Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 427/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľa , ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou

, , v mene ktorej koná konateľ

a advokát , vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom

na vydanie platobného rozkazu podaným na okresnom súde 5. apríla 2017 domáhal

zaplatenia pohľadávky vo výške 10 000 € s príslušenstvom. Sťažovateľ uviedol podrobný

chronologický popis priebehu napadnutého konania, ktoré je podľa jeho názoru poznačené

nečinnosťou okresného súdu.

2.1 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že po zaplatení súdneho poplatku

za podaný návrh (16. augusta 2017, pozn.) požiadal 9. novembra 2017 okresný súd

o informáciu o stave napadnutého konania a o vydanie platobného rozkazu. Okresný súd

na túto žiadosť reagoval tým, že vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby a predloženie

listinných dôkazov v štátnom jazyku (výzva z 25. januára 2018 bola sťažovateľovi doručená

1. februára 2018, pozn.). Uvedenú povinnosť si na základe výzvy okresného súdu

sťažovateľ splnil 9. februára 2018. Sťažovateľ následne 13. júna 2018 požiadal opätovne

okresný súd o informáciu o stave napadnutého konania.

2.2 Okresný súd vo veci vydal 29. júna 2018 platobný rozkaz č. k. -46

a uznesením č. k. -47 z 29. júna 2018 poveril prekladateľa na preloženie žaloby,

procesných poučení a vydaného platobného rozkazu.

2.3 Keďže podľa sťažovateľa okresný súd vo veci nekonal, informoval sa sťažovateľ

opätovne o stave napadnutého konania (12. novembra 2019) a požiadal okresný súd, aby

vykonal nápravu s cieľom dosiahnuť právoplatné rozhodnutie. Sťažovateľovi bolo

22. novembra 2019 doručené vyjadrenie okresného súdu, z ktorého vyplývalo, že platobný

rozkaz sp. zn. z 29. júna 2018 nie je právoplatný a prebieha jeho doručovanie

žalovanému.

2.4 Keďže od podania žaloby uplynulo viac ako dva a pol roka a o návrhu na vydanie

platobného rozkazu nebolo stále právoplatne rozhodnuté, podal sťažovateľ 9. decembra

2019 sťažnosť na prieťahy v konaní podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“). Do dňa podania ústavnej sťažnosti (25. júna 2020) nebola jeho sťažnosť

na prieťahy vybavená, čím podľa názoru sťažovateľa predseda okresného súdu porušil

povinnosť vyplývajúcu z § 65 ods. 1 zákona o súdoch (vybavenie sťažnosti na prieťahy

do 30 dní od jej doručenia, pozn.).

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo podľa v konaní na okresnom súde vedenom

pod sp. zn. porušené boli a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov. Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume

5 000 € a náhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34 a

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou

osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

Skutkový stav veci a jej posúdenie ústavným súdom

12. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

13. Ústavný súd vo fáze predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti požiadal

okresný súd o vyjadrenie k jej obsahu. Okresný súd v podaní sp. zn.

doručenom ústavnému súdu 24. júla 2020 uviedol, že aj keď okresný súd nekonal vo veci

bezodkladne, nemožno mu výlučne pričítať zodpovednosť za celkovú dĺžku napadnutého

konania.

13.1 Podľa okresného súdu k predĺženiu napadnutého konania prispel aj sám

sťažovateľ, keďže si pri podaní žalobného návrhu nesplnil poplatkovú povinnosť a súdny

poplatok uhradil až na základe výzvy okresného súdu 16. augusta 2017 (štyri mesiace

po podaní žaloby, pozn.). Rovnako až na základe výzvy súdu na odstránenie vád žaloby

pripojil listinné dôkazy v úradnom slovenskom jazyku a uviedol, či strany sporu, ktoré nie

sú občanmi Slovenskej republiky, ovládajú slovenský jazyk a aký jazyk je materinským

jazykom sťažovateľa a žalovaného, resp. ktorému jazyku rozumejú.

13.2 Súčasťou vyjadrenia okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej sudkyne

a chronologický prehľad procesných úkonov uskutočnených v napadnutom konaní. Zákonná

sudkyňa uviedla, že až na ojedinelé obdobie nečinnosti okresný súd vo veci koná plynule

a v súčasnosti sa pokúša doručiť žalovanému do zahraničia platobný rozkaz č. k.

-46 z 29. júna 2018.

13.3 V súvislosti s tvrdením sťažovateľa o podaní sťažnosti na prieťahy predsedovi

súdu podľa § 62 ods.1 zákona o súdoch okresný súd uviedol, že v správnom denníku

sťažností okresného súdu žiadna sťažnosť týkajúca sa prieťahov v napadnutom konaní nie je

evidovaná.

13.4 Zároveň si ústavný súd vyžiadal aj príslušný súdny spis.

14. Z obsahu ústavnej sťažnosti, obsahu súdneho spisu a preverením skutočností

relevantných pre posúdenie veci ústavný súd zistil, že celková doterajšia dĺžka napadnutého

konania (3 roky) je síce na hranici akceptovateľnosti požiadavky dosiahnutia súdneho

rozhodnutia v primeranej lehote, avšak do značnej miery je ovplyvnená špecifickými

okolnosťami konkrétneho prípadu sťažovateľa.

15. Napadnuté konanie je svojou povahou konaním skráteným, ktorého výsledkom je

vydanie platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo veci samej, a to výlučne len

na základe skutočností, ktoré tvrdí žalobca [ až

(ďalej len „CSP“)]. Opis uvedených skutočností z pohľadu vydania platobného rozkazu je

kľúčový, preto by sa mu v žalobe mala venovať značná pozornosť práve zo strany žalobcu.

Z uvedeného je teda zrejmé, že v tejto časti sú kladené na žalobu omnoho vyššie nároky,

ako v bežnom konaní, kde je poskytnutý žalobcovi priestor na prípadné doplnenie

a objasnenie ním tvrdených skutočností.

15.1 Za predpokladu, že žalobca predloží súdu žalobu s uvedením všetkých

rozhodujúcich skutočností významných z hľadiska hmotnoprávnej kvalifikácie tvrdeného

(peňažného) nároku a na preukázanie svojich tvrdení predloží listinné dôkazy, môže súd

rozhodnúť formou platobného rozkazu, teda bez nariadenia pojednávania či dokazovania

v pravom slova zmysle.

15.2 V konkrétnom prípade sťažovateľa bola na okresnom súde podaná žaloba

(25. apríla 2017, pozn.) bez súčasného splnenia si povinnosti úhrady súdneho poplatku

podľa o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

15.3 Okrem toho žaloba a k nej priložené listinné dôkazy boli okresnému súdu

podané vo forme, ktorá neumožňovala promptné vydanie rozhodnutia, ale naopak vyvolala

potrebu vyzývať žalobcu na odstránenie vád podania. Žalobca k žalobnému návrhu

nepripojil listinné dôkazy v úradnom slovenskom jazyku, ale len v jazyku anglickom.

Žalobca tiež v návrhu neuviedol, či strany sporu, ktoré nie sú občanmi Slovenskej

republiky, ovládajú slovenský jazyk ani to, aký jazyk je materinským jazykom žalobcu a

žalovaného alebo jazyk, ktorému rozumejú. Tým neboli splnené zákonné podmienky

na vydanie platobného rozkazu v lehote desiatich pracovných dní ( ).

15.4 Nemožno pritom opomenúť, že sťažovateľ je v napadnutom konaní od jeho

začatia zastúpený advokátom, ktorý ako osoba znalá práva mohol a mal eliminovať

prekážky brániace plynulému postupu okresného súdu ihneď po podaní žaloby a ktoré

negatívne ovplyvnili časový priebeh napadnutého konania.

15.5 Po odstránení nedostatkov podania žalobcom (9. februára 2018) okresný súd

vydal v napadnutom konaní 29. júna 2018 platobný rozkaz pod č. k. -46.

Súčasne okresný súd rozhodol uznesením č. k. -47 z 29. júna 2018 o uložení

povinnosti prekladu vydaného platobného rozkazu do anglického jazyka (označený

žalobcom ako jazyk strán sporu, pozn. ústavného súdu ). Následne pristúpil k doručovaniu

platobného rozkazu č. k. -46 spolu so žalobou žalovanému do vlastných rúk

( ).

15.6 Keďže platobným rozkazom súd rozhoduje bez vyjadrenia žalovaného

a bez nariadenia pojednávania, pričom vychádza výlučne z tvrdení uvedených žalobcom

v žalobe, je nutné v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov žalovaného

zaručiť, že aj žalovaný bude mať priestor sa ku všetkým týmto tvrdeniam vyjadriť, preto je

na doručovanie platobného rozkazu vylúčené doručovanie podľa a

( ).

15.7 Z uvedeného priamo vyplýva nevyhnutnosť doručovať platobný rozkaz spolu

so žalobou žalobcovi do vlastných rúk bez fikcie doručenia, čím sa vylúčia akékoľvek

pochybnosti o tom, či sa žalovaný dozvedel o konaní vedenom proti nemu a uloženej

peňažnej povinnosti náležitým spôsobom.

15.8 Okresný súd dal pokyn na doručovanie písomností žalovanému 18. novembra

2019, 2. apríla 2020 (zásielka neprevzatá žalovaným v odbernej lehote) a opakovane

13. mája 2020 prostredníctvom obvodného oddelenia Policajného zboru, keď bolo

okresnému súdu oznámené, že žalovaný na uvedenej adrese už nebýva.

15.9 Overením aktuálneho stavu napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že

okresný súd vo veci priebežne koná, pričom uskutočňuje procesné úkony doručovania

platobného rozkazu a žaloby žalovanému. Zákonná sudkyňa naposledy 13. júla 2020 dala

pokyn na opakované doručenie platobného rozkazu na adresu žalovaného do zahraničia

spolu s úpravou, že v prípade neúspešného doručenia sa bude v napadnutom konaní

postupovať podľa a okresný súd platobný rozkaz zruší.

16. Ústavný súd konštatuje, že ako obdobie nečinnosti nemožno na ťarchu okresného

súdu vyhodnotiť obdobie od 5. apríla 2017 do 16. augusta 2017 (nezaplatenie súdneho

poplatku za podanie žaloby) a následne až do 9. februára 2018, v ktorom disponoval

imperfektným podaním, vyžadujúcim doplnenie žaloby a predloženie listinných dôkazov

v slovenskom jazyku (k tomu pozri bod 15.1 – 15.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

16.1 Ústavný súd uzatvára, že v postupe okresného súdu vzhliadol ojedinelé

narušenie plynulosti napadnutého konania vo fáze doručovania platobného rozkazu a žaloby

žalovanému (obdobie 1 roka). Uvedené obdobie nečinnosti s ohľadom na špecifiká

konkrétneho prípadu (nevyhnutnosť postupu súdu podľa , zabezpečenie

prekladu písomností do anglického jazyka, doručovanie do zahraničia, pozn.) vo vzťahu

k celkovej doterajšej dĺžke sporu ústavný súd nevyhodnotil svojou intenzitou za závažné

do takej miery, aby dosiahlo ústavnoprávny rozmer.

17. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

dohovoru (napr. , , , ).

18. Napadnuté konanie sa do času podania ústavnej sťažnosti nevyznačuje takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo, čo sa týka ich intenzity, možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , resp. dohovoru.

19. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

20. Ústavný súd v závere poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí v prípade, že by ďalší postup

všeobecného súdu v napadnutom konaní signalizoval vznik zbytočných prieťahov,

sťažovateľ predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

21. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu