Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 476/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu

zaručeného , 2 a 5 a jeho práva na slobodu

a bezpečnosť zaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. júla 2020 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 10. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. Romanom Tomanom, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17

ods. 1, 2 a 5 (ďalej len „“) a jeho práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 5. júla 2020 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. júla 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo

3. júla 2020 vznesené obvinenie za pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti podľa ustanovení § 233 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

spáchaný formou účastníctva podľa a formou

spolupáchateľstva podľa ustanovení , pričom 4. júla 2020 podal

prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

Špecializovanému trestnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby. Predmetný návrh

bol pridelený na rozhodovanie špecifikovanému sudcovi pre prípravné konania

Špecializovaného trestného súdu. Uznesením špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 5. júla 2020 bolo rozhodnuté o vzatí

sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) a o nenahradení väzby sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného

úradníka podľa . O sťažnosti podanej sťažovateľom

proti tomuto prvostupňovému uzneseniu rozhodol najvyšší súd svojím uznesením

sp. zn. z 10. júla 2020, ktorým ju ako nedôvodnú podľa § 193

ods. 1 písm. c) zamietol.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že ešte 5. mája 2020, teda predtým,

ako bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie, bol v jeho trestnej veci vypočutý špecifikovaný

spoluobvinený (ďalej len „spoluobvinený č. 1“), ktorý v rámci svojho výsluchu okrem iného

poukázal na to, že mu ďalší spoluobvinený v trestnej veci sťažovateľa

(ďalej len „spoluobvinený č. 2“) v minulosti povedal, že dotácia z Poľnohospodárskej

platobnej agentúry, s ktorej činnosťou vyšetrovaná trestná vec sťažovateľa súvisí, mala byť

na základe „lobingu“ a vplyvu špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu (ktorý rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby) poskytnutá

aj rodinným príslušníkom tohto sudcu (inými slovami, že sa uvedená dotácia „dostala

do rodiny“ tohto sudcu). Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené skutočnosti poukázal

na obsah neskoršieho výsluchu osoby tohto sudcu pre prípravné konanie,

ktorý bol 21. júla 2020 k označeným okolnostiam v trestnej veci sťažovateľa vypočutý.

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že všetky uvedené skutočnosti

vyvolávajú uňho pochybnosti týkajúce sa nestrannosti špecifikovaného sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý rozhodol označeným uznesením

o jeho vzatí do väzby, a to nielen z pohľadu tzv. objektívneho testu nestrannosti,

ale aj z pohľadu sťažovateľa ako procesnej strany, keďže podľa jeho vyjadrenia

mal sťažovateľ v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia z 3. júla 2020 legalizovať údajný

príjem z korupčnej trestnej činnosti ďalšieho spoluobvineného v jeho trestnej veci

(ďalej len „spoluobvinený č. 3“), pričom práve tento spoluobvinený č. 3 ako výkonný

riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry podpísal v roku 2016 zmluvu o poskytnutí

spomínaného nenávratného finančného príspevku so spoločnosťou, za ktorú konala

ako konateľka dcéra špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu.

5. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti sťažovateľ dodáva, že skutočnosti uvedené

spoluobvineným č. 1 pri spomínanom výsluchu 5. mája 2020 neboli z pohľadu sťažovateľa

v čase rozhodovania o sťažovateľovej väzbe samy osebe spôsobilé vyvolať u neho

pochybnosti o nedostatku nestrannosti špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, keďže jednak boli príliš všeobecné, jednak išlo o výpoveď

tzv. kajúcnika, ktorej vierohodnosť nebola v čase rozhodovania o väzbe sťažovateľa

verifikovaná ďalším priamym alebo nepriamym dôkazom.

6. V závere argumentácie ústavnej sťažnosti sťažovateľ v nadväznosti na všetky

uvedené skutočnosti dôvodí, že pred rozhodnutím o jeho väzbe nebol vypočutý nestranným

súdom a o jeho vzatí do väzby nerozhodol nestranný súd, v čom vidí sťažovateľ porušenie

jeho práva na rozhodnutie o zákonnosti väzby nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom podľa , 2 a 5 a podľa a ods. 3 a 4 dohovoru

označeným postupom a označeným uznesením Špecializovaného trestného súdu.

Sťažovateľ, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva,

argumentuje, že nezákonnosť jeho vzatia do väzby prvostupňovým súdom nemohol zhojiť

svojím rozhodnutím ani najvyšší súd, ktorý rozhodoval o podanej sťažnosti.

7. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

podľa , 2 a 5 a jeho práva podľa

a ods. 3 a 4 dohovoru označeným postupom Špecializovaného trestného súdu

a jeho označeným uznesením a označeným postupom najvyššieho súdu a jeho označeným

uznesením, predmetné rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu

zrušil, prikázal najvyššiemu súdu prepustiť sťažovateľa z väzby na slobodu a priznal tiež

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ako aj náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

8. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b)

ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný

zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť

podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 dohovoru postupmi a uzneseniami Špecializovaného

trestného súdu a najvyššieho súdu, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jeho vzatí

do väzby. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka o nedostatku nestrannosti

špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

ktorý v prvom stupni rozhodol o jeho vzatí do väzby.

13. Ústavný súd v kontexte okolností veci sťažovateľa hneď v úvode poukazuje

na princíp subsidiarity zakotvený v a v ustanovení zákona

o ústavnom súde, ktorý limituje vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom a z ktorého

okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ

ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť

najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ

v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom

argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými

súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (pozri napr. ,

, ).

14. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom inkriminovanej výpovede spoluobvineného

č. 1 (zápisnica o výsluchu obvineného č. 1 vykonaného 5. mája 2020 o 8.55 h v Banskej

Bystrici) a tiež s obsahom výpovede špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu (zápisnica o výsluchu svedka – špecifikovaného sudcu

pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu vykonaného 21. júla 2020 o 9.10 h

v Bratislave), pričom po oboznámení sa s obsahom oboch výsluchov konštatuje,

že sa s tvrdením sťažovateľa o tom, že výpoveď obvineného č. 1 v časti informácií

týkajúcich sa osoby špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu má príliš všeobecný charakter, nemôže v žiadnom prípade stotožniť. Práve

naopak, podľa názoru ústavného súdu je v uvedenom smere výpoveď obvineného č. 1

dostatočne konkrétna, keďže je v nej jasne uvedené meno dotknutého sudcu,

ďalej je v nej jasne špecifikovaný projekt (poskytnutie nenávratného finančného príspevku

z Poľnohospodárskej platobnej agentúry), v ktorom mal byť dotknutý sudca osobne

zaangažovaný, tiež je v nej jasne uvedené meno spoluobvineného č. 2, ktorý mal

spoluobvineného č. 1 informovať o spomenutých okolnostiach týkajúcich sa dotknutého

sudcu, tiež je v predmetnej výpovedi jasne uvedené meno ďalšej osoby, ktorá sa v dotknutej

veci mala v prospech záujmov uvedeného sudcu angažovať a napokon je v nej obsiahnutá

aj informácia, ako sa celá záležitosť ukončila, a to, že pre dotknutý projekt bola napokon

dotácia aj poskytnutá. Je tak celkom nepochybné, že dôvody, na ktorých sa sťažovateľ

pokúša založiť svoje závery o nedostatku nestrannosti špecifikovaného sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý v prvom stupni rozhodol o jeho vzatí

do väzby, boli celkom zreteľné a preňho identifikovateľné už z obsahu spomínanej

výpovede spoluobvineného č. 1, aj keď sťažovateľ tvrdí v ústavnej sťažnosti opak,

a to, že tieto dôvody v predmetnej výpovedi vzhľadom na jej všeobecnosť v čase

rozhodovania o jeho väzbe nevidel. Ústavný súd v nadväznosti na to opäť pripomína

spomenutú judikatúru ústavného súdu (pozri bod 13 odôvodnenia tohto uznesenia)

a nad rámec poukazuje aj na , podľa ktorého námietku

zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch

vylúčenia, kde toto ustanovenie trestnoprocesného kódexu má zabrániť taktickému

a účelovému vznášaniu námietok zaujatosti. Ústavný súd je tak toho názoru,

že argumentáciu o skutočnostiach svedčiacich podľa názoru sťažovateľa o nedostatku

nestrannosti špecifikovaného sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

ktorý rozhodol o jeho vzatí do väzby, mohol sťažovateľ v záujme ochrany svojich

namietaných práv uplatniť už vkonaní pred všeobecnými súdmi, ktoré rozhodovali

o jeho vzatí do väzby, čo však sťažovateľ neurobil.

15. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto

rozhodnutia a s odkazom na prezentovanú ustálenú judikatúru ústavného súdu odmietol

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

16. S ohľadom na uvedené bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa potrebné rozhodnúť

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu