Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 270/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného

advokátom Mgr. Michalom Kovarčíkom, advokátska kancelária, Obchodná 15, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a 4, a , ako aj a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 2. mája 2018,

ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 11. júla 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky j e p o v i n n á zaplatiť

advokátovi Mgr. Michalovi Kovarčíkovi, advokátska kancelária, Obchodná 15, Bratislava,

trovy právneho zastúpenia vo výške 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur

a dvadsaťštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Argumentácia ústavnej sťažnosti

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 12

ods. 1 a 2, a 4, , a 4, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozsudkom z 2. mája 2018, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 11. júla 2018. Ústavná sťažnosť datovaná 23. apríla 2020 bola odovzdaná na poštovú

prepravu 23. apríla 2020.

2. Uznesením ústavného súdu č. k. -31 z 9. júna 2020 bol

sťažovateľovi na základe jeho žiadosti ustanovený za právneho zástupcu advokát

Mgr. Michal Kovarčík, Obchodná 15, Bratislava.

3. Z osobného podania sťažovateľa a podania jeho právneho zástupcu z 15. júla 2020

doručeného ústavnému súdu 16. júla 2020, ako aj z doplnenia podania právneho zástupcu

z 22. júla 2020 vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. -1086

z 2. mája 2018 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v súvislosti s § 138 písm. g) a § 139 písm. d) Trestného

zákona, prečinu sexuálneho zneužívania podľa ,

prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery,

úradného znaku a úradnej značky podľa , a a prečinu

podvodu podľa .

4. Zo skutkového hľadiska išlo predovšetkým o to, že od presne nezisteného času

začiatkom roku 2007 v presne nezistených dňoch až do 25. mája 2007 v v byte

na dva až trikrát do týždňa vykonával súlož s maloletou

, narodenou v Konžskej republike (ďalej len „poškodená“), hoci

vedel, že ešte nedovŕšila 15 rokov, pričom otehotnela a 2. apríla 2007 podstúpila kyretáž,

zároveň čin spáchal závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe, ktorá mu bola

zverená do starostlivosti, a zneužíval jej neskúsenosť a odkázanosť na neho výživou,

výchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb.

5. Ďalej v presne nezistených dňoch od 26. mája 2007 do mája 2009 v

v byte na opakovane dva až trikrát do týždňa pohol k mimomanželskej

súloži poškodenú, hoci vedel, že ešte nedovŕšila 18 rokov a bola mu zverená do jeho

starostlivosti rozsudkom prvostupňového súdu v v Konžskej republike a bola

na neho odkázaná výživou, výchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb.

6. Okrem toho 9. februára 2005 podal na oddelení cudzineckej polície v Bratislave

pre účely zlúčenia rodiny žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt cudzinca

na území Slovenskej republiky pre jeho údajné dcéry ,

nar. v Konžskej republike, a poškodenú, ako ich údajný zákonný zástupca,

a k žiadosti predložil nepravé doklady, a to falošné výpisy z rodných listov Hlavnej matriky

, Konžská republika, rozsudok prvostupňového súdu v ,

Konžská republika zo 14. decembra 2004, cestovné pasy Konžskej republiky vystavené

na meno poškodenej a , narodenej , v ktorých údaje

a dátumy ich narodení nezodpovedali skutočnosti, a na základe týchto nepravých dokladov

bolo obom osobám udelené prvé povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

na obdobie troch rokov. Neskôr došlo k udeleniu ďalšieho povolenia na trvalý pobyt

pre obe osoby. Predložením nepravých dokladov ako pravých sťažovateľ dosiahol vydanie

dokladov o trvalom pobyte v Slovenskej republike pre obe osoby.

sa v skutočnosti narodila a poškodená zasa , pričom nejde

o dcéry sťažovateľa.

7. Napokon sťažovateľ 14. septembra 2006 uviedol do omylu Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v Bratislave v otázke splnenia podmienok pre priznanie prídavkov na deti tým,

že ako údajný otec a poškodenej podal žiadosť o prídavky na tieto

deti a predložil ich nepravé doklady, na základe ktorých mu boli ako oprávnenej osobe

vyplácané od 1. septembra 2005 až do 1. júla 2009 štátne sociálne dávky – prídavky

v celkovej výške 1 688,99 €, hoci sťažovateľ nebol skutočným otcom detí a obe osoby

prvýkrát pricestovali na Slovensko až 30. augusta 2006.

8. Za uvedené skutky bol sťažovateľ odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia. Bola mu tiež uložená povinnosť nahradiť škodu

poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave v sume 1 688,99 €.

9. Naproti tomu sťažovateľ bol podľa oslobodený

spod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v spojení s § 138

písm. g) a a za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak,

že v presne nezistenom čase začiatkom roku 2007 v mieste trvalého bydliska v

, násilím donútil k súloži poškodenú tak, že ju vyzliekol, držal jej ruky,

nedovolil jej brániť sa a vykonal na nej dokonanú súlož, pričom využil jej neskúsenosť

a odkázanosť na neho výživou, výchovou a uspokojovaním osobných a hmotných potrieb

a zároveň ju mal ako otec zverenú do svojej starostlivosti rozsudkom prvostupňového súdu

v Konžskej republike zo 14. decembra 2004 a čin spáchal závažnejším spôsobom

konania. K oslobodeniu spod obžaloby došlo preto, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bol sťažovateľ stíhaný.

10. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. júla 2018 bolo odvolanie

sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 2. mája 2018 zamietnuté.

11. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 29. januára 2020 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 11. júla 2018.

12. Uvedeným rozhodnutiam všeobecných súdov predchádzal rozsudok okresného

súdu zo 16. augusta 2017, ktorým senát zložený z JUDr. Mária Szabóová, JUDr. Štefánia

Sališová a Ľudovít Šindelár uznal sťažovateľa vinným v celom rozsahu obžaloby

(teda aj pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 2 písm. a) a b) v spojení s § 138 písm. g)

a a ), pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní

sedem rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia pri vyslovení povinnosti nahradiť škodu.

13. Na základe odvolania sťažovateľa bol rozsudok okresného súdu zo 16. augusta

2017 uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. novembra 2017 zrušený a vec

bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

14. Krajský súd pritom rozhodol, že je potrebné najmä opätovne vykonať dôkazy

už raz vykonané okresným súdom ešte predtým, ako sťažovateľ súhlasil so zmenou

v zložení senátu, vypočuť svedkyňu , odstrániť nedostatky vo výpovedi

poškodenej týkajúcej sa miesta, času, spôsobu konania sťažovateľa a bránenia sa

poškodenej v súvislosti so zločinom znásilnenia. Rovnako krajský súd uviedol,

že je potrebné odstrániť nedostatky vo výpovediach poškodenej, ktorá viackrát vypovedala

o znásilňovaní, ale aj v súvislosti so zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201

a prečinom sexuálneho zneužívania podľa , čo bude potrebné

pri výsluchu dôsledne rozlišovať. Krajský súd tiež nariadil preveriť obhajobu sťažovateľa,

ktorý poukazoval na otvorenie predajne LIDL, ale aj v súvislosti s výpoveďami poškodenej

a svedkyne o časových súvislostiach chodenia na nákupy,

pričom krajský súd sám operatívne zistil, že predajňa LIDL na ulici

v bola otvorená 15. mája 2008. Krajský súd poukázal na to, že v rozsudku

okresného súdu je nepresnosť v skutku v bode 1 (zločin znásilnenia podľa § 199 Trestného

zákona), a to v súvislosti s kvalifikovanou skutkovou podstatou zvereného dieťaťa

do starostlivosti sťažovateľa ako otca, čo je v rozpore so zisteniami v bodoch 4 a 5

týkajúcich sa prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa a prečinu

podvodu podľa . Upozornil tiež na rozpor medzi vyhláseným

a vyhotoveným rozsudkom. Krajský súd vytkol okresnému súdu nepreskúmateľnosť

rozsudku, nesprávne pripísanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona, potrebu náležitého zistenia skutkového stavu a dodržania procesných ustanovení.

15. Okresný súd v senáte zloženom z JUDr. Márie Szabóovej, JUDr. Štefánie

Sališovej a Ľudovíta Šindelára vec opätovne prejednal a na hlavnom pojednávaní konanom

2. mája 2018 znova rozhodol (a to tak, ako to je už uvedené v bode 3 až 9, pozn.).

16. Rozsudok okresného súdu č. k. -1086 z 2. mája 2018 vykazuje

množstvo pochybení a je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia arbitrárny.

17. Aj napriek tomu, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 8. novembra 2017 bola vec vrátená okresnému súdu, tento neodstránil nedostatky, ktoré

mu krajský súd vytýkal. Je v rozpore s ustanovením

a z tohto dôvodu je nepreskúmateľný. Vykonané dôkazy neboli vyhodnotené v súlade

so zákonom. Nedodržala sa zásada in dubio pro reo. Pri dodržaní všetkých týchto zásad

by nemohlo dôjsť k odsúdeniu sťažovateľa, a to aj s poukazom na rozpory vo výpovediach

poškodenej.

18. V bode 1 rozsudku ide o zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 a 2

písm. a) a b) . Pri tejto právnej kvalifikácii konania páchateľa musí byť

preukázané vykonávanie súlože s osobou mladšou ako 15 rokov, a preto konanie páchateľa

musí byť preukázané v čase, keď táto osoba ešte nedosiahla vek 15 rokov. V danom prípade

by konanie sťažovateľa muselo byť preukázané v časovom úseku od začiatku roku 2007

do 25. mája 2007.

19. Treba predovšetkým zdôrazniť, že skutočnosti uvedené v skutkovej vete v bode 1

rozsudku nie sú nijako hodnoverne preukázané, najmä nie je nijako preukázané, že by

poškodená otehotnela práve so sťažovateľom. Naopak, takúto možnosť vylučujú lekárske

správy o sťažovateľovi z tohto obdobia preukazujúce, že bol neplodný a odporučila sa mu

využiť asistovaná reprodukcia. S týmito dôkazmi sa okresný súd dostatočne nevysporiadal,

lebo ich iba spochybnil vyjadrením svedkyne , podľa ktorej výsledky neboli

bohviečo, ale otehotnenie nebolo vylúčené [čo mal svedkyni povedať jej gynekológ

(nie urológ) ]. Podľa sťažovateľa to je sčasti pravda, otehotnenie naozaj nebolo

vylúčené, ale mohlo sa tak stať iba cestou asistovanej reprodukcie, čo je zásadný rozdiel.

Svedkyňa však nemá potrebné odborné znalosti z medicíny, a preto takýmto jej

vyjadrením nemožno spochybniť skutočnosti uvádzané v lekárskych správach. Obhajobou

navrhované vypočutie okresný súd odmietol vykonať, čím došlo k porušeniu

čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru. Ani skutočnosť, že neskôr po absolvovaní liečby tradičnou

africkou medicínou sa stav sťažovateľa zlepšil a mohol splodiť deti, nie je dôvodom

na spochybnenie lekárskych správ hodnotiacich zdravotný stav sťažovateľa v predmetnom

období.

20. V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatuje, že „Samotné vyjadrenie

poškodenej by ale súdu nepostačovalo, aby jednoznačne dospel k záveru, že sa predmetné

skutky stali a dopustil sa ich obžalovaný, ale výpoveď poškodenej dopĺňa, potvrdzuje a jej

pravdivosti nasvedčuje aj výpoveď svedkyne , svedkyne a svedka .“.

V skutočnosti však existuje v súvislosti s bodom 1 rozsudku len výpoveď poškodenej,

keďže výpovede ostatných uvádzaných svedkov vychádzajú len z toho, čo počuli

od poškodenej. Žiaden zo svedkov popisované konanie sťažovateľa nevidel. Skutočnosti

uvádzané , že našla poškodenú a sťažovateľa zamknutých v kuchyni, prípadne

v byte, spadajú do obdobia, keď bol otvorený LIDL, teda do obdobia po 15. máji 2008,

keď (aj keby teoreticky sťažovateľ naozaj s poškodenou súložil) by nešlo o zločin podľa

z dôvodu, že poškodená mala viac ako 15 rokov, ale len o prečin

podľa . Konanie sťažovateľa uvedené v skutkovej vete v bode 1

rozsudku okresného súdu nebolo hodnoverne preukázané žiadnym dôkazom.

21. Okrem toho usudzovať na pravdivosť výpovede poškodenej iba na základe toho,

že nepravdivé skutočnosti uvádzala zhodne viacerým osobám, je nelogické. V tomto

kontexte aj odôvodnenie okresného súdu, ktorým bagatelizuje závažné rozpory a nedostatky

vo výpovediach poškodenej, je zarážajúce, keďže okresný súd uvádza, „že by bolo

podozrivé, ak by poškodená vypovedala rovnako a nemenne“. Okresný súd sa vôbec

nezaoberal rozpormi a nedostatkami vo výpovediach poškodenej, hoci na ne obhajoba

poukazovala.

22. Verifikovať výpoveď poškodenej na základe znaleckého posudku

konštatujúcej, že formálne myšlienkové operácie poškodenej sú na dobrej úrovni,

jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať podnety je nenarušená a jej

pamäťové schopnosti sú v norme, nie je v súlade so zistenými skutočnosťami v priebehu

konania. Reálnou skutočnosťou je, že poškodená mala dlhodobo problémy s učením sa

v škole a aj z jej výpovedí v prípravnom konaní a na súde je zrejmé, že opak je pravdou.

Výpovede poškodenej sú z časového hľadiska a samotného priebehu skutku rozporuplné,

príliš všeobecné a v globále si poškodená nič presne nepamätá. O tom svedčí aj skutočnosť,

že na hlavnom pojednávaní uviedla, že na prvý pohlavný styk so sťažovateľom si nepamätá,

čo by bolo pri tak traumatizujúcom zážitku vrcholne nepravdepodobné.

23. Znalecký posudok z odboru sexuológie vyhotovený bol realizovaný

viac ako desať rokov po údajnom spáchaní skutku, a to takmer výhradne na základe štúdia

spisového materiálu, keďže sťažovateľ v tomto období na základe predchádzajúcich

skúseností absolútne stratil dôveru v objektivitu orgánov činných v trestnom konaní

a všeobecného súdu, a odmietol preto so znalcom spolupracovať. Vzhľadom na to, že znalec

vychádzal z nepravdivých skutočností uvádzaných poškodenou, jeho posudok nemá

absolútne žiadnu výpovednú hodnotu s výnimkou informácie uvedenej na strane 10, podľa

ktorej sťažovateľ bol v roku 1999 operovaný na pravostrannú inguinálnu herniu, mal bolesti

a nemohol mať sex. na hlavnom pojednávaní uviedol, že „Ako znalec musel brať

do úvahy hlavne rozsiahly spisový materiál, najmä z prípravného konania, ktoré boli

podkladom pre jeho závery.“. Na otázku prokurátora uviedol, že k záverom dospel

na základe preštudovania spisového materiálu, výpovede poškodenej a svedkyne. Z toho

vyplýva, že jediné vyšetrenie sťažovateľa, ktoré vykonal, bola prehliadka tela sťažovateľa.

V ďalšom vychádzal len zo lživých výpovedí poškodenej uvedených vo vyšetrovacom

spise.

24. Okresný súd z nepochopiteľných dôvodov neuviedol niektoré skutočnosti

uvádzané svedkyňou na hlavnom pojednávaní 31. januára 2018 a ani sa s nimi

následne nevysporiadal. Podľa svedkyne ani ona, ale ani sťažovateľ žiadne doklady pre

dievčatá nevybavovali, lebo tieto vybavila ich matka v Kongu. O tom, že má v Kongu

dcéry, povedal sťažovateľ svedkyni už pri ich zoznámení. Svedkyňa ďalej uviedla,

že sťažovateľ ráno opúšťal domácnosť ako prvý a prichádzal približne 30 minút

pred svedkyňou, nedával dievčatám žiadne tresty, dievčatá mali tendenciu klamať, svedkyňa

si nepamätá, či poškodená bola vôbec niekedy vypísaná a nešla do školy. S dievčatami

chodievala spoločne do kostola, prípadne tam šli spolu so sestrou. Nestalo sa, že by

poškodená nešla v nedeľu do kostola. Pritom tieto skutočnosti zásadne spochybňujú

a vyvracajú tvrdenia poškodenej a svedkyne . Takýto postup okresného súdu

(ktorý absolútne nebral do úvahy skutočnosti svedčiace v prospech sťažovateľa, nezaoberal

sa nimi a nevyhodnocoval ich) treba považovať popri porušení ustanovení § 2 ods. 12

a aj za porušenie práva na obhajobu, na spravodlivé súdne

konanie a na súdnu ochranu.

25. Celé trestné stíhanie v bodoch 1 a 2 rozsudku je založené výhradne

na výpovediach poškodenej, od ktorej sa sprostredkovane odvíjajú aj výpovede ďalších

svedkov svedčiacich proti sťažovateľovi, pričom títo svedkovia tvrdeniam poškodenej

uverili.

26. Najväčší problém vidí sťažovateľ v tom, že skutočnosti uvádzané poškodenou sú

na prvý pohľad natoľko šokujúce a až nechutné, že si ich nikto, kto sa o nich dozvie,

radšej ani nechce predstaviť a na základe týchto skutočností sa u každého automaticky

prejaví pochopenie a súcit voči poškodenej ako obeti a absolútna antipatia voči

sťažovateľovi. Táto skutočnosť spôsobuje neobjektívnosť a je následne hlavným

problémom dokazovania a vyhodnocovania dôkazov v celom konaní od jeho začiatku.

Ak by sme si skutočnosti uvádzané poškodenou bod po bode predstavili (pričom zámerne

vzhľadom na charakter posudzovaných trestných činov obhajoba netrvala na vykonaní

rekonštrukcie), zistili by sme, akými závažnými nedostatkami trpia tvrdenia poškodenej,

aké sú medzi nimi rozpory a dokonca, že poškodenou uvádzané skutočnosti nie sú ani

reálne možné.

27. Najvypuklejším príkladom je obsah výpovede poškodenej v prípravnom konaní

z 10. júna 2010, v ktorom opisuje detaily styku, ktoré sťažovateľ spochybnil.

28. Z uvedeného jasne vyplýva, že tvrdenia poškodenej nemôžu byť v žiadnom

prípade pravdou, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti aj o jej ďalších tvrdeniach, a to najmä

s ohľadom na skutočnosť, že jej výpovede sú prakticky jediným dôkazom preukazujúcim

vinu sťažovateľa. Čo sa týka údajných súloží so sťažovateľom (ku ktorým malo dochádzať

dva až trikrát týždenne od februára roku 2007 do mája roku 2009, teda 29 mesiacov,

čo predstavuje okolo 290 súloží) k týmto malo dochádzať v denných hodinách

(teda za svetla) a je absolútne vylúčené, aby si poškodená nevšimla asi 10 cm dlhú jazvu

na intímnych partiách tela sťažovateľa, ktorú má po operácii pravostrannej inguinálnej

hernie konštatovanej v znaleckom posudku . Nepravdivosť jej výpovedí vyplýva

aj z toho, že jej sestru nemohol sťažovateľ poslať do LIDLu, keďže táto predajňa nebola

v tej dobe ešte v prevádzke, poškodená v nedeľu nezostávala so sťažovateľom sama doma,

lebo pravidelne chodila so sestrou a manželkou sťažovateľa do kostola, pričom aj uvádzaná

frekvencia súloží so sťažovateľom nebola ani len z časového hľadiska možná. Poukazuje

tiež na závažný rozpor vo výpovediach svedkyne , ktorá na jednej strane uvádza,

že keď sa to začalo s poškodenou, tak svedkyňa o tom nevedela, lebo sa jej k tomu

poškodená nepriznala. Dozvedela sa o tom, až keď to skúšal so svedkyňou (teda až v roku

2009). Keď vybavovala pre seba odchod z rodiny do krízového centra, vybavovala to len

pre seba v domnienke, že poškodená je spokojná a šťastná. Toto tvrdenie je v závažnom

rozpore s jej výpoveďou, v ktorej uvádza, že sa stalo viackrát po návrate z nákupu,

že poškodená strašne plakala. Svedkyňa ďalej uvádzala, že mala podozrenie, že niečo nie je

v poriadku, keďže raz už našla poškodenú a sťažovateľa zavretých v kuchyni, resp. pri inej

príležitosti bol zamknutý byt, keď sa vrátila pre tašku.

29. Rovnako je nemožné, aby si pri takom dlhom čase a uvádzanej frekvencii

násilných súloží nikto v rodine alebo v škole nevšimol zmenu správania poškodenej,

prípadne zranenia vo forme podliatin alebo poškodené súčasti oblečenia.

30. K tehotenstvu, v prípade ktorého otcom dieťaťa mal byť sťažovateľ, treba uviesť,

že toto nebolo nikdy preukázané a v danom čase nebolo ani možné, keďže v tom období

bola u sťažovateľa diagnostikovaná neplodnosť na základe správy urológa

[sťažovateľ sám predtým upozornil, že správne ide o gynekológa, pozn. (pozri bod 19)]

a vykonaného spermiogramu. Sťažovateľ navrhoval aj výsluch , čo však okresný

súd odmietol vykonať.

31. Čo sa týka určenia otcovstva k potratenému dieťaťu poškodenej, ak by lekári

a orgány činné v trestnom konaní postupovali zodpovedne (ešte pred potratom a následnou

kyretážou už pri diagnostikovaní tehotenstva osoby mladšej ako 15 rokov je lekár povinný

hlásiť polícii podozrenie zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania), boli by

náležite zabezpečené dôkazy a údajné otcovstvo sťažovateľa by mohlo byť jednoznačne

vylúčené už na začiatku prípadu a nemuselo by dôjsť k celému trestnému stíhaniu.

Napriek tomu biologické vzorky plodu neexistujú.

32. K znaleckým posudkom z odvetvia psychiatrie, sexuológie a psychológie treba

uviesť, že znalci dospeli k nesprávnym záverom nie preto, že by úmyselne,

resp. neúmyselne odborne pochybili, ale preto, že (rovnako ako orgány činné v trestnom

konaní) považovali tvrdenia poškodenej uvedené v spise za pravdivé. Na základe

nepravdivých a nesprávnych vstupných údajov ani nemohli vyhotoviť posudky

so správnymi závermi. Napriek návrhu obhajoby nebol vyhotovený psychologický posudok

na sťažovateľa, ktorý by sa zaoberal jeho pravdovravnosťou.

33. Aj na základe uvedených skutočností sú tvrdenia sťažovateľa považované

za nepravdivé a tvrdenia poškodenej a jej sestry zasa za pravdivé. Pritom sťažovateľ nebol

nikdy trestaný, viedol riadny život, vzorne pracoval a staral sa príkladne o rodinu, pričom

jeho tvrdenia potvrdzuje bývalá manželka a listinné dôkazy vo forme lekárskych správ.

O poškodenej a jej sestre sa naproti tomu tvrdí, že v skutočnosti nejde o sestry, obe prišli

na Slovensko napriek ich nízkemu veku už ako sexuálne skúsené a výpovede poškodenej

vykazujú už popísané značné nepresnosti, rozpory a skutočnosti, ktoré sa ani reálne nemohli

stať.

34. O tom, že poškodená mala veľké problémy s dodržiavaním pravidiel a bola

ochotná robiť len to, čo sa jej práve chcelo, svedčí aj skutočnosť, že v júli roku 2013

svojvoľne odišla z detského domova a vrátila sa

tam až potom, čo polícia po nej pátrala ako po nezvestnej.

35. K bodom 3 a 4 rozsudku okresného súdu treba uviesť, že tieto skutky nie sú

trestným činom pre nenaplnenie objektívnej, ale ani subjektívnej stránky skutkovej

podstaty. Sťažovateľ sa sám stal obeťou podvodu, lebo bol uvedený do omylu v tom

zmysle, že poškodená a jej sestra sú jeho deťmi (dá sa predpokladať, že ich matka,

resp. matky úmyselne falšovali dátumy ich narodení, aby tieto korešpondovali s dátumami

stáží sťažovateľa v Kongu absolvovaných počas štúdia v Kyjeve). Sťažovateľ bol

od počiatku presvedčený, že ide o jeho deti, čo vyplýva aj z výpovede bývalej manželky

sťažovateľa , podľa ktorej jej sťažovateľ už pri zoznámení povedal, že v Kongu

má tri deti. Odôvodnenie okresného súdu, že neuveril tvrdeniam sťažovateľa o tom,

že považoval dievčatá za svoje dcéry, a to preto, že podľa vlastného tvrdenia ich prvýkrát

videl v roku 2003, hoci už v roku 1993, keď bol v Kongu na stáži druhýkrát, mala

už vyše rok, nemožno považovať za podložené, keďže na hlavnom pojednávaní nebola táto

okolnosť otázkami na sťažovateľa nijako preverovaná, a sťažovateľ preto nijako nemohol

vysvetliť, že vtedy bola na dedine u starej mamy a on bol v Kongu len mesiac

a pre iné povinnosti dieťa nemohol navštíviť. V dôsledku takéhoto postupu sa sťažovateľ

nemohol k tejto skutočnosti na hlavnom pojednávaní vyjadriť.

36. Sťažovateľ žiadne doklady (rodné listy, pasy) nevybavoval a netušil, že sú

falšované, resp. že sú v nich uvedené nepravdivé údaje. Pri rozhodovaní súdu o zverení

dievčat bol zastúpený splnomocnencom, s ktorým spolupracovala matka dievčat. O jeho

presvedčení, že ide o jeho deti, svedčí aj fakt, že sa o ne vzorne staral, zabezpečoval ich

a financoval pre ne všetky životné potreby, na čo by v prípade, že by nešlo o jeho deti,

nemal žiadny dôvod. Tieto jeho tvrdenia sú podporené aj výpoveďou svedkyne .

Naopak, poškodená a jej sestra (ak od začiatku vedeli, že sťažovateľ nie je ich skutočný otec

a že údaje v ich dokladoch nie sú pravdivé) úmyselne napomáhali pri páchaní podvodu

na sťažovateľovi zo strany ich matky, resp. matiek.

37. Z uvedeného je jasné, kto je v tomto konaní skutočným poškodeným. Je ním

osoba, ktorá je v procesnom postavení obvineného a následne obžalovaného. On bol

podvedený v otázke otcovstva k poškodenej a k jej sestre. On vynaložil nemalé finančné

prostriedky na ich príchod na Slovensko, ich výživu a zabezpečovanie životných potrieb.

Jemu sa z dôvodu časovej a finančnej náročnosti starostlivosti o poškodenú a jej sestru

rozpadlo manželstvo so ženou, ktorú miloval. On bol krivo obvinený zo spáchania závažnej

trestnej činnosti, na základe čoho sa nachádza už takmer dva roky vo väzbe a je násilne

izolovaný od manželky a detí.

38. V súvislosti s uznesením krajského súdu, ktorým bolo odvolanie sťažovateľa

proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu zamietnuté, treba uviesť, že krajský súd

prakticky prevzal odôvodnenie okresného súdu a skutočnosti svedčiace v prospech

sťažovateľa nepochopiteľne vôbec nebral do úvahy. Ide hlavne o rozpory medzi

výpoveďami poškodenej, lekárskou správou a skutočnosťami uvádzanými

svedkyňou na hlavnom pojednávaní 31. januára 2018. Ide o veľmi závažné

skutočnosti uvádzané svedkyňou (sťažovateľ opakuje tvrdenia uvedené v bode

24, pozn.).

39. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 12 ods. 1,

2, čl. 20 ods. 1,4, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 47 ods. 3, 4, čl. 48

ods. 2, , ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa ,

zákaz diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv

a slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bratislava II ktoré mu predchádzalo vo veci vedenej pod sp. zn.

boli porušené.

2. Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. a vec vracia

na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov súdneho konania, pozostávajúca z trov

právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. v sume uvedenej v písomnom

vyhotovení rozhodnutia, ktorú mu je Krajský súd v Bratislave Okresný súd Bratislava II

povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám Mgr. Michal Kovarčíka, advokáta

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Skutkový stav veci

40. Z uznesenia krajského súdu sp. zn. z 11. júla 2018 vyplýva, že ním

bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 2. mája 2018.

41. Podľa názoru krajského súdu sú skutkové zistenia okresného súdu správne

a zodpovedajú dokazovaniu vykonanému na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní

kontradiktórnosti konania boli na hlavnom pojednávaní vykonané všetky dostupné dôkazy

potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce

a spravodlivé rozhodnutie o podanej obžalobe. Dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo, ale aj

v celom ich súhrne logickým, podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému

z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť.

42. Vec bola prejednávaná opakovane, keďže ide v poradí už o druhý odsudzujúci

rozsudok, keď prvý rozsudok okresného súdu zo 16. augusta 2017 bol zrušený a vrátený

na nové prejednanie uznesením krajského súdu z 8. novembra 2017. V tomto uznesení boli

okresnému súdu vytknuté určité procesné a hmotnoprávne pochybenia a zrejmé

nesprávnosti a bolo mu nariadené aj doplnenie dokazovania. V novom konaní okresný súd

postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia a vykonal dokazovanie v prikázanom

a aj naznačenom smere.

43. Podľa konštatovania krajského súdu, pokiaľ ide o skutky v bodoch 1 a 2 rozsudku

okresného súdu, podľa názoru okresného súdu je sťažovateľ usvedčovaný predovšetkým

výpoveďami poškodenej, podľa ktorých k styku so sťažovateľom dochádzalo najmä

v nedeľu, keď boli svedkyňa a manželka sťažovateľa v kostole, ale aj cez týždeň,

keď manželka sťažovateľa bola ešte v práci a svedkyňu sťažovateľ posielal

do obchodu alebo na poštu. Poškodená popísala aj priebeh pohlavných stykov tak, že

musela ísť do izby, sťažovateľ ju vyzliekol, posadil na posteľ a potom mali pohlavný styk

v rôznych polohách. Hovorila mu, že to nechce, ale musela to robiť, lebo sťažovateľ to

kázal a ona to musela rešpektovať. Trvalo to až do doby, kým poškodená so svedkyňou

utiekli z domu. Poškodená tiež potvrdila, že zostala so sťažovateľom tehotná,

ale na polícii musela povedať, že to bolo s , ktorý bol u nich na návšteve,

hoci v rozhodnom období s nikým iným pohlavný styk nemala a žiadny u nich

na návšteve nebol. Keď chcel mať sťažovateľ pohlavný styk aj so svedkyňou , ktorá

preto chcela odísť z domu, poškodená svedkyni všetko povedala vrátane toho,

že čakala dieťa so sťažovateľom a obe odišli z domu preč. Aj svedkyňa potvrdila, že

v inkriminovanom čase nemala o ničom vedomosť, lebo jej to poškodená nepovedala.

Napriek tomu mala podozrenie, že niečo nie je v poriadku, keďže oboch našla zamknutých

najprv v kuchyni, a keď otvorili, bolo vidieť, ako by sa sťažovateľ obliekal. Našla ich aj

zamknutých v byte, keď sa vrátila pre tašku. Sťažovateľ ju posielal samú do obchodu tak, že

poškodená s ňou ísť nemohla. Rovnako nemohla s nimi chodiť ani do kostola v nedeľu,

ale musela ostávať doma so sťažovateľom. O tom, že sťažovateľ od poškodenej požadoval

pohlavný styk, sa jej poškodená zverila, a uviedla jej, že bola so sťažovateľom tehotná,

no sťažovateľ uviedol, že je tehotná so spolužiakom, že otehotnela v škole počas obednej

prestávky, ale na polícii majú povedať, že otehotnela s kamarátom syna sťažovateľa

z . So svojimi obavami zo sexuálneho zneužívania zo strany sťažovateľa, ako aj

s podozrením, že sťažovateľ sexuálne zneužíva poškodenú, sa svedkyňa zverila

svedkom a , čo títo svedkovia aj potvrdili vo svojich výpovediach.

Výpoveď poškodenej bola verifikovaná aj znaleckým posudkom , podľa ktorej

formálne myšlienkové operácie poškodenej sú na dobrej úrovni, jej schopnosť správne

vnímať, zapamätať si a reprodukovať podnety je nenarušená, pamäťové schopnosti

sú v norme, pričom počas psychologického vyšetrenia dovolila nahliadnuť do motivácie

a emocionálneho prežívania predmetného skutku, keď motiváciou k odhaleniu skutku bolo,

že sestra vedome porušila „tajomstvo“ a zverila sa jej so sexuálnymi praktikami

sťažovateľa, čo bolo dovtedy rodinným tabu, resp. z náznakov v správaní to obe tušili

a pod tlakom nahromadenej anxiety, frustrácie a odporu k aktivitám zneužívajúceho rodiča

sa aj poškodená zverila svojej sestre a následný odchod z domu už bol premysleným

krokom. Hlavnou motiváciou nebola túžba po pomste, ale hľadanie bezpečného priestoru

pre jej ďalšie fungovanie a vývin. Poškodená sa vyjadrila ku skutku nie vo významovom

rozpore so svojou výpoveďou na polícii a v priebehu znaleckého dokazovania,

pričom podľa dostupných informácií sa u nej nezistila tendencia ku konfabuláciám.

Vzhľadom na diferencované prejavy pozitívneho správania (vyňatie z kultúrne aj materiálne

odlišného prostredia v Konžskej republike, získavanie materiálneho zabezpečenia

na Slovensku, starostlivosť a pomoc pri štúdiu) a na druhej strane negatívneho správania

sťažovateľa (sexuálne zneužívanie, spôsobenie gravidity a následne zorganizovanie potratu)

má poškodená k sťažovateľovi ambivalentný vzťah. Vo vnímaní vzťahov k sťažovateľovi

nie je schopná zachovať si „nezávislosť“, prejavuje sa tu nižšia kritickosť úsudku,

poškodená prežíva deficit vrelosti a ochrany, veľmi túži po uznaní zo strany sťažovateľa,

odsudzuje jeho sexuálne správanie voči nej a voči jej sestre a spája sa u nej nepríjemný

zážitok so sťažovateľom z tehotenstva a následného núteného potratu, ale zároveň má pocit

viny za to, že sťažovateľ by mohol ísť do väzenia. K dynamike sexuálnej interakcie má

typické charakteristiky sexuálneho zneužívania dieťaťa rodičom, počas ktorého sťažovateľ

využíval svoju autoritu k narušeniu prirodzených zábran poškodenej a k dezinterpretácii jej

morálnych noriem. Znalec v znaleckom posudku zistil v čase spáchania skutkov

preferenciu sťažovateľa na nedospelé dospievajúce ženské objekty, teda hebefíliu, ktorá síce

nebola potvrdená ako sexuálna deviácia v pravom medicínskom zmysle, avšak s tým, že

konanie sťažovateľa bolo úzko prepojené s celkovým kontextom situácie, keď nevhodná

sexuálna aktivita zo sociálneho hľadiska súvisela s jeho pozíciou dospelej osoby

zabezpečujúcej výchovu, starostlivosť a ochranu pre tieto dievčenské objekty. Pritom

na jednej strane možno pochybovať, že túto úlohu plnil, a na druhej strane sa uchyľoval

k nevhodným aktivitám v sexuálnej oblasti, pričom jeho správanie nebolo vyhodnotené ako

patologicky podmienené. Vyšetrenie bolo vykonané v takej miere, ako to umožňovala daná

situácia, a spolupráca so sťažovateľom, ktorý odmietol bližšie opísať vzťahy s dievčatami

v kritickom čase.

44. Obhajoba sťažovateľa, podľa ktorej nemohol mať s poškodenou pohlavný styk,

keďže bol stále v práci, bola podľa názoru okresného súdu vyvrátená nielen výpoveďou

poškodenej a svedkyne (ktoré zhodne uviedli, že poškodená bývala sama doma

so sťažovateľom každú nedeľu, keďže svedkyňa chodievala s manželkou

sťažovateľa do kostola a že často svedkyňu sťažovateľ posielal samú do obchodu),

ale aj výpoveďou svedkyne , že chodila z práce ako posledná okolo 15.30 h

až 16.00 h a že svedkyňa chodievala do obchodu sama a o tehotenstve poškodenej sa

dozvedela od policajtov, a nie od sťažovateľa, ktorý mal o tom vedomosť. Tvrdenie

sťažovateľa, že nemohol posielať svedkyňu do obchodu LIDL, lebo ešte v tom čase

nebol otvorený, považoval okresný súd za účelové, keďže predajňa LIDL na

ulici bola otvorená 15. mája 2008, teda rok predtým, ako poškodená a svedkyňa

odišli z domu. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že sa o tehotenstve poškodenej dozvedel

až v ambulancii gynekologičky, keď sa vrátili pre výsledky, a že až tu mu poškodená

oznámila, že ostala tehotná s z Francúzska, treba uviesť, že z lekárskej správy

vyplýva, že gynekologickú ambulanciu poškodená navštívila

so sťažovateľom s tým, že už mali navštíviť aj ambulanciu detskej lekárky v súvislosti

s umelým prerušením tehotenstva. Aj z úradného záznamu z 22. marca 2007 vyplýva,

že bola kontaktovaná , ktorá uviedla, že 20. marca 2007 sa do ambulancie

v sprievode sťažovateľa dostavila poškodená z dôvodu vyšetrenia pred interrupčným

zákrokom, keďže poškodená je tehotná, a sťažovateľ uviedol, že poškodená mala

pravdepodobne pohlavný styk s chlapcom, ktorý bol u nich na návšteve. K obhajobe

sťažovateľa, že v inkriminovanom čase nemohol mať deti, okresný súd poukázal aj

na výpoveď svedkyne , podľa ktorej tejto jej gynekológ potom, ako prišli

výsledky od urológa sťažovateľa, povedal, že nie je vylúčené, aby so sťažovateľom

otehotnela a že výsledky mohli byť aj lepšie (pohyblivosť spermií). Okresný súd považoval

toto tvrdenie za účelové, keďže sťažovateľ má tri biologické deti so svojou súčasnou

manželkou.

45. Vinu sťažovateľa v bode 3 rozsudku považoval okresný súd za preukázanú

predovšetkým výpoveďami poškodenej, svedkyne a znaleckým posudkom z odboru

kriminalistiky, ako aj listinnými dôkazmi. Obe svedkyne zhodne vypovedali, že sťažovateľ

nie je ich otec, že im bol predstavený ako strýko, ktorý mal od začiatku vedomosť o tom,

že nie sú jeho dcérami, keďže dobre poznal ich rodičov a vedel aj to, koľko majú rokov.

Sám im povedal, že na Slovensku ho majú volať ocko, lebo keby niekto vedel, že nie sú

jeho dcéry, tak by bol z toho problém. Skutočnosť, že nie sú dcérami sťažovateľa, je

potvrdená aj znaleckým posudkom, podľa ktorého sťažovateľ je vylúčený ako ich

biologický otec, ale vyplýva aj z výpisov z rodných listov, podľa ktorých ako otec svedkyne

je uvedený a ako matka a ako otec

poškodenej je uvedený a ako matka . Z ďalších

potvrdení vyplýva, že poškodená sa narodila (správne )

a svedkyňa . K obhajobnému tvrdeniu sťažovateľa, podľa ktorého si

myslel, že poškodená a svedkyňa sú jeho dcéry (keďže mu to oznámila ich údajná

matka , s ktorou mal pomer počas štúdia v Kyjeve, keď bol na stáži v Konžskej

republike v rokoch 1991 a 1993), považoval okresný súd za účelové. Navyše, z výpovede

poškodenej a svedkyne , ako aj z ich rodných listov vyplýva, že sa narodili v roku

1990 a 1992. Napriek tomu sťažovateľ tvrdil, že obe deti videl prvýkrát až v roku 2003

pri návšteve v Konžskej republike, hoci podľa vlastného tvrdenia mal posielať výživné

zo svojho štipendia, pričom prvé dieťa by malo v roku 1993 (keď bol v Konžskej republike

druhýkrát na stáži a keď mal mať opäť pomer s ) už vyše roka.

46. Sťažovateľ aj napriek uvedenému 9. februára 2005 podal žiadosť o udelenie

prvého povolenia na trvalý pobyt pre svedkyňu , narodenú ,

a pre poškodenú, narodenú , a v oboch žiadostiach uviedol ako otca seba

a ako matku , pričom k žiadosti priložil rozsudok súdu Konžskej

republiky z 1. decembra 2004 a výpisy z rodných listov.

47. Vinu sťažovateľa v bode 4 rozsudku považoval okresný súd za preukázanú

predovšetkým výpoveďou svedkýň a , ako aj listinnými

dôkazmi. Obe svedkyne zhodne vypovedali, že sťažovateľ požiadal 14. septembra 2006

o prídavky na deti (svedkyňu a poškodenú), pričom k žiadosti priložil výpisy

z rodných listov, na ktorých je uvedený ako ich otec. Na základe žiadosti sťažovateľa a ním

predložených dokladov boli prídavky na obe deti vyplatené, a keďže zákon v tom čase

umožňoval spätné vyplatenie dávok za rok dozadu, boli sťažovateľovi takto vyplatené,

čo vyplýva z listinného a dokumentačného materiálu. Pritom sťažovateľ požiadal o prídavky

na deti i napriek tomu, že nie je ich skutočným otcom a že deti majú iný dátum narodenia,

než aký vyplýval z predložených rodných listov.

48. Z takto vykonaného a vyhodnoteného dokazovania považoval okresný súd

bez akýchkoľvek pochybností vinu sťažovateľa preukázanú.

50. Podľa názoru krajského súdu možno sa plne stotožniť s výrokom o vine

sťažovateľa tak, ako ho ustálil okresný súd, keďže toto ustálenie zodpovedá predovšetkým

zákonne zadováženým dôkazom, pričom dokazovanie bolo vykonané zákonným spôsobom

a v potrebnom rozsahu, okresný súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej

súvislosti a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Vzhľadom na to, že skutkové

zistenia okresného súdu sa opierajú o dôkazy, na ktoré sa poukazuje v rozsudku okresného

súdu (pričom o ich vierohodnosti a zákonnosti nemá ani krajský súd pochybnosť), aj krajský

súd si ich v celom rozsahu osvojuje a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

51. Správne teda postupoval okresný súd, keď neuveril obhajobným tvrdeniam

sťažovateľa a tieto vyhodnotil ako nevierohodné a nepravdivé. Podstata obhajobných

prednesov a aj odvolacích námietok sťažovateľa bola súčasťou jeho obhajoby počas celého

súdneho konania. Nejde teda o nové skutočnosti prednesené až v odvolacom konaní

(predtým okresnému súdu neznáme). S týmito obhajovacími prednesmi sa dostatočne

vysporiadal už okresný súd a s jeho úvahami sa krajský súd plne stotožňuje bez potreby

opakovania rovnakých právnych záverov a hodnotení. Aj podľa názoru krajského súdu bola

vina sťažovateľa preukázaná vykonaným dokazovaním a jeho obhajobné tvrdenia treba

považovať za účelové, nekritické a vyvrátené množstvom priamych i nepriamych dôkazov.

52. Okresný súd správne ustálil, že žalované skutky sa stali tak, ako sú uvedené

v rozsudku okresného súdu, a preto ani nebolo možné akceptovať odvolacie námietky

sťažovateľa.

53. Aj podľa krajského súdu bola vina sťažovateľa preukázaná predovšetkým

výpoveďou poškodenej a svedkov , , , čiastočne aj , ale aj

a , ako aj znaleckými posudkami a ďalším listinným

a dokumentačným materiálom.

54. Pokiaľ ide o skutky v bodoch 1 a 2 rozsudku okresného súdu, je potrebné uviesť,

že v podstate ide o totožné konanie s výnimkou veku poškodenej do jej 15. roku,

resp. 18. roku, čo bolo preukázané nielen výpoveďou poškodenej, ale objektívne aj výpisom

z rodného listu, podľa ktorého sa v skutočnosti narodila . Obhajoba

a aj odvolacie námietky sťažovateľa, podľa ktorých tieto skutky nespáchal (a ani nemohol

spáchať, lebo bol v práci), resp. že si poškodená a svedkyňa všetko vymysleli,

že poškodená s ním nemohla byť tehotná, keďže bol v inkriminovanom čase neplodný,

ale aj s poukazom na detaily tela sťažovateľa, ktoré poškodená nevedela popísať,

boli preukázané práve výpoveďou poškodenej, ktorá podrobne popísala sexuálne

zneužívanie zo strany sťažovateľa počas predmetného obdobia. Jej výpoveď nepriamo

potvrdili nielen svedkyňa , ale aj svedkyňa , ktorá nielenže identicky popísala

miestne a časové súvislosti a spôsob, akým mala byť poškodená pohlavne zneužívaná

sťažovateľom (ktoré skutočnosti sa dozvedela sprostredkovane od svedkyne ),

ale podstatné bolo, že práve od učiteľky svedkyne bola ako pracovníčka organizácie

na pomoc obetiam domáceho násilia a ohrozeným deťom 18. júna 2009 oslovená a priamo

sa od poškodenej dozvedela identické skutočnosti, aké vypovedala aj svedkyňa

(že aj k nej mal sťažovateľ sexuálne návrhy, pred ktorými sa pod rôznymi zámienkami

vyhovárala, že mala strach zo sťažovateľa, že bude musieť plniť úlohu manželky,

poskytovať sexuálne služby a robiť slúžku, keďže manželka sa so sťažovateľom rozvádzala,

a že aj poškodená sa jej zdôverila, že aj ju sťažovateľ sexuálne zneužíval a že dokonca s ním

bola aj tehotná, čo aj tušila, a 19. júna 2009 po odchode sťažovateľa z domu si obe dievčatá

zbalili veci a na základe predbežného opatrenia boli umiestnené do krízového strediska

Dúha, kde ich 22. júna 2009 navštívila, pričom svedkyňa už nechcela sťažovateľa

vidieť, ale poškodená ešte áno, avšak nie hneď, lebo mu chcela povedať, aby sa na ňu

nehneval, že to už nemohla vydržať a že musela povedať pravdu). Poškodená jej taktiež

povedala, že bola tehotná so sťažovateľom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,

že svedkyni sa poškodená zdôverila s rovnakými okolnosťami týkajúcimi sa sexuálneho

zneužívania sťažovateľom, ako sama niekoľkokrát vypovedala, a rovnako tak aj

o tehotenstve so sťažovateľom. Obe tieto svedkyne teda identicky popísali správanie

sťažovateľa, preto ani krajský súd nemal dôvod uvedeným výpovediam neveriť. Napokon aj

znalecké dokazovanie v tomto smere potvrdilo pravdivosť výpovede poškodenej, keďže sa

nezistil u nej sklon ku konfabuláciám.

55. Pokiaľ poukazoval sťažovateľ v súvislosti s otehotnením poškodenej na svoju

neplodnosť v kritickom čase, lekárska správa z 31. marca 2010 (vydaná 15 dní

potom, čo bolo sťažovateľovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia) preukazuje iba, že

sťažovateľ bol prvýkrát v urologickej ambulancii 3. januára 2006 po údajne osemročnom

bezdetnom manželstve a že v roku 2007 mu bola doporučená asistovaná reprodukcia

s priložením výsledku z andrologickej ambulancie zo septembra 2007. Nepreukazuje teda

jeho neplodnosť, ale len údajné bezdetné manželstvo a doporučuje mu asistovanú

reprodukciu. Aj v prípade jeho reálnej neplodnosti by táto nevylučovala pohlavné

zneužívanie poškodenej tak, ako vypovedala. Napokon v tomto smere vzhľadom

na oslobodzujúcu časť rozsudku a vzhľadom na nie dostatočne preukázané otcovstvo

v súvislosti s otehotnením poškodenej a následným potratom a kyretážou nemožno

bez ďalšieho uzavrieť, že by otcom nebol, a teda že by poškodená v tomto smere

vypovedala nepravdivo. Nepodarilo sa však (vzhľadom na odstup času a výsledky

znaleckého skúmania) dostatočne zistiť pravdepodobnosť otcovstva sťažovateľa k plodu,

ktorý poškodená potratila, pričom zo zaisteného biologického materiálu odobratého

pri interrupcii 4. apríla 2007 a z parafínových bločkov sa analýzou DNA zistilo,

že pôvodcom biologického materiálu bola poškodená. Keďže iný biologický materiál nebol

skúmaním parafínových bločkov zistený, nevykonalo sa ani ďalšie skúmanie

a porovnávanie. Krajský súd (rovnako ako okresný súd) nepovažoval za potrebné vypočuť

, keďže ním vydané lekárske potvrdenie dostatočne preukazovalo sťažovateľom

uvádzané tvrdenia.

56. Sťažovateľ namietal vzhľadom na výpovede poškodenej týkajúce sa intenzity

pohlavných stykov nemožnosť, ba až vylúčenosť takého množstva pohlavných zneužívaní

poškodenej, aké táto uvádzala. Aj podľa krajského súdu nebol dôvod neveriť poškodenej

aj v tejto časti jej výpovede, keďže vykonávanie súlože zo strany sťažovateľa majúceho

v čase skutkov 42 až 44 rokov uvádzaná intenzita pohlavných zneužívaní nebola nereálna

či nemožná. Napokon časové aj miestne súvislosti pohlavného zneužívania popísané

poškodenou boli reálne a podporené aj výpoveďou svedkyne , ktorá ako príklady

uviedla náhodné vyrušenia sťažovateľa zamknutého s poškodenou v byte, resp. v kuchyni,

či v izbe a vyvrátila tak tvrdenia sťažovateľa. Vypovedala totiž, že ju sťažovateľ často

posielal na nákupy, a to nielen do predajne LIDL na , ktorej

dátumom otvorenia sťažovateľ argumentoval, ktorý však nespadal do spáchania skutku,

ale aj do iných obchodov a na iné miesta (napr. na , na poštu a pod.)

s tým, že keď sa vrátila, našla poškodenú často plakať. Svedkyňa vyvrátila

aj obhajobné prednesy sťažovateľa o nemožnosti pohlavného zneužívania poškodenej

v nedeľu, keďže nielen poškodená, ale aj svedkyňa potvrdili, že sťažovateľ zakázal

poškodenej chodiť do kostola z dôvodu potreby jej učenia. Napokon sama popísala

aj nevhodné sexuálne návrhy a útoky sťažovateľa voči nej, dokonca aj chcela kvôli tomu

spáchať samovraždu, pričom ju sťažovateľ aj vydieral tým, že oznámi jej otcovi, že už nie je

panna.

57. V súvislosti s konkrétnymi námietkami výpovedí poškodenej týkajúcimi sa jej

nejasných a nekonkrétnych popisov pohlavných stykov treba zdôrazniť, že poškodená mala

v čase páchania skutkov od 14 do 17 rokov a jej popis pohlavných stykov zodpovedá

jej veku a skúsenostiam (zvlášť za situácie, že s týmito stykmi nesúhlasila), a preto

nemožno v podstate (ale ani právne) od dieťaťa závislého na sťažovateľovi požadovať

(nielen vzhľadom na to, že sťažovateľ zabezpečil príchod poškodenej na Slovensko, ale jej

aj vybavil školu, vychovával ju a finančne sa staral o ňu ako vlastný otec), že ho bude

detailne skúmať, pokiaľ ide o defekty na tele, resp. na intímnych partiách.

58. K námietke sťažovateľa k znaleckému posudku , resp. k zistenej

hebefílii treba uviesť, že znalec vyšetril sťažovateľa v prostredí väznice a konštatoval jeho

počiatočnú nespoluprácu. Nezistil však pedofíliu, a preto ani nenavrhol uloženie žiadneho

liečenia. Vysvetlil dôvody záveru posudku, ktoré považoval aj krajský súd za logické

a zapadajúce do skutkových zistení. Napokon znalcom konštatovaná hebefília nemá

pre skutkové a právne zistenia a samotné rozhodnutie prakticky žiadny význam, keďže

sexuálna deviácia v pravom (medicínskom) slova zmysle nebola u sťažovateľa zistená.

Znalecký posudok bol vypracovaný na základe námietky sťažovateľa, podľa ktorej nebol

v tomto smere vyšetrený, pričom súd najskôr zisťoval možnosť jeho vypracovania aj desať

rokov od skutku. Preto v tomto smere bola odvolacia námietka sťažovateľa neopodstatnená.

59. Pokiaľ sťažovateľ v súvislosti so znaleckým psychologickým posudkom

na poškodenú namietal, že prečo nebola aj u neho skúmaná vierohodnosť jeho výpovedí,

treba uviesť, že je právom každého obžalovaného obhajovať sa akýmkoľvek spôsobom

(teda aj nevypovedať pravdivo), a preto je právne bezvýznamné znalecky skúmať výpovede

obžalovaných z hľadiska ich vierohodnosti.

60. K výpovedi svedkyne treba uviesť, že táto nevylučovala samotné

tvrdenia poškodenej a svedkyne . Krajskému súdu sa skôr javí, že svedkyňa

(ako bývalá manželka sťažovateľa) sa mu svojimi odpoveďami na jeho otázky snažila

pomôcť. Napokon sama potvrdila, že výsledky vyšetrenia sťažovateľa v čase ich manželstva

nepreukazovali jeho neplodnosť, že sexuálny styk mali pravidelný (jedenkrát do týždňa)

a že pokiaľ boli spoločne v Kongu, sťažovateľ nevybavoval žiadne papiere pre dievčatá,

o ktorých jej povedal, že sú to jeho dcéry. Pokiaľ na otázky sťažovateľa, resp. jeho obhajcu

týkajúce sa odchodov z domu a príchodov domov, resp. či niekedy dievčatá nešli do školy

a či a ako robili nákupy do domácnosti, odpovedala tak, že z jej výpovede nevyplynuli

okolnosti, ktoré by vylučovali tvrdenia poškodenej a svedkyne . Napokon svedkyňa

vylúčila, že by sťažovateľ dievčatám dával písať tresty, čo bolo vyvrátené predloženým

písomným trestom svedkyňou , pričom nielen svedkyňa , ale aj poškodená to

zhodne uvádzali. Svedkyňa , ktorá v prípravnom konaní, ale aj na súde

pred prvým odsudzujúcim rozsudkom nevypovedala, po zrušujúcom uznesení krajského

súdu po zákonnom poučení už vypovedala a odpovedala na väčšinou kapciózne

až sugestívne otázky položené sťažovateľom, a to buď tak, že vzhľadom na položenú otázku

reagovala očakávanou odpoveďou, alebo jej odpovede neboli jednoznačné, ale len

všeobecné, resp. uviedla, že sa už nepamätá. Jej tvrdenie, že sťažovateľ, ale ani ona žiadne

doklady pre dievčatá nevybavovali (vybavovala ich pre ne ich matka v Kongu),

ešte nevylučuje ďalej uvedené závery. Napokon ani jej tvrdenie, že sťažovateľ domácnosť

opúšťal ako prvý a prichádzal asi 30 minút pred ňou, nebolo presvedčivé, a to nielen

vzhľadom na výpovede poškodenej a svedkyne , ale aj samotnú výpoveď sťažovateľa

a správy od jeho zamestnávateľa.

61. Skutky v bodoch 3 a 4 rozsudku okresného súdu sťažovateľ v podstate

nespochybňoval. Spochybňoval len to, či ide o trestné činy, keďže podľa neho nebola

naplnená objektívna a subjektívna stránka. Podľa jeho tvrdenia sa sám stal obeťou podvodu

(bol uvedený do omylu, že poškodená a jej sestra sú jeho deťmi), pričom vysvetlil, prečo sa

mylne domnieval, že sú a aj môžu byť jeho dcéry (mal s ich matkami styk počas návštev

v Konžskej republike).

62. Z listinných dokladov bolo nepochybne preukázané, že to bol sťažovateľ,

ktorý podal na cudzineckú políciu a Sociálnu poisťovňu žiadosti o povolenie na pobyt

pre obe dievčatá a o vyplatenie rodinných prídavkov na ne, a to ako ich zákonný zástupca.

Toto sťažovateľ v podstate ani nespochybňoval, avšak namietal, že nevedel o tom,

že dievčatá nie sú sestry a že on nie je ich otcom. Objektívne však bolo preukázané,

že sa narodila v (Konžská republika) matke

, pričom ako jej otec je uvedený . Poškodená sa

narodila v (Konžská republika) matke a otcovi

. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že poškodená a

sú s najväčšou pravdepodobnosťou sestrami (asi má byť správne sesternicami, pozn.),

k čomu treba dodať, že matky oboch dievčat majú byť tiež sestry. Niet pochýb,

že sťažovateľ predložil nepravé doklady cudzineckej polícii a Sociálnej poisťovni

a k žiadostiam predložil nepravé výpisy z rodných listov. Sťažovateľ o dokladoch vedel,

že nezodpovedajú skutočnosti a že sú falošné.

63. Okrem uvedených nespochybniteľných dôkazov, podľa ktorých otcom oboch

dievčat nie je sťažovateľ, aj znalecký posudok z odvetvia kriminalistickej biológie

a genetickej analýzy vylučuje sťažovateľa ako biologického otca poškodenej a svedkyne

.

64. Obhajobné a odvolacie tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorých nevedel, že

poškodená a svedkyňa nie sú jeho dcéry, boli vyvrátené predovšetkým výpoveďami

oboch dievčat tvrdiacich, že sťažovateľ od začiatku vedel, že nie je ich otcom, keďže jednak

ony samy vedeli, kto je ich otec, poškodená dokonca žila s matkou a otcom v spoločnej

domácnosti a len neskôr sa k nim nasťahovala sesternica , vedeli, že sťažovateľ je ich

strýko, a sám ich upozornil, že ho nemajú tak oslovovať, lebo by s tým boli problémy.

Nespochybnili vedomosť o tom, že v rodných listoch, s ktorými vycestovali, mali nesprávne

uvedené nielen dátumy narodenia, ale aj iné údaje. Popísali tiež, kto, kde a ako to vybavoval

v Konžskej republike. Okresný súd netvrdil a ani krajský súd netvrdí, že by sťažovateľ

všetko sám vybavoval. S veľkou pravdepodobnosťou mu pomáhala aj matka

, ktorá je pravdepodobne sestrou matky poškodenej .

Potvrdili to svedkyňa a poškodená a nasvedčuje tomu aj rovnaká časť ich mena

. Niet pochýb, že sťažovateľ vedel (a aj musel vedieť), že nie je otcom poškodenej

a svedkyne , a bez ohľadu na jeho obhajobné tvrdenia o časových súvislostiach

a návštevách v Konžskej republike a o údajnom pohlavnom styku s matkami dievčat bolo

preukázané, že výpisy z rodných listov, podľa ktorých je otcom oboch dievčat, boli

sfalšované tak v údaji o jeho otcovstve, ako aj v nesprávnych dátumoch narodenia, ale tiež,

čo sa týka mena matky poškodenej a miesta narodenia svedkyne . Oba nepravé

výpisy z rodných listov boli vystavené v ako výpisy doslova súhlasiace

s originálmi a sú osvedčené nečitateľným podpisom pracovníka Veľvyslanectva Konžskej

republiky v Bonne. Napokon niet pochýb, že rozsudkom súdu v Konžskej republike boli

obe dievčatá zverené do výchovy a opatery sťažovateľa ako ich otca, pričom už tento

rozsudok vychádzal z nepravých rodných listov. Z textu rozsudku vyplýva, že sťažovateľ

bol na verejnom zasadnutí vypočutý. Niet pochýb, že nielen sťažovateľ, ale aj matka

svedkyne , prípadne ďalší členovia rodiny súhlasili s takýmto zverením dievčat

do výchovy a opatery sťažovateľa. Z výpovedí dievčat vyplýva, že všetci vedeli, že

sťažovateľ nie je ich otcom, chceli ísť do Európy, na čo využili sťažovateľa ako ich strýka.

Tento s tým súhlasil pravdepodobne z dôvodu, že s vtedajšou manželkou nemali spoločné

deti. Preto ani krajský súd neuveril výpovedi svedkyne , ktorá minimálne

s tichým súhlasom nenamietala takýto nezákonný postup zverenia dievčat do výchovy

a opatery sťažovateľa a ich príchod na Slovensko. Napokon z mediálnych správ bolo

preukázané, že práve v roku 2008 boli Vyššou radou sudcov a štátnych zástupcov Konžskej

republiky odvolaní viacerí sudcovia a prokurátori pre vážne porušenie povinností, zneužitie

právomoci, falšovanie a iné (medzi nimi aj sudca, ktorý vo veci zverenia poškodenej

a svedkyne do výchovy a opatery sťažovateľa rozhodoval, ako aj prokurátor,

ktorý bol prítomný pri rozhodovaní).

65. Výpovede poškodenej a svedkyne , ktoré podrobne zhodne popísali,

ako a prečo sa dostali na Slovensko (najmä, že sťažovateľ vedel, že nie je ich otcom, stále

upozorňoval, že mu nesmú hovoriť strýko, ale otec, vyhrážal sa, že ich vráti späť

do Konžskej republiky a že mali preto strach a poslúchali ho, o čom vedela aj svedkyňa

), boli potvrdené aj výpoveďami svedkami a . Preukazuje to aj

list svedkyne , ktorý písala svojej matke, a potvrdzuje jej výpovede nielen

v súvislosti so skutkami v bodoch 1 a 2, ale aj v bodoch 3 a 4 rozsudku okresného súdu.

66. Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 29. januára 2020 vyplýva,

že ním bolo podľa odmietnuté dovolanie sťažovateľa

proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 11. júla 2018. Spis spolu s uznesením

najvyššieho súdu bol okresnému súdu vrátený z najvyššieho súdu 25. marca 2020.

III.

Relevantná právna úprava

67. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

68. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len ,,“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9

neustanovuje inak.

69. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

IV.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

70. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre porušenie čl. 12 ods. 1 a 2,

a 4, , a 4, a , ako aj

čl. 6 ods. 1 a čl. 14 dohovoru smeruje proti postupu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudku z 2. mája 2018, nie je daná právomoc ústavného

súdu (bod 1 výroku uznesenia).

71. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

72. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal

krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená

právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že sťažovateľ právo podať odvolanie

ako riadny opravný prostriedok aj využil.

73. Odlišná je situácia vo vzťahu k zvyšnej časti ústavnej sťažnosti, ktorú treba

považovať za zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku uznesenia).

74. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

75. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

76. Jadrom námietok sťažovateľa uplatnených v ústavnej sťažnosti je nedostatočný

rozsah dokazovania vykonaného všeobecnými súdmi, ale najmä nesprávne vyhodnotenie

vykonaných dôkazov zo strany všeobecných súdov. Sťažovateľ, pokiaľ ide o celý rad

okolností (ktoré boli podľa jeho názoru rozhodujúce pre správne posúdenie otázky jeho viny

zo skutkov uvedených v obžalobe), je presvedčený, že správne mali byť vyhodnotené v jeho

prospech s jednoznačným záverom o jeho nevine vo všetkých bodoch obžaloby.

77. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd sa uplatnenými námietkami

sťažovateľa zaoberal veľmi starostlivo a podrobne. Jeho závery (pozri bod 50 až 65)

týkajúce sa jednotlivých obhajobných a odvolacích námietok sťažovateľa (ktoré sú

v podstate totožné s námietkami uplatnenými v ústavnej sťažnosti) sa javia ako dostatočné

a presvedčivé. Rozhodne nenesú známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Samotná

skutočnosť, že sťažovateľ hodnotí vykonané dôkazy výrazne odlišne, ešte bez ďalšieho

nemôže znamenať porušenie jeho označených práv podľa a dohovoru.

78. Napokon treba z pohľadu ústavného súdu zdôrazniť, že ústavný súd (na rozdiel

od všeobecných súdov, ale najmä na rozdiel od okresného súdu) nie je tzv. skutkovým

súdom. Skutkový stav totiž zisťujú všeobecné súdy tým, že vykonávajú potrebné dôkazy.

Ak ide o také dôkazy, ktoré boli získané a vykonané zákonným spôsobom, potom

hodnotenie takýchto vykonaných dôkazov prislúcha všeobecným súdom, ktoré dôkazy

vykonali.

79. Na žiadosť sťažovateľa uznesením ústavného súdu č. k. -31

z 9. júna 2020 bol mu ustanovený za právneho zástupcu advokát Mgr. Michal Kovarčík,

keďže sťažovateľ spĺňal zákonné podmienky pre takýto postup. Právnemu zástupcovi

vznikol preto nárok na odmenu za dva úkony právnych služieb vykonané v roku 2020

(prevzatie a príprava zastupovania, doplnenie ústavnej sťažnosti podanej pôvodne

sťažovateľom osobne) po 177 € a na režijný paušál dvakrát po 10,62 €, pričom ustanovený

právny zástupca nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Celková výška jeho odmeny

je 375,24 €, ktorú je kancelária ústavného súdu povinná právnemu zástupcovi uhradiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia (bod 2 výroku uznesenia).

80. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu