Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (36)PL. ÚS 22/2020
PDF · 783.49 KB
No categories available
PL. ÚS 22/2020
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
PL. ÚS 22/2020-104
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2020 v pléne
zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava
Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša
Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina
Vernarského prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného
prvou námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky, na začatie konania
podľa čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej
republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5
ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona
č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej
mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny
koronavírusu COVID-19 s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1
ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších
predpisov a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej
advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6
Ústavy Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587
z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona
č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5
ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a takto
rozhodol:
1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na
vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod
č. 268/2020 Z. z., ktorým bol vyhlásený núdzový stav, je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona
č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na
vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením
núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19
je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 ods. 1 až 4
a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Predmet konania a odôvodnenie návrhu
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. októbra
2020 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou
námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“), na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu podľa
čl. 129 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 189 a nasl. zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o súlade
uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie
núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších
predpisov uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z.
(ďalej aj „uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020“ alebo
„napadnuté uznesenie vlády“) a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z.
z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie
v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny
koronavírusu COVID-19 (ďalej aj „nariadenie vlády č. 269/2020 Z. z.“ alebo „napádané
nariadenie vlády“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3
ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný
zákon o bezpečnosti štátu“). Tento návrh bol ústavným súdom zaevidovaný pod sp. zn.
Rvp 2281/2020 a predmetná vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi.
2. Ústavnému súdu bol 5. októbra 2020 zároveň doručený aj návrh skupiny
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) na začatie
konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy a podľa § 189 a nasl. zákona o ústavnom súde o súlade
uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 s čl. 1 ods. 1 ústavy
a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu a o súlade opatrenia Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad verejného zdravotníctva“
alebo „úrad“) pri ohrození verejného zdravia sp. zn. OLP/7694/2020 z 30. septembra 2020
(ďalej len „opatrenie úradu z 30. septembra 2020“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy
a o súlade opatrenia úradu pri ohrození verejného zdravia sp. zn. OLP/7845/2020
z 1. októbra 2020 (ďalej len „opatrenie úradu z 1. októbra 2020“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy (ďalej spolu aj „napádané opatrenia úradu“). Tento návrh bol ústavným súdom
zaevidovaný pod sp. zn. Rvp 2282/2020 a predmetná vec bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Liborovi Duľovi.
3. Uznesením č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu
podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového
stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneným
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z., napádaným generálnym
prokurátorom aj skupinou poslancov, vláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“):
A. schválila „A.1. návrh na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného
zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného
stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov“;
B. vyhlásila „B.1. v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom
území Slovenskej republiky núdzový stav“;
C uložila:
podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky:
,,C.1. v spolupráci s ministrom zdravotníctva, ministrom práce, sociálnych vecí
a rodiny, ministerkou kultúry, ministrom vnútra, ministrom dopravy a výstavby a predsedom
Správy štátnych hmotných rezerv SR predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády
Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie“;
bezodkladne predsedovi vlády:
,,C.2. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky“;
bezodkladne ministerke kultúry Slovenskej republiky:
,,C.3. zabezpečiť vyhlásenie prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu
a televízie Slovenska a v TASR“;
bezodkladne členom vlády:
,,C.4. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav v čo najkratšom
čase priebežne“.
4. Nariadením vlády č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých
opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na
zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť
1. októbra 2020, vláda podľa § 7 ods. 4 a 6 a § 8 písm. b) zákona č. 179/2011 Z. z.
o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu
v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 173/2015 Z. z. (ďalej len ,,zákon o hospodárskej mobilizácii“) nariadila
vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby
a služieb, zdravotníckeho zabezpečenia, dopravného zabezpečenia, sociálneho
zabezpečenia, ako aj vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa
pracovnej povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na
informovanie verejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení
hospodárskej mobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu.
II.
Návrh generálneho prokurátora
5. Generálny prokurátor v návrhu bez toho, aby spochybňoval vážnosť situácie
a potrebu prijatia opatrení zo strany štátu v záujme ochrany života a zdravia jeho
obyvateľstva, uvádza, že napadnuté uznesenie vlády vzbudzuje pochybnosti, nielen čo sa
týka naplnenia materiálnych podmienok na vyhlásenie núdzového stavu, ale najmä
vo vzťahu k nedostatku jeho základných formálnych náležitostí. Právomoc vlády pri
vyhlasovaní núdzového stavu podľa jeho názoru nie je absolútna, ale podlieha ústavným
obmedzeniam, pretože vyhlásením núdzového stavu dochádza k významnej zmene pomerov
v štáte. Riadenie štátu preberá vláda, ktorá postupuje podľa zákona č. 387/2002 Z. z.
o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení
neskorších predpisov. Rozhodnutie vlády o vyhlásení núdzového stavu je právnym aktom,
na prijatie ktorého musia byť splnené nielen materiálne podmienky, ale aj procedurálne
predpoklady v čase jeho vyhlásenia a zároveň tento právny akt musí obsahovať formálne
náležitosti. Generálny prokurátor uvádza, že na základe informácií, ktorými disponuje,
si nedovolí hodnotiť, či v čase vyhlásenia núdzového stavu existovali reálne (materiálne)
dôvody na takýto postup (napr. objektívne a relevantné údaje o počte nakazených
a zomrelých osôb, údaje a informácie o podmienkach a možnostiach medzipopulačného
šírenia vírusu COVID-19, údaje a informácie o dopade pandémie COVID-19 na život,
zdravie a majetok osôb). Zastáva názor, že v tejto rovine ide o politickú úvahu exekutívy.
Generálny prokurátor vyjadril presvedčenie, že absencia formálnych náležitostí uznesenia
vlády o vyhlásení núdzového stavu nedovoľuje tento právny akt aplikovať
ústavnokonformným spôsobom a navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podľa
verejne dostupných informácií bol núdzový stav vyhlásený len na základe „ústneho návrhu“
nekonkretizovaného subjektu a bez predloženia a prerokovania písomných vecných
podkladov, ktoré by jeho vyhlásenie odôvodňovali.
6. Uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 podľa
generálneho prokurátora nekonkretizuje dôvod, pre ktorý k jeho vyhláseniu došlo, hoci ide
o elementárnu obsahovú náležitosť tohto typu rozhodnutia. Tento nedostatok nie je podľa
generálneho prokurátora konvalidovaný ani vydaním nadväzujúceho nariadenia vlády
č. 269/2020 Z. z., ktoré sa týka len hospodárskej mobilizácie. Pochybnosti podľa
generálneho prokurátora vzbudzuje potom i to, či viaceré ustanovenia vrátane prechodných
ustanovení zákonov prijatých s odkazom na trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sú naďalej
platné a účinné. Zdôrazňuje, že v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav, prestávajú sa
uplatňovať zákonné ustanovenia týkajúce sa mimoriadnej situácie (§ 3b ods. 4 zákona
o civilnej ochrane obyvateľstva). Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom
postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden
právny stav, nie súčasne aj mimoriadna situácia a núdzový stav.
7. Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné vymedzenie postihnutého územia
v napadnutom uznesení vlády. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu ustanovuje, že núdzový
stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 4
ods. 1 a čl. 5 ods. 1). Podľa napadnutého uznesenia vlády je vyhlásený núdzový stav „na
postihnutom území Slovenskej republiky“. Táto nejasná formulácia teritoriálnej pôsobnosti
núdzového stavu podľa generálneho prokurátora vyvoláva jednak legitímnu otázku, či je
vôbec možné vyhlásiť núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky, ale aj otázku, kde
sa konkrétne postihnuté územie Slovenskej republiky nachádza. Ustálenie postihnutého
miesta Slovenskej republiky, t. j. či ide o celé jej územie alebo len niektoré časti, je, ako
generálny prokurátor uvádza, mimoriadne významné v trestnoprávnej rovine (núdzový stav
je súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát viacerých trestných činov), pri plnení
zákonných povinností iných subjektov (napr. povinnosť podnikov oprávnených poskytovať
siete alebo služby, podľa § 43 ods. 7 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu
prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do
systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území), ako
aj pri spustení mechanizmov osobitného postupu v ustanoveniach iných zákonov (napr. § 1
zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého je v čase núdzového stavu štrajk nezákonný). Vyhlásenie núdzového stavu taktiež
odôvodňuje aj možnosť skráteného legislatívneho konania, v ktorom sa redukujú práva
parlamentnej opozície.
8. Generálny prokurátor argumentuje aj tým, že napadnuté uznesenie vlády
nevymedzuje nevyhnutný rozsah, v akom je núdzový stav vyhlásený. Pravidlo
nevyhnutnosti slúži ako poistka proti zneužitiu alebo nesprávnemu využitiu právomoci
vlády vyhlásiť núdzový stav. Napadnuté uznesenie vlády neobsahuje žiaden skutkový (napr.
uvedenie zákazu uplatňovať právo na štrajk) ani právny rozmer [napr. odkaz na čl. 5 ods. 3
písm. b) ústavného zákona o bezpečnosti štátu] nevyhnutného rozsahu, v ktorom by mal byť
núdzový stav vyhlásený. Generálny prokurátor argumentuje, že nie je zrejmé, ktoré
konkrétne základné práva a slobody osôb sú počas núdzového stavu obmedzené a či vôbec
niektoré obmedzené sú. Je teda možná aj taká interpretácia, že je možné ukladať
širokospektrálne povinnosti, či už inštitúciám, podnikateľom a iným fyzickým osobám
a právnickým osobám, a to v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti
štátu. Generálny prokurátor preto považuje za vhodné podrobiť testu proporcionality to, či
obmedzenie základných práv a slobôd v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona
o bezpečnosti štátu bolo primerané účelu, ktorý mal byť vyhlásením núdzového stavu
dosiahnutý. Obsah napadnutého uznesenia vlády totiž podľa generálneho prokurátora
zvádza k názoru, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo len z preventívnych dôvodov.
Takýto dôvod vyhlásenia núdzového stavu podľa neho neobstojí, pretože núdzový stav slúži
na elimináciu už vzniknutej krízovej situácie a riešenie jej dôsledkov.
9. Napokon generálny prokurátor napadol aj nariadenie vlády Slovenskej republiky
č. 269/2020 Z. z. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej
mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny
koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2020, ktorým vláda podľa
§ 7 ods. 4 a 6 a § 8 písm. b) zákona o hospodárskej mobilizácii nariadila vykonanie
niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby a služieb,
zdravotníckeho zabezpečenia, dopravného zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, ako aj
vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa pracovnej
povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na informovanie
verejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení hospodárskej
mobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu. Napriek skutočnosti, že nariadenie vlády
v § 2 až § 10 ustanovuje zoznam opatrení hospodárskej mobilizácie a ich financovania
v čase vyhláseného núdzového stavu, vyslovil pochybnosť, či vláda mala dostatočné
splnomocnenie na jeho prijatie. Za takéto splnomocnenie považuje také uznesenie vlády
o vyhlásení núdzového stavu, ktoré by obsahovalo identifikáciu základných práv a slobôd,
ktoré môže v čase núdzového stavu obmedziť.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor formou eventuálneho
petitu navrhol, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom tak, že:
„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie
núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení
hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie
riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov.
2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie
núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení
hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie
riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 sa zrušujú. in eventum.“
„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie
núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2020 Z. z. na vykonanie niektorých opatrení
hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie
riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
ústavy a čl. 1 ods. 1 až 4 a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov.
2. Vláda Slovenskej republiky je povinná doplniť uznesenie vlády Slovenskej
republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod č. 268/2020 Z. z. k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona
č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu
a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 tohto ústavného
zákona.“
III.
Návrh skupiny poslancov
11. Skupina poslancov v prvom rade namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády
s čl. 5 ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Skupina poslancov v návrhu
uvádza, že núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády nespĺňa podmienky, ktoré
pre tento postup predpokladá ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5, a to z dôvodu
absencie podmienky vzniku a bezprostrednej hrozby ohrozenia života a zdravia osôb, čo
ďalej v návrhu tiež štatisticky konkretizuje (porovnaním ochorenia COVID-19 s inými
ochoreniami, napr. respiračnými ochoreniami SARI, kardiovaskulárnymi ochoreniami,
diabetes, onkologickými ochoreniami, respiračnými ochoreniami ARO). Skupina poslancov
tvrdí, že ani jedna z podmienok pre vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou
COVID-19 (existencia ohrozenia života a zdravia osôb, bezprostredná hrozba, že dôjde
k ohrozeniu života a zdravia osôb) v Slovenskej republike dosiaľ nenastala, a preto
napádané uznesenie vlády nie je v súlade čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
12. Vyhlásenie núdzového stavu nespĺňa podľa skupiny poslancov ani ďalšiu
ústavným zákonom o bezpečnosti štátu predpokladanú podmienku ‒ vyhlásenie len na
postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu. Napadnuté
uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú „postihnutým územím
alebo bezprostredne ohrozeným územím“. Ako vyplýva z citovaného čl. 5 ods. 1 ústavného
zákona o bezpečnosti štátu, núdzový stav možno plošne bez konkretizácie dotknutého
územia tak, ako k tomu došlo napadnutým uznesením vlády, vyhlásiť len za predpokladu, že
postihnutým alebo bezprostredne ohrozeným územím je celé územie Slovenskej republiky.
Aj v takomto prípade je však nutné túto skutočnosť precizovať v rozhodnutí, teda uviesť, že
postihnutým územím je „územie celej Slovenskej republiky“. Skupina poslancov poukazuje
na to, že veľké regionálne rozdiely v počte infikovaných vylučujú zákonnú možnosť
vyhlásenia núdzového stavu plošne pre celé územie Slovenskej republiky, pretože to
odporuje dikcii čl. 5 ods. 1 (a linea posledná) ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Skupina poslancov ďalej argumentuje, že predkladateľ (predseda vlády) v predmetnej
veci predložil vláde na schválenie iba návrh uznesenia na vyhlásenie núdzového stavu bez
predkladacej správy, dôvodovej správy alebo akéhokoľvek iného relevantného dokumentu
argumentačne odôvodňujúceho nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu. Preto nie je
zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti predkladateľa viedli k predloženiu návrhu na
schválenie vyhlásenia núdzového stavu a aké právne úvahy predchádzali uzneseniu vlády
o vyhlásení núdzového stavu.
Skupina poslancov, citujúc dôvodovú správu, je toho názoru, že zákonodarca
koncipoval dikciu čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, aby nebolo možné
svojvoľne zneužívať inštitút núdzového stavu plošne bez toho, aby právne dôsledky
núdzového stavu boli limitované len na tie územia republiky, ktoré možno považovať za
územia postihnuté alebo ohrozené.
13. Napadnuté uznesenie vlády podľa skupiny poslancov neobsahuje z hľadiska
nevyhnutného rozsahu žiadnu identifikáciu rozsahu obmedzenia základných práv a slobôd
ani presné uvedenie povinností, ktoré sa osobám ukladajú. Je teda zrejmé, že vláda pri
vyhlásení núdzového stavu postupovala svojvoľne, pretože tak pozitívnoprávny, ako aj
teleologický výklad čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu úplne ignorovala.
14. Skupina poslancov taktiež namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády s čl. 1
ods. 1 ústavy z dôvodu nejasnosti a nepresnosti uznesenia vlády (narušenie princípu právnej
istoty a predvídateľnosti práva). Napadnutý akt tak podľa skupiny poslancov nespĺňa nároky
kladené čl. 1 ods. 1 ústavy na kvalitu právneho aktu v materiálnom právnom štáte.
Napadnuté uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú
„postihnutým územím alebo bezprostredne ohrozeným územím“, a preto nie je zrejmé, na
ktoré územie Slovenskej republiky sa právne dôsledky spojené s vyhlásením núdzového
stavu vzťahujú. Pre zabezpečenie predvídateľnosti práva je pri vyhlásení núdzového stavu
nevyhnutné, aby právny akt, ktorý núdzový stav ako stav mimoriadny zakladá, špecifikoval
„postihnuté územie alebo bezprostredne ohrozené územie“, v opačnom prípade dochádza
ku vzniku právnej neistoty v tých oblastiach práva, ktoré so vznikom krízovej situácie
(ktorou je aj núdzový stav) spájajú konkrétne právne dôsledky. Takou oblasťou práva, ktorú
možno považovať v tomto smere za kľúčovú vzhľadom na inštitúty, ktorými z hľadiska
obmedzovania najdôležitejších ľudských práv disponuje (právo na osobnú slobodu), je
trestné zákonodarstvo. V tejto súvislosti skupina poslancov poukázala na následky v trestnej
oblasti, ktoré sú spojené s režimom núdzového stavu. Podľa skupiny poslancov tiež nie je
zrejmé, či vyhlásenie núdzového stavu v danom prípade zakladá obmedzenie všetkých
základných práv a slobôd taxatívne vymedzených v čl. 5 ods. 3 ústavného zákona
o bezpečnosti štátu. Takýto právny stav spôsobený nejasnosťou a neurčitosťou právneho
aktu predstavujúceho právny základ pre obmedzovanie základných práv a slobôd odporuje
podľa skupiny poslancov základným princípom právneho štátu, a preto je nesúladný s čl. 1
ods. 1 ústavy.
15. Skupina poslancov na základe svojich argumentov preto navrhuje ústavnému
súdu vydať vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vlády nález, ktorým by vyslovil jeho
nesúlad s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu
a zároveň by označené uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020
zrušil.
IV.
Priebeh konania
16. Ústavný súd v súlade s § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde listom zo 6. októbra
2020 vyzval vládu, ako účastníka konania, aby sa bezodkladne vyjadrila k návrhu
generálneho prokurátora a k návrhu skupiny poslancov a predložila ústavnému súdu všetky
materiály, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí, či už v písomnej,
elektronickej alebo zvukovej podobe (najmä návrh predkladateľa na vyhlásenie núdzového
stavu a pod.).
17. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 22/2020-65
zo 7. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o spojení vecí“) spojil návrh generálneho
prokurátora vedený pod sp. zn. Rvp 2281/2020 a návrh skupiny poslancov vedený pod
sp. zn. Rvp 2282/2020 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
Rvp 2281/2020 (v súčasnosti už pod sp. zn. PL. ÚS 22/2020). Uznesenie o spojení vecí
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.
18. Ústavný súd návrh generálneho prokurátora a návrh skupiny poslancov
predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna 14. októbra 2020 a uznesením č. k.
PL. ÚS 22/2020-79 zo 14. októbra 2020 rozhodol tak, že návrh generálneho prokurátora
prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a návrh skupiny poslancov len v časti týkajúcej sa
namietaného nesúladu uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020
s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Návrh skupiny poslancov v časti týkajúcej sa namietaného nesúladu opatrení Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia sp. zn.
OLP/7694/2020 z 30. septembra 2020 a sp. zn. OLP/7845/2020 z 1. októbra 2020 s čl. 1
ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy odmietol pre nedostatok právomoci.
Uznesenie z predbežného prerokovania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
okamihom jeho prijatia ústavným súdom.
V.
Stanovisko vlády
19. Vláda predložila svoje stanovisko k návrhom generálneho prokurátora a skupiny
poslancov podaním č. 6795/2020/LO doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2020.
V úvode ocenila, že aj na úrovni orgánov verejnej moci reprezentujúcich jej rozdielne
zložky prebieha z hľadiska slobodnej občianskej spoločnosti osožná debata o aktuálnej
výnimočnej spoločenskej situácii, aj keď v danom prípade formalizovaná do podoby
konania pred ústavným súdom. Zdôraznila, že táto situácia núti vlády jednotlivých štátov
„prekročiť ich komfortnú zónu a siahnuť na dno svojich odborných i ľudských síl“ v záujme
boja o ochranu životov a zdravia občanov. V tomto kontexte prijala napadnuté uznesenie
o vyhlásení výnimočného stavu z 30. septembra 2020 výhradne v záujme riadneho výkonu
verejnej moci v spojitosti so snahou byť aj legislatívne primerane pripravená na zhoršujúcu
sa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike v súvislosti so šírením koronavírusu
COVID-19. Riadnym výkonom verejnej moci v situácii pandémie koronavírusu COVID-19
je podľa jej názoru dôsledné plnenie z ústavy vyplývajúceho pozitívneho záväzku štátu
chrániť aj legislatívnou cestou životy a zdravie obyvateľov. Pri vyhlasovaní núdzového
stavu sa opierala o nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014,
podľa ktorého: „Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40
Ústavy Slovenskej republiky. Je nim deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne
zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy
zameranej na ochranu zdravia.“ V zmysle judikatúry ústavného súdu sa právo na život
považuje za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd.
Právny poriadok Slovenskej republiky chráni ľudský život ako kľúčovú hodnotu právneho
štátu (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL ÚS 12/01 zo 4. decembra 2007). Ústavný súd
v už citovanom náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014 uviedol, že čl. 15 ods. 1
a 2 ústavy ukladá štátu nielen povinnosť zdržať sa úmyselného a nezákonného zbavenia
života, ale tiež prijať príslušné kroky k ochrane života osôb, ktoré sa nachádzajú v jeho
jurisdikcii. Pri povinnosti chrániť život ide najmä o primárnu povinnosť v rámci
vertikálnych vzťahov (štát ‒ občan) zabezpečiť právo na život účinnými právnymi
prostriedkami v jednotlivých oblastiach spoločenského života a spoločenských vzťahov,
ktoré najužšie súvisia so životom človeka ‒ napr. v oblasti medicíny, verejného zdravia,
trestnej politiky, bezpečnosti občanov a štátu a pod.
Vyhlásenie núdzového stavu vytvára pre vládu iba predpolie pre potenciálne
vykonanie následných legislatívnych opatrení, ktoré bude v blízkej budúcností potrebné
prijať v záujme ochrany verejného zdravia a životov ľudí, pretože vzhľadom na vývoj
epidemiologickej situácie v Slovenskej republike v súvislosti so šírením pandémie
koronavírusu COVID-19 dochádzalo a bezprostredne hrozilo (a stále hrozí), že dôjde
k masívnejšiemu ohrozeniu života a zdravia osôb.
Dôležitou a z pohľadu rozhodovania ústavného súdu esenciálnou skutočnosťou je
podľa názoru vlády fakt, že samotným vyhlásením núdzového stavu nedochádza ipso iure
k obmedzeniu ústavných práv a slobôd občanov a adresátov práva. Nie je povinnosťou
vlády spolu s vyhlásením núdzového stavu obligatórne pristúpiť aj k obmedzeniu
konkrétnych základných práv a slobôd. Text čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj jeho
interpretácia podávaná vládou, sú šetrné k základným právam a slobodám, keďže samotným
vyhlásením núdzového stavu nemusí dôjsť (a v prípade preskúmavaného vyhlásenia
núdzového stavu ani nedošlo) k obmedzeniu konkrétnych základných práv a slobôd. To,
či a kedy počas vyhláseného núdzového stavu bude potrebné (a teda legitímne) a v akej
miere bude nevyhnutné pristúpiť pre účel ochrany života a zdravia osôb, a to v príčinnej
súvislosti so vznikom a šírením pandémie, k obmedzeniu základných práv a slobôd,
ponecháva čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj uznesenie vlády o vyhlásení núdzového
stavu z 30. septembra 2020 na ďalšie rozhodnutie príslušných orgánov verejnej moci
v zmysle príslušných právnych predpisov.
Vláda deklarovala, že z hľadiska dodržania princípu legality postupovala striktne
v zmysle ústavy a ústavného zákona. Vyhlásenie núdzového stavu bolo prijaté na zasadnutí
vlády, bolo prijaté formou uznesenia, návrh uznesenia bol zverejnený a dostupný verejnosti
pred jeho schvaľovaním, o obsahu uznesenia prebehla riadna diskusia členov vlády na jej
zasadnutí a výsledné znenie vyhlásenia núdzového stavu bolo riadne publikované v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky.
Z hľadiska diskusie o nutnosti odôvodniť vyhlásenie núdzového stavu vláda odkázala
na skutočnosť, že ústava a ústavný zákon jej neukladajú povinnosť predložiť spolu
s návrhom vyhlásenia núdzového stavu aj písomné dôvody takéhoto návrhu. Ide o logické
a úmyselné opomenutie ústavodarcu pri stanovení takejto požiadavky. Pri výskyte pandémie
alebo prírodnej katastrofy a podobne (ako predpokladov pre vyhlásenie núdzového stavu)
totiž ipso facto nemožno vzhľadom na nutnosť promptnej reakcie zo strany vlády rozumne
očakávať napr. spísanie podrobného sprievodného odôvodnenia návrhu na vyhlásenie
núdzového stavu.
Z pohľadu legitimity vyhlásenia núdzového stavu ústavný súd v konaní podľa čl. 129
ods. 6 ústavy podľa názoru vlády skúma, či nedošlo k zjavnému excesu zo strany vlády.
Podľa presvedčenia vlády je všeobecne známou skutočnosťou, že Slovenská republika bola
a je zasiahnutá pandémiou koronavírusu COVID-19, ktorá so sebou priniesla straty na
životoch a ohrozenie zdravia obyvateľstva. Tejto pandémii čelí celý svet, pričom o jej
pôvode, sile, následkoch a spôsobe liečby či možnosti eradikácie, na rozdiel od mnohých
„bežných“ akútnych respiračných ochorení, majú vlády, vedci a lekári zatiaľ nedostatok
informácií a vedeckých výstupov. Dokázanou skutočnosťou však zostáva, že koronavírus
COVID-19 môže mať fatálne následky na život človeka a jeho šírenie predstavuje hrozbu
pre zdravie a zdravý život každého jednotlivca. Objektívny stav výskytu a šírenia pandémie
koronavírusu COVID-19 v Slovenskej republike podľa názoru vlády odôvodňoval
vzhľadom na kvalitu informácií o tomto ochorení, ako aj počet zasiahnutých a na živote
a zdraví ohrozených ľudí prístup vlády aj prostredníctvom využitia ústavou a ústavným
zákonom predpokladaného vyhlásenia núdzového stavu.
Pokiaľ ide o nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu, vláda poukázala, že pri
pandémii, ako aj pri prírodných katastrofách a živelných pohromách vlády zväčša
(a z podstaty veci) len s oneskorením reagujú na samotný výskyt udalosti a nemajú
predvídateľné nástroje, ktoré by udalosť sanovali (z pohľadu ochrany života a zdravia ľudí)
rovnako účinne pri jasne čitateľnom menšom rozsahu obmedzenia ľudských práv a slobôd.
K územnému rozsahu vyhlásenia núdzového stavu vláda uvádza, že pandémiou
koronavírusu COVlD-19 je zasiahnuté a postihnuté celé územie Slovenskej republiky.
Ochorenie nenapáda ľudí podľa regiónov, podľa nárečia, podľa kultúrnych zvyklostí ani
podľa nadmorskej výšky. Neobmedzuje sa na mestá alebo na obce, nezáleží na hornatosti
územia ani na výskyte vodných tokov či hustote osídlenia. Štatistiky a informácie o denných
prírastkoch nakazených ľudí od úradu verejného zdravotníctva preukazujú, že pandémia
koronavírusu COVID-19 sa týka celého územia Slovenskej republiky. Aj preto, použitím
jednoduchej logiky a zapojením racionálneho uvažovania, vláda vyhlásila núdzový stav „na
postihnutom území Slovenskej republiky“, kde postihnutým územím sa má na mysli celé
územie Slovenskej republiky.
K časovému ohraničeniu vyhláseného núdzového stavu vláda uvádza, že obdobie
45 dní pokladá za racionálne a nesvojvoľne stanovené obdobie. Právna neistota adresátov
práva ohľadne potenciálneho obmedzenia základných práv a slobôd počas vyhláseného
núdzového stavu je vyvážená záujmom na dôslednej (a vzhľadom na zvolené obdobie aj
technicky možnej) príprave a prijatí takých legislatívnych a faktických opatrení, ktoré budú
mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na spomalenie šírenia koronavírusu COVID-19.
Na základe uvedenej argumentácie vláda navrhla, aby ústavný súd vo veci samej
nálezom vyslovil, že uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 je
v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.
Vo vzťahu k nariadeniu vlády č. 269/2020 Z. z. vláda uviedla, že považuje za sporné,
či je prípustné konať o napádanom nariadení vlády pred ústavným súdom v konaní podľa
čl. 129 ods. 6 ústavy a § 189 až § 197 zákona o ústavnom súde. S toto argumentáciou sa
ústavný súd vysporiadal vo svojom rozhodnutí o predbežnom prerokovaní návrhu
generálneho prokurátora (pozri body 34 až 35.6 uznesenia č. k. PL. ÚS 22/2020-79
zo 14. októbra 2020).
VI.
Relevantná právna úprava
20. Podľa čl. 124 ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym
orgánom ochrany ústavnosti.
21. Podľa čl. 129 ods. 6 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie
o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce
ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
22. Podľa čl. 131 ústavy ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených
v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128,
čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní
právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu
ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých
sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa
čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.
23. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
24. Podľa § 190 zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania podľa čl. 129
ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu
a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom možno
napadnúť a) rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu, b) rozhodnutie o predĺžení
výnimočného stavu, c) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, d) rozhodnutia
nadväzujúce na rozhodnutie podľa písmena a), písmena b) alebo písmena c).
25. Podľa § 195 zákona o ústavnom súde o návrhu na začatie konania podľa čl. 129
ods. 6 ústavy rozhodne ústavný súd do 10 dní od doručenia návrhu na začatie konania.
26. Podľa § 196 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd dospeje k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, vysloví tento súlad
nálezom.
VII.
Znenie dotknutých ustanovení ústavy a ústavného zákona o bezpečnosti štátu
27. Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.
28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
29. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu Slovenská republika
vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju
zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť
život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky
vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový
stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto
ústavnom zákone.
30. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu základnou úlohou
verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je
vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na
ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv
a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä
riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne
fungovanie ústavných orgánov.
31. Podľa čl. 1 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu bezpečnosť je stav,
v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok
a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva
a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.
32. Podľa čl. 1 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu krízová situácia je
obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu
a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na
jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový
stav.
33. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav môže vláda
vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života
a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia
alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy,
priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len
na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
34. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav možno
vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.
35. Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu
možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť
základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne
ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:
a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,
b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných
komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,
výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania
verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,
c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,
príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,
záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,
d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu
motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,
e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,
f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,
g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase
a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,
h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo
zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,
i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu
a slobodu prejavu na verejnosti,
j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami
a informáciami pre obyvateľstvo,
k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,
l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.
VIII.
Východiská a právne závery rozhodnutia ústavného súdu
36. Ústavodarca zveril v čl. 129 ods. 6 ústavy ústavnému súdu právomoc rozhodovať
o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto
rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom. Ústavný systém Slovenskej republiky teda predpokladá právnu
kontrolu núdzového stavu ústavným súdom.
37. Vláda napadnutým uznesením vyhlásila núdzový stav. Ústavný súd prijal na
ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora a skupiny poslancov na preskúmanie súladu
uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 a nariadenia vlády
č. 269/2020 Z. z. s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.
38. Podstatou veci je preskúmanie, či núdzový stav vyhlásený napadnutým
uznesením vlády je v súlade s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu, konkrétne,
či boli splnené formálne a vecné podmienky na jeho vyhlásenie (referenčné normy čl. 5
ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu) a či tak boli naplnené kritériá princípu
legality (č. 1 ods. 1 ústavy) a viazanosti štátnej moci právom (čl. 2 ods. 2 ústavy).
39. Núdzový stav má v právnom poriadku rozsiahle účinky. Na základe ústavného
zákona o bezpečnosti štátu umožňuje vláde, aby priamo jej rozhodnutím obmedzila
vymenované základné práva alebo uložila povinnosti. Viacero zákonov obsahuje
ustanovenia, ktoré sa aplikujú len na základe vyhláseného núdzového stavu, napríklad
zákon o verejnom obstarávaní alebo zákon o elektronických komunikáciách. Osobitne
možno spomenúť také zákony, ktoré v rámci núdzového stavu umožňujú vydávať vládne
nariadenia súvisiace s núdzovým stavom a na základe ktorých môžu byť ukladané
povinnosti.
40. Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy
mimoriadnej hodnoty, ktoré sa osobitným spôsobom prejavujú v predmetnom konaní
o ústavnosti núdzového stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19.
41. Ústavný systém počíta s rozmanitosťou spoločenského a štátneho života, ktorých
súčasťou môžu byť aj dramatické udalosti, na ktoré už nestačí reagovať bežnými nástrojmi
právneho poriadku. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je samotnou ústavou predpokladaný
predpis (čl. 51 ods. 2 a čl. 102 ods. 3 ústavy). Má rovnakú právnu silu ako ústava s tým, že
stojí vedľa ústavy „pripravený“ na ním predpokladané osobitné situácie. Táto pozícia
ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyjadruje, že sa aplikuje ojedinele, len v skutočne
potrebných situáciách, avšak zároveň umocňuje právnu istotu tým, že je vopred jasné, ako
bude štátna moc v osobitných situáciách postupovať. Ústava a ústavný zákon o bezpečnosti
štátu tak sledujú, aby bol „za každú cenu“ zachovaný právny štát. Tieto myšlienky sú
priamo vyjadrené v čl. 1 ods. 1 a 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu (body 29 a 30
tohto nálezu).
42. Súčasťou ústavnej obozretnosti voči núdzovému stavu a obdobným stavom je aj
právomoc ústavného súdu v osobitnom type konania preskúmať vyhlásenie núdzového
stavu (čl. 129 ods. 6 ústavy a § 189 a nasl. zákona o ústavnom súde). Ústavný súd musí byť
pri preskúmavaní núdzového stavu podozrievavý. Je povinný zvlášť citlivo vnímať signály,
ktoré by naznačovali zásah do samotnej štruktúry ústavnosti. Zároveň je ústavný súd
štandardne povinný preveriť formálne náležitosti, prípadne dôvodnosť vyhlásenia
núdzového stavu. Ústavný súd by v rámci zákazu svojvôle musel zasiahnuť, ak by zistil, že
núdzový stav bol vyhlásený z iných dôvodov, než v čl. 5 pripúšťa ústavný zákon
o bezpečnosti štátu.
43. Núdzový stav môže byť vyhlásený len za podmienky, že „došlo alebo
bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej
súvislosti so vznikom pandémie, ohrozením životného prostredia alebo s ohrozením
značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej,
dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie“ (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti
štátu). Núdzový stav tak môže byť vyhlásený len na základe zákonom ustanovených
dôvodov a posúdenie, či tieto dôvody nastali a či vyžadujú vyhlásenie núdzového stavu,
vyžaduje tiež expertné, koncepčné a v konečnom dôsledku politické uváženie. Ústavný súd
preto deklaruje, že vláda (ako vrcholný exekutívny orgán s rozsiahlymi, vecne súvisiacimi
kompetenciami) je v lepšej pozícii posúdiť takéto okolnosti a za toto posúdenie a dôsledky
svojho (pozitívneho, ale aj negatívneho) rozhodnutia o tom, či vyhlási núdzový stav, je
demokraticky zodpovedná. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní je v zásade posúdiť len
základnú racionalitu širšieho skutkového základu a zistiť, či nejde o zjavne neprimeranú
reakciu exekutívy. Ústavný súd neposudzuje, ako optimálne má byť núdzový stav
rozhodnutím vlády vymedzený, s výnimkou zásahu proti zjavne neprimeranému rozsahu
aktivity vlády pri obmedzovaní základných práv a ukladaní povinností. Uvedené vyplýva
z princípu deľby moci, ale nepriamo aj zo zákonom ustanovenej 10-dňovej lehoty na
rozhodnutie. Skutočnosť, že ústavný súd je na jednej strane k núdzovému stavu
podozrievavý a na druhej strane necháva vláde široký priestor, nie je protirečením, ale ide
o osobitosť a podstatu daného konania.
44. Na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno vo všeobecnosti po
vyhlásení núdzového stavu rozhodnutím vlády obmedziť tam vymenované základné
slobody a uložiť povinnosti (čl. 5 ods. 3), a to tým spôsobom, že sa rozhodnutím vlády
priamo určí, aké právo a v akom rozsahu je obmedzené alebo aká povinnosť sa ukladá.
Ustanovené riešenie je odlišné v porovnaní s dočasnou derogáciou práv, ktorú umožňuje
čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na základe notifikácie Rade
Európy. V čase od marca do mája 2020 notifikovalo derogáciu práv viacero štátov Rady
Európy.
45. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z napadnutého uznesenia vlády,
z vyjadrenia vlády a k nemu priložených dokumentov a všetkých doterajších uznesení vlád
týkajúcich sa núdzových stavov vrátane uznesenia č. 645 z 12. októbra 2020. Taktiež sa
oboznámil s pozíciami Benátskej komisie k mimoriadnym stavom.
46. (a) Generálny prokurátor a skupina poslancov namietajú nedodržanie
procedurálnych štandardov pri prijímaní napadnutého uznesenia vlády, a to absenciu
dôvodov vyhlásenia núdzového stavu v uznesení vlády a nedostatok písomných vecných
podkladov, ktoré by odôvodňovali vyhlásenie núdzového stavu, resp. by umožnili poznať
jeho účel.
47. (b) Generálny prokurátor a skupina poslancov ďalej namietajú neurčité
vymedzenie územia, na ktoré sa núdzový stav vzťahuje, a neurčité vymedzenie rozsahu
núdzového stavu.
Problematický má byť rozsah núdzového stavu, či už územný, alebo iný, avšak nielen
z hľadiska formálneho, ale aj z hľadiska vecného. S tým je spojená námietka, že priamo
v napadnutom uznesení vlády nie je uvedený názov či účel núdzového stavu. Podľa
argumentácie generálneho prokurátora musí byť rozsah obmedzení previazaný s ich účelom.
Inak nie je zrejmé, akú povahu má núdzový stav a kde až siaha. Generálny prokurátor
a skupina poslancov v podstate považujú za neústavné, že uznesenie je natoľko strohé, že
z neho nie sú zrejmé jeho účinky.
48. (c) Skupina poslancov napokon spochybňuje samotnú dôvodnosť vyhlásenia
núdzového stavu.
49. (K bodu a) Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predmetom konania je
núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587
z 30. septembra 2020 uverejneným pod č. 268/2020 Z. z. Ústavný text v čl. 129 ods. 6
požaduje, aby ústavný súd preskúmal, či rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu bolo
vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Slovo „vydané“
nesie v sebe dôraz aj na formálne podmienky prijatia núdzového stavu.
50. Ústavný súd z hľadiska princípu legality konštatuje, že napadnuté uznesenie
vlády bolo prijaté na návrh predsedu vlády vládou Slovenskej republiky podľa čl. 119 písm.
n) ústavy v spojení s čl. 5 a 11 ústavného zákona o bezpečnosti štátu na 39. schôdzi vlády
30. septembra 2020. Uznesenie bolo podľa požiadaviek čl. 11 ods. 1 ústavného zákona
o bezpečnosti štátu vyhlásené v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie. Ústavný súd si túto
skutočnosť overil (správy RTVS 30. septembra 2020, 16:00 h
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/243290#386; Rádiožurnál RTVS, 18:00 h
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1424936+ Tlačová agentúra Slovenskej republiky).
Napadnuté uznesenie vlády bolo riadne vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
pod č. 268/2020 Z. z.
51. Z napadnutého uznesenia vlády vyplýva, že bol vyhlásený núdzový stav, že je
vyhlásený „na postihnutom území Slovenskej republiky“ a je obmedzený na obdobie 45 dní.
Z tohto uznesenia vlády tiež vyplýva, že má byť vydané nariadenie vlády o hospodárskej
mobilizácii, pričom v režime núdzového stavu neboli priamo týmto uznesením obmedzené
žiadne základné práva alebo slobody alebo uložené povinnosti. Možno doplniť, že na
uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu nadviazala vláda uznesením č. 645
z 12. októbra 2020 uverejneným pod č. 284/2020 Z. z., ktorým sa zakazuje uplatňovanie
práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb okrem osôb žijúcich v jednej
domácnosti (uznesenie vlády č. 645 z 12. októbra 2020 však nie je predmetom prieskumu
ústavného súdu v tomto konaní, pozn.).
52. Z pohľadu procedurálneho ústavný súd na jednej strane uvádza, že z ústavného
zákona o bezpečnosti štátu nevyplýva explicitný príkaz, aby bol v uznesení výslovne
ustanovený dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Na druhej strane však ústavný súd
konštatuje, že pri takomto akte vlády je v záujme právnej istoty žiaduce, aby z textu
uznesenia vlády vyplýval aspoň stručný dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Dôvod a účel
núdzového stavu má byť prirodzene zistiteľný aj zo skutkového, spoločenského a právneho
kontextu veci tak, aby bola vylúčená svojvôľa a aby bol dôvod objektívne poznateľný.
53. Ústavný súd zistil (materiál č. UV-5965/2020 https://rokovania.gov.sk/RVL/
Material/24589/1), že návrh na vyhlásenie preskúmavaného núdzového stavu predložil
vláde predseda vlády ústnou formou, čo právny poriadok nevylučuje. Vláda už v roku 2011
uznesením č. 752 uverejneným pod č. 421/2011 Z. z. vyhlásila núdzový stav
v zdravotníctve, pričom mala k dispozícii stručnú predkladaciu správu s počtom výpovedí
lekárov. Návrh na núdzový stav z marca 2020, resp. jeho zmeny, boli predkladané rovnako
ústnou formou, ako to bolo pri prijímaní aktuálneho napadnutého uznesenia vlády. Ústavný
súd konštatuje, že vyhlásenie núdzového stavu by bolo presvedčivejšie, ak by bola
k dispozícii obdobná písomná predkladacia správa obsahujúca aspoň rámcové uchopenie
dôvodov jeho vyhlásenia.
54. Vláda zaslala ústavnému súdu záznam z neverejného zasadnutia vlády, na ktorom
bolo prijaté napadnuté uznesenie. Z diskusie vlády je zrejmé, že dôvodom na núdzový stav
je pandémia a jej vplyv na životy a zdravie obyvateľov, pričom návrh predsedu vlády
nadväzuje na návrh prerokovaný na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii
vlády. Diskusia sa týkala zdravotníckych dôvodov na vyhlásenie núdzového stavu
a vyvažovania účinkov hospodárskej mobilizácie s ľudskými právami. Vláda diskutovala
o čase trvania núdzového stavu a o právnej povahe núdzového stavu z hľadiska rozsahu
s tým, že je ustálené, že právne možno vyhlásiť len núdzový stav ako taký, nie „rezortný“
núdzový stav.
55. Z uvedeného záznamu a vyjadrenia je zrejmé, že vláda brala do úvahy aktuálnu
epidemiologickú situáciu, zvažovala dĺžku núdzového stavu a jeho rozsah. Zo sprievodnej
dokumentácie vyplýva, že rozhodovaniu vlády predchádzala bežná, štandardná diskusia,
ktorej predchádzala diskusia na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii vlády
(ktorej obsah a odbornú úroveň nie je nevyhnutne úlohou ústavného súdu hodnotiť).
56. Ústavný súd konštatuje, že dôvodom vyhlásenia núdzového stavu je pandémia
COVID-19, čo vyplýva z okolností podrobnejšie uvedených v bodoch 65 a nasl.
odôvodnenia tohto nálezu. Skutočnosť, že dôvod vyhlásenia núdzového stavu nie je
v napadnutom uznesení vlády výslovne uvedený, jeho súlad s ústavou a ústavným zákonom
neovplyvnila. Ústavný súd zároveň dodáva, že uznesenia vlády o núdzovom stave by vo
všeobecnosti základný dôvod ich prijatia mali uvádzať z dôvodu dokumentárnej
preskúmateľnosti a z dôvodu identifikácie jasnej nadväznosti na rozhodnutie o vyhlásení
núdzového stavu prípadných ďalších, následných aktov, prijatých podľa ústavného zákona
o bezpečnosti štátu (porovnaj tiež bod 52 odôvodnenia tohto nálezu).
57. (K bodu b) Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné formálne vymedzenie
postihnutého územia. Vychádza z názoru, že z formulácie napadnutého uznesenia „na
postihnutom území Slovenskej republiky“ nie je jasné, o aké konkrétne územie ide.
Pomôckou pre ustálenie územného rozsahu núdzového stavu môže byť vzťah medzi
uznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020 a následným uznesením vlády č. 115 z 18. marca
2020 a uznesením vlády č. 169 z 27. marca 2020. Druhé a tretie uznesenie menilo skoršie
uznesenie tak, že slová ,,okresov v územnej pôsobnosti týchto okresných úradov núdzový
stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto
uznesenia: a) Okresný úrad Bratislava pre územné obvody Bratislava I, II, III, IV, V, b)
Okresný úrad Trnava pre územný obvod Trnava, c) Okresný úrad Trenčín pre územný
obvod Trenčín, e) Okresný úrad Žilina pre územný obvod Žilina, j) Okresný úrad Prešov pre
územný obvod Prešov, k) Okresný úrad Poprad pre územný obvod Poprad, l) Okresný úrad
Banská Bystrica pre územný obvod Banská Bystrica, m) Okresný úrad Košice pre územný
obvod Košice I, II, III a IV, n) Okresný úrad Nitra pre územný obvod Nitra, o) Okresný úrad
Nové Zámky pre územný obvod Nové Zámky, p) Okresný úrad Martin pre územný obvod
Martin, q) Okresný úrad Ružomberok pre územný obvod Ružomberok;“ sa nahrádzajú
slovami ,,Slovenskej republiky núdzový stav“. Po týchto novelizáciách znel bod B.1
uznesenia o vyhlásení núdzového stavu takto: „Vláda B. vyhlasuje B.1. v súlade
s ustanovením čl. 5 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov
dňom 16. marca 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Súčasné
znenie napadnutého uznesenia v danej časti znie: Vláda B. vyhlasuje B.1 „v súlade s čl. 5
ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020
na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Je zrejmé, že
uznesenie vlády č. 115 z 18. marca 2020, resp. uznesenie vlády č. 169 z 27. marca 2020
rozšírilo núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky a rovnakú formuláciu používa aj
aktuálne napadnuté uznesenie.
58. Nariadenie vlády č. 269/2020 Z. z. prijaté po napadnutom uznesení o núdzovom
stave celkovo na ôsmich miestach uvádza, že vláda nariaďuje povinnosti na „celom území
Slovenskej republiky“. Rovnaké vnímanie vyplýva z vyjadrenia vlády. Znamená to
v súhrne, že núdzový stav je vyhlásený na postihnutom území, ktorým je podľa
napadnutého uznesenia celé územie Slovenskej republiky. V tomto zmysle považuje
ústavný súd napadnuté uznesenie vlády za zrozumiteľné a vykonateľné. Ústavný súd však
musí dodať, že napadnuté uznesenie vlády mohlo vzhľadom na závažnosť núdzového stavu
v záujme predídenia zbytočným pochybnostiam obsahovať dôslednejšie jazykové
vymedzenie postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia (aj keď nepochybuje, že
vláda mala na mysli celé územie Slovenskej republiky).
59. Generálny prokurátor a skupina poslancov v napadnutom uznesení vlády
namietajú nevymedzenie nevyhnutného územného a iného rozsahu núdzového stavu
a obdobne sa v časti, kde namietajú nevymedzenie účelu núdzového stavu, dožadujú, aby
vláda v uznesení o vyhlásení núdzového stavu presne stanovila, ktoré základné práva majú
byť obmedzené podľa čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti
štátu. Možno predpokladať, že generálny prokurátor a skupina poslancov pri úvahách
o absencii účelu núdzového stavu vychádzali zo skutočnosti, že doterajšie núdzové stavy
(uznesenie vlády č. 752 z 28. novembra 2011 – bod B.1: núdzový stav týkajúci sa
poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia;
obdobne uznesenie vlády č. 114 z 15. marca 2020 v znení do zmeny uznesením vlády č. 115
z 18. marca 2020) zmieňovali rezort zdravotníctva, z čoho podľa nich vyplýva isté
nastavenie a obmedzenie núdzového stavu. Ústavný súd uvádza, že vo vyhlásení núdzového
stavu v uznesení vlády č. 114 z 15. marca 2020 bola zároveň na základe čl. 5 ods. 3 písm. b)
a k) ústavného zákona o bezpečnosti štátu uložená pracovná povinnosť a zakázaný štrajk
stanoveným osobám. Napadnuté uznesenie vlády takéto obmedzenia neobsahuje, a to môže
zvádzať k úvahám, že mu takýto komponent chýba.
60. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje
výslovne MOŽNOSŤ, nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti
(V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa
závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Aj touto
skutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 ústavného
zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým
stavom: (a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, (b) rozhodnutie o skončení
núdzového stavu a (c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení
povinností (to nevylučuje, že rozhodnutie o vyhlásení a obmedzení nemôže byť v jednom
uznesení). Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5 ústavného zákona
o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku 3 návrhu
ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej
republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho
trvania. Vláda Slovenskej republiky môže tak urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na
nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na čl. 51 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky zveruje návrh ústavného zákona vláde Slovenskej republiky právomoc
obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a to s cieľom riešiť núdzový stav
v štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky práva a slobody
súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná
závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované
základné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný
čas.“ Z čl. 5 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že
vláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva tak, ako to bolo na základe
uznesenia č. 114/2020, ale nie je povinná tak urobiť (porov. historicky § 4 zákona
č. 300/1920 Sb. o mimořádných opatřeních, ktorý, naopak, explicitne stanovoval povinnosť
obmedzenia).
61. Ak vláde postačuje, aby núdzovým stavom aktivovala iné procesy (porov.
Predbežná správa o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku
krízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva, prijatá
Benátskou komisiou na jej 124. plenárnom zasadnutí, bod 28), než priame obmedzenia
ľudských práv, tak túto možnosť nevyužije a ľudské práva z pohľadu obmedzenia priamo
ústavným zákonom o bezpečnosti štátu ostávajú v štandardnom režime, ako keď núdzový
stav vyhlásený nie je.
62. Ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením
vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti. Okrem toho sa vo
viacerých ustanoveniach právneho poriadku nachádza pojem, resp. okolnosť núdzového
stavu, ktorý v prípade vyhlásenia spôsobuje predvídané následky, pričom existencia
a povaha aktivačných účinkov núdzového stavu v konkrétnom právnom predpise sú po
vyhlásení núdzového stavu niekde jednoznačné a na iných miestach je potrebné ich
interpretovať.
63. K už uvedeným záverom je potrebné dodať, že vláda osobitným uznesením
č. 645 z 12. októbra 2020 zakázala ,,A.1. s účinnosťou od 13. októbra 2020 v rámci
vyhláseného núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti
štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení
neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020,
uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich
v jednej domácnosti, podľa čl. 5 ods. 3 písm. h) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
v znení neskorších predpisov“ (toto uznesenie nie je predmetom aktuálneho prieskumu
ústavného súdu).
64. Generálny prokurátor aj skupina poslancov vo svojich návrhoch argumentovali aj
trestnoprávnymi represiami, ktoré môžu súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom. Ústavný
súd vníma, že vyhlásenie núdzového stavu sa primárne riadi kritériami v čl. 5 ods. 3
ústavného zákona o bezpečnosti štátu a na tie je zamerané konanie podľa čl. 129 ods. 6
ústavy, aj keď je potrebné vnímať všetky právne dôsledky núdzového stavu. Ústavnému
súdu ako súdu ochrany ľudských práv, obdobne ako generálnemu prokurátorovi a skupine
poslancov, nie je ľahostajná skutočnosť, že páchateľom mnohých trestných činov v čase
núdzového stavu hrozia vysoké tresty. Aj keď s nimi vláda pri vyhlásení núdzového stavu
musí počítať, nie sú účelom takého rozhodnutia, ale jeho automatickým (ako súčasť
platného právneho stavu už od roku 2006) následkom, predpokladaným pre krízové situácie.
Táto úprava Trestného zákona nie je predmetom aktuálneho prieskumu ústavného súdu,
ktorého východiská sú vymedzené vyššie (čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Ich
eventuálna normatívna eliminácia alebo redukcia je vecou zmeny bežného (podústavného)
zákonodarstva. Vo vzťahu k trestným sadzbám je potrebné uviesť, že (rovnako a zásadne)
nie je v tomto konaní vecou ústavného súdu vykladať použitie kvalifikačného pojmu
„krízová situácia“ podľa § 134 ods. 2 písm. a) Trestného zákona („núdzový stav“) ako
okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri jednotlivých skutkových
podstatách trestných činov v konkrétnych konaniach ‒ to primárne patrí všeobecným súdom
v trestnom konaní. Z hľadiska už naznačeného, do úvahy prichádzajúceho postupu v podobe
zmeny Trestného zákona, je relevantne využiteľný účinok spätnosti v zmysle čl. 50 ods. 6
ústavy, resp. § 2 ods. 1 Trestného zákona (príkaz retroaktivity priaznivej pre páchateľa,
ktorý nastáva pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu do rozhodnutia v trestnej
veci, ktorým sa trestné stíhanie právoplatne skončí).
65. (K bodu c) Skupina poslancov napokon namieta, že na vyhlásenie núdzového
stavu nebol dôvod, pretože situácia vo verejnom zdraví nebola natoľko vážna. Zo štatistík
počtu infikovaných a chorých osôb, ako aj počtu úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19
je podľa generálneho prokurátora a skupiny poslancov nepochybné, že v súčasnosti
v Slovenskej republike nielenže nedošlo, ale ani bezprostredne nehrozí ohrozenie života
a zdravia osôb aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie COVID-19.
66. Ústavný súd pripomína, že Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020
deklarovala, že prepuknutie COVID-19 dosiahlo úroveň globálnej pandémie a vyzvala štáty
na urgentnú a výraznú aktivitu k zastaveniu vírusu.
67. Podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu je skutočnosť, že DOŠLO alebo
bezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v súvislosti
so vznikom pandémie (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Podľa § 2
písm. q) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pandémia je rozsiahla
epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá
postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území.
68. Vláda pri rozhodovaní o núdzovom stave zvažuje, či v súvislosti so vznikom
pandémie DOŠLO alebo bezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb.
Identifikovanie pandémie je zisťovaním skutkovej okolnosti. Pri zvažovaní vyhlásenia
núdzového stavu však ide o komplexnejšiu právnu situáciu, ktorá podmieňuje vznik
celospoločenských právnych následkov s možným značným dopadom na úroveň ochrany
ľudských práv. S vyhlásením núdzového stavu sú navyše spojené aj opatrenia, riešenia,
ktoré by mali príčiny vyhlásenia núdzového stavu odstrániť. O vyhodnotení celej situácie
rozhoduje kolektívny orgán ‒ vláda, kde k veci majú vyjadriť stanovisko ministri, každý
so svojím vlastným (rezortným) pohľadom a názorom. Vláda nielen zisťuje, či sú prítomné
rozhodujúce skutkové okolnosti, ale zároveň zvažuje riešenia vážneho spoločenského
problému. Preto je na vláde, aby zvážila potrebu vyhlásenia núdzového stavu.
69. Ochorenie COVID-19 už od jari 2020 ovplyvňuje realitu v Slovenskej republike
a na celom svete. Od 16. marca do 10. júna 2020 bol v uvedenej súvislosti v Slovenskej
republike vyhlásený núdzový stav. Národná rada Slovenskej republiky prijímala zákony,
ktoré priamo zmieňujú ochorenie COVID-19, čo v istom zmysle formálne potvrdzuje
prítomnosť ochorenia v danom čase.
70. Ústavný súd pri preskúmavaní zákona o elektronických komunikáciách
v súvislosti s epidémiou uviedol (PL. ÚS 13/2020, bod 42), že ,,vníma zložitosť
a dramatickosť aktuálnej, neustále sa vyvíjajúcej situácie v oblasti verejného zdravia
a s tým spojený tlak na mocenské autority, resp. očakávania na ich konanie. Ústavný súd
preto pri rozhodovaní o návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona
o elektronických komunikáciách starostlivo zvažoval potrebu ochrany základných práv
a slobôd osôb dotknutých napadnutou právnou úpravou, ale aj potrebu chrániť životy
a verejné zdravie.“. Táto pozícia ústavného súdu je stále platná.
71. V súčasnosti prebieha opätovné zvýšenie výskytu koronavírusu, tzv. druhá vlna
koronavírusu COVID-19. Vláda ju interpretuje ako hrozbu pre život a zdravie, a preto
aktivizovala núdzový stav. Ústavný súd už vysvetlil, že vláda je v lepšej pozícii posúdiť
potrebu vyhlásiť núdzový stav a v tej súvislosti disponuje primeranou mierou politického
uváženia. Túto skutočnosť akceptuje aj generálny prokurátor. Vláda, a nie súdna moc nesie
primárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v krajine.
72. Ústavný rozumie a vníma obavy generálneho prokurátora aj skupiny poslancov
o aktuálny právny stav. Ústavný súd na základe dokumentov predložených vládou
konštatuje, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny
oporný bod pre naplnenie podmienok podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti
štátu (legitimita), a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto
ustanovenie. Vláda tiež splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu
(legalita). Generálny prokurátor a skupina poslancov neposkytli také argumenty, ktoré by
ústavnému súdu (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi ich návrhu podľa § 45 zákona
o ústavnom súde) umožnili konštatovať zjavnú excesívnosť núdzového stavu či možnosť
jeho zneužitia. Možno dodať, že ústavný súd ich ani inak nezaznamenal. Z uvedeného
vyplýva, že vláda vyhlásením núdzového stavu neporušila označené články ústavy
a ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a preto je napadnuté uznesenie vlády v súlade
s ústavou a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.
73. Ústavný súd taktiež preskúmal napadnuté nariadenie vlády, avšak výlučne
z perspektívy konania o súlade rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení
núdzového stavu (čl. 129 ods. 6 ústavy) a len v rozsahu dôvodov obsiahnutých v návrhu
generálneho prokurátora (§ 45 zákona o ústavnom súde), konkrétne z hľadiska prítomnosti
právneho základu na jeho prijatie. Generálny prokurátor namieta, že vláda nemala
splnomocnenie na prijatie vládneho nariadenia, pretože obmedzenia podľa napadnutého
nariadenia vlády musia byť previazané s obmedzeniami podľa čl. 5 ústavného zákona
o bezpečnosti štátu. A keďže vláda neobmedzila základné práva rozhodnutím podľa čl. 5
ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, nemohla ani prijať napadnuté nariadenie vlády.
Ústavný súd už uviedol, že vyhlásenie núdzového stavu právne obstojí aj bez súčasného
stanovenia obmedzení práv. Vzhľadom na ústavným súdom vyslovenú ústavnú konformitu
vyhlásenia núdzového stavu napadnutému nariadeniu vlády nechýba formálna právna opora,
pričom, ako už bolo vysvetlené v uznesení ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie
konanie, ide zároveň o špecifickú formu ukladania povinností podľa čl. 5 ods. 3 ústavného
zákona o bezpečnosti štátu. Napokon, pri nariadení vlády, ktoré z hľadiska svojho obsahu
vychádza ešte viac než samotný núdzový stav z expertných úvah a má nielen ľudskoprávnu,
ale aj značne technickú povahu, platí, že ústavný súd by mal byť zdržanlivý v prieskume
a intervenovať len pri vybočení z rámca núdzového stavu, čo v predmetnom prípade
nenastalo.
74. Ústavný súd dodáva, že sa nevyjadruje k ďalším právnym otázkam načrtnutým
v oboch návrhoch, pretože priamo nesúvisia s predmetom jeho rozhodovania (napr.
námietka generálneho prokurátora vyslovujúca pochybnosti o tom, či v období núdzového
stavu zostávajú platnými a účinnými právne akty majúce pôvod v mimoriadnej situácii).
75. Na základe uvedených skutočností a argumentov ústavný súd rozhodol tak, ako to
je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.
76. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde sudca Peter Straka pripája k tomuto
rozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2020
Ivan Fiačan
predseda pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky