Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 513/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného spoločnosťou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. z 22. apríla 2020 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 8. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

26. septembra 1980, Auf der Matte 28/2, Bregenz, Rakúsko (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté

uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 8. júla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde prebieha

pod sp. zn. konanie vo veci samej o návrhu sťažovateľa – otca maloletého

dieťaťa na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej,

v ktorom sa domáha zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti. Návrhom

doručeným okresnému súdu 28. apríla 2020 vo veci vedenej pod sp. zn.

sa sťažovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí

maloletú do jeho osobnej starostlivosti, pričom bude maloletú zastupovať v bežných veciach

a spravovať jej majetok do právoplatného skončenia konania o návrhu otca na zmenu

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. . Okresný

súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2020 vylúčil návrh sťažovateľa

na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. Veci bola pridelená spisová

značka . Okresný súd napadnutým uznesením návrh sťažovateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Po podaní odvolania sťažovateľom krajský súd

napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie.

3. Podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 41

ods. 4 a práva podľa dohovoru došlo tým, že všeobecné súdy dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotili najlepší záujem maloletého

dieťaťa a v odôvodnení napadnutých uznesení sa nevysporiadali s tvrdeniami a dôkazmi

predloženými sťažovateľom. Sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutých

uznesení všeobecných súdov a považuje ich za „nezákonné“.

4. Sťažovateľ namieta, že tak okresný súd, ako i krajský súd vec nesprávne právne

posúdili, keď nevychádzali zo zásady, že je právom oboch rodičov v zásade rovnakou

mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje právo

samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. V najlepšom záujme dieťaťa je také

usporiadanie vzťahov, keď je postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac

naplnený, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť náležite odôvodnené ochranou

iného, dostatočne legitímneho záujmu. Sťažovateľ uvádza, že matka dlhodobo nerešpektuje

súdne rozhodnutia o úprave styku maloletej so sťažovateľom, neuznáva úlohu a dôležitosť

druhého rodiča v živote dieťaťa, a preto je podľa jeho názoru nevyhnutné zmeniť negatívne

výchovné prostredie, v ktorom maloletá vyrastá. Sťažovateľ poukázal aj na to, že matka

bráni i styku maloletej so starými rodičmi z otcovej strany, dokonca podala návrh na zákaz

styku starých rodičov s maloletou.

5. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €,

ktoré odôvodňuje tým, že v predmetnom konaní ide o „veľmi citlivú záležitosť- a to je vzťah

maloletého dieťaťa s jeho otcom, sféru rodinného života sťažovateľa, s čím súvisí

aj samotný psychický stav dieťaťa a jeho zdravý vývoj, cieľom ktorého má byť v budúcnosti

silný jedinec s nenarušenými sociálnymi väzbami s rodičmi, v tomto prípade s otcom“.

Uvádza, že „súdy zlyhali... a neposkytli žiadnu záruku ochrany jeho práva na rodinný život,

starostlivosť o maloletú dcéru a jej výchovu“.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950), základné právo na starostlivosť

a výchovu o deti podľa SR rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ,

bolo porušené.

2. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. a rozhodnutie

Okresného súdu Bratislava III sp. zn. zrušuje, a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava III na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €,

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

450,28 € do 15 dni od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu...“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľova podľa čl. 41

ods. 4 a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

sp. zn. z 22. apríla 2020

15. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

17. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok,

ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu

okresného súdu z 22. apríla 2020 mohol podať odvolanie, o ktorom bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva,

že proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie podal a rozhodol o ňom krajský

súd uznesením sp. zn. z 8. júla 2020. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd

preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

odmietol podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľova podľa čl. 41

ods. 4 a práva podľa dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 8. júla 2020

18. vymedzená právomoc ústavnému súdu neumožňuje, aby nahrádzal

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je založená zákonom

alebo na základe zákona. Ústavný súd môže uplatniť svoju právomoc až vtedy, ak fyzická

alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich

práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd.

Naopak, z jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ predtým ako požiada

o ústavnú ochranu ústavný súd musí vyčerpať všetky (iné) dostupné a účinné prostriedky

ochrany svojich práv. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený

poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol (môže) domôcť

ochrany svojich práv v konaní pred všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a v danom

prípade ustanovenými procesnými úkonmi (,

).

19. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

sa v súvislosti s namietaným porušením označeného základného práva podľa a práva

podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu obrátil priamo na ústavný súd

bez toho, aby proti nemu podal dovolanie, pričom z odôvodnenia ústavnej sťažnosti

vyplýva, že porušenie označených práv namieta okrem iného i v súvislosti s nedostatočným

odôvodnením a arbitrárnosťou napadnutého uznesenia krajského súdu.

20. Ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu mal

sťažovateľ napadnúť dovolaním podľa Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 2

ods. 1 , pretože v okolnostiach

posudzovanej veci, po vylúčení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením

okresného súdu sp. zn. z 29. apríla 2020 na samostatné konanie

ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí a sťažovateľ v samotnej ústavnej sťažnosti namieta

predovšetkým porušenie svojho práva na spravodlivý proces.

21. Vychádzajúc z vlastnej ustálenej judikatúry, ústavný súd sa nemôže stotožniť

s argumentáciou sťažovateľa, že vyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd, pričom v posudzovanom prípade nenachádza

ani dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by mu v ich vyčerpaní bránil.

22. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu

jeho práv, nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

ústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ale túto pri predbežnom prerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú

podľa v spojení s .

23. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok,

bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch

sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu