Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 288/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného euroadvokátom JUDr. Lubomírom

Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 562,86 € (slovom

päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu euroadvokáta JUDr. Lubomíra

Müllera, Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 23. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a právo

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že sa žalobou z 31. júla 2014 proti Slovenskej

republike domáhal spravodlivosti priznaním finančného zadosťučinenia za nezákonné

väznenie v sume 600 €. Okresný súd ako súd prvej inštancie o veci sťažovateľa rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 26. apríla 2017 tak, že žalobu zamietol.

Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podal sťažovateľ odvolanie 30. júna 2017.

Z priloženej odpovede podpredsedu krajského súdu vo veci sťažnosti sťažovateľa

na prieťahy v konaní sp. zn. z 21. apríla 2020 vyplýva, že odvolacie konanie

začalo na krajskom súde predložením súdneho spisu a odvolania 23. novembra 2018,

pričom podpredseda krajského súdu vyjadril predpoklad, že vec sťažovateľa bude

rozhodnutá v druhom štvrťroku 2020. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nekoná plynulo

bez zbytočných prieťahov, v dôsledku čoho vec nie je ani po približne šiestich rokoch

právoplatne skončená.

3. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľ je toho názoru, že v napadnutom konaní aj

naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu ich označených práv,

preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„I. Krajský soud Bratislava v řízení pod sp. zn. a Okresní soud

Bratislava I. v řízení pod sp. zn. porušily stěžovatelovo právo na spravedlivý

proces podle čl. 6 odst. 1 Úmluvy a právo na projednání věci bez zbytečných průtahů podle

.

II. Krajskému soudu Bratislava se nařizuje, aby ve věci vedené pod sp. zn.

neprodleně konal.

III. Krajský soud Bratislava je povinen zaplatil stěžovateli do 2 měsíců od doručení

tohoto nálezu zadostiučinění ve výši 2.500 eur.

IV. Okresní soud Bratislava I. je povinen zaplatil stěžovateli do 2 měsíců od doručení

tohoto nálezu zadostiučinění ve výši 2.500 eur.

V. Stěžovateli se podle advokátního tarifu přiznává náhrada nákladů

právního zastupování, které je Krajský soud Bratislava povinen vyplatit na účet

právního zástupce stěžovatele u , č. účtu:

, do 30 dnů od doručení tohoto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

4. Ústavný súd 2. júla 2020 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke

prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej

sťažnosti.

5. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 6. augusta 2020.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti a v podstatnom uviedol, že v správnom denníku sťažností

neevidujú sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní, sú toho názoru, že ide o právne zložitú

vec, čo podľa ich názoru vyplýva zo samotného predmetu konania, ktorým je zaplatenie

sumy 600 € z titulu nemajetkovej ujmy, ako aj náhrady trov konania za nezákonné väznenie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení tiež pripustil, že z prehľadu úkonov

v predmetnom konaní vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní nekonal plynule,

a „to v období od 29. 06. 2016 do 24. 01. 2017 a od 04. 09. 2017 do 23. 11. 2018“. Zároveň

poukázal na to, že sťažovateľom uplatnená suma primeraného finančného zadosťučinenia

viac ako „4-násobne prevyšuje hodnotu sporu“. K vyjadreniu okresného súdu bolo

priložené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne s chronológiou úkonov okresného súdu, ako aj

strán sporu, z ktorej vyplývajú tieto relevantné skutočnosti:

„dňa 31. 7. 2014 napadla žaloba sp. zn. do oddelenia 14C a PZ

žalobcu spolu so žalobou predložil listinné dôkazy (č. l. 1-2, 3-6)...

dňa 7. 10. 2014 vyzval súd žalovanú, aby sa v lehote 15 dní podľa 114 ods. 3

vyjadrila k žalobe a súd poučil o procesných právach a povinnostiach. Výzva bola doručená

dňa 13. 10. 2014 a lehota na vyjadrenie uplynula dňa 29. 10. 2014.

dňa 13. 1. 2015 podala žalovaná vyjadrenie a rozsudky (č. l. 11-52);

dňa 6. 5. 2015 súd doručil vyjadrenie PZ žalobcu ust. , ktorý bol

PZ žalobcovi 30. 7. 2015; (53)

dňa 10. 8. 2015 podal PZ žalobca vyjadrenie (55)

dňa 7. 1. 2016 súd požiadal o zabezpečenie spisov z OS Prešov (56-60)

dňa 30. 12. 2016 podal PZ žalobca vyjadrenie (č. l. 62-65)

dňa 31. 3. 2017 podala žalovaná doplňujúce vyjadrenie (č. l. 67-89)

dňa 26. 4. 2017 sa konalo pojednávanie a bolo vo veci rozsudok a žalobu súd

zamietol;

dňa 3. 7. 2017 podal PZ žalobcu odvolanie (č. l. 96);

dňa 4. 9. 2017 súd vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k odvolaniu

podľa . Odvolanie bolo doručené žalovanej dňa 8. 9. 2017 a lehota

žalovanej uplynula dňa 19. 9. 2017 a v lehote sa nevyjadrila.

dňa 23. 11. 2018 bola vec predložená KS v BA na rozhodnutie. (č. l. 99)

od 23. 11. 2018 bol psi na KS v Bratislave;

dňa 27. 5. 2020 KS v BA rozhodol rozsudkom a napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok bol

doručený na OS BA I dňa 30. 6. 2020 a dňa 7. 7. 2020 prevzala rozsudok žalovaná.“

6. Ústavný súd konštatuje, že citovaná chronológia úkonov okresného súdu a strán

sporu korešponduje z obsahom predloženého spisu, zároveň dopĺňa, že v predmetnom

súdnom spise sa nachádza aj doručenka adresovaná právnemu zástupcovi sťažovateľa,

z ktorej vyplýva, že rozsudok krajského súdu sp. zn. z 27. mája 2020 bol

právnemu zástupcovi doručený 16. júla 2020.

7. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril podaním

doručeným 25. augusta 2020, v ktorom ponechal na úvahu ústavného súdu, či nariadi ústne

pojednávanie vo veci, pričom v podstatnom poukázal na to, že okresný súd síce rozhodol

26. apríla 2017, lenže k predloženiu odvolania krajskému súdu okresným súdom došlo až

23. novembra 2018, teda z pohľadu sťažovateľa „věc ležela na Okresním soudu Bratislava I

déle než 4 a ¼ roku“. Rovnako vyjadril nesúhlas s názorom okresného súdu, že ide o právne

zložitú vec, pretože „Délka věznění ani jeho důvody nebyly předmětem sporu. V řízení

nebylo nutné složitě bádat v archivech, pořizovat rozsáhla soupisy majetku, obtížně shánět

svědky, pořizovat překlady listin, či obstarávat tlumočníky do neobvyklých jazyků a pod.“.

Taktiež poukázal na neodvodnenú nečinnosť okresného súdu od 29. októbra 2014

do 13. januára 2015, na neskoré vyžiadanie súdneho spisu z Okresného súdu Prešov

až 7. januára 2016, hoci od začiatku konania bolo zrejmé, že ho bude treba vyžiadať.

Takisto vytkol skutočnosť, že okresný súd toleroval nepredloženie tohto spisu Okresným

súdom Prešov približne pol roka. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru sťažovateľa

sťažnosť bola podaná dôvodne.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,

stanoviskom okresného súdu, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje

aj povahu prerokúvanej veci.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), teda žaloby o zaplatenie

sumy 600 € z titulu nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania za nezákonné väznenie

podľa o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ústavný

súd konštatuje, že z obsahu spisu ani zo samotného predmetu konania bez ďalšieho

nevyplýva, že by vykazovala skutkovú a právnu zložitosť, tak ako to tvrdil okresný súd

vo svojom vyjadrení. Navyše, zákonná sudkyňa bola toho názoru, že sťažovateľ mal podať

návrh na vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci, čo svedčí o opaku. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľa nevykazovala skutkovú a právnu

zložitosť, ktorá mohla mať vplyv na doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

19. Pri hodnotení správania sťažovateľa ako žalobcu v napadnutom konaní ústavný

súd dospel k záveru, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

21. Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

22. Vychádzajúc z chronológie procesných úkonov (opísanej v bode 5 odôvodnenia

tohto nálezu, pozn.) vyplýva, že okresný súd nekonal sústredene a efektívne. Okresný súd

nekonal v primeraných lehotách a nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty sťažovateľa napríklad aj tým, že nebol schopný účinne zabezpečiť podklady

nevyhnutné k rozhodnutiu o veci samej, teda nekonal dostatočne razantne a efektívne, čoho

dôkazom je aj samotná skutočnosť, že okresný súd mohol a rozhodol na prvom pojednávaní,

ktoré sa však uskutočnilo až po približne dvoch rokoch a deviatich mesiacoch od doručenia

žaloby. Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd sa dopustil zbytočných prieťahov

aj po vyhlásení rozhodnutia, keď odvolanie sťažovateľa proti rozsudku súdu prvej inštancie,

ktoré bolo doručené okresnému súdu 3. júla 2017, k predloženiu veci odvolaciemu súdu

na rozhodnutie o odvolaní došlo až po viac ako 16 mesiacoch (23. novembra 2018, pozn.)

od podania odvolania, pričom lehota žalovanej na vyjadrenie sa k odvolaniu márne uplynula

19. septembra 2017.

23. Vychádzajúc z uvedeného je nutné konštatovať, že konanie ako celok je

poznačené nesústredenou a neefektívnou činnosťou, ako aj zbytočnými prieťahmi, preto

ústavný súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nie je možné

považovať za súladný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.

Ústavný súd preto konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že vec bola právoplatne skončená

doručením rozsudku odvolacieho súdu vo veci poslednej zo strán sporu 16. júla 2020

(uvedená skutočnosť nakoniec vyplýva aj z vyznačenej doložky právoplatnosti na prvopise

rozsudku odvolacieho súdu, pozn.), okresnému súdu neprikázal, aby vo veci vedenej

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec bola v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

25. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Podľa , ak ústavný

súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie, ak o to požiadal.

26. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa ak ústavný

súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci,

ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2

citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom

o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

27. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume po 2 500 € z titulu majetkovej ujmy z dôvodu stavu právnej neistoty, ako aj

s poukazom na predmet sporu, ako aj na zásady spravodlivosti, z ktorých vychádza

Európsky súd pre ľudské práva.

28. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

29. Vzhľadom na dĺžku napadnutého konania vedeného okresným súdom, berúc

do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, zistené prieťahy

v konaní a nesústredenú činnosť okresného súdu a všetky okolnosti daného prípadu, ústavný

súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len

zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou (nie majetkovej ujmy, pozn.), považoval

priznanie sumy 500 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie (bod 2 výroku

nálezu).

VI.

Trovy konania

30. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právny

zástupca sťažovateľov si nárok na náhradu trov konania uplatnil ešte v samotnej sťažnosti.

31 Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Odmenu priznal za tri úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania,

podanie sťažnosti, písomné podanie týkajúce sa veci samej (vykonané v roku 2020),

vychádzal pritom z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej služby

vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnej služby za rok 2020 v zmysle § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená odmena

spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 187,62 €,

t. j. za tri úkony 562,86 €. Trovy právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,

tak ako to vyplýva zo súdneho spisu, predstavujú sumu 562,86 €. Ústavný súd preto

úspešnému sťažovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 562,86 € (bod 3 výroku

nálezu).

32. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu