Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 516/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-170 z 24. apríla 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 15. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poistná udalosť s. r. o. o d m i e t a

ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poistná udalosť s. r. o.,

Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -170 z 24. apríla

2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 15. novembra

2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako

žalobkyňa domáhala proti spoločnosti (ďalej len „žalovaná“),

zaplatenia peňažnej sumy vo výške 345 eur s príslušenstvom z titulu doplatenia nároku

na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla za obdobie,

po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho poškodenia pri dopravnej

nehode. Nárok na náhradu týchto nákladov bol na sťažovateľku postúpený poškodeným,

ktorému vznikla tzv. totálna škoda na motorovom vozidle pri dopravnej nehode, ktorú

zavinil poistenec žalovanej.

3. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvej inštancie

rozsudkom č. k. -129 z 20. septembra 2018 žalobu sťažovateľky zamietol.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd

napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie okresného súdu.

4. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie z dôvodu

existencie vady napadnutého rozhodnutia podľa

v platnom znení (ďalej len „“). Najvyšší súd rozhodol

napadnutým rozhodnutím tak, že podané dovolanie odmietol z dôvodov podľa § 447

písm. c) .

5. Podstata sporu vedeného pred všeobecnými súdmi podľa sťažovateľky spočívala

v tom, že okresný súd a krajský súd bez náležitého odôvodnenia ustálili, že poškodený má

nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so vznikom škody na jeho

motorovom vozidle, teda na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného

motorového vozidla iba do času, kým bolo poškodenému zo strany žalovanej poisťovne

oznámené, že ide o totálnu škodu na motorovom vozidle a jeho oprava nie je účelná.

6. Sťažovateľka argumentovala, že oznámením žalovanej poisťovne o tom,

že poškodené vozidlo nemožno opraviť, nedochádza k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi

dopravnou nehodou a vzniknutou škodou. Naopak, bezprostrednou a podstatnou príčinou

prenajatia si náhradného vozidla je vzniknutá dopravná nehoda: „Z výkladu súdu prvého ani

druhého stupňa pritom nie je nijako zrejmé ako môže mať práve takéto oznámenie poisťovne

vôbec dopad na kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

Vedomosť poškodeného o názore poisťovne na ekonomickú opodstatnenosť opravy auta

vôbec nič nemení na faktickom postavení poškodeného a ako presne sa táto príčinná

súvislosť pretrhne po doručení oznámenia o tzv. totálnej škode (teda oznámenia o tom, že

poškodené auto sa z ekonomického hľadiska neoplatí opravovať), súd žiadnym logickým ani

právnym argumentom neodôvodnil.“

7. Ústavnou sťažnosťou sťažovateľka napáda rozhodnutia krajského súdu

a najvyššieho súdu. Uvádza, že závery okresného súdu, ako aj krajského súdu sú

nedostatočne odôvodnené a vôbec neodpovedajú na argumenty predložené v konaní

zo strany sťažovateľky. Najvyšší súd mal podľa názoru sťažovateľky túto vadu rozhodnutia

krajského súdu v rámci dovolacieho konania reparovať, čo neučinil a dovolanie podané

sťažovateľkou odmietol, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

8. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré

žiada zrušiť a vec vrátiť na opätovné rozhodnutie krajskému súdu. Sťažovateľka si uplatňuje

aj nárok na náhradu trov konania proti krajskému súdu.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

15. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach

v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o mimoriadnych opatreniach“) lehoty ustanovené právnymi predpismi

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím

ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,

a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,

b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr

ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach ustanovenie § 1 písm. a)

zákona o mimoriadnych opatreniach platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo

určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania

a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného

prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

18. Keďže napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť

16. januára 2020 a sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť 27. apríla 2020, čo je zjavne

po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 prvej vety zákona o ústavnom

súde, ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s otázkou včasnosti

podania ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu sa lehota

na podanie ústavnej sťažnosti počíta rovnako odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.

19. Pri posudzovaní otázky zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti ústavný

súd uvádza, že sťažovateľke uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti 16. marca 2020.

Sťažovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo považuje lehotu za dodržanú, a preto

bolo potrebné posúdiť, či sa ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach použijú aj

na posúdenie plynutia lehôt na podanie ústavnej sťažnosti. Ustanovenie § 1 písm. a) zákona

o mimoriadnych opatreniach sa týka výslovne premlčacích a prekluzívnych (teda

hmotnoprávnych) lehôt. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že dvojmesačná lehota na podanie

ústavnej sťažnosti podľa je lehotou procesnoprávnou.

Vzhľadom na to sa § 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach bez ďalšieho (samo

osebe) na procesné lehoty nevzťahuje. Až z § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach

vyplýva, že aj na lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného

úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní sa vzťahuje § 1

písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach tak, že tieto lehoty v čase odo dňa účinnosti

zákona o mimoriadnych opatreniach (teda od 27. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynú.

20. Ústavný súd zastáva názor, že na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

nie je možné aplikovať § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého by

sa lehota na podanie ústavnej sťažnosti predĺžila a posledný deň lehoty na podanie ústavnej

sťažnosti by pripadol na 26. apríla 2020, čo nebol pracovný deň, preto až nasledujúci deň,

t. j. 27. apríl 2020, by bolo možné považovať pri aplikácii § 1 písm. b) zákona

o mimoriadnych opatreniach za posledný deň lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.

Z dôvodov uvedených v bode 19 odôvodnenia sa však § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych

opatreniach na plynutie zákonných lehôt nevzťahuje, a preto nemožno uvažovať o predĺžení

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. V tomto smere ústavný súd poukazuje na už prijaté

rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k aplikácii § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach tak,

že na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti sa primerane aplikuje § 1 písm. a)

zákona o mimoriadnych opatreniach (), resp. že § 1 zákona o mimoriadnych

opatreniach upravujúci spočívanie lehoty ustanovenej právnymi predpismi

v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde na vykonanie

úkonu možno aplikovať aj na počítanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

().

21. Je preto potrebné ustáliť, že posledným dňom na podanie ústavnej sťažnosti bol

16. marec 2020. Keďže ústavná sťažnosť bola podaná až 27. apríla 2020, t. j. po uplynutí

zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, prihliadnuc na to, že ústavný súd nemôže

odpustiť zmeškanie tejto lehoty, ústavnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa

.

22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

návrhoch sťažovateľky už stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu