Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 470/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra

2020 v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Ivana Fiačana

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., IČO 36 762 725, Strojárska 4426, Snina, právne

zastúpenej advokátkou JUDr. Zuzanou Burdovou, Volgogradská 13, Prešov, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 9. januára 2020 a uznesením Okresného

súdu Bardejov sp. zn. zo 6. mája 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2020 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti UNEX Slovakia, a. s., IČO 36 762 725,

Strojárska 4426, Snina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) uznesením

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. januára 2020

(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Okresného súdu Bardejov

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. mája 2019 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou

vo 4. rade v konaní vedenom okresným súdom, v rámci ktorého súd rozhoduje aj o určení

vlastníckeho práva mesta Bardejov k nehnuteľnosti a že táto nehnuteľnosť nie je zaťažená

záložným právom. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti bolo po podaní žaloby

mestom Bardejov prevedené na žalovaného v 3. rade, ktorý nehnuteľnosť následne zaťažil

záložným právom v prospech sťažovateľky ako žalovanej vo 4. rade. Okresný súd v rámci

tohto konania výrokom II napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení uložil

sťažovateľke povinnosť nenakladať s pohľadávkou zabezpečenou záložným právom

zriadeným záložnou zmluvou uzatvorenou medzi žalovaným v 3. rade ako záložcom

a sťažovateľkou ako záložným veriteľom, najmä zdržať sa jej postúpenia, ako aj výkonu

tohto záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Okresný súd

neodkladné opatrenie vo vzťahu k sťažovateľke odôvodnil tým, že pokiaľ by ho nenariadil

a nezamedzil by sťažovateľke nakladať so záložným právom, mohlo by dôjsť k ďalšiemu

prevodu týchto nehnuteľností, čím by sa postavenie žalobcu pri určovaní vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti výrazne sťažilo.

3. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie

s odôvodnením, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sťažovateľka v odvolaní zdôraznila, že na posúdenie

toho, či voči pôvodnému vlastníkovi pôsobí záložné právo, je nevyhnutné zistiť, či je

záložný veriteľ (teda sťažovateľka) dobromyseľný v tom, že záložca je oprávnený vec

založiť. O odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil. Krajský súd sa v podstatnom k odvolacím námietkam sťažovateľky

podrobne vyjadril v bodoch 16 a 17 napadnutého uznesenia.

4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta (i) zaujatosť zákonnej sudkyne krajského súdu

JUDr. Viery Zoľákovej pre pomer jej manžela k žalobcovi, keďže je konateľom obchodnej

spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je žalobca – mesto Bardejov, (ii) nedostatočnú

ochranu dobrej viery sťažovateľky pri nadobudnutí záložného práva na základe záložnej

zmluvy so žalovaným v 3. rade, ktorá ju uzatvorila v dobrej viere, že táto osoba je

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

5. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje,

aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„Právo Sťažovateľa podľa bolo uznesením

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesením

Okresného súdu Bardejov č. k. -210 zo dňa 6. mája 2019 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove,

sp. zn. - 294 zo dňa 09.01.2020 a uznesenie Okresného súdu Bardejov č. k.

-210 zo dňa 6. mája 2019 a vracia vec Okresnému súdu Bardejov na ďalšie

konanie.

Okresný súd Bardejov je povinný nahradiť Sťažovateľovi trovy tohto konania na účet

jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

12. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje

za potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať

a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný

súd nemá príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

13. Z hľadiska predmetu konania je významné, že posudzovanie podmienok

na vydanie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142

). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých

prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia alebo

o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností.

Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

14. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi) nemožno hodnotiť

ako porušovanie základných ľudských práv (napr. , , ).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1 K napadnutému uzneseniu okresného súdu

15. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

16. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohla sťažovateľka podať

odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd

ako odvolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný preto túto časť sťažnosti odmietol

podľa pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

III.2 K napadnutému uzneseniu krajského súdu

17. V úvode tejto časti odôvodnenia uznesenia ústavný súd podotýka, že nespúšťa

zo zreteľa rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej

úpravy neodkladných opatrení, najmä oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného

opatrenia. Pre napadnuté uznesenie však platí, že jeho trvanie je dočasné, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Jeho nariadením sa má zamedziť zmareniu

konania vo veci samej, ktorým je primárne spor o určenie vlastníckeho práva.

18. Sťažovateľka napadnutému uzneseniu vytýka (i) zaujatosť zákonnej sudkyne

krajského súdu JUDr. Viery Zoľákovej pre pomer jej manžela k žalobcovi, keďže je

konateľom obchodnej spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom je žalobca – mesto

Bardejov, (ii) nedostatočnú ochranu dobrej viery sťažovateľky pri nadobudnutí záložného

práva na základe záložnej zmluvy so žalovaným v 3. rade, a z tohto dôvodu namieta jeho

nezákonnosť a rozpor s princípom všeobecnej spravodlivosti.

19. K námietke zaujatosti zákonnej sudkyne na úrovni súdu druhej inštancie ústavný

súd dodáva, že sťažovateľka mala k dispozícii procesné oprávnenia túto námietku uplatniť

v konaní pred všeobecnými súdmi, čo podľa ústavnému súdu dostupných informácií

nevyužila. Na námietku, ktorá nebola uplatnená v rámci riadneho inštančného postupu

pred všeobecnými súdmi, ústavný súd v zásade neprihliada pre jej neprípustnosť. Napriek

tomu ústavný súd požiadal JUDr. Vieru Zoľákovú, aby sa k ústavnej sťažnosti vyjadrila

a aby tiež uviedla, či bola v minulosti členkou senátu, ktorý rozhodoval v konaní, kde bolo

mesto Bardejov sporovou stranou, a či v takomto súdnom konaní došlo k vzneseniu

námietky zaujatosti buď stranou sporu alebo z jej vlastného podnetu, eventuálne či bola

následne v takomto súdnom konaní z rozhodovania vylúčená. JUDr. Viera Zoľáková

uviedla, že sa necítila byť v tomto konaní zaujatá a namietaná skutočnosť, t. j. že jej manžel

je konateľ spoločnosti Mestské lesy Bardejov, s. r. o., nemá žiadny vplyv na jej

rozhodovanie. V minulosti rozhodovala vo veciach, kde bolo mesto Bardejov sporovou

stranou, ale ani v jednej nevzniesla sama námietku zaujatosti a ani žiadna zo strán z tohto

dôvodu nevzniesla námietku zaujatosti. Ústavný súd uvádza, že namietaný vzťah manžela

sudkyne a žalobcu v konaní nepredstavuje pomer sudcu k prerokúvanej veci, sporovým

stranám alebo ich zástupcom. Ide o vzťah natoľko vzdialený od prejednávanej veci, že zo

samotných sťažovateľkou uvedených skutočností nemožno vyvodzovať ani objektívnu

pochybnosť, že by sa zákonná sudkyňa javila ako zaujatá (ani v rámci teórie „zdania

nezaujatosti“). Uvedené potvrdzujú aj skutočnosti zistené v tomto konaní, keď ani v iných

konaniach, v ktorých rozhodovala JUDr. Viera Zoľáková a sporovou stranou bolo mesto

Bardejov, žiadna zo sporových strán túto skutočnosť nenamietala, a teda nepovažovala ju

ani z objektívneho pohľadu za spôsobilú vzbudiť zdanie zaujatosti.

20. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný

postup krajského súdu nemajúci oporu v zákone. Odôvodnenie napadnutého uznesenia

krajského súdu podľa názoru ústavného súdu zodpovedá požiadavkám riadneho

odôvodnenia rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktoré má len dočasný charakter, je

vnútorne konzistentné a zrozumiteľné, pričom sa zaoberá pre posúdenie veci podstatnými

skutočnosťami. Keďže v konaní vo veci bude potrebné posúdiť otázku vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, nepovažuje ústavný súd zákaz nakladania s pohľadávkou zabezpečenou

záložným právom v prospech sťažovateľky ako záložného veriteľa, najmä zákaz vykonať

toto záložné právo na obdobie do právoplatnosti skončenia meritórneho konania, za natoľko

neprimeraný zásah do majetkových práv sťažovateľky, aby bolo možné uvažovať o jeho

ústavnej neakceptovateľnosti. Zároveň odôvodnenie napadnutého uznesenia nevykazuje

znaky sudcovskej svojvôle či arbitrárnosti. Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať úvahu

všeobecných súdov vychádzajúcu z ich skutkových zistení vo veci svojou vlastnou, a to

zvlášť s prihliadnutím na dočasnú povahu úpravy vzťahov neodkladným opatrením

a nezistenie neakceptovateľného procesného excesu vo veci. Preto ústavný súd konštatuje,

že nie je ústavne relevantný dôvod zasahovať do napadnutého rozhodnutia krajského súdu,

pretože jeho odôvodnenie nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označeného

základného práva sťažovateľky po prijatí veci na ďalšie konanie. Sťažnosť sťažovateľky je

preto potrebné v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu