateľovi alebo záujem rozhodovať o veci sťažovateľa.

11. Vo vzťahu k objektívnemu testu ústavný súd konštatuje, že vzťah sudcu Petra

Straku (aj s ohľadom na jeho kolegiálny vzťah k svojmu externému poradcovi)

k sťažovateľovi a zároveň bývalému klientovi jeho externého poradcu je vzhľadom na už

opísané okolnosti (bod 9 odôvodnenia tohto uznesenia) príliš vzdialený (aj z časového

hľadiska, pozn.) na to, aby založil pochybnosť o jeho nestrannosti v prerokovávanej veci.

Ústavný súd podotýka, že ak externý poradca zastupuje sťažovateľa v konaní

pred ústavným súdom, táto skutočnosť je podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom

na vylúčenie takéhoto sudcu ústavného súdu z konania a rozhodovania v predmetnej veci

(napr. , , alebo ). No v prípade, ak je

sťažovateľom bývalý klient externého poradcu sudcu ústavného súdu, podľa ústavného súdu

už absentuje relevantný vzťah k účastníkovi konania, resp. jeho právnemu zástupcovi, ktorý

by bol spôsobilý spochybniť objektívny aspekt nestrannosti sudcu ústavného súdu.

12. Pri skúmaní nestrannosti (subjektívny a objektívny test nestrannosti) sudcu

ústavného súdu Petra Straku tak podľa ústavného súdu nateraz neexistuje zistiteľná

skutočnosť, ktorá odôvodňuje vznik subjektívnej alebo objektívnej pochybnosti o jeho

nezaujatosti vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Podľa ústavného

súdu sa ani z pohľadu nestranného pozorovateľa nemôže dôvodne javiť, že sudca ústavného

súdu Peter Straka má pomer k účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi v predmetnom

konaní pred ústavným súdom.

13. Ústavný súd je preto presvedčený, že vnímanie nestrannosti sudcu ústavného

súdu v predmetnej veci si nevyžaduje vylúčenie sudcu ústavného súdu Petra Straku

z konania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. , a preto rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu