Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 380/2020
PDF · 359.02 KB
No categories available
III. ÚS 380/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , právne zastúpeného JUDr. Evou
Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Up 353/2020 zo 14. apríla 2020 a uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Up 353/2020 z 23. júna 2020 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 16 Up 353/2020 z 23. júna 2020 p r i j í m a na ďalšie
konanie.
2. O d k l a d á vykonateľnosť platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 16 Up 353/2020 zo 6. marca 2020 do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci samej.
3. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), právne zastúpeného
JUDr. Evou Koleničovou, Paulínska 20, Trnava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 16 Up 353/2020 zo 14. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho
úradníka“) a uznesením okresného súdu sp. zn. 16 Up 353/2020 z 23. júna 2020 (ďalej len
„uznesenie sudcu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalovaným
v upomínacom konaní vedenom okresným súdom. Predmetom konania je zaplatenie
sumy 6 236,97 € s príslušenstvom. Okresný súd v konaní rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 16 Up 353/2020 zo 6. marca 2020 (ďalej len „platobný rozkaz“).
3. S doručením platobného rozkazu bol sťažovateľ poučený o tom, že odpor proti
platobnému rozkazu je potrebné podať buď na tlačive, ktoré mu bolo fyzicky doručené
spolu s platobným rozkazom, alebo na elektronickom formulári, ktorý je dostupný
na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo spravodlivosti“) v sekcii vzory podaní a formuláre (presnejšie
https://www.justice.gov.sk /Formulare/Stranky/Upomínacie-konanie.aspx).
4. Sťažovateľ podal odpor elektronickými prostriedkami. Odpor
z materiálneho hľadiska spĺňal všetky náležitosti platného procesného úkonu. Okresný súd
uznesením vyššieho súdneho úradníka odpor proti platobnému rozkazu podľa § 12 ods. 1
písm. c) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) odmietol. Dôvodom bola skutočnosť, že odpor
nebol podaný na elektronickom formulári, teda na predpísanom tlačive; ostatné formálne
podmienky podania odporu boli splnené.
5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažnosť. O nej
rozhodol okresný súd uznesením sudcu tak, že ju zamietol. V zamietavom rozhodnutí
okresný súd sťažovateľovi vytkol, že si sám vybral formu, v akej bude odpor podávať. Teda
keďže si z dvoch možností nezvolil písomnú, ale elektronickú formu podania, mal byť
do detailu znalý právnej úpravy a odpor podať na elektronickom formulári. Okresný súd
dodal, že odpory podávané v listinnej podobe síce bežne akceptuje, ale keďže si sťažovateľ
zvolil formu, ktorú, zjednodušene povedané, už z akýchkoľvek dôvodov nezvládol dodržať,
a o to viac, že bol kvalifikovane právne zastúpený, bude za to niesť následky
v podobe straty sporu (v tomto čase je vec v štádiu začatia exekučného konania, pozn.).
V tejto súvislosti bolo sťažovateľovi ešte ozrejmené, že zákon o upomínacom konaní je
alternatívnym spôsobom riešenia sporov, pozná výlučne elektronické konanie a predpokladá
podávanie návrhov vo forme štandardizovaných elektronických formulárov dostupných
na webovom sídle ministerstva spravodlivosti (v už uvedenej sekcii, pozn.) a na urýchlenie
určitej sporovej agendy vyžaduje formálnu prísnosť v podobe formulárového konania.
6. Osobitne k sťažovateľovej námietke, ktorou apeloval na svedomie súdu citáciou
z usmernenia ministerstva spravodlivosti pri upomínacom konaní (zverejneného taktiež
na webovom sídle ministerstva, presnejšie https://obcan.justice.sk/ezaloby v časti „Podania
v upomínacom konaní“, pozn.), podľa ktorej „[s]úd však prihliadne aj na odpor, ktorý bude
podaný aj inak ako na predpísanom tlačive“, súd uviedol, že toto usmernenie má len
informatívny charakter a nie je právne záväzným aktom, ktorým by bol viazaný.
7. Sťažovateľ podal proti uzneseniu sudcu ústavnú sťažnosť. V nej namieta
formalizmus. Formalizmus takej intenzity, že mu bola odňatá možnosť predniesť pred
súdom argumenty na svoju obranu. Sťažovateľ súdu zaslal vecne odôvodnený odpor
a výsledkom súdnej činnosti bola odpoveď, že ho nezaslal na predpísanom tlačive, čím
stráca spor. Sťažovateľ poukazuje na to, že za situácie, keby podal rovnaký odpor v listinnej
forme, bol by súdom akceptovaný, a to aj keby nebol podaný na predpísanom tlačive,
čím okresný súd favorizoval elektronickú formu podania pred listinnou. Sťažovateľ
poukazuje jednoducho na to, že žalobkyňa dosiahla úspech v konaní, v ktorom mu súd nedal
ani len šancu sa brániť.
8. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým
uznesením vyššieho súdneho úradníka a napadnutým uznesením sudcu, aby obe napadnuté
uznesenia zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, sťažovateľovi priznal
finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € a náhradu trov konania.
9. Priznanie finančnej satisfakcie sťažovateľ odôvodnil tým, že má slúžiť ako
kompenzácia voči začatému exekučnému konaniu, v dôsledku ktorého mu bol zablokovaný
bankový účet a v súčasnosti je takmer bez finančných prostriedkov.
10. Sťažovateľ osobitne navrhol, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť platobného
rozkazu, ktorý sa v dôsledku uznesenia vyššieho súdneho úradníka a uznesenia sudcu stal
právoplatným. Odloženie vykonateľnosti platobného rozkazu odôvodňuje tým,
že na základe začatej exekúcie nie je schopný splácať spotrebný úver (s mesačnou splátkou
vo výške 270 €), v dôsledku čoho sa dostane do registra dlžníkov. Navyše, nebude mať
finančné prostriedky na výživné pre maloleté deti (200 € mesačne) a napokon nezostanú mu
prostriedky na zabezpečenie si stravy, liekov (sťažovateľ je diabetik) a cesty do práce.
Sťažovateľ sa v súvislosti s exekúciou obáva zhoršenia zdravotného stavu a argumentuje, že
jeho platobná neschopnosť v dôsledku blokácie účtu je aj v neprospech žalobkyne.
II.
Relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.
16. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
III.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením vyššieho súdneho
úradníka
18. Ústavný súd tu v krátkosti poukazuje na princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane
základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá
právomoc preskúmať napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, keďže ho už
meritórne preskúmal na základe sťažnosti okresný súd (sudca), ktorý bol oprávnený
a zároveň povinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľa.
19. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona
o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04,
III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).
III.2 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa uznesením sudcu
20. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo zvyšnej časti podľa § 56 ods. 1
zákona o ústavnom súde preskúmal a zisťoval, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti
predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 39, § 43, § 123) a či nie sú dané dôvody na jej
odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky
v zákonom predpísaných náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku
opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal
ústavnú sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením sudcu na ďalšie konanie.
III.3 K odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu
21. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa
odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore
s verejným záujmom.
22. Podľa § 131 zákona o ústavnom súde odklad vykonateľnosti zaniká najneskoršie
právoplatnosťou rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne
o ich skoršom zrušení.
23. Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľa na odklad vykonateľnosti platobného
rozkazu a zistil, že sťažovateľovi hrozí v dôsledku jeho výkonu s ohľadom na ním
predostreté okolnosti závažná ujma v podobe dlhovej pasce a odložením vykonateľnosti
nebude ohrozený žiaden verejný záujem.
24. Pri posudzovaní návrhu na odklad vykonateľnosti ústavný súd vzal do úvahy
vzájomnú podmienenosť platobného rozkazu a uznesenia sudcu. Uznesením sudcu bolo
rozhodované o sťažnosti proti odmietnutiu odporu podanému proti platobnému rozkazu.
Keďže sťažnosť bola zamietnutá, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa
vykonateľným exekučným titulom.
25. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na odloženie vykonateľnosti platobného rozkazu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu