Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 516/2020
PDF · 371.64 KB
No categories available
IV. ÚS 516/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
Poistná udalosť s. r. o., Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231, zastúpenej
Advokátskou kanceláriou MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
3 Cob 47/2019-170 z 24. apríla 2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Obdo 90/2019 z 15. novembra 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poistná udalosť s. r. o. o d m i e t a
ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. apríla
2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poistná udalosť s. r. o.,
Sabinovská 11, Bratislava, IČO 45 474 231 (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 Cob 47/2019-170 z 24. apríla
2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Obdo 90/2019 z 15. novembra
2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka sa ako
žalobkyňa domáhala proti spoločnosti (ďalej len „žalovaná“),
zaplatenia peňažnej sumy vo výške 345 eur s príslušenstvom z titulu doplatenia nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla za obdobie,
po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho poškodenia pri dopravnej
nehode. Nárok na náhradu týchto nákladov bol na sťažovateľku postúpený poškodeným,
ktorému vznikla tzv. totálna škoda na motorovom vozidle pri dopravnej nehode, ktorú
zavinil poistenec žalovanej.
3. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) ako súd prvej inštancie
rozsudkom č. k. 25 Cb 183/2015-129 z 20. septembra 2018 žalobu sťažovateľky zamietol.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala sťažovateľka odvolanie. Krajský súd
napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie okresného súdu.
4. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie z dôvodu
existencie vady napadnutého rozhodnutia podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“). Najvyšší súd rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, že podané dovolanie odmietol z dôvodov podľa § 447
písm. c) CSP.
5. Podstata sporu vedeného pred všeobecnými súdmi podľa sťažovateľky spočívala
v tom, že okresný súd a krajský súd bez náležitého odôvodnenia ustálili, že poškodený má
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so vznikom škody na jeho
motorovom vozidle, teda na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného
motorového vozidla iba do času, kým bolo poškodenému zo strany žalovanej poisťovne
oznámené, že ide o totálnu škodu na motorovom vozidle a jeho oprava nie je účelná.
6. Sťažovateľka argumentovala, že oznámením žalovanej poisťovne o tom,
že poškodené vozidlo nemožno opraviť, nedochádza k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
dopravnou nehodou a vzniknutou škodou. Naopak, bezprostrednou a podstatnou príčinou
prenajatia si náhradného vozidla je vzniknutá dopravná nehoda: „Z výkladu súdu prvého ani
druhého stupňa pritom nie je nijako zrejmé ako môže mať práve takéto oznámenie poisťovne
vôbec dopad na kauzálny nexus medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.
Vedomosť poškodeného o názore poisťovne na ekonomickú opodstatnenosť opravy auta
vôbec nič nemení na faktickom postavení poškodeného a ako presne sa táto príčinná
súvislosť pretrhne po doručení oznámenia o tzv. totálnej škode (teda oznámenia o tom, že
poškodené auto sa z ekonomického hľadiska neoplatí opravovať), súd žiadnym logickým ani
právnym argumentom neodôvodnil.“
7. Ústavnou sťažnosťou sťažovateľka napáda rozhodnutia krajského súdu
a najvyššieho súdu. Uvádza, že závery okresného súdu, ako aj krajského súdu sú
nedostatočne odôvodnené a vôbec neodpovedajú na argumenty predložené v konaní
zo strany sťažovateľky. Najvyšší súd mal podľa názoru sťažovateľky túto vadu rozhodnutia
krajského súdu v rámci dovolacieho konania reparovať, čo neučinil a dovolanie podané
sťažovateľkou odmietol, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
8. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, ktoré
žiada zrušiť a vec vrátiť na opätovné rozhodnutie krajskému súdu. Sťažovateľka si uplatňuje
aj nárok na náhradu trov konania proti krajskému súdu.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
14. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie
nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov
zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto
písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,
začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto
zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie
ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným
prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
15. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o mimoriadnych opatreniach“) lehoty ustanovené právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím
ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr
ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach ustanovenie § 1 písm. a)
zákona o mimoriadnych opatreniach platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo
určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania
a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného
prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť
sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),
všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné
náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)
a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
18. Keďže napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť
16. januára 2020 a sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť 27. apríla 2020, čo je zjavne
po uplynutí lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa § 124 prvej vety zákona o ústavnom
súde, ústavný súd považoval za potrebné vysporiadať sa v prvom rade s otázkou včasnosti
podania ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu krajského súdu sa lehota
na podanie ústavnej sťažnosti počíta rovnako odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu.
19. Pri posudzovaní otázky zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti ústavný
súd uvádza, že sťažovateľke uplynula lehota na podanie ústavnej sťažnosti 16. marca 2020.
Sťažovateľka žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo považuje lehotu za dodržanú, a preto
bolo potrebné posúdiť, či sa ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach použijú aj
na posúdenie plynutia lehôt na podanie ústavnej sťažnosti. Ustanovenie § 1 písm. a) zákona
o mimoriadnych opatreniach sa týka výslovne premlčacích a prekluzívnych (teda
hmotnoprávnych) lehôt. Nemôžu byť pochybnosti o tom, že dvojmesačná lehota na podanie
ústavnej sťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde je lehotou procesnoprávnou.
Vzhľadom na to sa § 1 písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach bez ďalšieho (samo
osebe) na procesné lehoty nevzťahuje. Až z § 2 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach
vyplýva, že aj na lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného
úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní sa vzťahuje § 1
písm. a) zákona o mimoriadnych opatreniach tak, že tieto lehoty v čase odo dňa účinnosti
zákona o mimoriadnych opatreniach (teda od 27. marca 2020) do 30. apríla 2020 neplynú.
20. Ústavný súd zastáva názor, že na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti
nie je možné aplikovať § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych opatreniach, podľa ktorého by
sa lehota na podanie ústavnej sťažnosti predĺžila a posledný deň lehoty na podanie ústavnej
sťažnosti by pripadol na 26. apríla 2020, čo nebol pracovný deň, preto až nasledujúci deň,
t. j. 27. apríl 2020, by bolo možné považovať pri aplikácii § 1 písm. b) zákona
o mimoriadnych opatreniach za posledný deň lehoty na podanie ústavnej sťažnosti.
Z dôvodov uvedených v bode 19 odôvodnenia sa však § 1 písm. b) zákona o mimoriadnych
opatreniach na plynutie zákonných lehôt nevzťahuje, a preto nemožno uvažovať o predĺžení
lehoty na podanie ústavnej sťažnosti. V tomto smere ústavný súd poukazuje na už prijaté
rozhodnutia, v ktorých sa vyjadril k aplikácii § 1 zákona o mimoriadnych opatreniach tak,
že na plynutie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti sa primerane aplikuje § 1 písm. a)
zákona o mimoriadnych opatreniach (II. ÚS 328/2020), resp. že § 1 zákona o mimoriadnych
opatreniach upravujúci spočívanie lehoty ustanovenej právnymi predpismi
v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde na vykonanie
úkonu možno aplikovať aj na počítanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti
21. Je preto potrebné ustáliť, že posledným dňom na podanie ústavnej sťažnosti bol
16. marec 2020. Keďže ústavná sťažnosť bola podaná až 27. apríla 2020, t. j. po uplynutí
zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, prihliadnuc na to, že ústavný súd nemôže
odpustiť zmeškanie tejto lehoty, ústavnú sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú podľa
§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde.
22. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších
návrhoch sťažovateľky už stratilo opodstatnenie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu