Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 470/2020
PDF · 170.34 KB
No categories available
I. ÚS 470/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra
2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej
spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., IČO 36 762 725, Strojárska 4426, Snina, právne
zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Burdovou, Volgogradská 13, Prešov, ktorou namieta
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3 Cob 48/2019 z 9. januára 2020 a uznesením Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 1 Cb 14/2019 zo 6. mája 2019, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla
2020 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., IČO 36 762 725,
Strojárska 4426, Snina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením
Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Cob 48/2019 z 9. januára 2020
(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Bardejov
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Cb 14/2019 zo 6. mája 2019 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie okresného súdu“).
2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou
vo 4. rade v konaní vedenom okresným súdom, v rámci ktorého súd rozhoduje aj o určení
vlastníckeho práva mesta Bardejov k nehnuteľnosti a že táto nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo po podaní žaloby
mestom Bardejov prevedené na žalovaného v 3. rade, ktorý nehnuteľnosť následne zaťažil
záložným právom v prospech sťažovateľky ako žalovanej vo 4. rade. Okresný súd v rámci
tohto konania výrokom II napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení uložil
sťažovateľke povinnosť nenakladať s pohľadávkou zabezpečenou záložným právom
zriadeným záložnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 3. rade ako záložcom
a sťažovateľkou ako záložným veriteľom, najmä zdržať sa jej postúpenia, ako aj výkonu
tohto záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Okresný súd
neodkladné opatrenie vo vzťahu k sťažovateľke odôvodnil tým, že pokiaľ by ho nenariadil
a nezamedzil by sťažovateľke nakladať so záložným právom, mohlo by dôjsť k ďalšiemu
prevodu týchto nehnuteľností, čím by sa postavenie žalobcu pri určovaní vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti výrazne sťažilo.
3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie
s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sťažovateľka v odvolaní zdôraznila, že na posúdenie
toho, či voči pôvodnému vlastníkovi pôsobí záložné právo, je nevyhnutné zistiť, či je
záložný veriteľ (teda sťažovateľka) dobromyseľný v tom, že záložca je oprávnený vec
založiť. O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil. Krajský súd sa v podstatnom k odvolacím námietkam sťažovateľky
podrobne vyjadril v bodoch 16 a 17 napadnutého uznesenia.
4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta (i) zaujatosť zákonnej sudkyne krajského súdu
JUDr. Viery Zoľákovej pre pomer jej manžela k žalobcovi, keďže je konateľom obchodnej
spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je žalobca – mesto Bardejov, (ii) nedostatočnú
ochranu dobrej viery sťažovateľky pri nadobudnutí záložného práva na základe záložnej
zmluvy so žalovaným v 3. rade, ktorá ju uzatvorila v dobrej viere, že táto osoba je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
5. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,
aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:
„Právo Sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo uznesením
Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Cob/48/2019 - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesením
Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/14/2019-210 zo dňa 6. mája 2019 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 3Cob/48/2019 - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k.
1Cb/14/2019-210 zo dňa 6. mája 2019 a vracia vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie
konanie.
Okresný súd Bardejov je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy tohto konania na účet
jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantná právna úprava a judikatúra
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
12. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje
za potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach
patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou
inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať
a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný
súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. I. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06).
13. Z hľadiska predmetu konania je významné, že posudzovanie podmienok
na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142
ústavy). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých
prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo
o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.
Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach
iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,
ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.
14. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným
a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) nemožno hodnotiť
ako porušovanie základných ľudských práv (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1 K napadnutému uzneseniu okresného súdu
15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza
zo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci
na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
16. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať
odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd
ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom
prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol
podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
III.2 K napadnutému uzneseniu krajského súdu
17. V úvode tejto časti odôvodnenia uznesenia ústavný súd podotýka, že nespúšťa
zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej
úpravy neodkladných opatrení, najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného
opatrenia. Pre napadnuté uznesenie však platí, že jeho trvanie je dočasné, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Jeho nariadením sa má zamedziť zmareniu
konania vo veci samej, ktorým je primárne spor o určenie vlastníckeho práva.
18. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka (i) zaujatosť zákonnej sudkyne
krajského súdu JUDr. Viery Zoľákovej pre pomer jej manžela k žalobcovi, keďže je
konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je žalobca – mesto
Bardejov, (ii) nedostatočnú ochranu dobrej viery sťažovateľky pri nadobudnutí záložného
práva na základe záložnej zmluvy so žalovaným v 3. rade, a z tohto dôvodu namieta jeho
nezákonnosť a rozpor s princípom všeobecnej spravodlivosti.
19. K námietke zaujatosti zákonnej sudkyne na úrovni súdu druhej inštancie ústavný
súd dodáva, že sťažovateľka mala k dispozícii procesné oprávnenia túto námietku uplatniť
v konaní pred všeobecnými súdmi, čo podľa ústavnému súdu dostupných informácií
nevyužila. Na námietku, ktorá nebola uplatnená v rámci riadneho inštančného postupu
pred všeobecnými súdmi, ústavný súd v zásade neprihliada pre jej neprípustnosť. Napriek
tomu ústavný súd požiadal JUDr. Vieru Zoľákovú, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila
a aby tiež uviedla, či bola v minulosti členkou senátu, ktorý rozhodoval v konaní, kde bolo
mesto Bardejov sporovou stranou, a či v takomto súdnom konaní došlo k vzneseniu
námietky zaujatosti buď stranou sporu alebo z jej vlastného podnetu, eventuálne či bola
následne v takomto súdnom konaní z rozhodovania vylúčená. JUDr. Viera Zoľáková
uviedla, že sa necítila byť v tomto konaní zaujatá a namietaná skutočnosť, t. j. že jej manžel
je konateľ spoločnosti Mestské lesy Bardejov, s. r. o., nemá žiadny vplyv na jej
rozhodovanie. V minulosti rozhodovala vo veciach, kde bolo mesto Bardejov sporovou
stranou, ale ani v jednej nevzniesla sama námietku zaujatosti a ani žiadna zo strán z tohto
dôvodu nevzniesla námietku zaujatosti. Ústavný súd uvádza, že namietaný vzťah manžela
sudkyne a žalobcu v konaní nepredstavuje pomer sudcu k prerokúvanej veci, sporovým
stranám alebo ich zástupcom. Ide o vzťah natoľko vzdialený od prejednávanej veci, že zo
samotných sťažovateľkou uvedených skutočností nemožno vyvodzovať ani objektívnu
pochybnosť, že by sa zákonná sudkyňa javila ako zaujatá (ani v rámci teórie „zdania
nezaujatosti“). Uvedené potvrdzujú aj skutočnosti zistené v tomto konaní, keď ani v iných
konaniach, v ktorých rozhodovala JUDr. Viera Zoľáková a sporovou stranou bolo mesto
Bardejov, žiadna zo sporových strán túto skutočnosť nenamietala, a teda nepovažovala ju
ani z objektívneho pohľadu za spôsobilú vzbudiť zdanie zaujatosti.
20. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný
postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
krajského súdu podľa názoru ústavného súdu zodpovedá požiadavkám riadneho
odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktoré má len dočasný charakter, je
vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá pre posúdenie veci podstatnými
skutočnosťami. Keďže v konaní vo veci bude potrebné posúdiť otázku vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, nepovažuje ústavný súd zákaz nakladania s pohľadávkou zabezpečenou
záložným právom v prospech sťažovateľky ako záložného veriteľa, najmä zákaz vykonať
toto záložné právo na obdobie do právoplatnosti skončenia meritórneho konania, za natoľko
neprimeraný zásah do majetkových práv sťažovateľky, aby bolo možné uvažovať o jeho
ústavnej neakceptovateľnosti. Zároveň odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje
znaky sudcovskej svojvôle či arbitrárnosti. Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať úvahu
všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení vo veci svojou vlastnou, a to
zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu úpravy vzťahov neodkladným opatrením
a nezistenie neakceptovateľného procesného excesu vo veci. Preto ústavný súd konštatuje,
že nie je ústavne relevantný dôvod zasahovať do napadnutého rozhodnutia krajského súdu,
pretože jeho odôvodnenie nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označeného
základného práva sťažovateľky po prijatí veci na ďalšie konanie. Sťažnosť sťažovateľky je
preto potrebné v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde odmietnuť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu