Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 22/2020

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-104

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a sudcov Jany Baricovej, Ladislava

Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Miloša

Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina

Vernarského prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného

prvou námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky, na začatie konania

podľa o súlade uznesenia vlády Slovenskej

republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5

ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného

v Zbierke s a

a s až 4 a až 3 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády Slovenskej republiky

č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej

mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny

koronavírusu COVID-19 s a a s

ods. 1 až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov a návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6

o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587

z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod č. s a

ods. 1 až 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a takto

rozhodol:

1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na

vyhlásenie núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod

č. , ktorým bol vyhlásený núdzový stav, je v súlade s a

ods. 2 a až 4 a až 3 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

2. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. z 30. septembra 2020 na

vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením

núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19

je v súlade s a a s až 4

a až 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania a odôvodnenie návrhu

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. októbra

2020 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou

námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“), na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu podľa

(ďalej len „“) a podľa a nasl. zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) o súlade

uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov uverejneného v Zbierke

(ďalej aj „uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020“ alebo

„napadnuté uznesenie vlády“) a nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie

v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny

koronavírusu COVID-19 (ďalej aj „“ alebo „napádané

nariadenie vlády“) s a a až 4 a až 3

ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ústavný

zákon o bezpečnosti štátu“). Tento návrh bol ústavným súdom zaevidovaný pod sp. zn.

a predmetná vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi.

2. Ústavnému súdu bol 5. októbra 2020 zároveň doručený aj návrh skupiny

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) na začatie

konania podľa a podľa a nasl. o súlade

uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 s

a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu a o súlade opatrenia Úradu

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad verejného zdravotníctva“

alebo „úrad“) pri ohrození verejného zdravia sp. zn. z 30. septembra 2020

(ďalej len „opatrenie úradu z 30. septembra 2020“) s a

a o súlade opatrenia úradu pri ohrození verejného zdravia sp. zn.

z 1. októbra 2020 (ďalej len „opatrenie úradu z 1. októbra 2020“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

(ďalej spolu aj „napádané opatrenia úradu“). Tento návrh bol ústavným súdom

zaevidovaný pod sp. zn. a predmetná vec bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Liborovi Duľovi.

3. Uznesením č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu

podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneným

v Zbierke , napádaným generálnym

prokurátorom aj skupinou poslancov, vláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“):

A. schválila „A.1. návrh na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov“;

B. vyhlásila „B.1. v súlade s ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom

území Slovenskej republiky núdzový stav“;

C uložila:

podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky:

,,C.1. v spolupráci s ministrom zdravotníctva, ministrom práce, sociálnych vecí

a rodiny, ministerkou kultúry, ministrom vnútra, ministrom dopravy a výstavby a predsedom

Správy štátnych hmotných rezerv SR predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády

Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie“;

bezodkladne predsedovi vlády:

,,C.2. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky“;

bezodkladne ministerke kultúry Slovenskej republiky:

,,C.3. zabezpečiť vyhlásenie prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu

a televízie Slovenska a v TASR“;

bezodkladne členom vlády:

,,C.4. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový stav v čo najkratšom

čase priebežne“.

4. Nariadením vlády č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých

opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na

zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť

1. októbra 2020, vláda podľa a a

o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení o riadení štátu

v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov

v znení (ďalej len ,i“) nariadila

vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby

a služieb, zdravotníckeho zabezpečenia, dopravného zabezpečenia, sociálneho

zabezpečenia, ako aj vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa

pracovnej povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na

informovanie verejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení

hospodárskej mobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu.

II.

Návrh generálneho prokurátora

5. Generálny prokurátor v návrhu bez toho, aby spochybňoval vážnosť situácie

a potrebu prijatia opatrení zo strany štátu v záujme ochrany života a zdravia jeho

obyvateľstva, uvádza, že napadnuté uznesenie vlády vzbudzuje pochybnosti, nielen čo sa

týka naplnenia materiálnych podmienok na vyhlásenie núdzového stavu, ale najmä

vo vzťahu k nedostatku jeho základných formálnych náležitostí. Právomoc vlády pri

vyhlasovaní núdzového stavu podľa jeho názoru nie je absolútna, ale podlieha ústavným

obmedzeniam, pretože vyhlásením núdzového stavu dochádza k významnej zmene pomerov

v štáte. Riadenie štátu preberá vláda, ktorá postupuje podľa

o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení

neskorších predpisov. Rozhodnutie vlády o vyhlásení núdzového stavu je právnym aktom,

na prijatie ktorého musia byť splnené nielen materiálne podmienky, ale aj procedurálne

predpoklady v čase jeho vyhlásenia a zároveň tento právny akt musí obsahovať formálne

náležitosti. Generálny prokurátor uvádza, že na základe informácií, ktorými disponuje,

si nedovolí hodnotiť, či v čase vyhlásenia núdzového stavu existovali reálne (materiálne)

dôvody na takýto postup (napr. objektívne a relevantné údaje o počte nakazených

a zomrelých osôb, údaje a informácie o podmienkach a možnostiach medzipopulačného

šírenia vírusu COVID-19, údaje a informácie o dopade pandémie COVID-19 na život,

zdravie a majetok osôb). Zastáva názor, že v tejto rovine ide o politickú úvahu exekutívy.

Generálny prokurátor vyjadril presvedčenie, že absencia formálnych náležitostí uznesenia

vlády o vyhlásení núdzového stavu nedovoľuje tento právny akt aplikovať

ústavnokonformným spôsobom a navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podľa

verejne dostupných informácií bol núdzový stav vyhlásený len na základe „ústneho návrhu“

nekonkretizovaného subjektu a bez predloženia a prerokovania písomných vecných

podkladov, ktoré by jeho vyhlásenie odôvodňovali.

6. Uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 podľa

generálneho prokurátora nekonkretizuje dôvod, pre ktorý k jeho vyhláseniu došlo, hoci ide

o elementárnu obsahovú náležitosť tohto typu rozhodnutia. Tento nedostatok nie je podľa

generálneho prokurátora konvalidovaný ani vydaním nadväzujúceho nariadenia vlády

č. , ktoré sa týka len hospodárskej mobilizácie. Pochybnosti podľa

generálneho prokurátora vzbudzuje potom i to, či viaceré ustanovenia vrátane prechodných

ustanovení zákonov prijatých s odkazom na trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu

alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sú naďalej

platné a účinné. Zdôrazňuje, že v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav, prestávajú sa

uplatňovať zákonné ustanovenia týkajúce sa mimoriadnej situácie (§ 3b ods. 4 zákona

o civilnej ochrane obyvateľstva). Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom

postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden

právny stav, nie súčasne aj mimoriadna situácia a núdzový stav.

7. Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné vymedzenie postihnutého územia

v napadnutom uznesení vlády. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu ustanovuje, že núdzový

stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 4

ods. 1 a čl. 5 ods. 1). Podľa napadnutého uznesenia vlády je vyhlásený núdzový stav „na

postihnutom území Slovenskej republiky“. Táto nejasná formulácia teritoriálnej pôsobnosti

núdzového stavu podľa generálneho prokurátora vyvoláva jednak legitímnu otázku, či je

vôbec možné vyhlásiť núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky, ale aj otázku, kde

sa konkrétne postihnuté územie Slovenskej republiky nachádza. Ustálenie postihnutého

miesta Slovenskej republiky, t. j. či ide o celé jej územie alebo len niektoré časti, je, ako

generálny prokurátor uvádza, mimoriadne významné v trestnoprávnej rovine (núdzový stav

je súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát viacerých trestných činov), pri plnení

zákonných povinností iných subjektov (napr. povinnosť podnikov oprávnených poskytovať

siete alebo služby, podľa o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu

prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do

systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území), ako

aj pri spustení mechanizmov osobitného postupu v ustanoveniach iných zákonov (napr. § 1

o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého je v čase núdzového stavu štrajk nezákonný). Vyhlásenie núdzového stavu taktiež

odôvodňuje aj možnosť skráteného legislatívneho konania, v ktorom sa redukujú práva

parlamentnej opozície.

8. Generálny prokurátor argumentuje aj tým, že napadnuté uznesenie vlády

nevymedzuje nevyhnutný rozsah, v akom je núdzový stav vyhlásený. Pravidlo

nevyhnutnosti slúži ako poistka proti zneužitiu alebo nesprávnemu využitiu právomoci

vlády vyhlásiť núdzový stav. Napadnuté uznesenie vlády neobsahuje žiaden skutkový (napr.

uvedenie zákazu uplatňovať právo na štrajk) ani právny rozmer [napr. odkaz na čl. 5 ods. 3

písm. b) ústavného zákona o bezpečnosti štátu] nevyhnutného rozsahu, v ktorom by mal byť

núdzový stav vyhlásený. Generálny prokurátor argumentuje, že nie je zrejmé, ktoré

konkrétne základné práva a slobody osôb sú počas núdzového stavu obmedzené a či vôbec

niektoré obmedzené sú. Je teda možná aj taká interpretácia, že je možné ukladať

širokospektrálne povinnosti, či už inštitúciám, podnikateľom a iným fyzickým osobám

a právnickým osobám, a to v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu. Generálny prokurátor preto považuje za vhodné podrobiť testu proporcionality to, či

obmedzenie základných práv a slobôd v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu bolo primerané účelu, ktorý mal byť vyhlásením núdzového stavu

dosiahnutý. Obsah napadnutého uznesenia vlády totiž podľa generálneho prokurátora

zvádza k názoru, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo len z preventívnych dôvodov.

Takýto dôvod vyhlásenia núdzového stavu podľa neho neobstojí, pretože núdzový stav slúži

na elimináciu už vzniknutej krízovej situácie a riešenie jej dôsledkov.

9. Napokon generálny prokurátor napadol aj nariadenie vlády Slovenskej republiky

č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej

mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny

koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2020, ktorým vláda podľa

a a nariadila vykonanie

niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v oblasti organizácie výroby a služieb,

zdravotníckeho zabezpečenia, dopravného zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, ako aj

vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa pracovnej

povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia vysielacieho času potrebného na informovanie

verejnosti a použitia štátnych hmotných rezerv či financovania opatrení hospodárskej

mobilizácie v čase vyhláseného núdzového stavu. Napriek skutočnosti, že nariadenie vlády

v § 2 až § 10 ustanovuje zoznam opatrení hospodárskej mobilizácie a ich financovania

v čase vyhláseného núdzového stavu, vyslovil pochybnosť, či vláda mala dostatočné

splnomocnenie na jeho prijatie. Za takéto splnomocnenie považuje také uznesenie vlády

o vyhlásení núdzového stavu, ktoré by obsahovalo identifikáciu základných práv a slobôd,

ktoré môže v čase núdzového stavu obmedziť.

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor formou eventuálneho

petitu navrhol, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom tak, že:

„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov.

2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 sa zrušujú. in eventum.“

„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov.

2. Vláda Slovenskej republiky je povinná doplniť uznesenie vlády Slovenskej

republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č. k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 tohto ústavného

zákona.“

III.

Návrh skupiny poslancov

11. Skupina poslancov v prvom rade namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády

s čl. 5 ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Skupina poslancov v návrhu

uvádza, že núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády nespĺňa podmienky, ktoré

pre tento postup predpokladá ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5, a to z dôvodu

absencie podmienky vzniku a bezprostrednej hrozby ohrozenia života a zdravia osôb, čo

ďalej v návrhu tiež štatisticky konkretizuje (porovnaním ochorenia COVID-19 s inými

ochoreniami, napr. respiračnými ochoreniami SARI, kardiovaskulárnymi ochoreniami,

diabetes, onkologickými ochoreniami, respiračnými ochoreniami ARO). Skupina poslancov

tvrdí, že ani jedna z podmienok pre vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou

COVID-19 (existencia ohrozenia života a zdravia osôb, bezprostredná hrozba, že dôjde

k ohrozeniu života a zdravia osôb) v Slovenskej republike dosiaľ nenastala, a preto

napádané uznesenie vlády nie je v súlade čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

12. Vyhlásenie núdzového stavu nespĺňa podľa skupiny poslancov ani ďalšiu

ústavným zákonom o bezpečnosti štátu predpokladanú podmienku ‒ vyhlásenie len na

postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu. Napadnuté

uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú „postihnutým územím

alebo bezprostredne ohrozeným územím“. Ako vyplýva z citovaného čl. 5 ods. 1 ústavného

zákona o bezpečnosti štátu, núdzový stav možno plošne bez konkretizácie dotknutého

územia tak, ako k tomu došlo napadnutým uznesením vlády, vyhlásiť len za predpokladu, že

postihnutým alebo bezprostredne ohrozeným územím je celé územie Slovenskej republiky.

Aj v takomto prípade je však nutné túto skutočnosť precizovať v rozhodnutí, teda uviesť, že

postihnutým územím je „územie celej Slovenskej republiky“. Skupina poslancov poukazuje

na to, že veľké regionálne rozdiely v počte infikovaných vylučujú zákonnú možnosť

vyhlásenia núdzového stavu plošne pre celé územie Slovenskej republiky, pretože to

odporuje dikcii čl. 5 ods. 1 (a linea posledná) ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

Skupina poslancov ďalej argumentuje, že predkladateľ (predseda vlády) v predmetnej

veci predložil vláde na schválenie iba návrh uznesenia na vyhlásenie núdzového stavu bez

predkladacej správy, dôvodovej správy alebo akéhokoľvek iného relevantného dokumentu

argumentačne odôvodňujúceho nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu. Preto nie je

zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti predkladateľa viedli k predloženiu návrhu na

schválenie vyhlásenia núdzového stavu a aké právne úvahy predchádzali uzneseniu vlády

o vyhlásení núdzového stavu.

Skupina poslancov, citujúc dôvodovú správu, je toho názoru, že zákonodarca

koncipoval dikciu čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, aby nebolo možné

svojvoľne zneužívať inštitút núdzového stavu plošne bez toho, aby právne dôsledky

núdzového stavu boli limitované len na tie územia republiky, ktoré možno považovať za

územia postihnuté alebo ohrozené.

13. Napadnuté uznesenie vlády podľa skupiny poslancov neobsahuje z hľadiska

nevyhnutného rozsahu žiadnu identifikáciu rozsahu obmedzenia základných práv a slobôd

ani presné uvedenie povinností, ktoré sa osobám ukladajú. Je teda zrejmé, že vláda pri

vyhlásení núdzového stavu postupovala svojvoľne, pretože tak pozitívnoprávny, ako aj

teleologický výklad čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu úplne ignorovala.

14. Skupina poslancov taktiež namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády s čl. 1

ods. 1 z dôvodu nejasnosti a nepresnosti uznesenia vlády (narušenie princípu právnej

istoty a predvídateľnosti práva). Napadnutý akt tak podľa skupiny poslancov nespĺňa nároky

kladené na kvalitu právneho aktu v materiálnom právnom štáte.

Napadnuté uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú

„postihnutým územím alebo bezprostredne ohrozeným územím“, a preto nie je zrejmé, na

ktoré územie Slovenskej republiky sa právne dôsledky spojené s vyhlásením núdzového

stavu vzťahujú. Pre zabezpečenie predvídateľnosti práva je pri vyhlásení núdzového stavu

nevyhnutné, aby právny akt, ktorý núdzový stav ako stav mimoriadny zakladá, špecifikoval

„postihnuté územie alebo bezprostredne ohrozené územie“, v opačnom prípade dochádza

ku vzniku právnej neistoty v tých oblastiach práva, ktoré so vznikom krízovej situácie

(ktorou je aj núdzový stav) spájajú konkrétne právne dôsledky. Takou oblasťou práva, ktorú

možno považovať v tomto smere za kľúčovú vzhľadom na inštitúty, ktorými z hľadiska

obmedzovania najdôležitejších ľudských práv disponuje (právo na osobnú slobodu), je

trestné zákonodarstvo. V tejto súvislosti skupina poslancov poukázala na následky v trestnej

oblasti, ktoré sú spojené s režimom núdzového stavu. Podľa skupiny poslancov tiež nie je

zrejmé, či vyhlásenie núdzového stavu v danom prípade zakladá obmedzenie všetkých

základných práv a slobôd taxatívne vymedzených v čl. 5 ods. 3 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu. Takýto právny stav spôsobený nejasnosťou a neurčitosťou právneho

aktu predstavujúceho právny základ pre obmedzovanie základných práv a slobôd odporuje

podľa skupiny poslancov základným princípom právneho štátu, a preto je nesúladný s čl. 1

ods. 1 .

15. Skupina poslancov na základe svojich argumentov preto navrhuje ústavnému

súdu vydať vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vlády nález, ktorým by vyslovil jeho

nesúlad s a až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu

a zároveň by označené uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020

zrušil.

IV.

Priebeh konania

16. Ústavný súd v súlade s listom zo 6. októbra

2020 vyzval vládu, ako účastníka konania, aby sa bezodkladne vyjadrila k návrhu

generálneho prokurátora a k návrhu skupiny poslancov a predložila ústavnému súdu všetky

materiály, ktoré slúžili ako podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí, či už v písomnej,

elektronickej alebo zvukovej podobe (najmä návrh predkladateľa na vyhlásenie núdzového

stavu a pod.).

17. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavný súd uznesením č. k. -65

zo 7. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o spojení vecí“) spojil návrh generálneho

prokurátora vedený pod sp. zn. a návrh skupiny poslancov vedený pod

sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

(v súčasnosti už pod sp. zn. ). Uznesenie o spojení vecí

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.

18. Ústavný súd návrh generálneho prokurátora a návrh skupiny poslancov

predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna 14. októbra 2020 a uznesením č. k.

-79 zo 14. októbra 2020 rozhodol tak, že návrh generálneho prokurátora

prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu a návrh skupiny poslancov len v časti týkajúcej sa

namietaného nesúladu uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020

s a až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

Návrh skupiny poslancov v časti týkajúcej sa namietaného nesúladu opatrení Úradu

verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia sp. zn.

z 30. septembra 2020 a sp. zn. z 1. októbra 2020 s čl. 1

ods. 1 a odmietol pre nedostatok právomoci.

Uznesenie z predbežného prerokovania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

okamihom jeho prijatia ústavným súdom.

V.

Stanovisko vlády

19. Vláda predložila svoje stanovisko k návrhom generálneho prokurátora a skupiny

poslancov podaním č. 6795/2020/LO doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2020.

V úvode ocenila, že aj na úrovni orgánov verejnej moci reprezentujúcich jej rozdielne

zložky prebieha z hľadiska slobodnej občianskej spoločnosti osožná debata o aktuálnej

výnimočnej spoločenskej situácii, aj keď v danom prípade formalizovaná do podoby

konania pred ústavným súdom. Zdôraznila, že táto situácia núti vlády jednotlivých štátov

„prekročiť ich komfortnú zónu a siahnuť na dno svojich odborných i ľudských síl“ v záujme

boja o ochranu životov a zdravia občanov. V tomto kontexte prijala napadnuté uznesenie

o vyhlásení výnimočného stavu z 30. septembra 2020 výhradne v záujme riadneho výkonu

verejnej moci v spojitosti so snahou byť aj legislatívne primerane pripravená na zhoršujúcu

sa epidemiologickú situáciu v Slovenskej republike v súvislosti so šírením koronavírusu

COVID-19. Riadnym výkonom verejnej moci v situácii pandémie koronavírusu COVID-19

je podľa jej názoru dôsledné plnenie z vyplývajúceho pozitívneho záväzku štátu

chrániť aj legislatívnou cestou životy a zdravie obyvateľov. Pri vyhlasovaní núdzového

stavu sa opierala o nález ústavného súdu sp. zn. z 10. decembra 2014,

podľa ktorého: „Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40

. Je nim deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne

zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy

zameranej na ochranu zdravia.“ V zmysle judikatúry ústavného súdu sa právo na život

považuje za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd.

Právny poriadok Slovenskej republiky chráni ľudský život ako kľúčovú hodnotu právneho

štátu (porov. nález ústavného súdu sp. zn. zo 4. decembra 2007). Ústavný súd

v už citovanom náleze sp. zn. z 10. decembra 2014 uviedol, že čl. 15 ods. 1

a 2 ukladá štátu nielen povinnosť zdržať sa úmyselného a nezákonného zbavenia

života, ale tiež prijať príslušné kroky k ochrane života osôb, ktoré sa nachádzajú v jeho

jurisdikcii. Pri povinnosti chrániť život ide najmä o primárnu povinnosť v rámci

vertikálnych vzťahov (štát ‒ občan) zabezpečiť právo na život účinnými právnymi

prostriedkami v jednotlivých oblastiach spoločenského života a spoločenských vzťahov,

ktoré najužšie súvisia so životom človeka ‒ napr. v oblasti medicíny, verejného zdravia,

trestnej politiky, bezpečnosti občanov a štátu a pod.

Vyhlásenie núdzového stavu vytvára pre vládu iba predpolie pre potenciálne

vykonanie následných legislatívnych opatrení, ktoré bude v blízkej budúcností potrebné

prijať v záujme ochrany verejného zdravia a životov ľudí, pretože vzhľadom na vývoj

epidemiologickej situácie v Slovenskej republike v súvislosti so šírením pandémie

koronavírusu COVID-19 dochádzalo a bezprostredne hrozilo (a stále hrozí), že dôjde

k masívnejšiemu ohrozeniu života a zdravia osôb.

Dôležitou a z pohľadu rozhodovania ústavného súdu esenciálnou skutočnosťou je

podľa názoru vlády fakt, že samotným vyhlásením núdzového stavu nedochádza ipso iure

k obmedzeniu ústavných práv a slobôd občanov a adresátov práva. Nie je povinnosťou

vlády spolu s vyhlásením núdzového stavu obligatórne pristúpiť aj k obmedzeniu

konkrétnych základných práv a slobôd. Text čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj jeho

interpretácia podávaná vládou, sú šetrné k základným právam a slobodám, keďže samotným

vyhlásením núdzového stavu nemusí dôjsť (a v prípade preskúmavaného vyhlásenia

núdzového stavu ani nedošlo) k obmedzeniu konkrétnych základných práv a slobôd. To,

či a kedy počas vyhláseného núdzového stavu bude potrebné (a teda legitímne) a v akej

miere bude nevyhnutné pristúpiť pre účel ochrany života a zdravia osôb, a to v príčinnej

súvislosti so vznikom a šírením pandémie, k obmedzeniu základných práv a slobôd,

ponecháva čl. 5 ods. 3 ústavného zákona, ako aj uznesenie vlády o vyhlásení núdzového

stavu z 30. septembra 2020 na ďalšie rozhodnutie príslušných orgánov verejnej moci

v zmysle príslušných právnych predpisov.

Vláda deklarovala, že z hľadiska dodržania princípu legality postupovala striktne

v zmysle a ústavného zákona. Vyhlásenie núdzového stavu bolo prijaté na zasadnutí

vlády, bolo prijaté formou uznesenia, návrh uznesenia bol zverejnený a dostupný verejnosti

pred jeho schvaľovaním, o obsahu uznesenia prebehla riadna diskusia členov vlády na jej

zasadnutí a výsledné znenie vyhlásenia núdzového stavu bolo riadne publikované v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.

Z hľadiska diskusie o nutnosti odôvodniť vyhlásenie núdzového stavu vláda odkázala

na skutočnosť, že a ústavný zákon jej neukladajú povinnosť predložiť spolu

s návrhom vyhlásenia núdzového stavu aj písomné dôvody takéhoto návrhu. Ide o logické

a úmyselné opomenutie ústavodarcu pri stanovení takejto požiadavky. Pri výskyte pandémie

alebo prírodnej katastrofy a podobne (ako predpokladov pre vyhlásenie núdzového stavu)

totiž ipso facto nemožno vzhľadom na nutnosť promptnej reakcie zo strany vlády rozumne

očakávať napr. spísanie podrobného sprievodného odôvodnenia návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu.

Z pohľadu legitimity vyhlásenia núdzového stavu ústavný súd v konaní podľa čl. 129

ods. 6 podľa názoru vlády skúma, či nedošlo k zjavnému excesu zo strany vlády.

Podľa presvedčenia vlády je všeobecne známou skutočnosťou, že Slovenská republika bola

a je zasiahnutá pandémiou koronavírusu COVID-19, ktorá so sebou priniesla straty na

životoch a ohrozenie zdravia obyvateľstva. Tejto pandémii čelí celý svet, pričom o jej

pôvode, sile, následkoch a spôsobe liečby či možnosti eradikácie, na rozdiel od mnohých

„bežných“ akútnych respiračných ochorení, majú vlády, vedci a lekári zatiaľ nedostatok

informácií a vedeckých výstupov. Dokázanou skutočnosťou však zostáva, že koronavírus

COVID-19 môže mať fatálne následky na život človeka a jeho šírenie predstavuje hrozbu

pre zdravie a zdravý život každého jednotlivca. Objektívny stav výskytu a šírenia pandémie

koronavírusu COVID-19 v Slovenskej republike podľa názoru vlády odôvodňoval

vzhľadom na kvalitu informácií o tomto ochorení, ako aj počet zasiahnutých a na živote

a zdraví ohrozených ľudí prístup vlády aj prostredníctvom využitia a ústavným

zákonom predpokladaného vyhlásenia núdzového stavu.

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť vyhlásenia núdzového stavu, vláda poukázala, že pri

pandémii, ako aj pri prírodných katastrofách a živelných pohromách vlády zväčša

(a z podstaty veci) len s oneskorením reagujú na samotný výskyt udalosti a nemajú

predvídateľné nástroje, ktoré by udalosť sanovali (z pohľadu ochrany života a zdravia ľudí)

rovnako účinne pri jasne čitateľnom menšom rozsahu obmedzenia ľudských práv a slobôd.

K územnému rozsahu vyhlásenia núdzového stavu vláda uvádza, že pandémiou

koronavírusu COVlD-19 je zasiahnuté a postihnuté celé územie Slovenskej republiky.

Ochorenie nenapáda ľudí podľa regiónov, podľa nárečia, podľa kultúrnych zvyklostí ani

podľa nadmorskej výšky. Neobmedzuje sa na mestá alebo na obce, nezáleží na hornatosti

územia ani na výskyte vodných tokov či hustote osídlenia. Štatistiky a informácie o denných

prírastkoch nakazených ľudí od úradu verejného zdravotníctva preukazujú, že pandémia

koronavírusu COVID-19 sa týka celého územia Slovenskej republiky. Aj preto, použitím

jednoduchej logiky a zapojením racionálneho uvažovania, vláda vyhlásila núdzový stav „na

postihnutom území Slovenskej republiky“, kde postihnutým územím sa má na mysli celé

územie Slovenskej republiky.

K časovému ohraničeniu vyhláseného núdzového stavu vláda uvádza, že obdobie

45 dní pokladá za racionálne a nesvojvoľne stanovené obdobie. Právna neistota adresátov

práva ohľadne potenciálneho obmedzenia základných práv a slobôd počas vyhláseného

núdzového stavu je vyvážená záujmom na dôslednej (a vzhľadom na zvolené obdobie aj

technicky možnej) príprave a prijatí takých legislatívnych a faktických opatrení, ktoré budú

mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na spomalenie šírenia koronavírusu COVID-19.

Na základe uvedenej argumentácie vláda navrhla, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom vyslovil, že uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 je

v súlade s a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

Vo vzťahu k nariadeniu vlády č. vláda uviedla, že považuje za sporné,

či je prípustné konať o napádanom nariadení vlády pred ústavným súdom v konaní podľa

a až . S toto argumentáciou sa

ústavný súd vysporiadal vo svojom rozhodnutí o predbežnom prerokovaní návrhu

generálneho prokurátora (pozri body 34 až 35.6 uznesenia č. k. -79

zo 14. októbra 2020).

VI.

Relevantná právna úprava

20. Podľa Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti.

21. Podľa ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie

o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce

ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených

v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128,

čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní

právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu

ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých

sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa

čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.

23. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

24. Podľa návrhom na začatie konania podľa

ods. 6 o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu

a ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s alebo ústavným zákonom možno

napadnúť a) rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu, b) rozhodnutie o predĺžení

výnimočného stavu, c) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, d) rozhodnutia

nadväzujúce na rozhodnutie podľa písmena a), písmena b) alebo písmena c).

25. Podľa o návrhu na začatie konania podľa

ods. 6 rozhodne ústavný súd do 10 dní od doručenia návrhu na začatie konania.

26. Podľa ak ústavný súd dospeje k záveru, že

napadnuté rozhodnutie je v súlade s alebo ústavným zákonom, vysloví tento súlad

nálezom.

VII.

Znenie dotknutých ustanovení a ústavného zákona o bezpečnosti štátu

27. Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

28. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

29. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu Slovenská republika

vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť štátu, najmä brániť svoju

zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc a demokratický poriadok, chrániť

život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok a životné prostredie a plniť záväzky

vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový

stav, výnimočný stav a núdzový stav možno len za podmienok ustanovených v tomto

ústavnom zákone.

30. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu základnou úlohou

verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je

vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na

ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv

a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä

riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne

fungovanie ústavných orgánov.

31. Podľa čl. 1 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu bezpečnosť je stav,

v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok

a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva

a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

32. Podľa čl. 1 ods. 4 ústavného zákona o bezpečnosti štátu krízová situácia je

obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu

a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na

jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový

stav.

33. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav môže vláda

vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života

a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia

alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy,

priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len

na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.

34. Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový stav možno

vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.

35. Podľa čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase núdzového stavu

možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť

základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne

ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných

komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,

výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania

verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,

príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,

záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu

motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase

a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo

zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu

a slobodu prejavu na verejnosti,

j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami

a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

VIII.

Východiská a právne závery rozhodnutia ústavného súdu

36. Ústavodarca zveril v ústavnému súdu právomoc rozhodovať

o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto

rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo

s ústavným zákonom. Ústavný systém Slovenskej republiky teda predpokladá právnu

kontrolu núdzového stavu ústavným súdom.

37. Vláda napadnutým uznesením vyhlásila núdzový stav. Ústavný súd prijal na

ďalšie konanie návrh generálneho prokurátora a skupiny poslancov na preskúmanie súladu

uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 a nariadenia vlády

č. s a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

38. Podstatou veci je preskúmanie, či núdzový stav vyhlásený napadnutým

uznesením vlády je v súlade s a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu, konkrétne,

či boli splnené formálne a vecné podmienky na jeho vyhlásenie (referenčné normy čl. 5

ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu) a či tak boli naplnené kritériá princípu

legality (č. 1 ods. 1 ) a viazanosti štátnej moci právom ( ).

39. Núdzový stav má v právnom poriadku rozsiahle účinky. Na základe ústavného

zákona o bezpečnosti štátu umožňuje vláde, aby priamo jej rozhodnutím obmedzila

vymenované základné práva alebo uložila povinnosti. Viacero zákonov obsahuje

ustanovenia, ktoré sa aplikujú len na základe vyhláseného núdzového stavu, napríklad

zákon o verejnom obstarávaní alebo zákon o elektronických komunikáciách. Osobitne

možno spomenúť také zákony, ktoré v rámci núdzového stavu umožňujú vydávať vládne

nariadenia súvisiace s núdzovým stavom a na základe ktorých môžu byť ukladané

povinnosti.

40. Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy

mimoriadnej hodnoty, ktoré sa osobitným spôsobom prejavujú v predmetnom konaní

o ústavnosti núdzového stavu vyhláseného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej

ľudskej choroby COVID-19.

41. Ústavný systém počíta s rozmanitosťou spoločenského a štátneho života, ktorých

súčasťou môžu byť aj dramatické udalosti, na ktoré už nestačí reagovať bežnými nástrojmi

právneho poriadku. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu je samotnou predpokladaný

predpis ( a ). Má rovnakú právnu silu ako s tým, že

stojí vedľa „pripravený“ na ním predpokladané osobitné situácie. Táto pozícia

ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyjadruje, že sa aplikuje ojedinele, len v skutočne

potrebných situáciách, avšak zároveň umocňuje právnu istotu tým, že je vopred jasné, ako

bude štátna moc v osobitných situáciách postupovať. a ústavný zákon o bezpečnosti

štátu tak sledujú, aby bol „za každú cenu“ zachovaný právny štát. Tieto myšlienky sú

priamo vyjadrené v čl. 1 ods. 1 a 2 ústavného zákona o bezpečnosti štátu (body 29 a 30

tohto nálezu).

42. Súčasťou ústavnej obozretnosti voči núdzovému stavu a obdobným stavom je aj

právomoc ústavného súdu v osobitnom type konania preskúmať vyhlásenie núdzového

stavu ( a a nasl. ). Ústavný súd musí byť

pri preskúmavaní núdzového stavu podozrievavý. Je povinný zvlášť citlivo vnímať signály,

ktoré by naznačovali zásah do samotnej štruktúry ústavnosti. Zároveň je ústavný súd

štandardne povinný preveriť formálne náležitosti, prípadne dôvodnosť vyhlásenia

núdzového stavu. Ústavný súd by v rámci zákazu svojvôle musel zasiahnuť, ak by zistil, že

núdzový stav bol vyhlásený z iných dôvodov, než v čl. 5 pripúšťa ústavný zákon

o bezpečnosti štátu.

43. Núdzový stav môže byť vyhlásený len za podmienky, že „došlo alebo

bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej

súvislosti so vznikom pandémie, ohrozením životného prostredia alebo s ohrozením

značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej,

dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie“ (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu). Núdzový stav tak môže byť vyhlásený len na základe zákonom ustanovených

dôvodov a posúdenie, či tieto dôvody nastali a či vyžadujú vyhlásenie núdzového stavu,

vyžaduje tiež expertné, koncepčné a v konečnom dôsledku politické uváženie. Ústavný súd

preto deklaruje, že vláda (ako vrcholný exekutívny orgán s rozsiahlymi, vecne súvisiacimi

kompetenciami) je v lepšej pozícii posúdiť takéto okolnosti a za toto posúdenie a dôsledky

svojho (pozitívneho, ale aj negatívneho) rozhodnutia o tom, či vyhlási núdzový stav, je

demokraticky zodpovedná. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní je v zásade posúdiť len

základnú racionalitu širšieho skutkového základu a zistiť, či nejde o zjavne neprimeranú

reakciu exekutívy. Ústavný súd neposudzuje, ako optimálne má byť núdzový stav

rozhodnutím vlády vymedzený, s výnimkou zásahu proti zjavne neprimeranému rozsahu

aktivity vlády pri obmedzovaní základných práv a ukladaní povinností. Uvedené vyplýva

z princípu deľby moci, ale nepriamo aj zo zákonom ustanovenej 10-dňovej lehoty na

rozhodnutie. Skutočnosť, že ústavný súd je na jednej strane k núdzovému stavu

podozrievavý a na druhej strane necháva vláde široký priestor, nie je protirečením, ale ide

o osobitosť a podstatu daného konania.

44. Na základe ústavného zákona o bezpečnosti štátu možno vo všeobecnosti po

vyhlásení núdzového stavu rozhodnutím vlády obmedziť tam vymenované základné

slobody a uložiť povinnosti (čl. 5 ods. 3), a to tým spôsobom, že sa rozhodnutím vlády

priamo určí, aké právo a v akom rozsahu je obmedzené alebo aká povinnosť sa ukladá.

Ustanovené riešenie je odlišné v porovnaní s dočasnou derogáciou práv, ktorú umožňuje

čl. 15 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na základe notifikácie Rade

Európy. V čase od marca do mája 2020 notifikovalo derogáciu práv viacero štátov Rady

Európy.

45. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z napadnutého uznesenia vlády,

z vyjadrenia vlády a k nemu priložených dokumentov a všetkých doterajších uznesení vlád

týkajúcich sa núdzových stavov vrátane uznesenia č. 645 z 12. októbra 2020. Taktiež sa

oboznámil s pozíciami Benátskej komisie k mimoriadnym stavom.

46. (a) Generálny prokurátor a skupina poslancov namietajú nedodržanie

procedurálnych štandardov pri prijímaní napadnutého uznesenia vlády, a to absenciu

dôvodov vyhlásenia núdzového stavu v uznesení vlády a nedostatok písomných vecných

podkladov, ktoré by odôvodňovali vyhlásenie núdzového stavu, resp. by umožnili poznať

jeho účel.

47. (b) Generálny prokurátor a skupina poslancov ďalej namietajú neurčité

vymedzenie územia, na ktoré sa núdzový stav vzťahuje, a neurčité vymedzenie rozsahu

núdzového stavu.

Problematický má byť rozsah núdzového stavu, či už územný, alebo iný, avšak nielen

z hľadiska formálneho, ale aj z hľadiska vecného. S tým je spojená námietka, že priamo

v napadnutom uznesení vlády nie je uvedený názov či účel núdzového stavu. Podľa

argumentácie generálneho prokurátora musí byť rozsah obmedzení previazaný s ich účelom.

Inak nie je zrejmé, akú povahu má núdzový stav a kde až siaha. Generálny prokurátor

a skupina poslancov v podstate považujú za neústavné, že uznesenie je natoľko strohé, že

z neho nie sú zrejmé jeho účinky.

48. (c) Skupina poslancov napokon spochybňuje samotnú dôvodnosť vyhlásenia

núdzového stavu.

49. (K bodu a) Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predmetom konania je

núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587

z 30. septembra 2020 uverejneným pod č. Ústavný text v

požaduje, aby ústavný súd preskúmal, či rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu bolo

vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Slovo „vydané“

nesie v sebe dôraz aj na formálne podmienky prijatia núdzového stavu.

50. Ústavný súd z hľadiska princípu legality konštatuje, že napadnuté uznesenie

vlády bolo prijaté na návrh predsedu vlády vládou Slovenskej republiky podľa čl. 119 písm.

n) v spojení s a 11 ústavného zákona o bezpečnosti štátu na 39. schôdzi vlády

30. septembra 2020. Uznesenie bolo podľa požiadaviek čl. 11 ods. 1 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu vyhlásené v tlači a vo vysielaní rozhlasu a televízie. Ústavný súd si túto

skutočnosť overil (správy RTVS 30. septembra 2020, 16:00 h

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/243290#386; Rádiožurnál RTVS, 18:00 h

https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1124/1424936+ Tlačová agentúra Slovenskej republiky).

Napadnuté uznesenie vlády bolo riadne vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č.

51. Z napadnutého uznesenia vlády vyplýva, že bol vyhlásený núdzový stav, že je

vyhlásený „na postihnutom území Slovenskej republiky“ a je obmedzený na obdobie 45 dní.

Z tohto uznesenia vlády tiež vyplýva, že má byť vydané nariadenie vlády o hospodárskej

mobilizácii, pričom v režime núdzového stavu neboli priamo týmto uznesením obmedzené

žiadne základné práva alebo slobody alebo uložené povinnosti. Možno doplniť, že na

uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu nadviazala vláda uznesením č. 645

z 12. októbra 2020 uverejneným pod č. , ktorým sa zakazuje uplatňovanie

práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb okrem osôb žijúcich v jednej

domácnosti (uznesenie vlády č. 645 z 12. októbra 2020 však nie je predmetom prieskumu

ústavného súdu v tomto konaní, pozn.).

52. Z pohľadu procedurálneho ústavný súd na jednej strane uvádza, že z ústavného

zákona o bezpečnosti štátu nevyplýva explicitný príkaz, aby bol v uznesení výslovne

ustanovený dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Na druhej strane však ústavný súd

konštatuje, že pri takomto akte vlády je v záujme právnej istoty žiaduce, aby z textu

uznesenia vlády vyplýval aspoň stručný dôvod vyhlásenia núdzového stavu. Dôvod a účel

núdzového stavu má byť prirodzene zistiteľný aj zo skutkového, spoločenského a právneho

kontextu veci tak, aby bola vylúčená svojvôľa a aby bol dôvod objektívne poznateľný.

53. Ústavný súd zistil (materiál č. https://rokovania.gov.sk/RVL/

Material/24589/1), že návrh na vyhlásenie preskúmavaného núdzového stavu predložil

vláde predseda vlády ústnou formou, čo právny poriadok nevylučuje. Vláda už v roku 2011

uznesením č. 752 uverejneným pod č. vyhlásila núdzový stav

v zdravotníctve, pričom mala k dispozícii stručnú predkladaciu správu s počtom výpovedí

lekárov. Návrh na núdzový stav z marca 2020, resp. jeho zmeny, boli predkladané rovnako

ústnou formou, ako to bolo pri prijímaní aktuálneho napadnutého uznesenia vlády. Ústavný

súd konštatuje, že vyhlásenie núdzového stavu by bolo presvedčivejšie, ak by bola

k dispozícii obdobná písomná predkladacia správa obsahujúca aspoň rámcové uchopenie

dôvodov jeho vyhlásenia.

54. Vláda zaslala ústavnému súdu záznam z neverejného zasadnutia vlády, na ktorom

bolo prijaté napadnuté uznesenie. Z diskusie vlády je zrejmé, že dôvodom na núdzový stav

je pandémia a jej vplyv na životy a zdravie obyvateľov, pričom návrh predsedu vlády

nadväzuje na návrh prerokovaný na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii

vlády. Diskusia sa týkala zdravotníckych dôvodov na vyhlásenie núdzového stavu

a vyvažovania účinkov hospodárskej mobilizácie s ľudskými právami. Vláda diskutovala

o čase trvania núdzového stavu a o právnej povahe núdzového stavu z hľadiska rozsahu

s tým, že je ustálené, že právne možno vyhlásiť len núdzový stav ako taký, nie „rezortný“

núdzový stav.

55. Z uvedeného záznamu a vyjadrenia je zrejmé, že vláda brala do úvahy aktuálnu

epidemiologickú situáciu, zvažovala dĺžku núdzového stavu a jeho rozsah. Zo sprievodnej

dokumentácie vyplýva, že rozhodovaniu vlády predchádzala bežná, štandardná diskusia,

ktorej predchádzala diskusia na ústrednom krízovom štábe a na pandemickej komisii vlády

(ktorej obsah a odbornú úroveň nie je nevyhnutne úlohou ústavného súdu hodnotiť).

56. Ústavný súd konštatuje, že dôvodom vyhlásenia núdzového stavu je pandémia

COVID-19, čo vyplýva z okolností podrobnejšie uvedených v bodoch 65 a nasl.

odôvodnenia tohto nálezu. Skutočnosť, že dôvod vyhlásenia núdzového stavu nie je

v napadnutom uznesení vlády výslovne uvedený, jeho súlad s a ústavným zákonom

neovplyvnila. Ústavný súd zároveň dodáva, že uznesenia vlády o núdzovom stave by vo

všeobecnosti základný dôvod ich prijatia mali uvádzať z dôvodu dokumentárnej

preskúmateľnosti a z dôvodu identifikácie jasnej nadväznosti na rozhodnutie o vyhlásení

núdzového stavu prípadných ďalších, následných aktov, prijatých podľa ústavného zákona

o bezpečnosti štátu (porovnaj tiež bod 52 odôvodnenia tohto nálezu).

57. (K bodu b) Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné formálne vymedzenie

postihnutého územia. Vychádza z názoru, že z formulácie napadnutého uznesenia „na

postihnutom území Slovenskej republiky“ nie je jasné, o aké konkrétne územie ide.

Pomôckou pre ustálenie územného rozsahu núdzového stavu môže byť vzťah medzi

uznesením vlády č. 114 z 15. marca 2020 a následným uznesením vlády č. 115 z 18. marca

2020 a uznesením vlády č. 169 z 27. marca 2020. Druhé a tretie uznesenie menilo skoršie

uznesenie tak, že slová ,,okresov v územnej pôsobnosti týchto okresných úradov núdzový

stav týkajúci sa poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto

uznesenia: a) Okresný úrad Bratislava pre územné obvody Bratislava I, II, III, IV, V, b)

Okresný úrad Trnava pre územný obvod Trnava, c) Okresný úrad Trenčín pre územný

obvod Trenčín, e) Okresný úrad Žilina pre územný obvod Žilina, j) Okresný úrad Prešov pre

územný obvod Prešov, k) Okresný úrad Poprad pre územný obvod Poprad, l) Okresný úrad

Banská Bystrica pre územný obvod Banská Bystrica, m) Okresný úrad Košice pre územný

obvod Košice I, II, III a IV, n) Okresný úrad Nitra pre územný obvod Nitra, o) Okresný úrad

Nové Zámky pre územný obvod Nové Zámky, p) Okresný úrad Martin pre územný obvod

Martin, q) Okresný úrad Ružomberok pre územný obvod Ružomberok;“ sa nahrádzajú

slovami ,,Slovenskej republiky núdzový stav“. Po týchto novelizáciách znel bod B.1

uznesenia o vyhlásení núdzového stavu takto: „Vláda B. vyhlasuje B.1. v súlade

s ustanovením ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

dňom 16. marca 2020 na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Súčasné

znenie napadnutého uznesenia v danej časti znie: Vláda B. vyhlasuje B.1 „v súlade s čl. 5

ods. 1 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,

výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020

na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav“. Je zrejmé, že

uznesenie vlády č. 115 z 18. marca 2020, resp. uznesenie vlády č. 169 z 27. marca 2020

rozšírilo núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky a rovnakú formuláciu používa aj

aktuálne napadnuté uznesenie.

58. prijaté po napadnutom uznesení o núdzovom

stave celkovo na ôsmich miestach uvádza, že vláda nariaďuje povinnosti na „celom území

Slovenskej republiky“. Rovnaké vnímanie vyplýva z vyjadrenia vlády. Znamená to

v súhrne, že núdzový stav je vyhlásený na postihnutom území, ktorým je podľa

napadnutého uznesenia celé územie Slovenskej republiky. V tomto zmysle považuje

ústavný súd napadnuté uznesenie vlády za zrozumiteľné a vykonateľné. Ústavný súd však

musí dodať, že napadnuté uznesenie vlády mohlo vzhľadom na závažnosť núdzového stavu

v záujme predídenia zbytočným pochybnostiam obsahovať dôslednejšie jazykové

vymedzenie postihnutého alebo bezprostredne ohrozeného územia (aj keď nepochybuje, že

vláda mala na mysli celé územie Slovenskej republiky).

59. Generálny prokurátor a skupina poslancov v napadnutom uznesení vlády

namietajú nevymedzenie nevyhnutného územného a iného rozsahu núdzového stavu

a obdobne sa v časti, kde namietajú nevymedzenie účelu núdzového stavu, dožadujú, aby

vláda v uznesení o vyhlásení núdzového stavu presne stanovila, ktoré základné práva majú

byť obmedzené podľa čl. 5 ods. 3 v spojení s čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu. Možno predpokladať, že generálny prokurátor a skupina poslancov pri úvahách

o absencii účelu núdzového stavu vychádzali zo skutočnosti, že doterajšie núdzové stavy

(uznesenie vlády č. 752 z 28. novembra 2011 – bod B.1: núdzový stav týkajúci sa

poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti uvedených v prílohe tohto uznesenia;

obdobne uznesenie vlády č. 114 z 15. marca 2020 v znení do zmeny uznesením vlády č. 115

z 18. marca 2020) zmieňovali rezort zdravotníctva, z čoho podľa nich vyplýva isté

nastavenie a obmedzenie núdzového stavu. Ústavný súd uvádza, že vo vyhlásení núdzového

stavu v uznesení vlády č. 114 z 15. marca 2020 bola zároveň na základe čl. 5 ods. 3 písm. b)

a k) ústavného zákona o bezpečnosti štátu uložená pracovná povinnosť a zakázaný štrajk

stanoveným osobám. Napadnuté uznesenie vlády takéto obmedzenia neobsahuje, a to môže

zvádzať k úvahám, že mu takýto komponent chýba.

60. Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje

výslovne MOŽNOSŤ, nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti

(V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa

závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Aj touto

skutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 ústavného

zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým

stavom: (a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, (b) rozhodnutie o skončení

núdzového stavu a (c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení

povinností (to nevylučuje, že rozhodnutie o vyhlásení a obmedzení nemôže byť v jednom

uznesení). Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku 3 návrhu

ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej

republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho

trvania. Vláda Slovenskej republiky môže tak urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na

nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na

Slovenskej republiky zveruje návrh ústavného zákona vláde Slovenskej republiky právomoc

obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a to s cieľom riešiť núdzový stav

v štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky práva a slobody

súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná

závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované

základné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný

čas.“ Z čl. 5 ods. 3 a čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že

vláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva tak, ako to bolo na základe

uznesenia č. 114/2020, ale nie je povinná tak urobiť (porov. historicky § 4 zákona

č. 300/1920 Sb. o mimořádných opatřeních, ktorý, naopak, explicitne stanovoval povinnosť

obmedzenia).

61. Ak vláde postačuje, aby núdzovým stavom aktivovala iné procesy (porov.

Predbežná správa o opatreniach prijatých v členských štátoch Európskej únie v dôsledku

krízy COVID-19 a ich vplyv na demokraciu, právny štát a základné práva, prijatá

Benátskou komisiou na jej 124. plenárnom zasadnutí, bod 28), než priame obmedzenia

ľudských práv, tak túto možnosť nevyužije a ľudské práva z pohľadu obmedzenia priamo

ústavným zákonom o bezpečnosti štátu ostávajú v štandardnom režime, ako keď núdzový

stav vyhlásený nie je.

62. Ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením

vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti. Okrem toho sa vo

viacerých ustanoveniach právneho poriadku nachádza pojem, resp. okolnosť núdzového

stavu, ktorý v prípade vyhlásenia spôsobuje predvídané následky, pričom existencia

a povaha aktivačných účinkov núdzového stavu v konkrétnom právnom predpise sú po

vyhlásení núdzového stavu niekde jednoznačné a na iných miestach je potrebné ich

interpretovať.

63. K už uvedeným záverom je potrebné dodať, že vláda osobitným uznesením

č. 645 z 12. októbra 2020 zakázala ,,A.1. s účinnosťou od 13. októbra 2020 v rámci

vyhláseného núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov, schváleného uznesením vlády SR č. 587 z 30. septembra 2020,

uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať v počte nad 6 osôb, okrem osôb žijúcich

v jednej domácnosti, podľa ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

v znení neskorších predpisov“ (toto uznesenie nie je predmetom aktuálneho prieskumu

ústavného súdu).

64. Generálny prokurátor aj skupina poslancov vo svojich návrhoch argumentovali aj

trestnoprávnymi represiami, ktoré môžu súvisieť s vyhláseným núdzovým stavom. Ústavný

súd vníma, že vyhlásenie núdzového stavu sa primárne riadi kritériami v čl. 5 ods. 3

ústavného zákona o bezpečnosti štátu a na tie je zamerané konanie podľa čl. 129 ods. 6

, aj keď je potrebné vnímať všetky právne dôsledky núdzového stavu. Ústavnému

súdu ako súdu ochrany ľudských práv, obdobne ako generálnemu prokurátorovi a skupine

poslancov, nie je ľahostajná skutočnosť, že páchateľom mnohých trestných činov v čase

núdzového stavu hrozia vysoké tresty. Aj keď s nimi vláda pri vyhlásení núdzového stavu

musí počítať, nie sú účelom takého rozhodnutia, ale jeho automatickým (ako súčasť

platného právneho stavu už od roku 2006) následkom, predpokladaným pre krízové situácie.

Táto úprava nie je predmetom aktuálneho prieskumu ústavného súdu,

ktorého východiská sú vymedzené vyššie (čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Ich

eventuálna normatívna eliminácia alebo redukcia je vecou zmeny bežného (podústavného)

zákonodarstva. Vo vzťahu k trestným sadzbám je potrebné uviesť, že (rovnako a zásadne)

nie je v tomto konaní vecou ústavného súdu vykladať použitie kvalifikačného pojmu

„krízová situácia“ podľa („núdzový stav“) ako

okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby pri jednotlivých skutkových

podstatách trestných činov v konkrétnych konaniach ‒ to primárne patrí všeobecným súdom

v trestnom konaní. Z hľadiska už naznačeného, do úvahy prichádzajúceho postupu v podobe

zmeny , je relevantne využiteľný účinok spätnosti v zmysle

, resp. (príkaz retroaktivity priaznivej pre páchateľa,

ktorý nastáva pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu do rozhodnutia v trestnej

veci, ktorým sa trestné stíhanie právoplatne skončí).

65. (K bodu c) Skupina poslancov napokon namieta, že na vyhlásenie núdzového

stavu nebol dôvod, pretože situácia vo verejnom zdraví nebola natoľko vážna. Zo štatistík

počtu infikovaných a chorých osôb, ako aj počtu úmrtí v súvislosti s ochorením COVID-19

je podľa generálneho prokurátora a skupiny poslancov nepochybné, že v súčasnosti

v Slovenskej republike nielenže nedošlo, ale ani bezprostredne nehrozí ohrozenie života

a zdravia osôb aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie COVID-19.

66. Ústavný súd pripomína, že Svetová zdravotnícka organizácia 11. marca 2020

deklarovala, že prepuknutie COVID-19 dosiahlo úroveň globálnej pandémie a vyzvala štáty

na urgentnú a výraznú aktivitu k zastaveniu vírusu.

67. Podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu je skutočnosť, že DOŠLO alebo

bezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v súvislosti

so vznikom pandémie (čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu). Podľa § 2

písm. q) o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pandémia je rozsiahla

epidémia s neurčitým časovým ohraničením a prakticky bez ohraničenia v mieste, ktorá

postihuje veľké množstvo ľudí na rozsiahlom území.

68. Vláda pri rozhodovaní o núdzovom stave zvažuje, či v súvislosti so vznikom

pandémie DOŠLO alebo bezprostredne HROZÍ, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb.

Identifikovanie pandémie je zisťovaním skutkovej okolnosti. Pri zvažovaní vyhlásenia

núdzového stavu však ide o komplexnejšiu právnu situáciu, ktorá podmieňuje vznik

celospoločenských právnych následkov s možným značným dopadom na úroveň ochrany

ľudských práv. S vyhlásením núdzového stavu sú navyše spojené aj opatrenia, riešenia,

ktoré by mali príčiny vyhlásenia núdzového stavu odstrániť. O vyhodnotení celej situácie

rozhoduje kolektívny orgán ‒ vláda, kde k veci majú vyjadriť stanovisko ministri, každý

so svojím vlastným (rezortným) pohľadom a názorom. Vláda nielen zisťuje, či sú prítomné

rozhodujúce skutkové okolnosti, ale zároveň zvažuje riešenia vážneho spoločenského

problému. Preto je na vláde, aby zvážila potrebu vyhlásenia núdzového stavu.

69. Ochorenie COVID-19 už od jari 2020 ovplyvňuje realitu v Slovenskej republike

a na celom svete. Od 16. marca do 10. júna 2020 bol v uvedenej súvislosti v Slovenskej

republike vyhlásený núdzový stav. Národná rada Slovenskej republiky prijímala zákony,

ktoré priamo zmieňujú ochorenie COVID-19, čo v istom zmysle formálne potvrdzuje

prítomnosť ochorenia v danom čase.

70. Ústavný súd pri preskúmavaní zákona o elektronických komunikáciách

v súvislosti s epidémiou uviedol (, bod 42), že ,,vníma zložitosť

a dramatickosť aktuálnej, neustále sa vyvíjajúcej situácie v oblasti verejného zdravia

a s tým spojený tlak na mocenské autority, resp. očakávania na ich konanie. Ústavný súd

preto pri rozhodovaní o návrhu na pozastavenie účinnosti ustanovení zákona

o elektronických komunikáciách starostlivo zvažoval potrebu ochrany základných práv

a slobôd osôb dotknutých napadnutou právnou úpravou, ale aj potrebu chrániť životy

a verejné zdravie.“. Táto pozícia ústavného súdu je stále platná.

71. V súčasnosti prebieha opätovné zvýšenie výskytu koronavírusu, tzv. druhá vlna

koronavírusu COVID-19. Vláda ju interpretuje ako hrozbu pre život a zdravie, a preto

aktivizovala núdzový stav. Ústavný súd už vysvetlil, že vláda je v lepšej pozícii posúdiť

potrebu vyhlásiť núdzový stav a v tej súvislosti disponuje primeranou mierou politického

uváženia. Túto skutočnosť akceptuje aj generálny prokurátor. Vláda, a nie súdna moc nesie

primárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v krajine.

72. Ústavný rozumie a vníma obavy generálneho prokurátora aj skupiny poslancov

o aktuálny právny stav. Ústavný súd na základe dokumentov predložených vládou

konštatuje, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny

oporný bod pre naplnenie podmienok podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu (legitimita), a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto

ustanovenie. Vláda tiež splnila formálne podmienky na vyhlásenie núdzového stavu

(legalita). Generálny prokurátor a skupina poslancov neposkytli také argumenty, ktoré by

ústavnému súdu (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi ich návrhu podľa § 45 zákona

o ústavnom súde) umožnili konštatovať zjavnú excesívnosť núdzového stavu či možnosť

jeho zneužitia. Možno dodať, že ústavný súd ich ani inak nezaznamenal. Z uvedeného

vyplýva, že vláda vyhlásením núdzového stavu neporušila označené články

a ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a preto je napadnuté uznesenie vlády v súlade

s a ústavným zákonom o bezpečnosti štátu.

73. Ústavný súd taktiež preskúmal napadnuté nariadenie vlády, avšak výlučne

z perspektívy konania o súlade rozhodnutí nadväzujúcich na rozhodnutie o vyhlásení

núdzového stavu ( ) a len v rozsahu dôvodov obsiahnutých v návrhu

generálneho prokurátora ( ), konkrétne z hľadiska prítomnosti

právneho základu na jeho prijatie. Generálny prokurátor namieta, že vláda nemala

splnomocnenie na prijatie vládneho nariadenia, pretože obmedzenia podľa napadnutého

nariadenia vlády musia byť previazané s obmedzeniami podľa čl. 5 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu. A keďže vláda neobmedzila základné práva rozhodnutím podľa čl. 5

ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, nemohla ani prijať napadnuté nariadenie vlády.

Ústavný súd už uviedol, že vyhlásenie núdzového stavu právne obstojí aj bez súčasného

stanovenia obmedzení práv. Vzhľadom na ústavným súdom vyslovenú ústavnú konformitu

vyhlásenia núdzového stavu napadnutému nariadeniu vlády nechýba formálna právna opora,

pričom, ako už bolo vysvetlené v uznesení ústavného súdu o prijatí návrhu na ďalšie

konanie, ide zároveň o špecifickú formu ukladania povinností podľa čl. 5 ods. 3 ústavného

zákona o bezpečnosti štátu. Napokon, pri nariadení vlády, ktoré z hľadiska svojho obsahu

vychádza ešte viac než samotný núdzový stav z expertných úvah a má nielen ľudskoprávnu,

ale aj značne technickú povahu, platí, že ústavný súd by mal byť zdržanlivý v prieskume

a intervenovať len pri vybočení z rámca núdzového stavu, čo v predmetnom prípade

nenastalo.

74. Ústavný súd dodáva, že sa nevyjadruje k ďalším právnym otázkam načrtnutým

v oboch návrhoch, pretože priamo nesúvisia s predmetom jeho rozhodovania (napr.

námietka generálneho prokurátora vyslovujúca pochybnosti o tom, či v období núdzového

stavu zostávajú platnými a účinnými právne akty majúce pôvod v mimoriadnej situácii).

75. Na základe uvedených skutočností a argumentov ústavný súd rozhodol tak, ako to

je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

76. Podľa sudca Peter Straka pripája k tomuto

rozhodnutiu odlišné stanovisko, ktoré sa týka odôvodnenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky