Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 398/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom

, , pre namietané porušenie Slovenskej

republiky, a jej základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a práva na spravodlivý súdny

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. mája 2020

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie v záhlaví označených práv

zaručených (ďalej len „“) a Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). K namietanému porušeniu

uvedených práv malo dôjsť uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 27. mája 2020 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Trnave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 25. septembra 2018 (ďalej len

„rozhodnutie krajského súdu“). Rozhodnutím krajského súdu bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. marca 2018

(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“). Rozhodnutím okresného súdu bol zamietnutý

návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Sťažovateľka v spore vystupuje

v procesnej pozícii žalobkyne a so zrušením (pre ňu priaznivého) rozsudku pre zmeškanie

sa nestotožňuje.

2. Dôvodom na vydanie rozsudku pre zmeškanie bola skutočnosť, že advokátsky

koncipient, zastupujúci v spore žalovaného, sa bez náležitého ospravedlnenia nedostavil

na pojednávanie. Keďže sťažovateľka v takej procesnej situácii navrhla vydanie rozsudku

pre zmeškanie, okresný súd považoval za splnené všetky zákonné podmienky na jeho

vydanie. Teda ho vydal. Komplikácia nastala až následne, keď žalovaný okresnému súdu

doložil dôvod, pre ktorý sa advokátsky koncipient na pojednávanie nedostavil, a za splnenia

všetkých ostatných podmienok navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

3. Dôvodom nedostavenia sa na pojednávanie bolo ošetrenie v zdravotníckom

zariadení z dôvodu náhlej nevoľnosti. Pojednávanie bolo nariadené na 9.00 h a ošetrenie sa

uskutočnilo v ten istý deň o 8.30 h a po jeho ukončení bolo pacientovi odporučené zachovať

pokoj na lôžku.

4. Okresný súd tento dôvod neakceptoval za ospravedlniteľný a v odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, pokiaľ ide o správanie právneho zástupcu žalovaného, sériu

argumentov, pre ktoré návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel. Krajský súd

sa so všetkými argumentmi okresného súdu stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti pridal

ďalšie. Napokon sa vec na základe dovolania podaného žalovaným dostala pred najvyšší

súd. Ten sa s argumentáciou okresného súdu aj krajského súdu stotožnil, ale dovolaniu

paradoxne vyhovel a rozhodnutie krajského súdu zrušil.

5. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napáda práve tento paradox. Podľa jej názoru

dôvod, pre ktorý sa žalovaný nezúčastnil pojednávania, nebol ospravedlniteľný. Právnemu

zástupcovi žalovaného vytýka, že keďže je advokátskou kanceláriou s viacerými

zamestnancami, mal si tento problém riešiť v substitučnej línii. Právny zástupca žalovaného

sa bráni časovou tiesňou, sťažovateľka apeluje na zanedbanie odbornej starostlivosti, právny

zástupca žalovaného na to odpovedá, že v konaní inak vystupoval aktívne, a contrario,

neúčasť na pojednávaní bol náhodný problém. V týchto intenciách sa spor viedol už aj pred

okresným súdom a krajským súdom.

6. Najvyšší súd do sporu zasiahol argumentom, že právny zástupca žalovaného sa

síce z neúčasti na pojednávaní vopred neospravedlnil, a nebolo to správanie vhodné, avšak

lekárskym potvrdením preukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie

dostaviť nemohol. Dodal, že keby okresný súd o vzniknutej situácii včas informoval,

vo veci sa vôbec nemuselo rozhodovať rozsudkom pre zmeškanie. Najvyšší súd

skonštatoval, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd neskúma

splnenie predpokladov pre vydanie samotného rozsudku pre zmeškanie, ale to, či bol

preukázaný ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania a poukázal na znenie § 277

ods. 2 a 3 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“).

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že právny zástupca žalovaného

si až po neúčasti na pojednávaní začal účelovo vymýšľať absurdnú legendu. Odvoláva sa na

judikatúru najvyššieho súdu, keď mal najvyšší súd v totožných okolnostiach rozhodnúť

presne opačne, ako to bolo v tomto prípade (sp. zn. ), alebo sa odkloniť

od stabilnej judikatúry (sp. zn. , ). Najvyššiemu súdu vytýka,

že do sporu ingeruje nevhodne, v pozícii školiteľa advokátskeho koncipienta, resp.

intervenienta na strane žalovaného, čím zároveň zasahuje do rovnosti sporových strán. Trvá

na tom, že žalovaný si nesplnil svoje procesné povinnosti, a na základe toho mala spor

vyhrať. Ak sa tak nestalo, tvrdí, že najvyšší súd poprel účel § 277 ods. 2 Civilného

sporového poriadku formalistickou interpretáciou.

8. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov konania. Navrhuje tiež do vydania

rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia

alebo uložiť krajskému súdu, aby sa zdržal vydania akéhokoľvek rozhodnutia.

II.

9. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

11. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho a keď ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.

, , ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. ,

, , , , dostupné

na nalus.usoud.cz). Typickou bude situácia, keď sťažovateľ spochybňuje právne závery

všeobecného súdu výlučne poukázaním na ich nesprávnosť. V takom prípade totiž stavia

ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží. O takú situáciu ide

aj v posudzovanom prípade.

13. Sťažovateľka sa pred ústavným súdom domáha presadenia právneho názoru,

podľa ktorého právny zástupca žalovaného zmeškal pojednávanie z dôvodu, ktorý podľa jej

názoru, vzhľadom na okolnosti prípadu nebol ospravedlniteľný. Domáha sa prehodnotenia

„ospravedlniteľnosti“ dôvodu. Najvyšší súd možno stručne, zároveň však dostatočne

zreteľne v napadnutom rozhodnutí sťažovateľke vysvetlil, že účelom právnej úpravy,

na základe ktorej žalovaný navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je umožniť sporovým

stranám spornú vec riadne prejednať, pretože je to zmyslom spravodlivého procesu.

Penalizácia protistrany s hmotnoprávnym následkom, ktorej sa sťažovateľka

prostredníctvom podanej ústavnej sťažnosti domáha, je právnou úpravou považovaná

za akceptovateľnú (spravodlivú) v prípade procesnej pasivity, nie v prípade náhlych alebo

neočakávaných prekážok. Pre zmiernenie abstraktnej procesnej prísnosti teda Civilný

sporový poriadok v § 277 ods. 2 dovoľuje potenciálne nespravodlivo ukrátenej strane

dodatočne vysvetliť dôvod jej neúčasti na pojednávaní a pokračovať v spore. Inak by bol

spor vedený k procesnej krutosti, ktorá pre svoju podstatu nemôže byť zmyslom právnej

úpravy (ius est ars boni et aequi). Z uvedených dôvodov akceptovanie neúčasti

advokátskeho koncipienta žalovaného na pojednávaní z dôvodu neočakávaného lekárskeho

ošetrenia, a to v okolnostiach prípadu (časová tieseň), nekoliduje so zmyslom na vec

aplikovanej právnej úpravy, stojí teda mimo potenciality zásahu do spravodlivosti procesu.

Pokračovanie v spore preto ústavný súd nehodnotí ako principiálne problematické.

Napokon, pre obe strany ostáva spor stále otvoreným vecnému riešeniu.

14. Ústavný súd z uvedených dôvodov nenašiel priestor pre spochybnenie

napadnutého rozhodnutia a ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Bolo preto bez právneho významu zaoberať sa

návrhom na vydanie dočasného opatrenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu