Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 427/2020
PDF · 313.61 KB
No categories available
I. ÚS 427/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)
a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
sťažovateľa , ,
, zastúpeného advokátskou kanceláriou
, , v mene ktorej koná konateľ
a advokát , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 20/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna
2020 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 20/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom
na vydanie platobného rozkazu podaným na okresnom súde 5. apríla 2017 domáhal
zaplatenia pohľadávky vo výške 10 000 € s príslušenstvom. Sťažovateľ uviedol podrobný
chronologický popis priebehu napadnutého konania, ktoré je podľa jeho názoru poznačené
nečinnosťou okresného súdu.
2.1 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že po zaplatení súdneho poplatku
za podaný návrh (16. augusta 2017, pozn.) požiadal 9. novembra 2017 okresný súd
o informáciu o stave napadnutého konania a o vydanie platobného rozkazu. Okresný súd
na túto žiadosť reagoval tým, že vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby a predloženie
listinných dôkazov v štátnom jazyku (výzva z 25. januára 2018 bola sťažovateľovi doručená
1. februára 2018, pozn.). Uvedenú povinnosť si na základe výzvy okresného súdu
sťažovateľ splnil 9. februára 2018. Sťažovateľ následne 13. júna 2018 požiadal opätovne
okresný súd o informáciu o stave napadnutého konania.
2.2 Okresný súd vo veci vydal 29. júna 2018 platobný rozkaz č. k. 9 C 20/2007-46
a uznesením č. k. 9 C 20/2017-47 z 29. júna 2018 poveril prekladateľa na preloženie žaloby,
procesných poučení a vydaného platobného rozkazu.
2.3 Keďže podľa sťažovateľa okresný súd vo veci nekonal, informoval sa sťažovateľ
opätovne o stave napadnutého konania (12. novembra 2019) a požiadal okresný súd, aby
vykonal nápravu s cieľom dosiahnuť právoplatné rozhodnutie. Sťažovateľovi bolo
22. novembra 2019 doručené vyjadrenie okresného súdu, z ktorého vyplývalo, že platobný
rozkaz sp. zn. 9 C 20/2017 z 29. júna 2018 nie je právoplatný a prebieha jeho doručovanie
žalovanému.
2.4 Keďže od podania žaloby uplynulo viac ako dva a pol roka a o návrhu na vydanie
platobného rozkazu nebolo stále právoplatne rozhodnuté, podal sťažovateľ 9. decembra
2019 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“). Do dňa podania ústavnej sťažnosti (25. júna 2020) nebola jeho sťažnosť
na prieťahy vybavená, čím podľa názoru sťažovateľa predseda okresného súdu porušil
povinnosť vyplývajúcu z § 65 ods. 1 zákona o súdoch (vybavenie sťažnosti na prieťahy
do 30 dní od jej doručenia, pozn.).
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby
ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 v konaní na okresnom súde vedenom
pod sp. zn. 9 C 20/2017 porušené boli a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume
5 000 € a náhrady trov konania.
II.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené
v § 56 ods.2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a
§ 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie
právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou
osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní
odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,
ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
III.
Skutkový stav veci a jej posúdenie ústavným súdom
12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
13. Ústavný súd vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti požiadal
okresný súd o vyjadrenie k jej obsahu. Okresný súd v podaní sp. zn. 1SprV 677/2020
doručenom ústavnému súdu 24. júla 2020 uviedol, že aj keď okresný súd nekonal vo veci
bezodkladne, nemožno mu výlučne pričítať zodpovednosť za celkovú dĺžku napadnutého
konania.
13.1 Podľa okresného súdu k predĺženiu napadnutého konania prispel aj sám
sťažovateľ, keďže si pri podaní žalobného návrhu nesplnil poplatkovú povinnosť a súdny
poplatok uhradil až na základe výzvy okresného súdu 16. augusta 2017 (štyri mesiace
po podaní žaloby, pozn.). Rovnako až na základe výzvy súdu na odstránenie vád žaloby
pripojil listinné dôkazy v úradnom slovenskom jazyku a uviedol, či strany sporu, ktoré nie
sú občanmi Slovenskej republiky, ovládajú slovenský jazyk a aký jazyk je materinským
jazykom sťažovateľa a žalovaného, resp. ktorému jazyku rozumejú.
13.2 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne
a chronologický prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní. Zákonná
sudkyňa uviedla, že až na ojedinelé obdobie nečinnosti okresný súd vo veci koná plynule
a v súčasnosti sa pokúša doručiť žalovanému do zahraničia platobný rozkaz č. k.
9 C 20/2017-46 z 29. júna 2018.
13.3 V súvislosti s tvrdením sťažovateľa o podaní sťažnosti na prieťahy predsedovi
súdu podľa § 62 ods.1 zákona o súdoch okresný súd uviedol, že v správnom denníku
sťažností okresného súdu žiadna sťažnosť týkajúca sa prieťahov v napadnutom konaní nie je
evidovaná.
13.4 Zároveň si ústavný súd vyžiadal aj príslušný súdny spis.
14. Z obsahu ústavnej sťažnosti, obsahu súdneho spisu a preverením skutočností
relevantných pre posúdenie veci ústavný súd zistil, že celková doterajšia dĺžka napadnutého
konania (3 roky) je síce na hranici akceptovateľnosti požiadavky dosiahnutia súdneho
rozhodnutia v primeranej lehote, avšak do značnej miery je ovplyvnená špecifickými
okolnosťami konkrétneho prípadu sťažovateľa.
15. Napadnuté konanie je svojou povahou konaním skráteným, ktorého výsledkom je
vydanie platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo veci samej, a to výlučne len
na základe skutočností, ktoré tvrdí žalobca [§ 265 až § 272 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“)]. Opis uvedených skutočností z pohľadu vydania platobného rozkazu je
kľúčový, preto by sa mu v žalobe mala venovať značná pozornosť práve zo strany žalobcu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že v tejto časti sú kladené na žalobu omnoho vyššie nároky,
ako v bežnom konaní, kde je poskytnutý žalobcovi priestor na prípadné doplnenie
a objasnenie ním tvrdených skutočností.
15.1 Za predpokladu, že žalobca predloží súdu žalobu s uvedením všetkých
rozhodujúcich skutočností významných z hľadiska hmotnoprávnej kvalifikácie tvrdeného
(peňažného) nároku a na preukázanie svojich tvrdení predloží listinné dôkazy, môže súd
rozhodnúť formou platobného rozkazu, teda bez nariadenia pojednávania či dokazovania
v pravom slova zmysle.
15.2 V konkrétnom prípade sťažovateľa bola na okresnom súde podaná žaloba
(25. apríla 2017, pozn.) bez súčasného splnenia si povinnosti úhrady súdneho poplatku
podľa § 5 ods.1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
15.3 Okrem toho žaloba a k nej priložené listinné dôkazy boli okresnému súdu
podané vo forme, ktorá neumožňovala promptné vydanie rozhodnutia, ale naopak vyvolala
potrebu vyzývať žalobcu na odstránenie vád podania. Žalobca k žalobnému návrhu
nepripojil listinné dôkazy v úradnom slovenskom jazyku, ale len v jazyku anglickom.
Žalobca tiež v návrhu neuviedol, či strany sporu, ktoré nie sú občanmi Slovenskej
republiky, ovládajú slovenský jazyk ani to, aký jazyk je materinským jazykom žalobcu a
žalovaného alebo jazyk, ktorému rozumejú. Tým neboli splnené zákonné podmienky
na vydanie platobného rozkazu v lehote desiatich pracovných dní (§ 265 ods. 2 CSP).
15.4 Nemožno pritom opomenúť, že sťažovateľ je v napadnutom konaní od jeho
začatia zastúpený advokátom, ktorý ako osoba znalá práva mohol a mal eliminovať
prekážky brániace plynulému postupu okresného súdu ihneď po podaní žaloby a ktoré
negatívne ovplyvnili časový priebeh napadnutého konania.
15.5 Po odstránení nedostatkov podania žalobcom (9. februára 2018) okresný súd
vydal v napadnutom konaní 29. júna 2018 platobný rozkaz pod č. k. 9 C 20/2017-46.
Súčasne okresný súd rozhodol uznesením č. k. 9 C 20/2017-47 z 29. júna 2018 o uložení
povinnosti prekladu vydaného platobného rozkazu do anglického jazyka (označený
žalobcom ako jazyk strán sporu, pozn. ústavného súdu ). Následne pristúpil k doručovaniu
platobného rozkazu č. k. 9 C 20/2017-46 spolu so žalobou žalovanému do vlastných rúk
(§ 266 ods. 1 CSP).
15.6 Keďže platobným rozkazom súd rozhoduje bez vyjadrenia žalovaného
a bez nariadenia pojednávania, pričom vychádza výlučne z tvrdení uvedených žalobcom
v žalobe, je nutné v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaného
zaručiť, že aj žalovaný bude mať priestor sa ku všetkým týmto tvrdeniam vyjadriť, preto je
na doručovanie platobného rozkazu vylúčené doručovanie podľa § 111 ods. 3 a § 116 CSP
(§ 266 ods. 2 CSP).
15.7 Z uvedeného priamo vyplýva nevyhnutnosť doručovať platobný rozkaz spolu
so žalobou žalobcovi do vlastných rúk bez fikcie doručenia, čím sa vylúčia akékoľvek
pochybnosti o tom, či sa žalovaný dozvedel o konaní vedenom proti nemu a uloženej
peňažnej povinnosti náležitým spôsobom.
15.8 Okresný súd dal pokyn na doručovanie písomností žalovanému 18. novembra
2019, 2. apríla 2020 (zásielka neprevzatá žalovaným v odbernej lehote) a opakovane
13. mája 2020 prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru, keď bolo
okresnému súdu oznámené, že žalovaný na uvedenej adrese už nebýva.
15.9 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že
okresný súd vo veci priebežne koná, pričom uskutočňuje procesné úkony doručovania
platobného rozkazu a žaloby žalovanému. Zákonná sudkyňa naposledy 13. júla 2020 dala
pokyn na opakované doručenie platobného rozkazu na adresu žalovaného do zahraničia
spolu s úpravou, že v prípade neúspešného doručenia sa bude v napadnutom konaní
postupovať podľa § 266 ods. 3 CSP a okresný súd platobný rozkaz zruší.
16. Ústavný súd konštatuje, že ako obdobie nečinnosti nemožno na ťarchu okresného
súdu vyhodnotiť obdobie od 5. apríla 2017 do 16. augusta 2017 (nezaplatenie súdneho
poplatku za podanie žaloby) a následne až do 9. februára 2018, v ktorom disponoval
imperfektným podaním, vyžadujúcim doplnenie žaloby a predloženie listinných dôkazov
v slovenskom jazyku (k tomu pozri bod 15.1 – 15.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia).
16.1 Ústavný súd uzatvára, že v postupe okresného súdu vzhliadol ojedinelé
narušenie plynulosti napadnutého konania vo fáze doručovania platobného rozkazu a žaloby
žalovanému (obdobie 1 roka). Uvedené obdobie nečinnosti s ohľadom na špecifiká
konkrétneho prípadu (nevyhnutnosť postupu súdu podľa § 155 ods. 2 CSP, zabezpečenie
prekladu písomností do anglického jazyka, doručovanie do zahraničia, pozn.) vo vzťahu
k celkovej doterajšej dĺžke sporu ústavný súd nevyhodnotil svojou intenzitou za závažné
do takej miery, aby dosiahlo ústavnoprávny rozmer.
17. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, ÚS 92/03, III. ÚS 359/08).
18. Napadnuté konanie sa do času podania ústavnej sťažnosti nevyznačuje takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo, čo sa týka ich intenzity, možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.
19. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol
postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
20. Ústavný súd v závere poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí v prípade, že by ďalší postup
všeobecného súdu v napadnutom konaní signalizoval vznik zbytočných prieťahov,
sťažovateľ predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.
21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu