Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 480/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

ZIPCITY Liptovský Mikuláš spol. s r. o., Chrenovská 22, Nitra, IČO 36 522 856,

zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo

námestie 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 28. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti ZIPCITY Liptovský Mikuláš spol. s r. o.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ZIPCITY Liptovský Mikuláš spol.

s r. o., Chrenovská 22, Nitra, IČO 36 522 856 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. januára

2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka

vystupovala v procesnom postavení žalobkyne v konaní o zaplatenie peňažnej sumy

vo výške 1 287 886,60 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody proti žalovanému mestu

Liptovský Mikuláš. Nárok na náhradu škody odvádzala sťažovateľka od porušenia

povinnosti žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorá vyplývala z uzatvorenia zmluvy

o budúcej kúpnej zmluve č. 15/2009 z 8. júla 2009 (ďalej aj „zmluva o budúcej kúpnej

zmluve“) medzi sťažovateľkou a žalovaným.

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k.

-513 z 26. novembra 2013 zaviazal žalovaného uhradiť sťažovateľke sumu

3 311,31 eur. Rozsudkom okresného súdu č. k. -956 z 23. februára 2017 bola

žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Po podaní odvolania Krajský súd v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) potvrdil v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom sp. zn.

z 28. februára 2018. Sťažovateľka napadla rozhodnutie odvolacieho súdu

dovolaním, prípustnosť ktorého odvodzovala od

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“). Najvyšší súd

napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie z dôvodu podľa .

4. Sťažovateľka v podanom dovolaní formulovala právnu otázku, ktorá podľa jej

názoru ešte v praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, a to, či má na platnosť právneho

úkonu vopred schváleného uznesením mestského zastupiteľstva vplyv, ak je tento právny

úkon uzavretý v medziach tohto schválenia, teda v rámci mandátu udeleného primátorovi

zastupiteľstvom. Najvyšší súd uviedol, že sťažovateľkou špecifikovaná právna otázka je

individuálna a nie je otázkou zásadného právneho významu.

5. Podľa názoru sťažovateľky ňou podané dovolanie malo byť podrobené

meritórnemu prieskumu, pričom oponuje, že každá otázka prejednávaná súdmi Slovenskej

republiky je založená na konkrétnych okolnostiach podmienených povahou sporu, čo však

nie je dôvodom na odmietnutie preskúmania týchto otázok všeobecnými súdmi. Závery

najvyššieho súdu zasahujú do práva sťažovateľky na prístup k súdu a odopierajú

arbitrárnym spôsobom jej právo na súdnu ochranu v dovolacom konaní podľa § 419 a nasl.

.

6. Navyše sťažovateľka uvádza, že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nie je

zdôvodnené ústavnoprávne udržateľným spôsobom, čím najvyšší súd porušil povinnosť

kladenú na kvalitu odôvodnenia súdnych rozhodnutí v zmysle judikatúry ústavného súdu,

ako aj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom sťažovateľka poukázala

na prípad Vetrenko v. Moldova, rozsudok z 18. mája 2010 k sťažnosti č. 36552/02.

7. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu, ktoré žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu z dôvodu, že najvyšší súd sa

arbitrárnym spôsobom a bez riadneho odôvodnenia svojho rozhodnutia odmietol meritórne

zaoberať sťažovateľkou podaným dovolaním zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

, keď skonštatoval, že dovolacia otázka formulovaná

sťažovateľkou nie je otázkou zásadného právneho významu a z tohto dôvodu bolo jej

dovolanie odmietnuté.

17. Ústavný súd z rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré tvorili prílohu ústavnej

sťažnosti, zistil, že nárok sťažovateľky bol odvodený od tvrdeného porušenia povinnosti

žalovaného uzatvoriť so sťažovateľkou kúpnu zmluvu. Takáto povinnosť žalovaného mala

vyplývať zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Všeobecné súdy konštatovali,

že sťažovateľka nemá nárok na náhradu škody, pretože žalovaný nemal povinnosť s ňou

kúpnu zmluvu uzatvoriť, keďže posúdili zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako absolútne

neplatnú. Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol jej rozpor

s uznesením mestského zastupiteľstva žalovaného č. 16/2009 z 5. februára 2009 (ďalej len

„uznesenie mestského zastupiteľstva“), ktoré schválilo predaj mestských pozemkov

2

v prospech sťažovateľky spolu s výmerou približne 12500 m. Zmluva o budúcej kúpnej

zmluve č. 15/2009 z 8. júla 2009 uzatvorená medzi sťažovateľkou a žalovaným obsahovala

2

povinnosť žalovaného previesť na sťažovateľku mestské pozemky s výmerou 3780 m.

Sťažovateľka zastávala právny názor, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzatvorená

v rámci mandátu udeleného uznesením mestského zastupiteľstva, z ktorého vyplývalo

2

oprávnenie prevádzať pozemky do výmery 12500 m, teda aj v menšej výmere. Uznesenie

mestského zastupiteľstva neobsahovalo presný údaj o výmere prevádzaných pozemkov, iba

údaj „cca. o výmere 12500 m2“, ktorý v tomto znení ani nemohol byť premietnutý do

obsahu kúpnej zmluvy, keďže by išlo o neurčité ustanovenie zmluvy. V rámci tejto právnej

argumentácie sťažovateľka formulovala dovolaciu otázku o správnosti záveru krajského

súdu, či možno zmluvu o budúcej kúpnej zmluve posúdiť ako neplatnú, ak bola uzatvorená

v rámci mandátu mestského zastupiteľstva na prevod pozemkov, a nie v rozpore s ním.

Takto formulovaná právna otázka nebola ešte v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu

vyriešená, preto sťažovateľka dôvodila prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b)

.

18. Najvyšší súd v rámci posudzovania prípustnosti dovolania uviedol (bod 24

napadnutého uznesenia), že právna otázka formulovaná sťažovateľkou spočíva v posúdení

vysoko individuálnych, konkrétnych skutkových okolností, ktoré sú svojou povahou

jedinečné a neopakovateľné, závery odvolacieho súdu neboli výsledkom aplikácie

konkrétneho ustanovenia určitého právneho predpisu, ale komplexného vyhodnotenia

skutkových okolností danej veci a otázky tohto typu nemôžu mať znaky zásadného

právneho významu Konkrétne uviedol, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd

pri posudzovaní veci vychádzali z textu uznesenia mestského zastupiteľstva ako celku

a z neho vyvodili, že vôľou žalovaného bolo odpredať v uznesení špecifikované pozemky

2 2

v celkovej výmere približne 12500 mza cenu 66 eur/m, a nie odpredať akýkoľvek

2 2

z uvedených pozemkov až do limitu 12500 mpri zachovaní ceny 66 eur/mbez ohľadu

na charakter vybraného pozemku. Z tohto dôvodu sťažovateľka nevymedzila spôsobilú

dovolaciu otázku v zmysle , prípustnosť dovolania nebola

procesne daná, čo viedlo k jeho odmietnutiu podľa .

19. Ústavný súd aj s poukazom na svoju stabilizovanú judikatúru zdôrazňuje,

že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie

do právomoci ústavného súdu, za podmienky, že posúdi otázku prípustnosti ústavne

udržateľne. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124

a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu

završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

20. Ďalej je potrebné zvýrazniť, že inštitút dovolania koncipovaný v Civilnom

sporovom poriadku nie je súdnym prieskumom všetkých rozhodnutí súdov najvyšším

súdom ako treťou inštanciou. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia

právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.

Pri zvažovaní dôsledkov zistených procesných nesprávností treba mať vždy na zreteli,

že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti už právoplatnému

rozhodnutiu vykazujúcemu atribúty záväznosti a nezmeniteľnosti (BAJÁNKOVÁ, J.,

GEŠKOVÁ, K. In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,

BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. . 1. vydanie. Praha :

Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 1345.).

21. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa konkrétnym

spôsobom vysporiadal s nastolenou dovolacou otázkou. Najvyšší súd uviedol, že s ohľadom

na vysoko individualizované skutkové okolnosti, z ktorých krajský súd vyvodil svoj záver,

sťažovateľkou postavená otázka nebola právnou otázkou v tom zmysle, ako ju má na mysli

. Dovolanie prípustné podľa musí spočívať v nastolení výsostne

právnej otázky, ktorej zodpovedanie je pre predmetný prípad kľúčové. V sťažovateľkinom

prípade bol podstatný záver krajského súdu, že zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená

v rozpore s uznesením mestského zastupiteľstva, a nie v rámci jeho znenia, a preto je

absolútne neplatná. S týmto názorom sa sťažovateľka snažila polemizovať prostredníctvom

podaného dovolania, tento záver ale nezávisel rýdzo od právneho posúdenia veci, ale najmä

od vyhodnotenia konkrétnych skutkových okolností prípadu.

22. Z uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu odôvodené

spôsobom súladným s garanciami obsiahnutými v , listiny

a čl. 6 ods. 1 dohovoru týkajúcimi sa nielen riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí,

ale aj práva na prístup k súdu, resp. práva na prístup k dovolaciemu súdnemu prieskumu,

ktorý je svojou povahou výnimočným právnym inštitútom vstupujúcim do právoplatne

rozhodnutých vecí iba v odôvodnených zákonom stanovených prípadoch.

23. K námietke sťažovateľky, že súdy v Slovenskej republike riešia v rámci

rozhodovacej činnosti právne otázky založené iba na konkrétnych skutkových okolnostiach

prípadu, ústavný súd uvádza, že s týmto tvrdením možno súhlasiť, keďže tvorí základ

rozhodovacej činnosti súdov, ale vo vzťahu k dovolaciemu prieskumu ho nemožno

aplikovať absolútne, a to s ohľadom na už uvedený účel a význam dovolacieho konania.

24. O zjavne neopodstatnenej ústavnej sťažnosti pritom možno hovoriť

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (m. m. , , , , ).

25. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako

zjavne neopodstatnenú podľa . Vzhľadom

na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v nej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu